Synonymá slova "obv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 53 výsledkov (1 strana)

  • obvädnúť p. zvädnúť 1


    zvädnúť 1. stratiť sviežosť, prestať byť čerstvým v dôsledku nedostatku vlahy, slnka a pod. (o rastlinách) • uvädnúť: muškát sa neujal, zvädol, uvädolovädnúťobvädnúť: obvädnuté listypovädnúť (postupne al. trocha): ruže vo váze rýchlo povädlizried. zavädnúť (trocha, mierne) • odkvitnúť (prestať kvitnúť): odkvitnuté kvetyuschnúťvyschnúť (prestať žiť nedostatkom vlahy): presadené stromčeky uschli, vyschliodumrieť: odumreté lístieovisnúť (o rastlinách al. ich častiach pri nedostatku vody, živín a pod.): listy na slnku ovislipozvädaťpouvädať (postupne)

    2. p. ochabnúť 1


    zvädnutý 1. ktorý zvädol (o rastlinách, resp. o ich častiach) • uvädnutý: zvädnutá, uvädnutá ružaovädnutýpovädnutýobvädnutý (trocha zvädnutý): povädnutá kyticaodkvitnutý (ktorý odkvitol): odkvitnuté kvetyuschnutývyschnutýodumretýovisnutýsuchý (ktorý uschol, odumrel, ovisol pre nedostatok vlahy): vyschnuté stromčeky, suché, odumreté lístie; ovisnuté margaréty

    2. p. ochabnutý 2


    obväz materiál, prostriedok na ovinutie poranenej časti tela • zastar. obväzokzried. obvinok (Šoltésová)hovor. fáč: strhol mu z hlavy obväz, fáčovíjadloovínadloobvínadlo (pruh látky slúžiaci ako obväz) • bandáž (pevný ochranný obväz): dať si bandáž na kolenogáza (riedka tkanina používaná ako obväz) • náplasť (malý obväz na prilepenie)


    obväzok p. obväz


    obvešať p. ozdobiť


    ozdobiť dať na niečo ozdobu, urobiť krajším, pekným • vyzdobiť (dôkladne, bohato): šaty ozdobiť zlatými gombíkmiokrášliťskrášliťpoet. okrásiť: vlasy si okrášlila, skrášlila mašľouhovor. expr. vycifrovaťexpr. vyčačkať: vycifrovať, vyčačkať kone do záprahuvyšperkovať (ozdobiť šperkmi) • dekorovať: slávnostne dekorovaná sálaovenčiťpoet. zvenčiťnár. podvenčiť (ozdobiť vencom) • poet. okvietiť (ozdobiť kvetmi) • podperiťoperiť (ozdobiť perom): podperený klobúkkniž. opentliť (ozdobiť stužkami) • obiť (ozdobiť kovom): valaška obitá striebromornamentovaťkniž. ornamentalizovať (ozdobiť ornamentmi): truhlica ornamentovaná rezbamiobyč. pejor.: ovešaťobvešať (bohato, často nevkusne ozdobiť): o(b)vešať sa bižutériouobložiťhovor. garnírovať (pridať k hlavnému jedlu doplnky lahodiace chuti a očiam): misu obložiť, garnírovať zeleninoupocifrovať (ozdobiť navrchu): pocifrovať medovníkyprizdobiťprikrášliť (trocha): čepiec prizdobili, prikrášlili výšivkami


    obveseliť p. potešiť 2


    potešiť 1. poskytnúť útechu (v zármutku, trápení a pod.) • utešiť: potešiť, utešiť pozostalých, trpiacichrozhovárať (nedok.) (rozptyľovať chmúrne, pesimistické myšlienky): rozhováral priateľa, aby si z toho nič nerobil

    2. spôsobiť niekomu radosť, potechu; urobiť veselým, radostným • rozradovaťrozradostiťrozradostniť: vaša odpoveď ma potešila, rozradost(n)ila; aj maličkosť ju vie potešiť, rozradovaťrozveseliťobveseliť: pohľad na deti ju vždy rozveselí, obveselírozihraťrozjariťzried. rozjasniť (priviesť do veselej, radostnej nálady): rozihrať, rozjariť spevom celú spoločnosťrozohriaťoblažiť: rozohriať, oblažiť srdce, myseľpobaviťzabaviťrozptýliť (zbaviť zlej nálady, smútku): dobrá kniha najlepšie zabaví, pobaví, rozptýli


