Synonymá slova "oca" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 44 výsledkov (1 strana)

  • vyobliekať sa pekne, starostlivo, slávnostne a pod. sa obliecť • vystrojiť sa: vyobliekali sa, vystrojili sa ako do kostolapristrojiť saustrojiť sa: pekne sa pristrojila, ustrojila a šlaexpr.: vyparádiť sanaparádiť savyzrúbiť sahovor. expr.: vytiahnuť savyštafírovať savyštramandiť sa: na svadbe boli všetci vyparádení, vytiahnutí, vyštafírovaníexpr.: vyfintiť savyfrndiť savyfrndoliť sanafrndoliť savycifrovať savycipkať savyčačkať saočačkať saobyč. iron. vymódiť sa (nápadne, módne sa obliecť) • subšt.: nahodiť sa • oháknuť sa


    zadymený zaplnený al. zašpinený dymom (obyč. od fajčenia) • zafajčený: zadymené, zafajčené izbyhovor. prefajčený (príliš zadymený): prefajčený vzduchexpr. zaúdenývyúdený: zaúdená, vyúdená krčmazačadenýočadenýzakadenýokadený: začadená povala; okadené stenyexpr.: začmudenýočmudený


    očadiť p. zadymiť


    zadymiť zaplniť al. znečistiť dymom • začadiťzakadiť: komín z teplárne zadymí, začadí, zakadí celú ulicuzačmudiťexpr. zasmudiť: fajkou začmudil izbuexpr.: zakudliťzakundoliť (množstvom dymu): dym zakudlil okolieočadiťobčadiťočmudiťokadiť (znečistiť dymom na povrchu): o(b)čadené, očmudené, okadené steny krčmyzasmradiť (naplniť smradom): komíny zasmradili okoliezafajčiťexpr. vyúdiť (zadymiť fajčením): zafajčená miestnosť; vyúdené, zafajčené záclonyzried. podymiť: úle treba podymiť


    ocajchovať p. označiť 1


    domnienka nepotvrdená mienka • dohadpredpoklad: vychádzať z mylnej domnienky, z mylného dohadu, predpokladudomnenie: žil v domnení, že…očakávanie: urobiť niečo nad očakávaniepostulát (zdôvodnená domnienka): filozofický postuláthypotéza (vedecky podložená, ale ešte definitívne nedokázaná domnienka) • špekuláciakombináciavýmysel


    očakávanie p. predpoklad 1, domnienka


    predpoklad 1. niečo nevyhnutné na utvorenie al. existenciu niečoho • podmienka: predpoklady, podmienky spokojného života; za predpokladu, že…, pod podmienkou, že…požiadavka: spĺňať požiadavky modernej kuchyneočakávanie: výsledok bol podľa očakávania dobrýdanosťvlohaschopnosť: nemá na to psychické danosti; umelecké vlohy, schopnostivýpočet (predpoklad možného zisku a pod.): sklamal sa vo svojich výpočtochzastar. vymienka: pôjdem s tebou s jednou výmienkou (Jégé)

    2. p. domnienka


    očakávaný p. vytúžený; predpokladaný


    plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovanýchystanýpripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutiezamýšľanýperspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohypredpokladanýočakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíneplánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosťúmyselnýzámernýschválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválnepremyslenývedomýcieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu


    predpokladaný ktorý sa predpokladá, očakáva • očakávanýtušený: dostavil sa predpokladaný, očakávaný, tušený úspechpravdepodobný: pravdepodobný víťaz prezidentských voliebpredbežný (op. definitívny, presný) • plánovaný (ktorý sa predpokladá podľa plánu): predbežný, plánovaný termín návratuhypotetickýodhadovanýodhadovýodhadný (jestvujúci iba ako hypotéza, odhad): hypotetický priebeh udalosti, odhadovaná cenaúdajnýkniž. domnelý (predpokladaný na základe istých údajov, domnienok): údajný, domnelý páchateľ


    vytúžený túžobne čakaný (a dosiahnutý) • kniž. kýžený: dosiahnuť vytúžený, kýžený cieľvysnívanývybájený (vo fantázii utvorený): vysnívané, vybájené šťastietúžený: túžená láska (Figuli)očakávanýželanýžiadanývyžiadaný: želané dieťa


