Synonymá slova "obo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

obočie oblúk chĺpkov nad očami • obrvy: mať husté, zrastené obočie, obrvy • kniž. brvy

obodovať p. ohodnotiť

ohodnotiť určiť, zistiť hodnotu (cenu, význam) niečoho, niekoho • zhodnotiť: obraz ohodnotili na vysokú sumu; výkon ohodnotili, zhodnotili kladne • oceniť: dom ocenili na milión korún • obodovať (ohodnotiť bodovaním): súťažiaceho obodovali prinízko • zaceniť (pri predávaní): tovar zacenil vysoko • odhadnúť • hovor.: odšacovať • ošacovať (približne): očami odhadli, ošacovali kupca • oklasifikovať • oznámkovať (určiť hodnotu známkou; obyč. školský prospech, výkon a pod.): oklasifikovať, oznámkovať úlohu, športovú jazdu • uznať (vyjadriť sa kladne o hodnote niečoho): uznal, ohodnotil jej krásu

obdrať 1. nosením, používaním do istej miery poškodiť, znehodnotiť • obodrať • obnosiť: šaty deti rýchlo obdrali, obnosili • obšúchať • ošúchať • vyšúchať • vyšuchať (šúchaním poškodiť): obšúchať, ošúchať kabát na golieri, na rukávoch • znosiť • zodrať (do veľkej miery): znosiť, zodrať čižmy • ojazdiť (obdrať jazdou): pneumatiky, bicykel ojazdil za rok • opotrebovať: opotrebované ložiská • vychodiť • schodiť • vyšliapať • zošliapať (obdrať chodením, šliapaním): vychodené, schodené topánky; vyšliapať, zošliapať opätky • poobdierať • poošuchovať (postupne, na viacerých miestach)

2. p. okradnúť

obodrať p. obdrať 1

ošúchať sa 1. používaním, nosením sa poškodiť (obyč. na povrchu) • obšúchať sa • obdrať sa • odrať sa • zried. obodrať sa: nábytok sa o(b)šúchal, kabát sa o(b)dral • opotrebovať sa • obnosiť sa (o šatstve) • oškrieť sa • expr. oškúliť sa: lak, náter sa oškrel, oškúlil • ošumieť: oblek je celý ošumený • poošuchovať sa • poodierať sa (postupne, na viacerých miestach): poťahy sa už poošuchovali

2. častým opakovaním prestať byť pôsobivým • obšúchať sa • zovšednieť • zunovať sa (komu) • zunovať (koho): heslá sa o(b)šúchali; hra sa nám zunovala, hra nás zunovala; pieseň zovšednela • opočúvať sa • obohrať sa: platňa sa opočúvala, obohrala • expr. otrepať sa: frázy sa otrepali

obodrieť p. ožiť 3

okriať znova nadobudnúť duševnú al. telesnú silu • vzpružiť sa: na návšteve u rodičov okrial, vzpružil sa • očerstvieť • osviežiť sa • osviežieť (najmä telesne): pobytom v horách sa občerstvil; starí vínom očerstveli • obodrieť • oživnúť • oživieť • ožiť (najmä duševne): v bezstarostnej spoločnosti oživol, ožil • ohriať sa • zohriať sa (duševne): trocha sa medzi nami ohrial • pookriať (trocha okriať): pookrial som pri tebe

ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieť • zastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach) • náb. vstať z mŕtvych

2. začať znova jestvovať • obnoviť sa • oživnúť • obživnúť • oživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil sa • vzbudiť sa • prebudiť sa • objaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tvári • poožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúť • oživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmi • okriať • obodrieť • zbodrieť • vzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružil • rozveseliť sa • rozjariť sa • rozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihrali • zried. rozžiť sa (F. Hečko) • poožívať (postupne): deti akosi poožívali

občerstviť 1. vrátiť sviežosť, čulosť, silu (fyzickú i duševnú) • osviežiť • vzpružiť: kúpeľ ich občerstvil, osviežil • posilniť (jedlom, nápojom): obed deti posilnil, občerstvil • povzbudiť: káva ustatého povzbudí • zvlažiť • ovlažiť (obyč. vodou): ovlažiť si tvár, zvlažiť si ústa • obodriť (najmä duševne): dobrá nálada všetkých obodrila • zotaviť • zregenerovať • expr. potúžiť (najmä fyzicky): čerstvý vzduch ho zotavil, potúžil

2. p. oživiť 2, 3

obodriť p. osviežiť

osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviť • vzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilo • povzbudiť: káva nás povzbudila • rozobrať • prebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebral • potúžiť • posilniť: koňak ho potúžil, posilnil • ochladiť • ovlažiť • povlažiť • zvlažiť • zried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si pery • obodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilo • zotaviť • zregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavil • omladiť • zmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť

oživiť 1. urobiť živým • vzkriesiť: oživiť figúrku; mŕtveho neoživíš, nevzkriesiš • kniž. obživiť: obživiť polomŕtveho

