Synonymá slova "oblã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúk • dotýkať sa: dotýkať sa pece • siahať • čiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihou • zmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónu • schytávať • expr.: chmátať • schvátať • popadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za ruky • expr.: chytkať • pochytkávať • chmatkať • chvatkať • chňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po ruke • ochytávať • ohmatávať • oblápať • expr.: obchytkávať • ohmatkávať • oblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty

2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodeja • lapať • honiť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zver • prenasledovať • stíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov

3. porov. chytiť, zmocniť sa 2

oblápať porov. objať

stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčať • stlačovať • tlačiť • tisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebe • zvierať • zovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstoch • zatínať (pevne stískať): zatína päste • žmoliť • mädliť • expr.: mäkušiť • miagať • mliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteru • objímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebe • expr. oblápať

2. p. šetriť 2

mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúš • poddajný • ohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kov • formovateľný • tvárny: formovateľná, tvárna hlina • vláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cesto • jemný • hebký • hodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperky • sypký • kyprý • ľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôda • riedky • kašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký • hebučký • hebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemný • lahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíka • jemný • tlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčny • pružný • plynulý • harmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systém • oblý • nevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tváre • hud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človek • citlivý • dobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá žena • súcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechy • poddajný • povoľný • ústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahu • prístupný • zhovievavý • blahosklonný • znášanlivý • tolerantný • kniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politik • nežný • milý • láskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie

oblý p. okrúhly 1; tučný 1

okrúhly 1. ktorý má tvar kruhu al. oblúka • oblý (op. hranatý): okrúhly mesiac v splne; okrúhly, oblý kopec (op. špicatý) • zaoblený • zaokrúhlený • zaguľatený (ktorý má tvar upravený do oblúka, do pologule): zaoblené, zaguľatené rohy stola (op. hranaté); zaokrúhlené zrkadlo • kruhový • kruhovitý (v tvare kruhu): kruhový rám; kruhovitý predmet • oblúkovitý • oblúkový (v tvare oblúka): oblúkovitý, oblúkový okraj goliera • okrúhlastý (mierne okrúhly): okrúhlastý kameň • neodb. guľatý (pri zanedbaní rozdielu medzi guľou a kruhom) • expr. okrúhlučký (príjemne, pekne okrúhly): guľatá, okrúhlučká tvár • diskovitý • tanierovitý (okrúhly ako disk, ako tanier): súčiastka diskovitého, tanierovitého tvaru • rotundovitý (s okrúhlym pôdorysom): rotundovitá budova

2. p. tučný 1 3. p. približný

tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1

zavalitý (o človeku) ktorý má väčšiu hmotnosť (najmä vplyvom rozvinutého svalstva) • objemný • korpulentný: zavalitá, objemná, korpulentná postava • zried. zavalistý: zavalistý človek • silný • mohutný • robustný: silný, robustný chlap • plný • plnší • plnoštíhly • silnejší: žena plnšej, silnejšej postavy • územčistý (zároveň nižší): územčistý muž • oblý • okrúhly • guľatý • zaokrúhlený • zaguľatený (obyč. pekne, príjemne): má oblú, zaguľatenú postavu • expr.: bacuľatý • bucľatý

p. aj tučný

oblámať p. olámať

okyptiť odrezaním, odňatím časti poškodiť, urobiť neúplným: okyptiť územie o úrodnú pôdu • zmrzačiť • skaličiť • znetvoriť • zohyzdiť (telo a jeho časti): zmrzačil, skaličil si nohu; znetvoriť, zohyzdiť si telo pri havárii • olámať • oblámať: olámať, oblámať strom, vrchovec stromu • obmedziť (niečo abstraktné): obmedziť, okyptiť možnosti, práva; obmedziť umenie

olámať lámaním odstrániť; takto zbaviť niečoho • oblámať (dookola olámať): olámať kukuricu; oblámať si pri robote nechty • poolamovať • pooblamovať • poodlamovať (postupne, na viacerých miestach): poolamovať vetvičky, konáre • expr.: okmásať • obkmásať • ošklbať • očesať • občesať (bezohľadne, násilne a pod.): okmásať, ošklbať kvety; očesané konáre • otrhať • obtrhať: otrhať, obtrhať výhonky

oblázniť p. pobalamutiť

pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu • expr.: obalamutiť • zbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmi • zmiasť • pomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadom • pomýliť • pomotať • popliesť • spliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmom • expr.: poblázniť • oblázniť: poblázni, oblázni jej hlavu • expr.: pobaláchať • obaláchať • nabaláchať • zbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudí • expr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašila • expr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabila • nár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinu • zaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi

zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku

oblízať 1. prejsť jazykom po niečom (obyč. viac ráz) • olízať: oblízali, olízali si ústa po dobrom jedle • pooblizovať (viac ráz al. viac vecí): pooblizoval si všetky prsty • hovor. vyoblizovať (dôkladne, viac ráz) • obliznúť • oliznúť (jedným liznutím): oblizol, olizol si pery

2. lízaním odstrániť • zlízať • olízať: oblízať, zlízať si rúž z pier • obliznúť • oliznúť • zliznúť (jedným liznutím): oblizol, zlizol si krv z prsta • vylízať (lízaním všetko odstrániť): vylízať kašu z taniera

očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zuby • oriadiť • obriadiť • vyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotol • subšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované auto • umyť • poumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážku • omyť • obmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúť • odrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riad • hovor. vyrajbať • subšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiť • vysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučky • expr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiť • poriadiť (postupne, viac vecí)

2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiť • vyčeriť • vyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavu • prečistiť: prečistiť zrno • rafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor

3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpať • olúpať • obieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpe • ohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hrušky • oškriabať • oškrabať • zoškriabať • zoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krv • počistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievky • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu

ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slané • skúsiť • okúsiť • hovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláča • odb. degustovať: degustoval víno

2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízať • olízať • obliznúť • oliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložilo • expr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľašky • expr. ďobnúť: do torty iba ďobol • pren. expr.: privoňať • čuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol

oblúčikovitý, oblúčikový, oblúčkovitý, oblúčkový p. oblúkový

oblúdiť p. oklamať 1

oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť

oblúk kruhovité zakrivenie, časť kružnice • polkruh (polovica kružnice): na nebi sa zjavil oblúk, polkruh dúhy • zaokrúhlenina: zaokrúhlenina obočia

oblúkovitý p. oblúkový

oblúkový ktorý má tvar, podobu oblúka • oblúkovitý: oblúková, oblúkovitá klenba • oblúčikový • oblúčkový • oblúčikovitý • oblúčkovitý (ktorý má tvar menšieho oblúka): oblúč(i)kové zakrivenie; oblúč(i)kovité zakončenie blúzky • zaoblený • zaokrúhlený • zaguľatený (tvoriaci oblúk): zaoblená, zaokrúhlená, zaguľatená hruď • klenutý (ktorý sa dvíha do oblúka): klenuté obočie, klenutá povala • klenbový • zastar. sklepený (tvoriaci klenbu): klenbová, sklepená brána

polkruhovitý ktorý má tvar polkruhu al. oblúka • polkruhový • poloblúkový: polkruhovité, polkruhové javisko; polkruhový pôdorys • oblúkový • oblúkovitý: oblúková, oblúkovitá klenba

oblúzniť p. omámiť 1, oklamať 1

omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov • expr. omariť • zmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámený • omráčiť: alkohol ho načisto omráčil • hovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapila • opiť • opojiť (alkoholom) • opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantala • expr.: oblúzniť • odurmaniť: oblúznil ju úsmevom • otupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogami • hypnotizovať • zhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy) • narkotizovať (omámiť narkózou)

2. p. očariť