    žiadaný ktorý sa požaduje, žiada • potrebnýkniž. žiaduci: poslali nám žiadané, potrebné množstvo tovaru; žiadaný, žiaduci výsledokpožadovanýželateľný: liek mal požadovaný, želateľný účinokočakávaný (aký sa očakáva): očakávaná reakciaželanýkniž. kýžený: dosiahol želaný, kýžený tvarvytúžený (túžobne očakávaný): vytúžený cieľ, úspech


    cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

    2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiťpredvídaťpredpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobreexpr. šípiť: šípil nešťastieexpr.: ňuchaťvetriť: ňuchal, vetril zradupoľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiť: predcítiť niečo zléčakaťočakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

    3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť


    čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobusvyčakávaťvyčakúvaťobčakávaťobčakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

    2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbustriehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

    3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáťodsúvaťodkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladaťodďaľovať: rozhodnutie stále odďaľujeotáľaťváhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali


    očakávať p. čakať 2


    predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcietušiťcítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdnyzastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľaprognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinupredpokladaťčakaťočakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú taktoanticipovať: vedec anticipuje vývin


    striehnuť 1. ostražito niekoho, niečo pozorovať (obyč. nenápadne, skryto) s cieľom využiť danú situáciu vo svoj prospech • kniž. striezťčíhať: striehnuť, číhať na niekoho za rohom; mačka striehne, číha na myš; strežie, číha na každú príležitosťvyčkávať (čakať na uskutočnenie niečoho): vyčkáva, aby mohol udrieťčakať (s istým cieľom zotrvávať na mieste al. v istej situácii): čakajú na vhodný okamihexpr. pásť: pasie za dievčaťom, za výhodným miestomočakávať: trpezlivo očakával svoju príležitosť

    2. p. pozorovať 1 3. p. strážiť 4. p. sliediť


    tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídaťcítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obrátizastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedíhádaťdohadovať sadomýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináčpredpokladaťčakaťočakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť


    vyzerať2 1. chvíľami sa dívať odniekiaľ von • hovor.: vykúkaťvykukovaťvykukávať: vyzerá, vykúka z úzkeho oblôčikapozerať: pozerá (chvíľami) na oblohuexpr.: vyzízaťvyzizovať: deti zvedavo vyzízajúzastar. vyhliadať (Rázus)

    2. hľadieť v očakávaní niečoho • čakaťočakávať: túžobne vyzerá, čaká, očakáva syna

    3. p. trčať 1


    okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčaliexpr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevaťzrevaťzakričaťskríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebralirozkričať sarozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkolexpr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekohozried. zaseknúť (Kukučín)expr.: zahriaknuťzakríknuťzavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkolosopiť saexpr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula)skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil


    nadšený 1. naplnený silným kladným pocitom (obdivu, súhlasu a pod.) vyvolaným obyč. zmyslovým zážitkom; svedčiaci o silnom kladnom pocite • nadchnutýplný nadšenia: som nadšený, nadchnutý vašimi úspechmi; som plný nadšenia z milého prijatia; nespúšťal z nej pohľad plný nadšeniaočarenýočarovanýkniž. oslnený (ktorého nadšenie je spojené s bezhraničným obdivom; op. sklamaný): je očarený, očarovaný, oslnený tatranskou prírodou; očarená dušauchvátenýunesenýuveličenýzastar. uvelebený (vo veľkej miere ovládnutý nadšením): hľadel na obraz celý uchvátený, unesený; byť unesený, uveličený, uvelebený krásou žienkniž.: exaltovanýextatický (prepiato nadšený): exaltované správanie herečkyvzletnýkniž. vznosný: vzletné, vznosné slovábúrlivýprudkýkniž. frenetickýexpr.: jasavýjasotný (prezrádzajúci intenzívne nadšenie): odmenili herca nadšeným, búrlivým, frenetickým potleskom; nadšené, prudké ovácie

    2. naplnený hlbokým zaujatím, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadchnutýplný nadšeniaoduševnený: bol nadšeným, oduševneným zástancom reformy; som nadchnutý, plný nadšenia za správnu vec; bojoval s oduševneným zápalomzapálenýrozohnenýhorlivýrozhorlenýkniž. zanietenýpren.: ohnivýplamenný (úplne, vo veľkej miere ovládnutý nadšením): je známy ako zapálený, zanietený diskutér; ostal nadšeným, horlivým fanúšikom Interu; predniesol zapálený, zanietený, ohnivý prejavzápalistýentuziastickýfanatický (ktorý sa prudko al. veľmi nadchne): nadšený, zápalistý, fanatický obranca národa; zápalistá, entuziastická reč v parlamente


    očarený silno zasiahnutý kladným citovým zážitkom spojeným s obdivom; svedčiaci o tom (op. sklamaný) • očarovaný: hľadel na ňu očarený, očarovaný; očarený, očarovaný pohľadnadšenýdojatý (spojený s nadšením al. dojatím): byť nadšený, dojatý kvalitou umeleckého prednesuomámenýzmámenýopojenýoslnený (veľmi silno zasiahnutý citmi, obyč. obdivom): byť omámený, opojený hrou; pri pohľade na tú krásu zostal celý oslnenýuveličenýkniž.: uchvátenýokúzlenýfascinovaný: celkom bol uchvátený, okúzlený malebnosťou prírody; sledoval ju fascinovaným zrakomexpr. opitý: bol opitý od šťastia


    nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikumrozohniťrozpáliťrozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnilikniž.: zapáliťroznietiťrozplameniťzried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národočariťočarovaťexaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltovaluniesťstrhnúťovládnuťopanovaťchytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhlaexpr. opantaťkniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásouvzrušiťrozrušiťrozochvieťrozohriaťpohnúťdojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali


    oduševniť vzbudiť veľký záujem o niečo, nadšene zaujať • nadchnúť: výkon umelca oduševnil publikum; nadchnúť mládež pre športkniž.: zapáliťzanietiť: zapáliť masy vierou vo víťazstvo; zanietiť niekoho za dobrú vecuniesťuchvátiťočariť: predstavenie nás unieslo, uchvátilo, očarilorozohniťexpr. rozvatriť (spôsobiť citové zaujatie za niečo): víno ho v reči rozohnilo


    počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovaťučariťučarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učarovalporobiťexpr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiťurieknuťuriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť

    2. expr. silne zapôsobiť • učariťučarovať: prepych všetkým načisto počaril, učariluchvátiť: krása mora nás uchvátilaexpr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovalaexpr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesolnadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariťomámiťopojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil


    uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievčaexpr.: uchytiťuchmatnúťurvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviackniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovaťosvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrístrhnúť: strhnúť na seba moc

    2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesolnadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadcholstrhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strholomámiťzmámiťočariťopojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnkarozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohnípren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovalachytiťdojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme


    zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajochfraz.: padnúť do očípadnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do okazainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veciprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľkapodchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbuhovor. chytiť: hra ma chytila od začiatkuuniesťuchvátiťočariťnadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomocifascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čashovor. zabrať: debata nás celkom zabralazamestnaťzaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

    2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabraťobsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministrazaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnenéokupovať (vojensky)


    očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniťkniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslniliopojiťomámiťzmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámiloexpr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepilafascinovať: je fascinovaný jej zjavomuchvátiťuniesťoduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilonadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojalexpr. obájiť: obájili ho staré povestiexpr.: počariťpočarovaťučariťučarovaťporobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila


    čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou • očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, ženapôvabnýkniž.: kúzelnýokúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večermalebný: malebné tónykrásnykniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na morepodmanivýpodmaňujúcineodolateľnýpren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlasromantickýpoetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná nocprekrásnykniž. prelestný: prekrásne, prelestné ránooslňujúcioslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťaomamnýomamujúciopojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvílepren. expr. rozprávkový: rozprávková krajinapoet. čarotajný (Hviezdoslav)

    p. aj krásny, nádherný

    2. p. zázračný 1


    krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideályveľkolepýohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadloprekrásnyprenádhernýkniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásnysedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperkpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjavpekný: pekná duša, pekné spomienkyroztomilýexpr. zastar. rozmilýrozkošnýexpr.: utešenýpreutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený párľúbeznýpoet.: lepýľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfymalebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná prírodaočarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódiaexpr.: rajskýnebeskýanjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejskýdet. al. expr. čačaný: čačaná bábikapodmanivýpodmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas spevákažiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvárskvelýúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazexpr. prerozkošný: prerozkošný výhľadpren. expr. rozprávkovýprikrásny (príliš krásny)