2. uviesť znova do života, premietnuť do prítomnosti • sprítomniť • obnoviť: oživiť, sprítomniť si, obnoviť si spomienky; oživiť tradície • vzkriesiť: lásku už nevzkriesia • kniž.: obživiť • oživotvoriť • zživotniť: obživiť, oživotvoriť spolok • občerstviť: občerství si zážitky z cesty • aktualizovať (priblížiť súčasnému chápaniu): aktualizovať drámu • obrodiť • regenerovať (dodať novú silu niečomu): obrodiť spoločnosť, regenerovať zdroje • znovuzriadiť • kniž.: rekonštituovať • reštituovať: znovuzriadenie Matice slovenskej

3. urobiť živším, živým, čulým, silnejším, intenzívnejším a pod. • obodriť: oživiť tanec; oživiť, obodriť náladu, zábavu, rozhovor • spestriť • občerstviť (urobiť pestrejším, čerstvejším): oživiť, spestriť svoj štýl; oživiť, občerstviť izbu maľovkou

posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiť • povzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružilo • občerstviť • obodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojom • osviežiť: spánok dieťa osviežil • expr. zried. potúžiť (alkoholom)

2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniť • utužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyv • utvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienke • kniž. umocniť • zintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekoho • zvýšiť • zväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosť • spevniť: spevniť normu

povzbudiť dodať niekomu, niečomu silu, odvahu, chuť do nejakej činnosti; urobiť niečo intenzívnejším, živším • posmeliť: povzbudiť, posmeliť mladých do podnikania • aktivizovať • zaktivizovať: (z)aktivizovali nás do boja proti rakovine • podnietiť (dať podnet na niečo): podnietil som ho, aby sa prihlásil na konkurz • pohnúť • expr. zobudiť: treba ich pohnúť, zobudiť, aby nezmeškali príležitosť • expr.: vyburcovať • zburcovať: vyburcovať niekoho k väčšiemu výkonu • naviesť (na niečo nežiaduce): naviesť väzňa na útek • kniž. stimulovať: stimulovať kladné vlastnosti u detí; stimulovanie rastu vlasov • lek. tonizovať (ovplyvniť tonus): tonizovanie svalstva • vzpružiť • obodriť: vzpružiť sily chorého; sprcha ho obodrila • osviežiť • oživiť: oživiť záujem o vážnu hudbu • kniž. animovať: animovať prítomných do spevu

vzpružiť dodať niekomu, niečomu fyzickú al. duševnú silu (op. oslabiť) • posilniť: sprcha, káva nás vzpruží, posilní • povzbudiť • podnietiť (vzpružiť do istej činnosti): povzbudili moje odhodlanie podnikať • občerstviť • osviežiť • obodriť: hudba ma vždy občerství, obodrí; občerstviť, osviežiť organizmus ovocnou kúrou • expr. potúžiť (alkoholom) • fraz. postaviť na nohy: masáž ho vždy postaví na nohy • oživiť • expr. vzkriesiť: oživiť v niekom nádej; dáždik vzkriesil vädnúce listy

zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť sa • skvalitňovať sa • zdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilo • napredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovanie • polepšovať sa • poprávať sa • popravovať sa • subšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, popráva • zveľaďovať sa • povznášať sa • pozdvihovať sa • dvíhať sa • zvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšuje • prehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacuje • ozdravovať sa • ozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravieva • hovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdruje • kultivovať sa • cibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí

obohatiť urobiť bohatším o nové hodnoty (materiálne i duchovné) • zveľadiť: obohatiť, zveľadiť si zbierku o nové exempláre; obohatiť, zveľadiť slovnú zásobu školákov • rozšíriť • zväčšiť • rozmnožiť • znásobiť (obyč. v rozsahu, veľkosti): rozšíriť, zväčšiť, znásobiť svoj majetok • prehĺbiť: prehĺbenie spolupráce

rozmnožiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozšíriť • zväčšiť: rozmnožiť, rozšíriť zeleň v meste • zveľadiť: zveľadil otcovský majetok • namnožiť: štúdiami si namnožil poznatky • obohatiť (rozmnožiť o niečo nové): obohatil slovník o nové slová • znásobiť • kniž. multiplikovať (viacnásobne rozmnožiť): znásobili počet zamestnancov • kniž.: rozhojniť • zveličiť • zastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský)

2. osobitným technickým postupom urobiť väčší počet exemplárov tlačoviny: rozmnožili obežníky • reprodukovať (kopírovaním polygrafickou technikou): reprodukované maľby, rukopisy • cyklostylovať (cyklostylom) • xeroxovať (xeroxom)

zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod. • skvalitniť • zdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup práce • zakostniť: zakostniť výrobu • subšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopis • polepšiť • zried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšili • zveľadiť • povzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobu • zmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosť • pozdvihnúť • dvihnúť • zdvihnúť • zvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľudu • prehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdium • odb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť) • obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódy • skultivovať • vybrúsiť • vycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyk • napraviť: napravil si náladu hudbou • ozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti

zveľadiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozmnožiť • rozšíriť • zväčšiť: majetok po rodičoch ešte zveľadil, zväčšil; zveľadiť, rozmnožiť zeleň v meste; šiel si vedomosti zveľadiť, rozšíriť do cudziny • prehĺbiť: vzájomnú spoluprácu podniky prehĺbili • obohatiť (urobiť bohatším materiálne al. duchovne): poznatky detí treba ďalej obohatiť, zveľadiť • zastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský) • kniž. zveličiť: zveličiť moc (Tatarka)

2. dostať na vyššiu úroveň • povzniesť • pozdvihnúť: chov oviec treba zveľadiť, povzniesť; vláde sa podarilo kultúru národa pozdvihnúť • zdvihnúť • zodvihnúť (úroveň niečoho): z(o)dvihnúť národný život • zlepšiť • zdokonaliť • skvalitniť • zakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): zlepšenie, zdokonalenie vzdelanosti; skvalitniť, zakostniť chov hydiny, poľnohospodárstvo

obohatiť sa p. zbohatnúť

zbohatnúť stať sa bohatým, hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa • zmôcť sa: mesto na turistike zbohatlo, (v)zmohlo sa • obohatiť sa (stať sa bohatším, bohatým): obohatili sa rozličnými špekuláciami • hovor. expr.: zaperiť sa • operiť sa: po vojne sa rodine podarilo zaperiť, operiť • fraz. expr. naplniť si/namastiť si vrecká/vačky (nečestne zbohatnúť) • pomôcť si: pomohli si reštitúciami • zried. zagazdovať sa (Kukučín) • zried. zmajetnieť

obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiť • obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca • zried. obchlopiť • obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov • obkľúčiť • obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto • obľahnúť • obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu • zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou • okrúžiť • obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa • zhrčiť sa • zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku

2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliť • obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog • expr.: obaliť • obotkať: obalila, obotkala nás tma • obopäť • obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot • obohnať (múrom, plotom) • obstaviť • obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami • obložiť: stôl obložiť stoličkami

3. p. zahrnúť 2

obohnať p. ohradiť, obklopiť 2

obrúbiť 1. dať na niečo obrubu, lem • olemovať • oblemovať: obrúbiť, o(b)lemovať golier stuhou • obšiť • zaobšiť: okraj sukne (za)obšiť inou látkou • zried. zaobrúbiť • obendlovať • zaendlovať (obrúbiť šitím): obendlovaná záclona • obháčkovať (obrúbiť háčkovaním): obháčkovať rukáv • oprámikovať (obrúbiť prámikom) • prámovať (obrúbiť prámom): golier prámovaný kožušinou

2. utvoriť prirodzenú al. umelú obrubu okolo niečoho • ovrúbiť • orámovať • ovenčiť: tvár obrúbená, orámovaná, ovenčená tmavými vlasmi • obohnať • obklopiť • obkolesiť: dom rokmi obohnala, obklopila, obkolesila hustá zeleň • obopäť • obopnúť: mesto obopäté, obopnuté horami

ohradiť oddeliť ohradou • zahradiť • obhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbami • oplotiť (plotom): oplotiť záhradu • obohnať • obkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múrom • zatarasiť • zastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu

obohnať sa p. ohnať sa 1, 2

ohnať sa 1. urobiť rozmach rukou a pod. (obyč. na obranu) • obohnať sa: ohnať sa, obohnať sa chvostom pred muchami • zahnať sa • rozohnať sa (s cieľom útočiť): zahnal sa na dieťa; rozohnať sa palicou na niekoho

2. expr. bránením pred útokom sa ochrániť • expr. obohnať sa • obrániť sa • ubrániť sa: ledva sa ohnali, obohnali, ubránili pred dotieravými novinármi • striasť sa • zbaviť sa • pozbaviť sa: nemohol sa striasť, (po)zbaviť nepríjemných myšlienok • uniknúť (pred niečím, niekým)

ošúchaný 1. používaním (obyč. častým šúchaním) na povrchu poškodený • obšúchaný • vyšúchaný: ošúchaná, obšúchaná omietka • obdraný • obdratý • odraný • odratý: o(b)draný, o(b)dratý golier na košeli • zodraný • zodratý (veľmi poškodený, obyč. šúchaním): zodraný, zodratý koberec • ošarpaný: ošarpané steny • obnosený • ošumelý • ošumený (obyč. o šatách): obnosené sako; ošumelý klobúk • opotrebovaný • zničený (používaním poškodený): ošúchané, opotrebované topánky; opotrebovaný, zničený poťah • chatrný • vetchý (poškodený na rozpadnutie): ošúchané, chatrné, vetché nohavice • starý (op. nový)

2. ktorý častým opakovaním zovšednel • zunovaný • všedný • banálny: ošúchaný, všedný príbeh; ošúchané, zunované, banálne frázy • klišéovitý (o stále sa opakujúcich výrokoch, textoch): klišéovité výrazy • kniž. zvetraný • expr. otrepaný: zvetraný, otrepaný vtip • hovor. obkukaný (obyč. o šatách): ošúchaný, obkukaný strih šiat • omrzený • obohratý • obohraný: obohratá pieseň

obohraný, obohratý p. ošúchaný 2

zovšednieť stať sa všedným, bežným, nie zaujímavým: každá novina časom zovšednie • ošúchať sa • obšúchať sa • opočúvať sa (častým opakovaním prestať pôsobiť): heslá sa o(b)šúchali, pieseň sa už opočúvala • obohrať sa • expr. otrepať sa: skladba sa obohrala, otrepala • zunovať sa (komu) • zunovať (koho, čo; stálym opakovaním): hra sa nám už zunovala, hra nás už zunovala • sprozaizovať sa: život sa nám sprozaizoval

zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel? • zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský) • zovšednieť • ošúchať sa • obšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali sa • obohrať sa • opočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvala • unudiť • znudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudil • znepáčiť sa • zneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbila • spríkriť sa • sprotiviť sa • znechutiť sa • mať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosť • prejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlo • presýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovali • prijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedla • kraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)

faloš predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • falošnosť • pretvárka • pokrytectvo • neúprimnosť: spoločenská faloš, byť plný falošnosti, neúprimnosti • obojakosť: obojakosť politikov • klam • ľstivosť • zákernosť • úskočnosť • úlisnosť (vlastnosť toho, kto spôsobuje nečakané zlo) • pejor. farizejstvo • pren. expr. divadlo: jej milé oči sú iba divadlo

obojakosť p. faloš

dvojaký 1. jeden i druhý • obojaký: dvojaký, obojaký smer; dvojaká, obojaká možnosť; obojaké riešenie je správne

2. p. falošný 1, neúprimný

falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimný • pokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosť • dvojaký • dvojtvárny • kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvár • expr. obojaký • pren. pejor.: obojživelný • obojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človek • judášsky: judášsky bozk • pejor. farizejský: farizejská láska • úskočný • ľstivý • prešibaný • expr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahu • pren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdsky • zastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmev • nepravý • pejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priatelia • úlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev

p. aj neverný

2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodný • klamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, fakty • podvodnícky • klamlivý • pren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľuby • nepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresa • kniž. lživý: lživá demokracia • pejor. takzvaný: takzvaná sloboda • krivý • nepravdivý • krivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvo • falšovaný • sfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis

3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlato • slepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodba • umelý: umelé zuby, mihalnice • kašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizity • pren. zastar. talmový

4. p. chybný 2, nesprávny

neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokrytecký • pejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračský • zried. pretváravý • pretvárny • zastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanie • úlisný • ľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmev • dvojtvárny • expr.: dvojaký • obojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveď • expr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tváre • predstieraný • neprirodzený • strojený • hraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosť • násilný • silený • nútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosť • pren. expr.: sladký • cukrový • medový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasom • pren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť

obojaký 1. p. dvojaký 1 2. p. falošný 1, neúprimný

obidvoje vyjadruje počet dva ako vyčerpávajúci pri párových predmetoch a pri pomnožných podstatných menách; jedny i druhé • oboje: roztrhal si obidvoje nohavice

oboje p. obidvoje

obojnož p. obojnožne

obojnožne obidvoma nohami naraz • obojnož: obojnožne, obojnož preskočiť lavičku • znožmo (s nohami pri sebe): odraz znožmo; poskoky znožmo, obojnož

obojpohlavný ktorý má orgány, znaky obidvoch pohlaví • odb.: hermafroditný • hermafrodický: obojpohlavný, hermafroditný kvet, hmyz • dvojpohlavný • odb. bisexuálny

obojruč p. obojručne

obojručne obidvoma rukami (naraz) • obojruč: pri miernom zjazde sa obojručne, obojruč odpichoval palicami • zried.: oberučne • oberuč: pušku chytil oberučne, oberuč • dvojručne: učila sa hrať obojručne, dvojručne

obojručný konaný obidvoma rukami; prispôsobený pre obidve ruky • oberučný: obojručný, oberučný chmat; obojručný, oberučný nôž • kniž. bimanuálny

obojstranne 1. porov. dvojstranný 2. p. vzájomne

vzájomne vychádzajúc, smerujúc od jedného člena k druhému a späť; medzi sebou • navzájom: vzájomne, navzájom sa povzbudzovali • spolu: spolu sa rozprávali po nemecky • obojstranne • kniž. obapolne: uzavreli obojstranne, obapolne výhodný obchod • recipročne: pri štúdiu si recipročne pomáhali • zastaráv. vospolok • kniž. zastar.: vospolne • vzájom

bilateralita vlastnosť vzťahu medzi dvoma objektmi al. účastníkmi • bilaterálnosť: bilateralita, bilaterálnosť národného parku zaväzuje obe krajiny • obojstrannosť: obojstrannosť zmluvy sa prestala dodržiavať

dvojstranný ktorý sa vzťahuje na dve strany, platí pre obidve strany • bilaterálny: dvojstranné, bilaterálne zmluvy • obojstranný • kniž. obapolný: obojstranná, obapolná dohoda; obojstranné záväzky • odb. ambivalentný (zahrnujúci aj protiklad)

p. aj vzájomný

obojstranný p. dvojstranný, vzájomný

vzájomný smerujúci od jedného prvku k druhému a naopak • obojstranný • kniž. obapolný: vzájomná, obojstranná dohoda; obapolná, vzájomná spokojnosť • recipročný: vzájomný, recipročný obchod • dvojstranný (medzi dvoma navzájom) • kniž. zastar. vospolný: vospolná pomoc (Kalinčiak) • zastar. zvratný: zvratný vzťah

obojživelnícky p. obojživelný; falošný 1

obojživelný schopný prispôsobiť sa dvom rozličným situáciám, prostrediam; schopný prežiť na suchu i vo vode • obojživelnícky: obojživelné, obojživelnícke tanky; obojživelný, obojživelnícky živočích

p. aj falošný 1

obojživelník 1. živočích prispôsobený životu na suchu aj vo vode • odb. amfíbia

2. p. pokrytec

pokrytec človek, ktorý sa pretvaruje, robí sa lepším, než je v skutočnosti • zried. pretvárkar • expr. pretvárač • falošník (falošný človek) • pejor. farizej: politickí farizeji • pejor.: obojživelník (bezzásadový človek) • chameleón (človek, ktorý mení svoje názory podľa okolností) • pejor.: svätuškár • svätúch • pejor. zried. svätúšik (neúprimne nábožný al. naoko mravný človek) • pejor.: pobožnostkár • augur

p. aj falošník

bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, naboku • povedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkách • neďaleko • obďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviec • vedľa • stranou: staré knihy ležali vedľa, stranou • mimo: všetci stáli bokom, mimo • zastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín) • nár. obok

2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabok • doboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranou • vedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa

3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmo • nabok • krivo • nakrivo • našikmo • hovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokom • koso • kosmo • úkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievča • zried. kosom

p. aj šikmo

obok p. bokom 1

milodar malý (peňažný) dar al. príspevok na podporu niekoho, niečoho • almužna: to nie je dotácia, to je milodar, almužna • kniž. obolus

obolus p. milodar

obomknúť chytiť dookola rukami, dlaňami al. prstami (obyč. niečo okrúhle, guľaté) • oblapiť • obchytiť: obomkol, oblapil strom; obomkol, obchytil stĺp oboma rukami • občiahnuť • obsiahnuť: dlaňami neobčiahol, neobsiahol jeho svalnaté rameno • obopnúť • obopäť: s láskou mu rukami obopla šiju • objať: celého ho objala do svojich rúk • zovrieť: zovrel ženine dlane do svojich • obkročiť (nohami): ľahko obkročil koňa • poobomkýnať • pooblápať • poobchytávať • poobopínať • pozovierať (postupne, viac vecí)

obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť • občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromu • obopäť • obopnúť • obomknúť • oblapiť • obchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami

2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho • postihnúť • pochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumom • zvládnuť • zvládať • zmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematiku • zmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie

3. p. získať 1 4. p. zahrnúť 3

zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiť • ušpiniť • pošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šaty • zamazať • umazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzí • zried. zanečistiť • expr.: zašpintať • pošpintať • hovor. expr.: zapískať • upískať • zavláčiť • uvláčiť • zašubrať • ušubrať • zafúľať • ufúľať • pofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiť • umastiť • expr.: zasmoliť • usmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavice • premastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golier • obchytať • ochytať • ohmatať • expr.: obchytkať • ochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababrať • zapaprať • zbabrať • ubabrať • pobabrať • zafafrať • sfafrať • zamachliť • umachliť • zamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekvárom • expr.: zakvackať • zakväckať • zakvickať • zakyckať • zakeckať • ukvackať • ukvickať • pokvackať • pokyckať • okvackať • okyckať • pokvasiť • zafliaskať • ofliaskať • zafŕkať • zafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatom • expr.: zacápať • scápať • zacapkať • zacápkať • zapáckať • zagebriť • ugebriť • pogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkou • expr.: zabrýzgať • ubrýzgať • zanešváriť • znešváriť • zagabať • ugabať • hovor. expr.: zanekľúdiť • zacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdil • expr. al. hrub.: zakydať • pokydať • ukydať • okydať • obkydať • zaprasiť • zasviniť • usviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská) • hovor. expr.: zaváľať • uváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľaný • expr.: došpiniť • dováľať • doriadiť • domazať • dobabrať • domastiť • dochytať • domachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiť • zabridiť • zbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmi • kniž.: zabrudiť • zbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín) • zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiť • začmudiť • začadiť • zakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené steny • začierniť • učierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniť • zaškvrniť • pomazať • hovor.: zafľakovať • pofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínom • zahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodba • zaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzami • niž. hovor.: obondiať • zaondiať • zatentovať • vulg.: obsrať • osrať • zasrať (zašpiniť výkalmi)

obopnúť, obopäť potiahnuť povrch al. jeho časť niečím dookola • obkrútiť • okrútiť • obtočiť: opaskom nemohol obopnúť, o(b)krútiť, obtočiť svoje robustné telo • obvinúť • ovinúť • obviť • oviť: o(b)vinúť, o(b)viť krk dlhým šálom • obmotať • omotať: o(b)motať si nohu uterákom • obtiahnuť (tesne celý povrch): nohy obtiahnuté texaskami

p. aj obomknúť

génius 1. geniálny človek, človek výnimočných intelektuálnych a duchovných kvalít • gigant: géniovia, giganti vedy • kniž. titan: titan hudby • velikán: velikáni umenia • veľduch: veľduch svetovej literatúry • obor: duchovný obor (Vajanský) • kniž. zastar. velikáš (Alexy)

2. p. genialita

obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozruta • silák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozruta • kniž.: goliáš • kyklop • zried. ozrutáň • expr.: ráňava • dĺžava • expr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový kolos • kniž.: titan • gigant • velikán • velikáš • génius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudby • poet. zruta

silák človek vyznačujúci sa silou • atlét • expr.: valibuk • valihora • valivrch • miesiželezo • obor • herkules: z chlapca vyrástol valibuk, obor • expr., obyč. iron. svalovec

obora p. správ. zvernica

oborávač stroj na oborávanie, ohŕňanie rastlín • ohŕňač • ohrnovač • ohrňovač

napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)

oboriť sa 1. p. osopiť sa 2. p. zatlačiť 2

okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčali • expr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevať • zrevať • zakričať • skríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebrali • rozkričať sa • rozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkol • expr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekoho • zried. zaseknúť (Kukučín) • expr.: zahriaknuť • zakríknuť • zavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkol • osopiť sa • expr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula) • skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil

osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť sa • vyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzal • hovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj! • expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiť • vyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočil • expr.: pustiť sa • nanosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňa • napadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravdu • okríknuť • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová) • skríknuť • zakričať (na niekoho) • expr.: zrevať • zarevať • zahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľub • hovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčali • expr.: vybrechnúť • vyšteknúť • zhavknúť (na niekoho)

zatlačiť 1. tlačením premiestniť, tlačením posunúť • zatisnúť: zatlačiť, zatisnúť auto do garáže • zasunúť (sunutím umiestniť): zasunúť skriňu k stene • zaprieť • zaprieť sa (oprieť sa a zatlačiť): zaprieť telo do dverí; zaprel sa nohou o brvno • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť plný vozík do šopy • pozatláčať • pozatískať (postupne zatlačiť) • zahnať • zapudiť (hnaním prinútiť na útek, obyč. v boji): zahnať, zapudiť nepriateľa • odraziť • expr. odprášiť

p. aj zahnať

2. vyvinúť tlak na niečo • stlačiť • potlačiť • potisnúť • stisnúť: zatlačiť, stlačiť páku; potisnúť, stisnúť gombík výťahu • oprieť sa • zaprieť sa • oboriť sa (mocne zatlačiť): oprieť sa, zaprieť sa, oboriť sa do dverí • zatisnúť (tlačením uzavrieť): zatisnúť zásuvku

obosielať p. zúčastňovať sa

zúčastňovať sa byť prítomný na niečom, pri niečom, v niečom (a obyč. aj aktívne zasahovať) • mať účasť: zúčastňovať sa, mať účasť na cyrilometodských oslavách; zúčastňuje sa, má účasť na jazykovom kurze • kniž. zried. účastniť sa: účastniť sa na spoločnom rozhovore • mať podiel • podieľať sa: mať podiel, podieľať sa na zisku, na neúspechu • kniž. participovať: participuje na viacerých úlohách • angažovať sa • exponovať sa (zúčastňovať sa veľmi aktívne, najmä na spoločenskom dianí): angažovať sa za práva občanov; exponuje sa v pravicovej strane • zapájať sa • zapojovať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): všetky deti sa zapájajú do hry • spolupracovať (spoločne sa zúčastňovať na niečom): spolupracovať na projekte vodného diela • publ. spolupodieľať sa • admin. slang. obosielať (zúčastňovať sa na niečom vyslaním zástupcov, diel a pod.): obosielať súťaž, zúčastňovať sa na súťaži

obložiť 1. pokryť niečo, niekoho dookola al. na povrchu niečoho • obklásť: obložiť, obklásť budovu mramorom; obložiť, obklásť chorého vankúšmi • poobkladať • povykladať: kúpeľňu poobkladať, povykladať kachličkami • vyložiť • vydláždiť (obložiť dlažbou): námestie vyložili, vydláždili mačacími hlavami • vystlať • obostlať (obložiť niečím poddajným): vystlať, obostlať kôš machom • vystužiť (obložiť niečím pevným): vnútro vystužené drevom

2. pripraviť jedlo pridaním príloh • hovor. garnírovať: mäso obložiť, garnírovať zeleninou • ozdobiť (ozdobne obložiť): misa obložená, ozdobená vajcami a šalátom

obostlať p. obložiť 1

obostrieť p. zastrieť 1, 2, obklopiť 2

zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryť • prikryť • pokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľad • kniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnom • obostrieť • obotkať: stromy obostrela, obotkala inoväť • zried. postrieť (Hviezdoslav) • pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky

2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryť • skryť • ukryť • zatajiť • utajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútok • potlačiť: iba ťažko potlačila žiaľ • zahladiť • hovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činom • expr.: ututlať • zatutlať: škandál ututlali • obostrieť • kniž. zahaliť • zahmliť • znejasniť • zamaskovať • expr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečami • zaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slov • expr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery

obotkať p. zastrieť 1, obklopiť 2

informovaný ktorý má o niečom informácie, správy, poznatky, vedomosti • oboznámený • poučený: je informovaný o udalosti; je oboznámený s udalosťou; byť informovaný, poučený o rozhodnutí, o zmenách • zasvätený (dobre oboznámený s niečím): politik je zasvätený do finančnej problematiky • orientovaný • zorientovaný

informovať podať informáciu, správu o niečom • poinformovať • dať správu • oboznámiť • zoznámiť: informovať obyvateľstvo o stave hospodárenia; oboznámiť čitateľov s novinkami; zoznámil nás s predpismi, poinformoval nás o predpisoch • upovedomiť (úradne oznámiť) • kniž. vyrozumieť (obyč. o úradnej správe): písomne nás upovedomili, vyrozumeli o rozhodnutí súdu • dať na vedomie: zmenu pracovného času treba dať na vedomie všetkým pracovníkom • poučiť (dať poučenie o nejakom fakte): žiakov ešte raz poučili o odchode vlakov • zasvätiť (podrobne, dôverne): zasvätiť niekoho do všetkých podrobností • pozoznamovať • pooboznamovať (postupne, viacerých informovať): dôkladne pozoznamovať niekoho s predpismi

oboznámiť p. informovať

poučiť poskytnúť poznatky o niečom al. dať radu, pokyn na konanie, vysvetlenie niečoho • ponaučiť: poučiť, ponaučiť deti o dopravných pravidlách • oboznámiť • informovať: účastníci sú so všetkými podmienkami oboznámení; o podrobnostiach vás informuje príslušný pracovník • inštruovať (dať príslušné inštrukcie, pokyny): inštruovať frekventantov kurzu • podučiť • poinformovať (poskytnúť isté, obyč. menšie množstvo informácií o niečom): ešte ťa podučím, ako treba zaobchádzať s prístrojom • vyškoliť (dôkladne poučiť na školení): v danom odbore dobre poučený, vyškolený pracovník • napomenúť (dať poučenie týkajúce sa obyč. správania sa): matkino napomenutie na cestu prijala s porozumením

uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domu • zaviesť • priviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovne • umiestiť • umiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiť • voviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácie • oboznámiť • zoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybu • priviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehu • uplatniť: uplatniť mechanizáciu

5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hru • predviesť • zahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniu • premietnuť (film)

6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udať • povedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytku • vymenovať: vymenoval všetky výnimky • spomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípadu • zacitovať • odcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politika • poudávať • pouvádzať (postupne)

7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkcie • dosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníka • zastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón

zasvätiť 1. vysvätením určiť (Bohu, svätým) al. určiť niekomu vôbec; dať z vyšších pohnútok • obetovať: chrám zasvätený, obetovaný Panne Márii; život zasvätila, obetovala rodine • posvätiť: voľný čas posvätiť umeniu • venovať • kniž. zastar. obecať: dielo venovať pamiatke národného hrdinu • pren. upísať: všetok čas upísať športu

2. podrobne, dôkladne niečo niekomu porozprávať o niečom • oboznámiť (niekoho s niečím): zasvätiť priateľa do svojich plánov, oboznámiť ho s nimi • informovať (podať základné fakty o niečom): informovať o stave chorého

3. porov. oslavovať 1

oboznámiť sa p. zoznámiť sa 1, 2

zoznámiť sa 1. navzájom (osobne) prísť do kontaktu, nadviazať známosť • spoznať sa • poznať sa: zoznámili sa, (s)poznali sa na dovolenke • zried.: oboznámiť sa • zoznať sa: zoznali sa a spriatelili (Tatarka); oboznámiť sa s celou rodinou • zastaráv.: oboznať sa • obznať sa • nár. oznať sa • pozoznamovať sa (postupne): do konca pobytu sme sa všetci pozoznamovali

2. bližšie sa poučiť o niečom, získať o niečom informácie, vedomosti • oboznámiť sa • informovať sa: podrobne sa zoznámiť, oboznámiť s podmienkami štúdia; informovať sa o svojich právach, zoznámiť sa so svojimi právami • zastaráv. oboznať sa • zastar. obznať sa • zried. obznámiť sa (Laskomerský) • pooboznamovať sa • pozoznamovať sa (postupne): pooboznamovať sa s problémami pracoviska • poinformovať sa (vyžiadať si informácie): poinformovať sa o zdravotnom stave detí

informačný ktorý informuje, prináša informácie, správy • informatívny: informačný, informatívny kalendár; informačná služba • spravodajský: spravodajské stredisko, spravodajská relácia • oboznamovací • stručný • krátky • zbežný • prehľadný • orientačný (prinášajúci iba základné informácie, určený iba na orientáciu): oboznamovacia, stručná, krátka, zbežná, orientačná, prehľadná prednáška, schôdzka

oboznamovací p. informačný, orientačný

orientačný určený na utvorenie si prehľadného poznatku o niečom • oboznamovací: získať aspoň orientačné, oboznamovacie údaje • základný • oporný (umožňujúci zorientovať sa): poskytnúť orientačné, základné, oporné informácie o projekte

dozvedať sa 1. získavať správy, informácie • oboznamovať sa • informovať sa: postupne sa dozvedal o problémoch pracoviska; oboznamoval sa s novými úlohami, informoval sa o nových úlohách • dopočúvať sa • počúvať (dozvedať sa sluchom): dopočúvam sa, počúvam o tebe samé chvály • zoznamovať sa (bližšie sa dozvedať): so svojimi právami sa obžalovaný zoznamoval prostredníctvom advokáta • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa

2. p. pýtať sa 2

oboznamovať sa p. dozvedať sa 1

oboznať sa p. zoznámiť sa 1, 2

obozretnosť p. rozvaha 1

rozvaha 1. schopnosť rozumne, pokojne, múdro, premyslene uvažovať • rozvážnosť: bol známy svojou rozvahou, rozvážnosťou • obozretnosť • opatrnosť: robiť niečo s rozvahou, s obozretnosťou, s opatrnosťou • uváženie: konať bez uváženia • kniž. rozmysel: pomaly, s rozmyslom vstal • pokoj: zachovať pokoj v nebezpečenstve • duchaprítomnosť: nestratiť duchaprítomnosť • chladnokrvnosť • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • prezieravosť (schopnosť myslieť do budúcnosti): prezieravosť štátnika

2. p. súvaha

obozretný p. opatrný, prezieravý, ostražitý

opatrný ktorý dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé; svedčiaci o opatrnosti (op. neopatrný) • obozretný • ostražitý: opatrný, obozretný vodca; opatrné, ostražité pohyby divej zveri; byť opatrný, obozretný vo vzťahu k niekomu • bedlivý • bdelý • pozorný (ktorý dáva pozor, neprestajne sleduje niečo): bedlivý, pozorný strážca; bedlivé, pozorné zaobchádzanie s pacientom • hovor.: diplomatický • taktický (postupujúci premyslene, bez rizika): diplomatické, taktické vyčkávanie • pejor. opatrnícky (prepiato al. vypočítavo opatrný): opatrnícky postup, opatrnícke výhovorky • prezieravý • rozvážny • kniž. prozreteľný • zastaráv. rozšafný (spojený s rozvahou, s predvídaním budúcich následkov a pod.): prezieravý, rozvážny štátnik; prozreteľné, rozšafné konanie; rozšafný gazda • uvážlivý • zdržanlivý (spojený s rozumovou analýzou; neprejavujúci naplno svoje názory, city; op. unáhlený): uvážlivé, zdržanlivé výroky; uvážlivé, zdržanlivé správanie

ostražitý ktorý je v strehu, ktorý sa má na pozore pred prípadným nebezpečenstvom; svedčiaci o zvýšenej pozornosti, opatrnosti • obozretný: ostražitý, obozretný poľovník; ostražité, obozretné správanie • pozorný • bedlivý • bdelý: pozorný, bdelý strážca; bedlivý, bdelý pohľad • čulý • bystrý (o zmysloch zameraných na pozorovanie): ostražitý, čulý, bystrý sluch psa • prezieravý • rozvážny (prejavujúci ostražitosť najmä v styku s ľuďmi): ostražitý, rozvážny, prezieravý postup; rozvážne, prezieravé konanie • kniž. zastar. ostražný (Hviezdoslav)