Synonymá slova "obk" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 88 výsledkov (1 strana)
-
kosiť kosou oddeľovať nadzemné časti rastliny; takto niečo zbavovať porastu: kosiť trávu, jačmeň; kosiť lúku • žať (týka sa najmä obilnín): žať pšenicu; kombajny vyšli na pole žať • vykášať • vyžínať (obyč. kosákom): vyžínali, vykášali všetky medze; vykášať trávu pri plote • obkášať • obžínať (kosiť dookola): obkášali lúku • užínať (po častiach, po troche): užínať medze
obkášať p. kosiť
líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemu • lichotiť • robiť poklony • hovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimenty • hovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darček • predchádzať si • nadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemu • podlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovi • hovor. kurizovať • expr.: okiadzať • obkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa • nár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovi • pejor.: pochlebovať • podkladať sa • poklonkovať (sa) • službičkovať • prisluhovať • fraz. natierať/mazať niekomu med okolo úst • fraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadeným • zried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak) • nár. expr.: fatinkovať sa • fatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťu • pejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)
obkiadzať p. oslavovať 2, líškať sa
oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvo • jubilovať (prežívať významné výročie): herec jubiluje • svätiť • zasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice
2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujú • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať • apoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosť • ospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný kraj • fraz. stavať na piedestál • vychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkov • kniž.: spievať • básniť: spieva, básni o rodnom kraji • obyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)
obklad 1. vrstva dajakého liečivého materiálu na tele • zábal: bahenný obklad, zábal na nohy • zastaráv. obkladok (Stodola)
2. vrstva dlaždíc al. kamenných blokov na stenách • obloženie: obklad, obloženie opadáva • výmurovka (murovaný obklad z vnútornej strany): výmurovka pece
kachľa keramikový výrobok z pálenej hliny používaný na stavbu kachieľ, kozubov, na obkladanie stien, podláh a pod. • kachlica • kachlička: na podlahe chýba kachľa, kachlička; kúpeľňa vyložená ružovými kachlicami, kachličkami • obkladačka: keramikové obkladačky
obkladačka tenkostenné stavivo na obkladanie stien • dlaždica (stavivo na dláždenie al. obkladanie): betónové obkladačky, dlaždice • kachľa • kachlica • kachlička (keramiková obkladačka)
obkladok p. obklad 1
obklásť p. obložiť 1
obložiť 1. pokryť niečo, niekoho dookola al. na povrchu niečoho • obklásť: obložiť, obklásť budovu mramorom; obložiť, obklásť chorého vankúšmi • poobkladať • povykladať: kúpeľňu poobkladať, povykladať kachličkami • vyložiť • vydláždiť (obložiť dlažbou): námestie vyložili, vydláždili mačacími hlavami • vystlať • obostlať (obložiť niečím poddajným): vystlať, obostlať kôš machom • vystužiť (obložiť niečím pevným): vnútro vystužené drevom
2. pripraviť jedlo pridaním príloh • hovor. garnírovať: mäso obložiť, garnírovať zeleninou • ozdobiť (ozdobne obložiť): misa obložená, ozdobená vajcami a šalátom
vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrine • vypratať: vyprace z pivnice nepotrebné veci • vyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneru • vystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcov • vyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľu • povykladať • povynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode
2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôl • vysadiť • posadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňa • naložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na voz • vyniesť: vyniesť debnu na pôjd • povykladať • ponakladať (postupne, viac vecí)
3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkami • obložiť • obklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmi • povykladať • poobkladať (postupne, viac plôch)
obkliesniť p. obťať, osekať
obťať ťatím, rúbaním, sekaním dookola odstrániť niečo z niečoho al. niečo zbaviť niečoho • obrúbať • orúbať • obsekať • osekať: obťať, obrúbať konáre, haluze; obťali, orúbali strom; o(b)sekať sadru z nohy • obkliesniť • okliesniť • les. odvetviť (stromy) • nár. ohrčkovať: ohrčkovať kmeň • poobtínať • poobsekávať • poosekávať (postupne, na viacerých miestach)
osekať sekaním (obyč. dookola) oddeliť al. odstrániť; sekaním zbaviť niečoho • obsekať • zosekať: osekať sadru z nohy • obťať • obrúbať • orúbať (ťatím, rúbaním): obťal, obrúbal kmeň stromu • okliesniť • obkliesniť • les. odvetviť (stromy) • poosekávať • poobtínať (postupne, na viacerých miestach): murivo poobsekával, konáre poobtínal
p. aj orezať
obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiť • obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca • zried. obchlopiť • obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov • obkľúčiť • obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto • obľahnúť • obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu • zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou • okrúžiť • obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa • zhrčiť sa • zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku
2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliť • obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog • expr.: obaliť • obotkať: obalila, obotkala nás tma • obopäť • obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot • obohnať (múrom, plotom) • obstaviť • obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami • obložiť: stôl obložiť stoličkami
3. p. zahrnúť 2
obrúbiť 1. dať na niečo obrubu, lem • olemovať • oblemovať: obrúbiť, o(b)lemovať golier stuhou • obšiť • zaobšiť: okraj sukne (za)obšiť inou látkou • zried. zaobrúbiť • obendlovať • zaendlovať (obrúbiť šitím): obendlovaná záclona • obháčkovať (obrúbiť háčkovaním): obháčkovať rukáv • oprámikovať (obrúbiť prámikom) • prámovať (obrúbiť prámom): golier prámovaný kožušinou
2. utvoriť prirodzenú al. umelú obrubu okolo niečoho • ovrúbiť • orámovať • ovenčiť: tvár obrúbená, orámovaná, ovenčená tmavými vlasmi • obohnať • obklopiť • obkolesiť: dom rokmi obohnala, obklopila, obkolesila hustá zeleň • obopäť • obopnúť: mesto obopäté, obopnuté horami
ohraničiť 1. oddeliť hranicami • vymedziť: ohraničiť, vymedziť parcelu, územie národného parku • delimitovať: delimitovanie územia
2. rozložiť sa okolo niečoho • obklopiť • obkľúčiť • obkolesiť: kraj ohraničený, obklopený, obkľúčený horami; záhrada ohraničená, obkolesená ovocnými stromami • orámcovať
3. p. obmedziť 1
zahrnúť 1. hrnutím, posúvaním niečoho sypkého niečo zakryť al. niečo zaplniť • zasypať • prihrnúť: zahrnúť, prihrnúť zemiaky zemou; zahrnúť, zasypať jamu, šachtu pieskom, zeminou • zavaliť (pri zosunutí niečoho, pri sypaní v množstve): chodbu zavalilo murivo; sneh zavalil vchod
2. dať niekomu niečo vo veľkom množstve, poskytnúť v hojnej miere • expr.: zasypať • obsypať: zahrnuli, zasypali nás ovocím z vlastnej úrody; obsypala dieťa bozkmi • zaplaviť: zaplaviť niekoho pozornosťou • obšťastniť (niečím urobiť niekoho šťastným): obšťastnili nás stálou pozornosťou • obklopiť: obklopiť deti láskou, pohodlím • počastovať: rodičia ma vždy počastujú radami
3. urobiť súčasťou • pojať: zahrnúť, pojať úlohy do plánu • obsiahnuť: zbierka zahrnula, obsiahla básnikove novšie verše • kniž. implikovať (nedok.) • kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon
zasypať 1. sypaním vyplniť al. sypaním zakryť, prikryť • zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminou • zahrabať • zastaráv. zahriebsť • zahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zeme • zavaliť • privaliť • prisypať (sypaním veľkého al. menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminou • expr.: zarúcať • zarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútilo • expr. al. hrub.: zakydať • prikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strecha • poet. zasuť: pozostatky navždy zasuté (Hviezdoslav) • posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľou • pozasýpať • pozasypávať • pozahrabávať • pozahŕňať (postupne, viac vecí) • prihrnúť • prihrabať • prihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou
2. expr. poskytnúť v hojnej miere • zahrnúť • obsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskou • počastovať: počastovali nás nadávkami • obklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťou • uštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov
obliehať zhromažďovať sa okolo (obyč. s cieľom dostať sa niekam) • útočiť (na niečo): dav obliehal pokladnicu divadla; vojaci obliehali pevnosť, útočili na pevnosť • obkľučovať • obkolesovať • obklopovať: budovu obkľučovali, obkolesovali, obklopovali zvedavci • obchvacovať • zovierať (obyč. vojensky): vojská obliehali, obchvacovali, zovierali mesto celý mesiac • dobýjať • dobývať: hráči bezvýsledne dobýjali, dobývali súperovu bránu
obkľúčiť p. obklopiť 1
lemovať 1. dávať na okraj niečoho lem, obrubu (najmä na tkaniny) • obrubovať • vrúbiť: golier lemovaný kožušinou; obrubovala, vrúbila šaty hodvábom • obšívať • endlovať (upravovať okraj tkaniny šitím na stroji): obšívala šatku čipkou
2. tvoriť lem, obrubu • obrubovať • rámovať: dedina lemovaná, rámovaná reťazou hôr; tvár jej obrubovali kučery • vrúbiť: smreky vrúbili horáreň • expr. venčiť • kniž. zastar. rúbiť: hlavu jej venčia stuhy; lúka rúbená stromami • obkľučovať • obkolesovať (do kruhu): mesto obkľučujú, obkolesujú múry
obkmásať p. olámať, otrhať
olámať lámaním odstrániť; takto zbaviť niečoho • oblámať (dookola olámať): olámať kukuricu; oblámať si pri robote nechty • poolamovať • pooblamovať • poodlamovať (postupne, na viacerých miestach): poolamovať vetvičky, konáre • expr.: okmásať • obkmásať • ošklbať • očesať • občesať (bezohľadne, násilne a pod.): okmásať, ošklbať kvety; očesané konáre • otrhať • obtrhať: otrhať, obtrhať výhonky
otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrach • expr.: okmásať • skmásať • ošklbať • odriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristi • ošarpať • pošarpať • expr. orafať • nár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvety • zrafať: zrafať, orafať čučoriedky • obtrhať • poobtŕhať • poobtrhávať • expr.: obkmásať • obšklbať • obdriapať (z viacerých strán, dookola)
blokovať znemožniť prístup niekde, styk s niekým, niečím • uzavrieť • uzatvoriť • zavrieť • zatvoriť • zablokovať: blokovať, zablokovať, (u)zavrieť, (u)zatvoriť letisko, cestu • zabarikádovať (barikádou zabrániť prístup): vstup do areálu zabarikádovali • prehradiť (blokovať priehradou): cestu nám prehradili brvnom • obkolesiť (znemožniť prístup protivníkovi): obkolesiť územie • obsadiť: telefónne linky boli obsadené • pren. hovor. torpédovať (znemožniť nejakú činnosť): torpédovať diskusiu
obkolesiť p. obklopiť 1
ohradiť oddeliť ohradou • zahradiť • obhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbami • oplotiť (plotom): oplotiť záhradu • obohnať • obkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múrom • zatarasiť • zastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu
obhŕňať hrnutím hromadiť niečo okolo niečoho • ohŕňať: obhŕňať, ohŕňať zem okolo stromčekov • kopčiť • poľnohosp. kopcovať (nahŕňať zem okolo rastlín): kopcovať, obhŕňať, ohŕňať zemiaky, repu • obkopávať (kopaním hromadiť pôdu okolo niečoho): obkopávať stromčeky • nár. obchraňovať (Tajovský)
obkopávať p. obhŕňať
pokosiť kosou oddeliť rastliny od koreňa; takto zbaviť niečo porastu • skosiť: pokosiť, skosiť lúku • vykosiť • povykášať (celkom a obyč. na menšej ploche): vykosiť ďatelinu pri plote • zožať • požať (najmä obilniny) • vyžať • povyžínať (obyč. na menšej ploche) • obkosiť • obžať (pokosiť dookola) • poskášať (postupne)
obkradnúť p. okradnúť
okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradli • olúpiť (násilím): prepadli ho a olúpili • ozbíjať • hovor. expr.: orabovať • zrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovali • hovor. expr. ogabať • hovor.: okmíniť • obrať • oholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česť • nár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetko • pripraviť • hovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetok • hovor. expr.: odrať • obdrať • ošklbať • oplieť • expr.: obtiahnuť • otiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleli • ošmeknúť • ošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudili • pookrádať • pooberať (postupne, viacerých)
obkrájať krájaním dookola odstrániť z povrchu; takýmto spôsobom zbaviť niečo niečoho • obkrojiť • poobkrajovať: obkrájať, obkrojiť kôrku z chleba; poobkrajovať žemľu • okrájať: repu už okrájali