    2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3


    ľúbezný svojím vzhľadom al. inými vlastnosťami vyvolávajúci pocit krásy a súčasne miloty • rozkošnýroztomilýočarujúciexpr. zastaráv. rozmilý: ľúbezné, rozkošné, roztomilé dieťa; usmiala sa na neho očarujúcim, rozmilým úsmevompríjemnýľubozvučnýlahodný (najmä o zvuku): dievča malo príjemný, ľubozvučný, lahodný hlaspôvabnýmilý (obyč. v prejave): ľúbezný, pôvabný tanec; mať pôvabné, milé správaniezried. úľubnýpoet. ľúby


    nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

    p. aj pekný 1, krásny 1

    2. p. výborný


    neodolateľný ktorému sa nedá odolať (op. odpudzujúci, odpudivý) • lákavývábivýpútavý: neodolateľná, lákavá, vábivá ponuka; neodolateľný, pútavý rozprávačpríťažlivý (obyč. vo vzťahu k fyzickému al. psychickému čaru osobnosti): neodolateľná, príťažlivá ženačarovnýočarujúcifascinujúcikniž.: okúzľujúcikúzelnýpren.: magickýhypnotický (pri rozumovo neodôvodnenom pôsobení): učiteľ má na žiakov čarovný, magický vplyv; podľahol jej očarujúcemu, magickému úsmevu; hypnotické očiomamujúciomamnýopojný (privádzajúci do vytrženia): omamujúca, omamná, opojná vôňaoslňujúcioslnivý (vyvolávajúci nekontrolovaný obdiv): oslňujúci zjav (o žene)zvodný (obyč. pri erotickom pôsobení): zvodná postava


    očarujúci p. čarovný 1, neodolateľný


    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


    podmaňujúci ktorý má schopnosť niekoho upútať, podmaniť, očariť • podmanivý: podmaňujúca, podmanivá melódiaočarujúcikniž. okúzľujúci: očarujúca, okúzľujúca krásapôsobivýsugestívny: pôsobivý, sugestívny hlas, spevstrhujúciunášajúcikniž.: úchvatnýuchvacujúci (ktorý citovo strháva, uchvacuje): strhujúca hudba, úchvatný zjav

    p. aj pekný, krásny, príťažlivý


    vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitývýborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobokskvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnostiprvotriedny: podávali tam prvotriedne jedládokonalý: dokonalý obrazzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželkubezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkonveľkolepý: veľkolepé stavebné dielovysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľšpičkový: vyrábať špičkové prístrojejedinečný: je to jedinečný učiteľkniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec operykniž. eminentný: eminentný žiakzastar. vynikavý (Kukučín)geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudbabrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavírikniž.: famóznyfulminantný: famózna obžalobná rečelitný (najlepší): elitní umelcineprekonateľnýnezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľnáobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkonmajstrovský: majstrovské ovládanie loptyohromný: je to ohromný odborníkexpr.: krásnypeknýnádherný: krásne, pekné, nádherné výsledkyslávny: slávny činveľký: veľký spisovateľoslnivýoslňujúciočarujúcikniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkonexpr.: kráľovskýbožský: kráľovský, božský nápojexpr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovoksvetoznámyhovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurghovor. expr. fantastický: fantastická hudbaexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenieexpr. rozprávkovýhovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný filmexpr. skvostný: má skvostnú manželkuexpr. hrdý: je to hrdá stavbahovor.: prímatip-topsuper: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je supersubšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

    p. aj vyberaný 2, vzorný

    2. p. významný 2


    zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod. • lákavývábivývábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmevzvádzajúcilákajúcivábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstavamámivýpútavýpríťažlivýatraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správaniezaujímavýsugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinokšarmantnýpôvabnýľúbeznýočarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľadpeknýkrásnyžiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosťkoketný (o žene): má koketnú priateľkuzastar.: zvodivýzvodlivý (Hviezdoslav)podmanivýpodmaňujúcipôsobivýefektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby


    fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavaťpriťahovaťstrhávaťlákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatukniž. pútať: na výstave ho púta elektronikaočarúvaťoslňovaťomamovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťauchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka


    pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

    2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


Pozri výraz OCA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: , läo, ski, nab, gn, ba, uv, pp, pia, tkm, ad, phv, asv, rji, qnp
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV