Synonymá slova "ochr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá

ochradnúť p. ochabnúť 1

oslabnúť stať sa slabším, slabým (op. zosilnieť) • zoslabnúť • oslabiť sa • zoslabiť sa: vietor (z)oslabol; tlak na podložku sa (z)oslabil • utíchnuť • stíchnuť • pohasnúť • upadnúť • opadnúť (v intenzite, sile, aktivite): záujem utíchol; nadšenie pohaslo; pamäť mu upadla, horúčka opadla • kniž. utuchnúť (stratiť na sile): nádej neutuchne • ochabnúť • zried. ochradnúť • vyčerpať sa • unaviť sa • zmalátnieť (námahou, vysilením, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rýchlo vyčerpal, unavil • vycivieť (stať sa vyciveným): od choroby celý vycivel • zried. zvetšieť (starobou oslabnúť, stať sa vetchým) • expr. ocintľavieť (stať sa cintľavým) • hovor. expr. vydochnúť (ostať nevládnym, neschopným ďalej pracovať a pod.): po dvoch hodinách driny sme načisto vydochli

ochrana 1. starostlivosť o odvrátenie nebezpečenstva al. škodlivých vplyvov • zabezpečenie • zábezpeka: ochrana, zabezpečenie, zábezpeka pred povodňou, požiarom • prevencia (ochrana predchádzaním): ochrana pred chorobami, prevencia chorôb

2. prostriedok (osoba, zariadenie a pod.) na chránenie • kniž. záštita • pren.: štít • egida: byť pod ochranou, záštitou, egidou niekoho • hovor. ochranka (člen osobnej ochrany obyč. prominentnej osoby) • antikoncepcia (ochranné prostriedky pred počatím): mužská ochrana, antikoncepcia

opatera staranie sa, aby niekto, niečo bol(o) v poriadku, aby mal(o), čo potrebuje • opatrovanie • starostlivosť: opatera, opatrovanie chorého; dobrá opatera, starostlivosť o deti • opatrovníctvo • práv. kurátorstvo: sociálne opatrovníctvo, kurátorstvo • kniž. kuratela • zastaráv. tútorstvo • práv.: poručníctvo • poručenstvo (obyč. nad maloletým) • ochrana: prijať niekoho do opatery, pod ochranu • ošetrovanie (opatera chorého)

útočisko, útočište miesto al. osoba poskytujúca ochraňovanie v ťažkostiach, v nebezpečenstve a pod.: útočisko, útočište pred dažďom; vy ste moje posledné útočisko, útočište • záštita • ochrana: matka je jej záštitou • útulok • zastar. útulňa (miesto odpočinku, pokoja; jednoduché sociálne zariadenie): uchýliť sa do útulku • prístrešie: poskytnúť niekomu prístrešie • azyl (politické útočisko): požiadať o azyl • prítulok (Timrava) • príchylok (J. Horák) • príchyľa (Timrava) • zried. zátuľa (Ondrejov) • skrýša: tajná skrýša • pren. oáza (príjemné, isté miesto): domov je oáza pokoja

ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbranných • zried.: ochraniteľ • ochraňovateľ (Mráz) • strážca (kto stráži): strážca bezpečnosti • slang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkov • kniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládeže • ochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvierat • poručník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.) • zástanca • obhajca • obranca • pren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštita • opora • pren. štít • kniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny

obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učenia • zástanca • obranca • ochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládeže • obranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektu • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. protektor • zastar. hájiteľ • zried. ochraňovateľ (Hviezdoslav) • advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcu • zastar. pravotár • zastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)

strážca kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážca • stráž (ozbrojený strážca): výmena stráží • voj. strážny • strážnik: strážnik na stavbe • ochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadku • hlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas) • hovor. zastar.: vartáš • vartár: nočný vartáš, vartár • zastar.: vachtár (Stodola) • vachman (Tajovský) • hovor. zastar. varta • hist. hajtman (obecný strážnik) • expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti)

zástanca 1. kto niekoho al. niečo zastáva: zástanca utláčaných, zástanca ľudských práv • ochranca: ochranca biednych • obranca: obrancovia demokracie • obhajca • obhajovateľ: obhajca našich záujmov • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. zastar. záštitník (Vlček) • zastar. hájiteľ • zried. zastávač (Tajovský)

2. p. stúpenec

obrániť bránením zachovať, poskytnúť ochranu • ubrániť • ochrániť • uchrániť: odhodlanie obrániť, ubrániť vlasť; ochránili, uchránili nás pred nebezpečenstvom • vziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred násilníkom • obhájiť • uhájiť (argumentmi proti námietkam, útokom): obhájili, uhájili si svoje presvedčenie, svoju autoritu • kniž. zaštítiť: zaštítili svoju krajinu • zavarovať • uvarovať • zachovať • uchovať (pred niečím zlým, škodlivým a pod.): zavarovať, uchovať pred nešťastím, pred skazou, od nešťastia; uvarovať pred nebezpečenstvom • zastať • zastať sa (postaviť sa na obranu niekoho): zastal, obránil ma pred všetkými

ochrániť poskytnúť ochranu pred neželateľnými javmi, vplyvmi, pred nebezpečenstvom a pod. • uchrániť: ochrániť, uchrániť deti pred zlou spoločnosťou • vziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred nepriateľmi • zavarovať • uvarovať • zachovať • uchovať: neobávajte sa, ja rodinu zavarujem, uvarujem, uchovám pred nešťastím, pred neprajníkmi • ušetriť • ubrániť • obrániť: nik ho neušetrí, neubráni, neobráni pred pomstou, pred vplyvom drog • kniž. zaštítiť: zaštítiť svoju vlasť • hovor. expr. oratovať • nár. ošanovať • ustriehnuť: nevládala si ustriehnuť deti pred zlobou sveta

ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniaze • hovor. ušporovať: ušporovať na byt • našetriť • nasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumu • hovor.: zošporiť • zošporovať • zašporiť • zašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenku • hovor.: zgazdovať • nagazdovať • zhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovali • zried. uhospodáriť: uhospodárené peniaze • prisporiť • hovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdoval • hovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárov • odložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisícku • expr.: nastískať • utisnúť • naskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazí • expr.: nahonobiť • nazhŕňať • nazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiť • nažgrliť

2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániť • ochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevom • hovor.: ušanovať • ušianať • zašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami

zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániť • hovor.: ratovať • zaratovať • zratovať • oratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhorším • kniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasí • uchrániť • ochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmi • pomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachráni • vyslobodiť • hovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia

odolať ostať nepremožený pri fyzickom al. psychickom tlaku, napadnutí a pod. • vydržať • nepoddať sa: most odolal záťaži, vydržal záťaž; vojsko odolalo presile • nepodľahnúť (najmä psychicky): nepodľahli sme pokušeniu odísť • ubrániť sa • ochrániť sa • obrániť sa (silou, chránením): ubránili sa presile, chorobe; ochránili sa, obránili sa pred nimi • udržať sa (ostať v nezmenenom stave): potraviny sa dlho udržali

ochraniteľ p. ochranca

ochranka p. ochrana 2

obranný určený na obranu, ochranu pred niečím neželateľným (op. útočný) • ochranný: obranná, ochranná reakcia organizmu; telo má málo obranných, ochranných látok • obranársky (obyč. spojený s nekritickou obranou): zaujať obranársky postoj (voči kritike) • prevenčný • preventívny (určený na obranu ako prevenciu, obyč. proti chorobám): obranný, prevenčný, preventívny zákrok • imúnny • imunitný (spojený so získaním odolnosti proti niečomu neželateľnému): imúnna, imunitná schopnosť ľudského jedinca • ústupový • defenzívny: defenzívne pozície

p. aj obhajobný

ochranný určený na ochranu: ochranný odev; ochranný kryt • preventívny • prevenčný (určený na ochranu, ktorá má predchádzať negatívnym vplyvom): prevenčné opatrenia; preventívne očkovanie • odb.: profylakčný • profylaktický: profylaktické zásahy • záštitný

brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, život • hájiť • obhajovať • zastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabých • chrániť • ochraňovať • brať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť

2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovať • nedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domov • prekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovať • hatiť • zahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupe • mariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatíve • hovor. hamovať • brzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet

dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakov • dávať pozor • mať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatni • prizerať • bdieť • bedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detí • hovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšie • varovať • opatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobe • kontrolovať • robiť kontrolu • robiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravín • hovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovať • chrániť • ochraňovať • strážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiál • hovor. zastar. vartovať • kniž. striezť • zastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu

chrániť poskytovať ochranu • ochraňovať • brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom • strážiť • byť na stráži • držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie • brániť • obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi • nár. verestovať: verestuje rodinu • hájiť • obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších • kniž. zried. štítiť (Kukučín) • kryť: zákopy kryjú vojakov • hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

p. aj šetriť 3

ochraňovať p. chrániť

ochraňovateľ p. ochranca

ochrápaný p. ospanlivý 1

ospanlivý 1. ktorý pociťuje potrebu spánku; svedčiaci o tejto potrebe (op. čulý) • ospalý: dieťa už bolo večer ospanlivé, ospalé; ospanlivé, ospalé viečka • rozospatý • rozospaný • expr.: rozdriemaný • driemavý • hovor., trocha hrub. ochrápaný

2. p. pomalý 1

ochriakať p. opľuť

opľuť, opľuvať vypľuť sliny na niečo, pofŕkať slinami niečo; pren. pejor. vyjadriť pohŕdanie • popľuť • popľuvať: opľuť, popľuť dlážku; opľuť celú rodinu • expr. ochriakať: ochriakané, popľuvané steny • zried. spľuvať • poopľúvať (viackrát, na viacerých miestach)

p. aj zneuctiť

zachrípnuť stratiť plnosť hlasu (pri prechladnutí, námahe, kričaní) • zachripieť: po zjedení zmrzliny zachrípol, pri speve hneď zachripí • ochrípnuť • ochripieť (stať sa chripľavým pri preťažení hlasiviek): rečník po hodine ochrípol, ochripel

ochrípnuť, ochripieť p. zachrípnuť

ochrnúť 1. stať sa neschopným pohybu • ochromieť: nohy mu ochrnuli, ochromeli • zmeravieť • znehybnieť (na istý čas): údy mu zmeraveli, znehybneli • stuhnúť • stŕpnuť • kniž. strnúť (stať sa na istý čas stŕpnutým, nepohyblivým): šija mu stuhla, stŕpla • okľavieť • skľavieť (stať sa na istý čas kľavým, meravým): prsty mu okľaveli

2. p. ochromiť 1

ochromiť 1. podstatne narušiť normálny chod • ohroziť: víchrica ochromila, ohrozila premávku • sťažiť (v menšej miere): sťažiť fungovanie stroja • podlomiť • oslabiť • zoslabiť (týka sa aktivity človeka): podlomiť vôľu, (z)oslabiť iniciatívu žiaka • znebezpečiť • znebezpečniť (priviesť do nebezpečenstva): znebezpeč(n)enie chodu domácnosti • lek.: paralyzovať • ochrnúť: atropín ochrnul svalstvo

2. p. ohromiť

zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieť • stŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzy • stuhnúť • zdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachu • okľavieť • skľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveli • ochrnúť • ochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeli • ustrnúť • zdúpnieť • zried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivu • expr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasu • expr. skremenieť: údy mu skremeneli • zmŕtvieť: nohy mu zmŕtveli • fraz.: ostať ako obarený/ako zarezaný • ostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol

p. aj naľakať sa

ochrnutie neschopnosť pohybu, cítenia, ovládania niektorých častí tela al. celého tela • zmeravenie • ochromenie: ochrnutie, zmeravenie, ochromenie polovice tela • obrna • mŕtvica • lek. paralýza (ochrnutie centrálnych orgánov tela): srdcová, mozgová porážka • hovor. expr. šľak

nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravý • zmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnosti • nepohnutý • stŕpnutý • stuhnutý • tuhý • expr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazený • pren.: kamenný • skamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maska • kniž.: ustrnutý • strnulý • nedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmy • nepohyblivý • imobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilný • chromý • ochromený • ochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutá • pevný • stabilný • statický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózu • stojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno rieky • ťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

p. aj stály

ochrnutý 1. ktorý stratil schopnosť pohybu, obyč. ako následok úrazu, choroby a pod. • chromý • ochromený: po autonehode ostal ochrnutý, chromý; chromá, ochromená končatina • nehybný • nepohyblivý • kniž. imobilný: jazyk ostal od prekvapenia nehybný, nepohyblivý; nepohyblivý, imobilný invalid • meravý • zmeravený • stŕpnutý • stuhnutý • tuhý: pravá časť tváre je po porážke meravá, zmeravená, stuhnutá; pri zápale mozgových blán má pacient stŕpnutú, stuhnutú, tuhú šiju

2. p. ochromený 1

ochromený 1. ktorý stratil schopnosť ďalšieho fungovania, rozvoja a pod. • ochabnutý • oslabený • expr. ochrnutý: ochromená, ochabnutá vôľa; ochromené, oslabené hospodárstvo • nefunkčný • nefungujúci (ktorý neplní svoju funkciu): ochromený, nefunkčný priemysel; ochromená, nefungujúca doprava • sťažený (uskutočňovaný vo veľmi ťažkých podmienkach): sťažený chod hospodárstva

2. p. ochrnutý 1 3. p. omráčený 1

ochromenie p. ochrnutie

omráčený 1. ktorý (obyč. vplyvom úderu do hlavy) stratil vedomie • ochromený • expr. ohlušený: boxer ostal po zásahu súpera omráčený, ohlušený • expr. omarený: vstal ako omarený • omámený (s trochu oslabeným vedomím): chodil ako omráčený, omámený

2. p. prekvapený, užasnutý

ochromieť 1. p. ochrnúť 1 2. p. ochabnúť 2

ohromiť spôsobiť veľké, neočakávané (obyč. nepríjemné) prekvapenie • expr.: ohúriť • omráčiť • ochromiť: správa o nešťastí ich ochromila, ohúrila, omráčila • expr. ovaliť: ovalil ju pravdou • hovor.: šokovať • zošokovať (spôsobiť šok): nepriaznivý výsledok nás šokoval • udiviť • prekvapiť (v menšej miere a aj v kladnom zmysle): udivil, prekvapil nás výkon mužstva • zdesiť • vydesiť • podesiť (nečakanou udalosťou nahnať hrôzu, strach): pohľad na zhorenisko nás zdesil, vydesil, podesil • expr.: zmraziť • zamraziť: hrôza ich zmrazila do špiku kostí; tragická zvesť zamrazila prítomných • expr. premraziť (ohromiť strachom): premrazilo ma, keď som videl haváriu zblízka

poliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu • obliať: poliala, obliala dieťa polievkou • popolievať • pooblievať (viac ráz, na viacerých miestach) • postriekať • ostriekať • pofŕkať • ofŕkať • oprskať (poliať striekaním, fŕkaním): celého ma (p)ostriekal hadicou; pofŕkala si telo kolínskou vodou • okúpať (poliať pri veľkonočnej oblievačke): išiel okúpať spolužiačky • expr.: ošustnúť • ochrstnúť: ošustnúť, ochrstnúť dievky vedrom vody

2. dať zemi, rastlinám vlahu • zavlažiť • zvlažiť: poliať, zavlažiť priesady; dážď polial, zvlažil vyschnutú zem • zaliať (obyč. hojne poliať): zaliať kvety • popolievať • pozalievať (postupne, viac vecí) • postriekať • ostriekať • pofŕkať • ofŕkať (prudko poliať striekaním, fŕkaním): postriekať, pofŕkať izbovým rastlinám listy • zried. postreknúť