    obveseliť sa p. rozveseliť sa


    potešiť sa pocítiť radosť, potechu z niekoho, niečoho • zaradovať sa: potešili sa mu, zaradovali sa mu ako rodine; jeho srdce sa tomu potešilo, zaradovalo sa nad týmzried. zatešiť sa (Kalinčiak)rozradovať sanaradovať sarozradostiť sarozradostniť sa: z rodinných udalostí sa celý rozradoval, rozradost(n)ilporadovať sa (trochu sa potešiť) • rozveseliť saobveseliť sa: dievčence sa idú do spoločnosti rozveseliť, obveseliťzabaviť sapobaviť sarozptýliť sa (zbaviť sa zlej nálady, smútku zábavou): pri hudbe sa dobre zabaviť, rozptýliť; na žarte sa všetci zabavili, pobavilirozjariť sarozihrať sarozžiariť sarozjasať sapoet. rozplesať sa (veľmi sa potešiť z niečoho): rozjarili, rozžiarili sa nad synovým úspechomrozohriať saoblažiť sa: rozohriať sa, oblažiť sa lúčom nádejekniž. zastar. ukochať sa: jeho oko sa ukochá malebným krajom


    rozveseliť sa stať sa veselým • obveseliť sazveseliť sa: pri hudbe sa spoločnosť rozveselila, obveselilarozradostiť sarozradostniť sarozradovať sarozjariť sarozjasať sa: víno ich rozradostnilo, rozjarilorozjasniť sarozžiariť sarozihrať sa: tvár sa jej rozjasnila, rozžiarila; oči sa jej rozihralizaveseliť sa (krátko sa veseliť) • rozptýliť sapobaviť sazabaviť sapotešiť sa (rozveseliť sa pri nejakej zábave): pri hre sa rozptýlil; pobavil sa na žartoch; zabavil sa s priateľmipoet. rozplesať saexpr. zried. rozjasotať sakniž. zastar. rozkochať sa (Hviezdoslav)zried. zveselieť


    baviť 1. poskytovať zábavu • zabávaťrozveseľovaťobveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosťrozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi

    2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiťzaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať

    3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávaťzdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri prácioberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!


    obviazať vinutím dookola upevniť, obaliť niečo niečím • podviazať (obviazať odspodu): podviazať vlasy stuhoupreviazať: obviazať, previazať balík špagátomzaviazať: obviazať, zaviazať snop, slamu povrieslomokrútiťobkrútiťobtočiťomotaťobmotaťovinúťoviťobvinúťobviť (obyč. bez pevného spojenia, bez uzla a pod.): o(b)krútiť, o(b)vinúť, o(b)motať si hlavu šatkou, uterákomoviazaťpoviazaťhovor.: ofačovaťzafačovať (opatriť obväzom): oviazať, poviazať ranenú ruku; celého ho ofačovali, zafačovalipoobväzovaťpofačovať (postupne, viac vecí)


    omotať umiestniť motaním dookola niečoho; takýmto spôsobom niečo obaliť • obmotaťokrútiťobkrútiťotočiťobtočiť: omotať, obmotať špagát okolo škatule; okrútiť, obkrútiť nohy onucami; otočiť, obtočiť hlavu uterákomovinúťobvinúťoviťobviť (vinutím): ovinúť, oviť šál okolo krku; obvinúť, obviť strom lykomkniž. zviť (Matuška)obviazaťoviazaťpreviazať (viazaním) • ofačovaťpofačovať (ranu) • opriasťobsnovaťosnovať (pradivom, vláknom): pavúk opriadol pavučinou luster; ihla obsnovaná niťouopliesť (pletivom): plot oplietli pichľavým drôtomexpr. opantať: opantal sa reťazamizapriasťzasnovať (omotať vláknom, pradivom): mucha zapradená do pavučinyzabaliť: hlavu si zabalila do teplého šálupookrúcaťpoobkrúcaťpoobtáčaťpoopletaťpooplietať (viackrát, postupne, viac vecí)


    zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obiliavyviazať: vyviazať obilie do snopovzakosíliťzauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliťzatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľuuviazaťpriviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťazpreviazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľoustiahnuťopásaťprepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzomobkrútiťokrútiťobviazaťoviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátompoviazaťpozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať

    2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútaťsputnaťzaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazípoviazaťpoputnaťposputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnalioputnaťopútať (ruky, nohy)

    3. p. spojiť 2, zjednotiť


    obvínadlo p. obväz


    obvinenie p. obžaloba


    obžaloba pripísanie viny niekomu • obvinenieobžalovanie: film je neskrývanou obžalobou, obvinením, obžalovaním režimu


    obvinený p. obžalovaný


    obžalovaný koho obvinili pred súdom • obvinený: predviesť obžalovaných, obvinených


    biľagovať verejne obviňovať • označovať: biľagovali, označovali ho za zradcuobviňovaťočierňovať (z niečoho) • pranierovať: pranierovali ho za chyby


    obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádežežalovaťobžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zradykniž.: inkriminovaťrekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postupusviedčaťusvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstvazastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradolexpr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcufraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) tréneroviváľať vinuzvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)


    zvádzať1 1. viesť niečo zhora dolu • odvádzať: vodu zvádzajú, odvádzajú do cisterny, do kanála

    2. viesť dovedna • dávať dohromady/dokopyspájať: často ich náhoda zvádzala, spájala

    3. pripisovať vinu, zodpovednosť niekomu • zvaľovať: krádež zvádzali, zvaľovali na detiobviňovať (koho z čoho): z nešťastia obviňovali matkuzastar. potvárať (koho z čoho): potvárali ho z podpaľačstva


    žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na ctiobžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajúobviňovaťviniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádežkniž.: inkriminovaťrekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup

    2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľoviudávaťdenuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátovpejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovisubšt. bonzovať


    obviňujúci p. vyčítavý


    vyčítavý ktorý vyčíta • vyčítajúci: vyčítavý, vyčítajúci hlas, tónkarhavý (ktorý dôrazne vyčíta): karhavé gestoobviňujúci (pripisujúci niekomu vinu na niečom): obviňujúce oči (Figuli)


    žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho • pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné detižalujúci: žalujúci žiakobviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadomobžalobnýobžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spiskniž.: inkriminačnýrekriminačný

    2. p. žalostný 1


    obopnúť, obopäť potiahnuť povrch al. jeho časť niečím dookola • obkrútiťokrútiťobtočiť: opaskom nemohol obopnúť, o(b)krútiť, obtočiť svoje robustné teloobvinúťovinúťobviťoviť: o(b)vinúť, o(b)viť krk dlhým šálomobmotaťomotať: o(b)motať si nohu uterákomobtiahnuť (tesne celý povrch): nohy obtiahnuté texaskami

    p. aj obomknúť


    obvinúť, obviť p. omotať, obviazať, obopnúť


    obvod 1. dĺžka čiary ohraničujúcej istú plochu • objem (v odevníctve): obvod, objem pŕsveľkosť: odmerať si veľkosť hlavy

    2. menší vymedzený územný celok pôsobnosti niekoho • okrsokrajón: policajný obvod, okrsok, rajónrevír: lesný obvod, revírzastar. dištrikt

    3. p. okraj 1


    okraj 1. miesto na začiatku al. na konci niečoho; krajina al. ohraničujúca časť niečoho • krajpokrajzried. okrajok: ísť po okraji, po kraji cesty; na pokraji, okrajku lesaperiféria: periféria mesta (op. stred, centrum) • obvod: obvod kruhovitého ihriska

    2. úzky čistý pás na kraji strán tlačovín (i pren. vedľajšia, nepodstatná vec) • kniž. margo (i pren.): poznámky zapísané na okraji, na margu knihy; pren. povedať niečo na okraj, na margo udalosti


    územie časť zemského povrchu tvoriaca istý celok: dážď na celom území Slovenska; zamorené územieoblasť (vymedzené územie): pohraničná oblasťpásmozóna (pruh územia): lesné ochranné pásmo, vojenská zónaobvod: volebný obvodkniž. regiónkrajinakraj (územie ako zemepisná oblasť): hornatá krajina, zalesnený krajkniž. teritórium: historické teritórium štátu


    obvoniavať p. voňať 2


    voňať 1. vydávať, šíriť vôňu • rozvoniavať: ruže, kvety voňajú; agát rozvoniavaexpr.: vyvoniavaťrozváňaťzaváňaťvyváňať (silno, prenikavo): pokosená lúka rozváňa, vyváňa doďaleka; obed už zaváňa

    2. vdychovať vôňu • ovoniavaťobvoniavaťprivoniavaťčuchať: voňal, čuchal dobrý tabak; privoniaval k mäsuexpr.: ňuchaťoňuchávaťočuchávať: deti jedlo oňuchávali

    3. p. páčiť sa 2


    obvykle 1. p. zvyčajne 2. porov. tradičný


    zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajnekniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvýspravidla: spravidla si dáva pozor na jazykbežnenormálne: bežne, normálne býva o takomto čase už domakonvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohyväčšinouzväčšapoväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírodyrád: rád zabúda na to, čo sa sluší

    porov. aj obyčajný 1


    bezpríznakový ktorý nemá charakteristický príznak (op. príznakový) • neutrálny: bezpríznaková, neutrálna vlastnosť; bezpríznakové, neutrálne slovobežnýzvyčajnýobvyklýpravidelný (ničím nie výnimočný): bežná, obvyklá lexika; bežné, zvyčajné, obvyklé správanie; pravidelné skloňovanienevýraznýnevyhranenýneurčitý (bez výrazného znaku, vlastnosti): nevýrazný, nevyhranený štýl; neurčitý výraz tváre


    bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


    normálny 1. ktorý sa neodlišuje od priemeru al. od stavu, na ktorý sme zvyknutí (op. nenormálny) • pravidelnýriadny: dýchanie je normálne, pravidelné; prísť v normálnom, riadnom časeobyčajnýobvyklýzvyčajnýbežnýprirodzený (op. výnimočný, mimoriadny): je to taký obyčajný človek; obvyklý, zvyčajný spôsob liečenia; je to v spoločnosti zvyčajný, bežný javzabehanýzaužívanýstarý (op. nový): vybočiť zo zabehaných, zaužívaných, starých koľajíregulárny (zodpovedajúci ustáleným pravidlám): dosiahnuť niečo regulárnym postupomnormalizovaný (upravený do potrebného stavu): spoločnosť je opäť normalizovaná

    2. p. zdravý 1


    obvyklý p. bežný, obyčajný 1, tradičný


    obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklýbežnývšednýčastý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý javzvyčajnýpravidelnýnepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom časenormálnyprirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stavekaždodennýdenný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravyprozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžbyrutinnýrutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťoupejor. ordinárny: podávať ordinárny rumtriviálnybanálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiekexpr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisícezaužívanýtradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadokjednoduchýprostýradovýnevýznačnýnevýznamnýdrobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojakpospolitýzastar. obecný: pospolitý ľudhocijakýbársakýledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelecbezvýznamnýbezcennýexpr. mizernýhovor. expr.: sprostýhlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe peroexpr. praobyčajný

    2. p. jasný 2


    prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinktpudový: prirodzené, pudové správanie, prejavyspontánnyživelnýneusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výbersamočinnýsamovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných obdobínecvičenýneškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

    2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produktypravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

    3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostrednýspontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radostinenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestánenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiechuvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

    4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežnýobyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný javobvyklývšedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vecnormálnysamozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potrebapravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky chorobyzried. zrejmý (Urban)


    tradičný ktorý má tradíciu; ktorý sa oddávna, resp. už dlhší čas vyskytuje, opakuje (op. netradičný) • zaužívaný: tradičné, zaužívané novoročné zvyky; tradičné, zaužívané vianočné jedlávžitýosvedčenýzabehaný (ktorý sa opakovaním osvedčil, stal sa bežným): spoliehal sa na vžitý, osvedčený postup (op. nový, novátorský) • zvyčajnýobvyklý: zišli sa na svojom zvyčajnom, obvyklom mieste; zvyčajný, obvyklý názor na daný problémbežný: bežné vzory, materiály (op. nové) • tradicionalistickýzastar. tradicionálny (uprednostňujúci tradíciu pred niečím novým, nezaužívaným): tradicionalistické, tradicionálne koncepciekonvenčnýzastar. konvencionálny (rešpektujúci konvenciu): konvenčný pozdrav; konvenčná, konvencionálna kultúra

    p. aj konzervatívny


    všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný) • obyčajnýzvyčajnýobvyklýbežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný javkaždodenný: nebola to každodenná udalosťdenný: denné starostinormálny: normálny stavbanálny: banálna historkajednotvárnymonotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna prácaprozaický: prozaické starostiexpr. tuctový: tuctový výroboknevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvárošúchanýzovšednenýexpr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slováhovor. nepoetickýkniž. profánny: profánna skutočnosťzried. všednodenný (Mihálik)šedivýsubšt. šedý: šedivý život, šedá historka (Hrušovský)


Pozri výraz OBV v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: bežec, povolanie, rozbiť, smutný, dva, ro, hmotnosť, výhražne, zl, ľudovosť, zna, lobizmus, , ryčať, vel
Nárečový slovník: gen, abfal, sub, napa, kn, oglupec, krak, cvi, odulic še, opra, kr, agnu ek, mište, strimovac, šturic
Ekonomický slovník: msk, adv, tbr, tnd, zzc, ici, dnd, oxh, zec, cts, bsb, ote, mercosur, gb, oba
Slovník skratiek: pch, l23, akii, t56, j02, b37, beč, tcs, ozp, tgu, šak, fj2, tlk, a m, pmb
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV