Synonymá slova "od��i��" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 19 výsledkov (1 strana)

  • odkrojiť ostrým nástrojom oddeliť časť z niečoho (obyč. pri potravinách): odkrojiť si kúsok chlebaodrezať (aj iné veci ako potraviny): odrezať listy z repy, odrezať prúthovor. expr.: odfiknúťodšmyknúť (odkrojiť kúsok): odfikni, odšmykni mi z klobásyhovor. expr.: odvaliťodfakliťodšvacnúť (obyč. odkrojiť väčší kus): odvalil, odfaklil, odšvacol si kus slaninyexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil kus chlebaukrojiť (obyč. menší kus): ukrojila mu z koláčaskrojiť (odkrojiť vrchnú časť z niečoho): skrojiť kôrku z chlebapoodkrajovaťposkrajovaťpoodrezávať (postupne, na rozličných miestach, z povrchu): poodkrajovať šupky z jabĺk; poskrajovať kôrku z chlebaodkrúžľať (odkrojiť v tvare kolieska z niečoho) • expr.: odpidlikaťodšpihlaťodžižlať (odkrojiť tupým nástrojom)


    odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásyodseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídloodťať (sekerou): odťať konárodkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z drevaodpíliť (odrezať pílou): odpíliť z doskyhovor. expr.: odšmyknúťošmyknúťodfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámyurezať (menší kus) • expr. odvaliťhovor. expr.: odfakliťodšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chlebaexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaninyhovor. expr.: odpidlikaťodšpihlaťodžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčekapoodrezávaťpoodrezovaťpoodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky

    2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliťodlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od svetaodtrhnúťexpr. odorvať: deti odtrhli od rodinyosamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnostiizolovaťseparovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných


    odžižlať p. odkrojiť, odrezať 1


    odľahčiť p. uľahčiť 2, zľahčiť 1


    uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvenímzľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídemezmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporouodbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy

    2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľomodľahčiťobľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorýmpoľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo

    3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť nákladodbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra)obľahčiťzried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát


    zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiťobľahčiťuľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciupoľahčiťuľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilovyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

    2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciuhovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovalipodceniťznehodnotiťzdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnostiobsmiaťvysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiťzneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)


    odľahčiť sa p. uľaviť sa


    uľaviť sa neos. zbaviť sa nepríjemných, ťaživých fyzických al. psychických pocitov; stať sa prijateľným (o fyzických al. psychických pocitoch) • neos.: uľahčiť sapoľahčiť sa: po požití lieku sa ti uľaví, uľahčí, poľahčíneos.: obľahčiť saodľahčiť sa: keď sa nám zdôveril, naraz sa mu obľahčilo, odľahčiloodľahnúťzried. odľahčieť: po skúške mi odľahne, odľahčieuvoľniť sa: po plači sa jej uvoľnilo


    odšantročiť 1. p. stratiť 1 2. p. odviezť


    odviezť vezením (dopravným prostriedkom) odpraviť, dopraviť na iné miesto • previezťzaviezť: odviezť, previezť, zaviezť chorého do nemocnicevyviezť (odviezť von al. hore): vyviezť odpadkyodtransportovať: vojakov odtransportovali na juhodexpedovať (veci): nábytok odexpedovali do predajnísubšt. odlifrovať: všetok materiál kamsi odlifrovaliodsunúť: ranených odsunuli z bojatransferovať (obyvateľstvo z jednej krajiny do druhej) • odšantročiť (na neznáme miesto): nik nevie, kde zajatcov odšantročiliexpr.: odredikaťodterigať (pomaly al. nepohodlne) • odvoziť (opakovane) • pobraťpoodvážaťzviezť (postupne): obilie treba odvoziť, poodvážať, zviezť do sýpok; chlapov pobrali, poodvážali do táborov


    stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmihovor. expr.: zapatrošiťzapotrošiťzašantročiťodšantročiťodpásťodpeľaťodpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)alhovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatárihovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúčenár. zaratiť (Šoltésová)potratiťpostrácaťporoztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovkyroztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po polihovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky vecizaložiťpodieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podelaprísť o niečozastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť

    2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinunedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovalikniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získalhovor. expr.: prekašlaťprekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok

    p. aj premárniť


    založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiťumiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombunasadiťnavliecťnatiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plecenasunúť: nasunúť ohlávku koňovinastaviťvstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do drevazaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinuuložiťodložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

    2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženkuhovor. expr.: zapotrošiťzapatrošiťzašantročiťodšantročiťodpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročíexpr.: odpeľhaťodpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

    3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásťzaprataťzatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradímpozakladaťpozapĺňať (dôkladne založiť)

    4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriťvytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štátustanoviťkniž.: konštituovaťskonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskejzriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavuvybudovaťvystavaťpostaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktochkniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na silepozakladať (postupne založiť)

    5. pripraviť oheň • rozložiťpodpáliťzapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatrurozrobiťrozvatriť: oheň rozrobili na čistinkepozakladať (postupne založiť)

    6. p. zahnúť 1


    odťažiť p. uľahčiť 3


    odžiť p. prežiť 1


    prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie • stráviť: mladosť prežila, strávila na vidiekuprečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzineodžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzeníexpr.: preživoriťprevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovaliprebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediťexpr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenkeprebiť saexpr.: pretĺcť sapretárať sapretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetokexpr. zried. pretrepať sa (Vajanský)

    2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého) • zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitkyskúsiťokúsiťzakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávuposkusovaťpozažívaťpoprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhodyprekonaťprestáťvystáťpodstúpiťzniesťvydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoriapretrpieťvytrpieťexpr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechyprejsť (čím): prejsť peklom koncentrákovprecítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu

    3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný • pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti


    odžiť sa p. zastarať


    zaostať 1. stať sa zaostalým, neprijímajúcim pokrok, vedomosti a pod. • ostať/zostať pozadu: nezaostali sme za Európou; ostal, zostal pozadu za spolužiakmiskostnatieť (stať sa nepružným): skostnatené konaniezastaraťprežiť saodžiť sa (prestať vyhovovať): jeho názory zastarali, prežili sa; ideológia komunizmu sa prežila, odžilanedok. pokrivkávať (nedosahovať želanú úroveň): príklad pokrivkávapozaostávať (postupne)

    2. p. oneskoriť sa 2


    zastarať prestať vyhovovať súčasným potrebám, požiadavkám; stať sa nečasovým • prežiť sa: tento typ auta už zastaral, prežil sa; módne novinky rýchlo zastarajú, prežijú sazaostať (ostať pozadu vo vývine): hospodársky systém zaostalodžiť sa (byť prekonaný vývinom) • vyžiť sa: niektoré metódy sa vyžili


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: lnc, aky, cftc, vúc, isj, ci, tå ä, uaf, ckz, nph, štar, ers, ã ã tat, oaz, chã
Slovník skratiek: hoä, pfd, aap, mjl, žlab, mvg, pxi, úvn, sfk, ocl, kiy, eri, ã apo, ã dã, obk
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV