Synonymá slova "obã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 325 výsledkov (3 strán)

  • obšklbať p. otrhať


    otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrachexpr.: okmásaťskmásaťošklbaťodriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristiošarpaťpošarpaťexpr. orafaťnár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvetyzrafať: zrafať, orafať čučoriedkyobtrhaťpoobtŕhaťpoobtrhávaťexpr.: obkmásaťobšklbaťobdriapať (z viacerých strán, dookola)


    obškĺňať sa p. okolkovať


    okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľaťodkladaťodsúvaťodďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhaťmeškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sazdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať saostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kašeonačiť sanár.: hákliť saobškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať savytáčať savyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Čo sa ondieš?


    obšmietač expr. kto okolo niekoho, niečoho zdanlivo bezcieľne chodí, kto sa okolo niekoho, niečoho obšmieta • hovor. expr.: obsmŕdačobšmŕdačponevierač: pred vchodom stoja všelijakí obšmietači, obsmŕdačipejor. prismrdkávač (kto sa obšmieta a prisluhuje niekomu) • postávačpovaľač (kto míňa čas v nečinnosti, záhaľke) • expr. potlkeň (Ondrejov)


    obšmŕdač p. obšmietač


    obšmietať sa expr. 1. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom • hovor. expr.: obsmŕdaťobsmrdkávaťošmŕdať saobšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporákaexpr. obskurovaťsliediť (s nedobrým úmyslom) • hovor. expr. obchendovaťobchádzaťpostávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádzaexpr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matkymotať saexpr. motkať sapopletať saponevierať sapotulovať sakrúžiťkrútiť savrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje!

    2. p. zaliečať sa


    obšmŕdať sa p. obšmietať sa 1


    obšniapať p. ostrihať


    ostrihať strihaním skrátiť al. odstrániť (čo rastie); strihaním zbaviť niečo niečoho, a tým upraviť • obstrihaťobstrihnúť (dookola): ostrihať, obstrihať si vlasy, nechty; ostrihať ovcu, trávnikvystrihať (dôkladne ostrihať) • expr.: ošmýkaťošniapaťobšniapaťsubšt. oštucovať: ošmýkali ho doholapoobstrihávaťpoobstríhaťpoobstrihúvaťpoobstrihovať (postupne, na viacerých miestach): poobstrihával konáre, poobstríhal živý plotpristrihnúť (trocha): pristrihnúť fúzypodstrihnúť (odspodu): podstrihol jej vzadu vlasy


    obštrukcia p. prekážka


    prekážka vec, ktorá stojí v ceste; okolnosť, ktorá je na ťarchu: beh cez prekážky, naraziť na prekážku; stretnúť sa s prekážkamibariéra: na rieke sa tvoria ľadové bariéry; bariéra predsudkovzábrana: koľajová zábrana; spoločenské zábranyúskalie: prekonávať úskalie; vyhýbať sa úskaliu životazátarasa: protitankové zátarasybarikáda (obranný val pri pouličných bojoch): stavať barikádyhrádza: pretrhnúť hrádze zdržanlivostiobštrukcia (zámerná prekážka, hatenie niečoho): robiť obštrukcie v parlamentehovor. háčik (skrytá prekážka): má to jeden háčikzastar. zápreka (Dobšinský)odb. inhibícia: inhibícia klíčenia


    obšuchnúť sa p. obtrieť sa


    obtrieť sa trením sa dotknúť niečoho • otrieť sa: obtrieť sa, otrieť sa o čerstvo natreté zábradliešuchnúť saobšuchnúť saošuchnúť sa (krátkym dotykom): mačka sa oňho (ob)šuchla, ošuchlapren. expr. prejaviť záujem (obyč. v zápore) • všimnúť si: ani sa o nás neobtreli, ani si nás nevšimli; o krčmu sa ani neobšucholzabŕdnuť (v malej miere): zabŕdol i do politikyzavadiť: ani pohľadom o nás nezavadil


    obťah 1. polygr. odtlačok sadzby urobený na kontrolu • slang. špalta

    2. p. poťah 1


    poťah 1. tkanina, koža a pod. chrániaca niečo (obyč. nábytok) pred opotrebovaním • povlakobťah: poťah, povlak, obťah pohovky, kresiel