krátky 1. ktorý má malý rozmer v dĺžke, čase, rozsahu (op. dlhý): krátke vlasy, krátke nohavice • nedlhý (priestorovo al. časovo krátky): nedlhý stôl, nedlhá chvíľa • malý: malá prestávka • hovor. neskl. mini (obyč. o dĺžke ženských šiat; op. maxi): móda je opäť mini • krátkodobý (ktorý trvá krátko): krátkodobý pobyt v cudzine • prikrátky (príliš krátky): dostal prikrátky čas na rozmyslenie • dohľadný: splní sa to v dohľadnom čase • chvíľkový • momentálny • momentný • zastar. momentánny (trvajúci veľmi krátko): bola to len chvíľková známosť; momentálna, momentná rozpomienka • letmý • poet. plachý: bol to len letmý, plachý sen • pren. expr. šibeničný: dostali šibeničný termín na splnenie úlohy • jadrný (krátky a výstižný): jadrná reč • lakonický • úsečný (krátky a strohý): lakonické, úsečné vety • stručný (op. podrobný): stručný slovník, prehľad • expr. zastar. obkratný • expr.: kratučký • kratušký • kratunký • kratulinký (veľmi krátky)
2. p. slabý 2, zlý 2
obkratný p. krátky 1
obmedziť 1. určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niekoho, niečoho • ohraničiť: vláda obmedzila, ohraničila právomoc úradov • vymedziť • kniž. limitovať: vymedzenie, limitovanie času na výskum • kniž. rámcovať (nedok.): autor rámcuje dej historickými udalosťami • lokalizovať (obmedziť pôsobenie niečoho na isté miesto): lokalizovať požiar
2. určiť menší rozsah, intenzitu, platnosť a pod. • zmenšiť • znížiť: obmedziť, zmenšiť, znížiť prídel pohonných hmôt • zúžiť: zúžiť okruh pôsobností • kniž. oklieštiť: oklieštiť práva, požiadavky menšín • redukovať • zredukovať: (z)redukovanie stavu armády • reštringovať • zreštringovať: (z)reštringovanie počtu zamestnancov, financií • paralyzovať (urobiť menej účinným): paralyzovať škodlivú činnosť spolku • minimalizovať (obmedziť na minimum) • pren. expr.: obkresať • obstrihať • okyptiť: obkresať, obstrihať platnosť zákona; okyptiť domáci rozpočet
okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčali • expr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevať • zrevať • zakričať • skríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebrali • rozkričať sa • rozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkol • expr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekoho • zried. zaseknúť (Kukučín) • expr.: zahriaknuť • zakríknuť • zavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkol • osopiť sa • expr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula) • skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil
osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť sa • vyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzal • hovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj! • expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiť • vyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočil • expr.: pustiť sa • nanosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňa • napadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravdu • okríknuť • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová) • skríknuť • zakričať (na niekoho) • expr.: zrevať • zarevať • zahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľub • hovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčali • expr.: vybrechnúť • vyšteknúť • zhavknúť (na niekoho)
obkríknuť, obkríknuť sa p. okríknuť
obkročiť p. obomknúť
obomknúť chytiť dookola rukami, dlaňami al. prstami (obyč. niečo okrúhle, guľaté) • oblapiť • obchytiť: obomkol, oblapil strom; obomkol, obchytil stĺp oboma rukami • občiahnuť • obsiahnuť: dlaňami neobčiahol, neobsiahol jeho svalnaté rameno • obopnúť • obopäť: s láskou mu rukami obopla šiju • objať: celého ho objala do svojich rúk • zovrieť: zovrel ženine dlane do svojich • obkročiť (nohami): ľahko obkročil koňa • poobomkýnať • pooblápať • poobchytávať • poobopínať • pozovierať (postupne, viac vecí)
obkročmo p. rozkročene
rozkročene s nohami roztiahnutými široko od seba, s rozkročenými nohami • rozkročmo • obkročmo: rozkročene, rozkročmo zostal stáť pred výkladom; kozu preskakovali obkročmo • roznožmo (s roztiahnutými nohami): preskok roznožmo
obkrojiť p. obkrájať
vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievku • motať • namotávať: motať vlnu • obtáčať • obkrúcať • ovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása
2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéru • objímať (obopínať rukami): objímala syna • tisnúť • tískať • tiskať • pritískať • privíňať • prituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťa • stískať • zvierať • zovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručí • expr. tuľkať
vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)
2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)
3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami
obkrútiť p. omotať, obopnúť
obopnúť, obopäť potiahnuť povrch al. jeho časť niečím dookola • obkrútiť • okrútiť • obtočiť: opaskom nemohol obopnúť, o(b)krútiť, obtočiť svoje robustné telo • obvinúť • ovinúť • obviť • oviť: o(b)vinúť, o(b)viť krk dlhým šálom • obmotať • omotať: o(b)motať si nohu uterákom • obtiahnuť (tesne celý povrch): nohy obtiahnuté texaskami
p. aj obomknúť
obviazať vinutím dookola upevniť, obaliť niečo niečím • podviazať (obviazať odspodu): podviazať vlasy stuhou • previazať: obviazať, previazať balík špagátom • zaviazať: obviazať, zaviazať snop, slamu povrieslom • okrútiť • obkrútiť • obtočiť • omotať • obmotať • ovinúť • oviť • obvinúť • obviť (obyč. bez pevného spojenia, bez uzla a pod.): o(b)krútiť, o(b)vinúť, o(b)motať si hlavu šatkou, uterákom • oviazať • poviazať • hovor.: ofačovať • zafačovať (opatriť obväzom): oviazať, poviazať ranenú ruku; celého ho ofačovali, zafačovali • poobväzovať • pofačovať (postupne, viac vecí)
omotať umiestniť motaním dookola niečoho; takýmto spôsobom niečo obaliť • obmotať • okrútiť • obkrútiť • otočiť • obtočiť: omotať, obmotať špagát okolo škatule; okrútiť, obkrútiť nohy onucami; otočiť, obtočiť hlavu uterákom • ovinúť • obvinúť • oviť • obviť (vinutím): ovinúť, oviť šál okolo krku; obvinúť, obviť strom lykom • kniž. zviť (Matuška) • obviazať • oviazať • previazať (viazaním) • ofačovať • pofačovať (ranu) • opriasť • obsnovať • osnovať (pradivom, vláknom): pavúk opriadol pavučinou luster; ihla obsnovaná niťou • opliesť (pletivom): plot oplietli pichľavým drôtom • expr. opantať: opantal sa reťazami • zapriasť • zasnovať (omotať vláknom, pradivom): mucha zapradená do pavučiny • zabaliť: hlavu si zabalila do teplého šálu • pookrúcať • poobkrúcať • poobtáčať • poopletať • pooplietať (viackrát, postupne, viac vecí)
zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obilia • vyviazať: vyviazať obilie do snopov • zakosíliť • zauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliť • zatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľu • uviazať • priviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťaz • previazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľou • stiahnuť • opásať • prepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzom • obkrútiť • okrútiť • obviazať • oviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátom • poviazať • pozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať
2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútať • sputnať • zaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazí • poviazať • poputnať • posputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnali • oputnať • opútať (ruky, nohy)
3. p. spojiť 2, zjednotiť
otočiť 1. urobiť niečím kruhovitý pohyb (náhle al. okolo osi) • skrútiť • skrútnuť • zvrtnúť: otočiť vypínačom; skrútnuť, zvrtnúť kľúč v zámke • potočiť • pootočiť (trocha, čiastočne): potočiť pákou; pootočil hlavu • nár. obkrútnuť • pootáčať (postupne al. viackrát): pootáčal kohútiky
2. p. obrátiť 1, 2 3. p. omotať
obkrúžiť p. obklopiť 1
obkukaný p. ošúchaný 2
ošúchaný 1. používaním (obyč. častým šúchaním) na povrchu poškodený • obšúchaný • vyšúchaný: ošúchaná, obšúchaná omietka • obdraný • obdratý • odraný • odratý: o(b)draný, o(b)dratý golier na košeli • zodraný • zodratý (veľmi poškodený, obyč. šúchaním): zodraný, zodratý koberec • ošarpaný: ošarpané steny • obnosený • ošumelý • ošumený (obyč. o šatách): obnosené sako; ošumelý klobúk • opotrebovaný • zničený (používaním poškodený): ošúchané, opotrebované topánky; opotrebovaný, zničený poťah • chatrný • vetchý (poškodený na rozpadnutie): ošúchané, chatrné, vetché nohavice • starý (op. nový)
2. ktorý častým opakovaním zovšednel • zunovaný • všedný • banálny: ošúchaný, všedný príbeh; ošúchané, zunované, banálne frázy • klišéovitý (o stále sa opakujúcich výrokoch, textoch): klišéovité výrazy • kniž. zvetraný • expr. otrepaný: zvetraný, otrepaný vtip • hovor. obkukaný (obyč. o šatách): ošúchaný, obkukaný strih šiat • omrzený • obohratý • obohraný: obohratá pieseň
obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezerať • pozerať (sa) • prehliadať • kniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponáty • hovor.: obkukávať • obkúkať • obkukovať • okukovať • okukávať • okúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťa • expr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízali • expr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvor • expr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dom • premeriavať • merať • odmeriavať • skúmať • preskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadom • hovor. zastaráv.: muštrovať • vizitovať • vizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacienta • práv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)
pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)
2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci
3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)
4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky
5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach
6. p. hodnotiť
zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon
2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta
obkukávať, obkukovať, obkúkať p. obzerať
prezrieť 1. dlhšie, dôkladne uprieť zrak, pohľad na niečo obyč. s cieľom zistiť niečo o tom • prehliadnuť • obzrieť: prezrieť si, obzrieť si pamätihodnosti mesta; prehliadnuť batožinu na colnici • obhliadnuť • hovor.: obkuknúť • okuknúť: chcem ešte obhliadnuť, o(b)kuknúť obchody s elektronikou • pozrieť: rád si pozrel rodinnú zbierku • zmerať • premerať (pátravo): žena si ho zmerala, premerala od hlavy po päty • fraz. prejsť očami (po niečom): prejsť očami po všetkých prítomných • preletieť (rýchlo, zbežne prezrieť): preletela po prítomných • preskúmať (zrakovým skúmaním overiť): preskúmať ešte raz všetky zápisy • skontrolovať • prekontrolovať (zrakom): skontrolovať, prekontrolovať, či sú všetky ventily uzavreté • prešetriť • vyšetriť (zdravotný stav): lekár dôkladne prešetril, vyšetril, prezrel pacienta, či nejde o zápal slepého čreva • revidovať (urobiť revíziu): revidovať účty • prehľadať • presnoriť • hovor. expr.: preštúrať • preštárať • prekutrať: prehľadala, preštúrala všetky zásuvky, ale šperk nenašla • pohrabať (sa) (v niečom) • poprehŕňať (niečo) • poprehŕňať sa (v niečom) • poprehrabávať (niečo) • poprehrabávať sa (v niečom; prezrieť hrabaním): pohrabať sa, poprehŕňať sa v zásuvke • poprezerať • poprehliadať • poohliadať • poobhliadať • poobzerať (si) (postupne, viac vecí): rada si poprezerá, poobhliada, poobzerá výklady, ale nič nekúpi • hovor.: poobkúkať • poobkukávať • poobkukovať (postupne, viac vecí): poobkúkali vyložený tovar
2. zistiť, vystihnúť zámer, úmysel • prehliadnuť: rýchlo prezreli, prehliadli náš plán • odhaliť • spoznať: zavčasu odhaliť, spoznať nečisté úmysly niekoho • expr. prekuknúť: prekuknúť podvod
zmerať 1. meraním zistiť rozmery, intenzitu, mieru a pod. • odmerať: zmerať, odmerať záhradu, teplotu dieťaťa, vzdialenosť • vymerať: vymerať plochu, šírku • premerať (dôkladne al. znova zmerať): premerať izbu, veľkosť šiat • poodmeriavať • popremeriavať (postupne, viackrát)
2. skúmavo pozrieť na niekoho • premerať • odmerať: nepriateľsky ma zmeral, premeral, odmeral od hlavy po päty • prezrieť • hovor. obkuknúť: kriticky ho prezrel, obkukol • expr. popremeriavať (viackrát, dôkladne): zrakom popremeriavať prítomných
3. p. zhodnotiť
pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sa • uprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádza • hovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúť • kniž.: zhliadnuť • pohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľud • kniž.: vzhliadnuť • vzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieť • expr.: vykuknúť • vyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky strany • zazrieť • expr.: fľochnúť • zíznuť • zagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľochol • expr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieť • nakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimi • expr. šmihnúť (Hviezdoslav) • všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozreli • fraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)
2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať sa • obzrieť (si) • prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovar • popozerať (sa) • poobzerať (si) • poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeral • expr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očami • hovor. expr.: obmrknúť si • obkuknúť (si): obmrknúť si terén • kniž.: obhliadnuť (si) • poobhliadnuť (si) • porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sa • zaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka
3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sa • pohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vec • popozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách
4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať
obhádzať hádzaním navrstviť niečo na povrch niečoho al. okolo niečoho • obhodiť • ohádzať • ohodiť: obhádzali, obhodili hrob kvetmi; ohádzať, ohodiť bunker zemou • expr.: okydať • obkydať • opackať • opáckať (obhádzať obyč. niečím nečistým): priečelie domu o(b)kydané, opackané blatom • expr. obcapkať: tortu obcapkala krémom • zahádzať (hádzaním pokryť) • omietnuť • hovor.: ovakovať • okožovať (obhádzať omietkou): zvonka ešte neomietnutá, neovakovaná, neokožovaná vila
obkydať p. zašpiniť
zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiť • ušpiniť • pošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šaty • zamazať • umazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzí • zried. zanečistiť • expr.: zašpintať • pošpintať • hovor. expr.: zapískať • upískať • zavláčiť • uvláčiť • zašubrať • ušubrať • zafúľať • ufúľať • pofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiť • umastiť • expr.: zasmoliť • usmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavice • premastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golier • obchytať • ochytať • ohmatať • expr.: obchytkať • ochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababrať • zapaprať • zbabrať • ubabrať • pobabrať • zafafrať • sfafrať • zamachliť • umachliť • zamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekvárom • expr.: zakvackať • zakväckať • zakvickať • zakyckať • zakeckať • ukvackať • ukvickať • pokvackať • pokyckať • okvackať • okyckať • pokvasiť • zafliaskať • ofliaskať • zafŕkať • zafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatom • expr.: zacápať • scápať • zacapkať • zacápkať • zapáckať • zagebriť • ugebriť • pogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkou • expr.: zabrýzgať • ubrýzgať • zanešváriť • znešváriť • zagabať • ugabať • hovor. expr.: zanekľúdiť • zacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdil • expr. al. hrub.: zakydať • pokydať • ukydať • okydať • obkydať • zaprasiť • zasviniť • usviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská) • hovor. expr.: zaváľať • uváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľaný • expr.: došpiniť • dováľať • doriadiť • domazať • dobabrať • domastiť • dochytať • domachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiť • zabridiť • zbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmi • kniž.: zabrudiť • zbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín) • zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiť • začmudiť • začadiť • zakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené steny • začierniť • učierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniť • zaškvrniť • pomazať • hovor.: zafľakovať • pofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínom • zahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodba • zaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzami • niž. hovor.: obondiať • zaondiať • zatentovať • vulg.: obsrať • osrať • zasrať (zašpiniť výkalmi)
kľuť sa, kľuvať sa 1. zobákom prerážať škrupinu a tak sa dostávať von (o vtákoch) • vykľúvať sa: kurča sa kľuje, vykľúva z vajca • ďobať sa • ďubať sa • vyďobávať sa • vyďubávať sa: vtáča sa ďobe, ďube z vajca • preďobávať sa • preďubávať sa • expr.: preďobkávať sa • preďubkávať sa • prezobávať • prezobkávať sa • pren. expr. vykúkať: mladé vykúka z vajca
2. p. klíčiť
preďobávať sa, preďobkávať sa p. kľuť sa 1