    2. p. povoz


    obťapkávať p. tľapkať 1


    tľapkať 1. dlaňou zľahka udierať po niečom • expr.: ťapkaťcapkaťčapkať: tľapká, ťapká psíka po brušku; capká ho po rukepotľapkávaťexpr.: poťapkávaťpoklepkávať (jemne, viac ráz): dôverne potľapkával, poklepkával známeho po pleci; dieťa sa poťapkávalo po bruchuplieskaťpoplieskavať (silnejším úderom dlane): od radosti sa plieska po stehnáchexpr. obťapkávať (z viacerých strán, viac ráz): kupujúci obťapkávali tovar

    2. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, nadšenia a pod.) • tlieskať: diváci nadšene tľapkajú, tlieskajúexpr.: ťapkaťčapkaťťapotať: ťapká, ťapoce drobnými rúčkami, čapká si do taktuaplaudovať (nadšene) • det. ťapuškať

    3. p. drobčiť


    obťarchať p. obťažkať 2


    obťažkať 1. naložiť ťarchou • zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehomzried. oťažiť: oťažili nás batohmizaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežouovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami

    2. spôsobiť ťarchavosť ženy • expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí razpriviesť do druhého/iného/požehnaného stavubiol. oplodniťhrub. nabúchať

    3. p. poťažkať


    oplodniť spôsobiť vznik plodu: dátum oplodneniaobťažkaťexpr. obťarchať (u ľudí): obťažkať ženuosemeniť (pri zvieratách): osemenenie kobylyfraz. priviesť do druhého/požehnaného stavu (ženu) • hrub. nabúchaťzried. zúrodniť: zúrodniť bliznu


    obťať ťatím, rúbaním, sekaním dookola odstrániť niečo z niečoho al. niečo zbaviť niečoho • obrúbaťorúbaťobsekaťosekať: obťať, obrúbať konáre, haluze; obťali, orúbali strom; o(b)sekať sadru z nohyobkliesniťokliesniťles. odvetviť (stromy) • nár. ohrčkovať: ohrčkovať kmeňpoobtínaťpoobsekávaťpoosekávať (postupne, na viacerých miestach)


    osekať sekaním (obyč. dookola) oddeliť al. odstrániť; sekaním zbaviť niečoho • obsekaťzosekať: osekať sadru z nohyobťaťobrúbaťorúbať (ťatím, rúbaním): obťal, obrúbal kmeň stromuokliesniťobkliesniťles. odvetviť (stromy) • poosekávaťpoobtínať (postupne, na viacerých miestach): murivo poobsekával, konáre poobtínal

    p. aj orezať


    obťažieť p. oťarchavieť


    oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene) • otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhýmzried. obťažieť (Mináč)počaťfraz.: prísť do druhého stavuprísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbefraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tomhovor. expr.: zabudnúť sazapodieť saprespať safraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati) • vulg. skurviť sa


    obťažiť p. zaťažiť, obťažkať 1


    zaťažiť zapôsobiť na niečo záťažou, váhou • expr. zaťažkať: zaťažiť most autami; strecha zaťažená, zaťažkaná snehomobťažkaťzastaráv. obťažiť (naložiť ťarchou): obťažkať niekoho balíkmipreťažiť (príliš zaťažiť): preťažiť pult knihami


    obťažkaný p. ťarchavý


    ťarchavý (iba v ženskom rode ťarchavá; ktorá nosí plod, ktorá bude rodiť; pren. i v mužskom rode) • tehotnýsamodruhýfraz.: v druhom stavev inom stavev požehnanom stave: je v druhom stavelek. gravidný: ťarchavá, tehotná, samodruhá, gravidná ženaexpr. obťažkanýnár.: hrubýťaršený


    poťažkať podržaním v rukách vyskúšať, určiť približnú hmotnosť al. kvalitu niečoho • hovor. oťažkať: najskôr kurča (p)oťažkala, až potom ho kúpilazried. obťažkať: obťažkať niečo v rukezried. povážiť: balík opatrne povážil v rukách


    obťažne p. ťažko 2


    ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

    2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahkoobťažneprácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudnotrudneexpr.: lopotnekrvopotneznojnemozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažkonaveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

    porov. aj ťažký 3

    3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážnesilnosilneveľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživotiesnivozle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestnebolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

    4. nie rýchlo • pomalydlhozdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

    5. p. sotva 2


    obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťamiunúvaťustávaťtrápiťexpr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkouunavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovalinamáhaťbyť/padnúť zaťažkobyť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažkoexpr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať

    2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nejnedať pokojznepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ichvtierať savnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje


    preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvorehnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulicištvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchoduexpr. duriťnáhliťpobádať: celý deň durí, náhli, pobáda detihovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

    2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovaťšikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakovhovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozíprenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkamipren. expr. terorizovaťhovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinuobťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňomhrub. buzerovať

    3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješprepínať: v reči i v robote rád prepínakniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvaťdramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizujeexpr. prestreľovaťkniž. hyperbolizovaťfraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti


    prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisťštvaťduriť (zver) • stíhať: stíhať previnilcasledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dompreháňaťobháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovceobťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmivtierať sanatískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

    2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazovterorizovaťzastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstvaproskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľovhovor. šikanovaťexpr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakovhovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakoviexpr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)


    trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


    obúchať p. otrepať 2


    otrepať 1. trepaním z povrchu odstrániť; trepaním zbaviť nepotrebných častí • striasťotriasť (trasením): otrepať sneh z kabáta; striasť, otriasť popol z cigarety; otrepať, otriasť si topánky od blataoklepať: oklepať prach z klobúkapootrepávaťpootriasaťpostriasať (postupne): pootrepávať, pootriasať čižmy; postriasať sneh z klobúkaorafať (zbaviť ľan al. konope hlávok a pazderia, uvoľniť vlákna z ľanu al. konopí)

    2. prudkými pohybmi viac ráz naraziť niečím o niečo • otĺcťomlátiťobúchaťexpr. otrieskať: otrepal kastról o stôl, omlátil hrable o plot, otrieskal zošit o lavicupootrepávaťpootĺkať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach): pootrepávať, pootĺkať knihu o hlavu


    obúšiť p. ovaliť 1


    ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerouexpr.: praštiťtresnúťtresknúťchňapnúťrachnúťbuchnúťzried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlaveexpr.: ochmeliťorútiťnár. expr.: olomáziťošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjomomráčiťexpr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil

    2. p. ohromiť


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádežežalovaťobžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zradykniž.: inkriminovaťrekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postupusviedčaťusvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstvazastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradolexpr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcufraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) tréneroviváľať vinuzvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)


    obžalúvať p. obviňovať, žalovať 1


    žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na ctiobžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajúobviňovaťviniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádežkniž.: inkriminovaťrekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup

    2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľoviudávaťdenuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátovpejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovisubšt. bonzovať


    obytný slúžiaci na obývanie, na bývanie • bytovýobývací: obytný, bytový priestor; prívesné obytné, obývacie vozidlo


    obývací p. obytný


    obývaný zaplnený ľuďmi, ktorí tam bývajú • osídlený: obývaný, osídlený ostrovzaľudnený: obývaný, zaľudnený domľudnatý (husto obývaný): ľudnatý kraj


    obžaloba pripísanie viny niekomu • obvinenieobžalovanie: film je neskrývanou obžalobou, obvinením, obžalovaním režimu


    obžalovanie p. obžaloba


    obžalobca p. žalobník 1


    žalobník 1. podávateľ žaloby na súde • žalobcaobžalobca: kde niet žalobníka, žalobcu, niet ani sudcuzried. obžalovateľ

    2. kto sa rád sťažuje al. kto žaluje na niekoho • ponosníkponosovateľsťažovateľhovor. pejor.: žalobabažalobapáter: v škole ho volali žalobabou, žalobapátrom


    obžalovaný koho obvinili pred súdom • obvinený: predviesť obžalovaných, obvinených


    obžalovateľ p. žalobník 1


    obžiť p. ožiť 1


    ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieťzastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach)náb. vstať z mŕtvych

    2. začať znova jestvovať • obnoviť saoživnúťobživnúťoživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil savzbudiť saprebudiť saobjaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tváripoožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

    3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúťoživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmiokriaťobodrieťzbodrieťvzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružilrozveseliť sarozjariť sarozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihralizried. rozžiť sa (F. Hečko)poožívať (postupne): deti akosi poožívali


    obživiť sa p. uživiť sa


    uživiť sa mať schopnosť zaobstarávať si životné potreby, obživu • kniž. obživiť sa: z platu sa ledva uživili, obživilivyživiť sa: vedeli sa vyživiť statočnou prácouprechovať savyžiť (byť schopný žiť z istého materiálneho základu): prechová sa vlastnou prácou; vyžili z vlastnej úrodyvyjsťvydržaťvystačiť (prejaviť hospodárnosť s niečím nevyhnutným na živobytie): vyjdeme, vydržíme, vystačíme aj s málom; vydržíme s tým, čo dostanemepreživiť sa (uživiť sa s minimálnymi prostriedkami): ako tak sa v zime preživilzastar. požiť sa: Od skúpeho sa nik nepožije. (príslovie)


    obživnúť p. ožiť 2


    obžrať sa p. prejesť sa 1


    prejesť sa 1. príliš sa najesť • objesť sa: prejesť sa, objesť sa husacinypresýtiť sa: presýtiť sa sladkostíhrub.: prežrať saobžrať sahovor. expr. prepchať sa: dieťa sa prepchalo cukríkmiexpr. ohltať sahovor. prebrať (príliš sa najesť al. napiť): dosť som to s tými čerstvými makovníkmi prebralhovor.: nadžgať sanapukať sa

    2. p. zunovať


    opotrebovať sa, opotrebiť sa častým používaním stratiť dobré, úžitkové vlastnosti • zodrať sa: ložiská stroja sa opotrebovali, zodraliobdrať sa (sčasti): kabát sa rýchlo obdralvychodiť saojazdiť sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdiliznehodnotiť sapoškodiť sa (stratiť pôvodný výzor): bankovky sa znehodnotili, poškodilizostarnúť (vekom sa opotrebovať) • ošúchať saobšúchať sa (poškodiť sa na povrchu): golier sa ošúchalzried. zvetšieť (častým používaním sa stať vetchým, chatrným): šatstvo zvetšelodoslúžiť (stratiť použiteľnosť)


    ostarnúť 1. stať sa starším, starým (vekom) • ostarieťzostarnúťzostarieť: keď rodičia ostar(e)li, zostar(e)li, ostali samiobstarnúť (v menšej miere): obstarnutá dievkaprestarnúť (prekročiť vysokú hranicu veku; príliš ostarnúť; iba o veciach): stromy v parku prestarli

    2. vekom, plynutím času stratiť pôvodnú podobu, vzhľad a pod. • ostarieťzostarnúťzostarieť: v poslednom čase badať, ako náhle ostarol, (z)ostarelošumieťkniž. zvetrať (o ľudských výtvoroch): dom časom ošumel; výzdoba, stavba zvetralaopotrebovať saobnosiť saobdrať saobšúchať sa (často o šatstve): kabát sa obnosil, obšúchal; farba, omietka zostarla, obdrala sa, obšúchala sa


    ošúchať sa 1. používaním, nosením sa poškodiť (obyč. na povrchu) • obšúchať saobdrať saodrať sazried. obodrať sa: nábytok sa o(b)šúchal, kabát sa o(b)dralopotrebovať saobnosiť sa (o šatstve) • oškrieť saexpr. oškúliť sa: lak, náter sa oškrel, oškúlilošumieť: oblek je celý ošumenýpoošuchovať sapoodierať sa (postupne, na viacerých miestach): poťahy sa už poošuchovali

    2. častým opakovaním prestať byť pôsobivým • obšúchať sazovšednieťzunovať sa (komu) • zunovať (koho): heslá sa o(b)šúchali; hra sa nám zunovala, hra nás zunovala; pieseň zovšednelaopočúvať saobohrať sa: platňa sa opočúvala, obohralaexpr. otrepať sa: frázy sa otrepali


    zovšednieť stať sa všedným, bežným, nie zaujímavým: každá novina časom zovšednieošúchať saobšúchať saopočúvať sa (častým opakovaním prestať pôsobiť): heslá sa o(b)šúchali, pieseň sa už opočúvalaobohrať saexpr. otrepať sa: skladba sa obohrala, otrepalazunovať sa (komu) • zunovať (koho, čo; stálym opakovaním): hra sa nám už zunovala, hra nás už zunovalasprozaizovať sa: život sa nám sprozaizoval


    zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel?zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský)zovšednieťošúchať saobšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali saobohrať saopočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvalaunudiťznudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudilznepáčiť sazneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbilaspríkriť sasprotiviť saznechutiť samať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosťprejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlopresýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovaliprijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedlakraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)


    pokosiť kosou oddeliť rastliny od koreňa; takto zbaviť niečo porastu • skosiť: pokosiť, skosiť lúkuvykosiťpovykášať (celkom a obyč. na menšej ploche): vykosiť ďatelinu pri plotezožaťpožať (najmä obilniny) • vyžaťpovyžínať (obyč. na menšej ploche) • obkosiťobžať (pokosiť dookola) • poskášať (postupne)


    populácia súbor ľudských jedincov žijúcich na určitom území v určitom období • ľudnatosť: pokles, rast populácie, ľudnatostiobyvateľstvoobyvatelia: všetci obyvatelia boli očkovaníobčianstvoobčania (príslušníci štátu al. obce) • ľudia: chrípka postihla obyvateľstvo, ľudí vyšších vekových kategórií


    preďobávať sa, preďobkávať sa p. kľuť sa 1


    tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiťoblažovaťpotešovaťobšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňovalbaviťzaujímaťhovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujímaupútavať: všetko nové ho upútavalahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

    2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovaťutešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví


    tučnota vlastnosť niekoho al. niečoho tučného • tučnosť: sklon k tučnote; tučnota mlieka, tučnosť dobytkamastnotatelnatosť: telnatosť postavytlstota: tlstota telakorpulenciakorpulentnosť: korpulentnosť postavyobezitaobéznosť: boj proti obezite, obéznostiexpr.: bachratosťbruchatosť


    tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domovaexpr. vandrovník: žiť ako vandrovníkpejor. vandrákhovor. pejor.: vagabundobšitníkobšitoššupákšupaszastar.: svetár (Podjavorinská)sveták (Švantner)hovor. zastar.: šupasníkapačsubšt. čavargoš


    vyslúžilec, vyslúženec vyslúžený vojak: vojnoví vyslúžilci, vyslúženciveterán: frontový veteránvoj. slang. zastar.: obšitníkobšitoš


    vyhrmieť expr. byť za niečo vyhrešený, pokarhaný, byť označený za vinníka • expr. vyhorieťdostať: za ten kúsok vyhrmela, vyhorela, dostala celá triedahovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízaťvychlípaťvyžrať: musela som si to za teba zlízať, vylízaťodniesť (si): nevedno, kto si to odnesie, kto za to vyhrmízle pochodiťzle obísť: chcel pomôcť, a napokon ešte zle pochodil, zle obišiel


    žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho • pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné detižalujúci: žalujúci žiakobviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadomobžalobnýobžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spiskniž.: inkriminačnýrekriminačný

    2. p. žalostný 1


Pozri výraz OBÃ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: m ã ã, t83, z99, n33, mks, okp, spii, ori, kka, ã le, eeč, gra, ksh, v94, n18
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV