Synonymá slova "obj" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 93 výsledkov (1 strana)

  • objasniť urobiť niečo jasnejším, jasným, zreteľnejším • osvetliť: objasniť, osvetliť sporné body návrhuvyjasniťujasniť (odstrániť čiastočnú nejasnosť niečoho): tu treba vyjasniť, ujasniť pojmyvysvetliťvyložiťkniž. explikovať (uvedením bližších okolností predstaviť niečo ako pochopiteľné): vysvetliť žiakom učivo; vyložil, explikoval nám svoj postupkniž. ozrejmiť (urobiť zrejmým, jasným): treba ozrejmiť vaše stanoviskohovor. expr. vytmaviť: nakoniec vytmavil, o čo idedemonštrovaťilustrovať (objasniť na príklade) • sprístupniť (urobiť prístupným) • fraz. postaviť do nového svetla (novo objasniť) • priblížiť (objasniť príkladom a pod.): problém vám priblížim z inej stranyexpr. posvietiť si (dôkladne objasniť): polícia si na prípad posvietilaodôvodniťzdôvodniťpodoprieťpodložiť (uviesť dôvody pri objasňovaní niečoho): pred kolektívom odôvodniť, zdôvodniť, podoprieť svoje konaniezastar. spovedomiť (Timrava)poobjasňovaťpoosvetľovaťpoozrejmovaťpovyjasňovaťpovysvetľovaťpovykladať (postupne, viac vecí)


    odôvodniť podoprieť dôvodmi, podať dôvody nejakého javu, konania a pod. • zdôvodniť: odôvodnil svoju neúčasť choroboupodložiťpodoprieť (použiť ako východisko, dôvod niečoho): podložiť, podoprieť tvrdenie faktamioprávniťkniž. opodstatniť (podoprieť podstatnými, presvedčivými dôvodmi): postup treba vedecky opodstatniť; Čo vás oprávnilo tak konať? Čo odôvodnilo také konanie?motivovať (logicky odôvodniť): motivovanie zločinuobjasniťosvetliťvysvetliť (urobiť jasnejším s použitím dôvodov, faktov): objasniť, osvetliť, vysvetliť svoj postupospravedlniť (byť dôvodom na ospravedlnenie): vaše činy nevedomosť neospravedlňuje


    prediskutovať v dôkladnej diskusii, debate urobiť niečo jasnejším, urobiť rozbor niečoho (obyč. nejakého problému) • predebatovať: v užšom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutiaprerokovať (obyč. na rokovaní) • prekonzultovať (odborne) • prebrať (dôkladne): schôdzka sa neskončila, kým neprerokovali, neprebrali všetky nadhodené otázkypopreberať (postupne, viac vecí) • kniž. pertraktovať (nedok.): popreberať, pertraktovať sporné body v tlačiobhovoriť (hovorením tému dôkladne vyčerpať): problém sme obhovorili z každej stranyrozdiskutovaťrozobraťanalyzovaťrozanalyzovať (urobiť rozbor): rozdiskutovať, rozobrať, (roz)analyzovať príčiny prehryosvetliťobjasniť (dôkladne): ešte treba prediskutovať, osvetliť, objasniť sporné miesta projektuporadiť sa (opýtať sa druhého na radu): treba sa nám o veci poradiťpremyslieťexpr.: prežuťprežuvať (dôkladne uvážiť): všetko sme spolu premysleli, prežulihovor.: prevetraťpreosiaťpreventilovaťexpr. popretriasať (z každej strany, viacero problémov): prevetrali, preventilovali, popretriasali všetky háklivé témy


    vysvetliť udaním príčin, okolností urobiť niečo pochopiteľným, jasným • vyložiť: presne vysvetliť, vyložiť, v čom je problémpodať vysvetlenie: podali nám na úrade vysvetlenie, ako pokračovaťpodať: všetky okolnosti podal jasneosvetliťobjasniťvyjasniť: profesor dobre osvetlil, objasnil dejinné súvislosti; treba si vyjasniť vzájomné vzťahyhovor. expr. vytmaviť: veď ja mu to vytmavímexpr. vyonačiť: Ako mu vyonačím, že som sa zmýlil?kniž. explikovať: teóriu explikovať na príkladeodôvodniťzdôvodniť (podoprieť dôvodmi): svoju neprítomnosť odôvodnil, zdôvodnil choroboupovysvetľovaťpovykladaťpoosvetľovaťpoobjasňovaťpovyjasňovať (postupne, zo všetkých strán)


    vyšetriť skúmaním všetkých okolností, podrobností urobiť si o niečom presný obraz • vyskúmaťobjasniť: prípad treba ešte podrobnejšie vyšetriť, objasniťprešetriťpreskúmať (dôkladne vyšetriť): situáciu znova prešetrili, preskúmalizistiť: treba zistiť, či bol páchateľ sámvypočuť (pri súdnom al. úradnom konaní podrobiť výsluchu): obvineného vypočujú ešte razkniž. zastar. inkvirovať: inkvirovať obžalovanéhoprehliadnuťprezrieť (obyč. lekársky vyšetriť zdravotný stav): prehliadnuť, prezrieť pacientov


    objasniť sa p. vyjasniť sa 2


    vyjasniť sa 1. (o počasí, o oblohe, o ľudskej tvári) stať sa jasným, prestať byť zamračeným, chmúrnym (op. zamračiť sa) • rozjasniť sazjasniť sazjasnieť: ráno sa nebo vyjasnilo, rozjasnilo; čelo sa mu naraz vyjasní, zjasní, čelo naraz zjasniezried. vyjasnieť: tvár mu naraz vyjasnelavyčasiť savybrať saubrať sazried.: vykrásiť savykrásniť sa: neos. zajtra sa uberie; neos. podvečer sa vybralovychvíliť sa (F. Hečko)zried. vyjagať sa: nebo sa vyjagalo (Vajanský)napraviť sapopraviť savytiahnuť sa (o počasí) • nár.: vyhúliť savyvedriť sa: keby sa už vyvedrilokniž. zvidnieť (sa)rozvidnieť sa: po búrke (sa) už zvidnelo, rozvidnelozried. rozsvetliť sakniž. vykaboniť sa

    2. stať sa zrozumiteľným, pochopiteľným • vysvetliť saobjasniť sa: nedorozumenie sa vyjasniloujasniť sahovor. expr. vytmaviť sa: po hádke sa všetko vytmaviloneos.: vybrieždiť sarozbrieždiť sasvitnúťrozjasniť sarozbresknúť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa mu rozbrieždilo, v mysli mu svitlorozsvietiť sapren. rozsvetliť sa: naraz sa jej v hlave rozsvietilo


    vysvetliteľný ktorý sa dá vysvetliť • vyložiteľný: sú na svete veci vysvetliteľné, vyložiteľné i nevysvetliteľné, nevyložiteľnéobjasniteľnýosvetliteľný (ktorý sa dá objasniť): ľahko objasniteľný, osvetliteľný problém


    interpretovať 1. uvádzaním bližších okolností robiť zrozumiteľným, pochopiteľným • vykladaťvysvetľovať: interpretovať, vykladať dielo autoraosvetľovaťobjasňovať: osvetľovať, objasňovať pravidlá hrytlmočiťvyjadrovať (v mene niekoho oznamovať): tlmočia, vyjadrujú cudzí názorpodávať výkladpodávať vysvetlenie: podáva výklad o umelcovom diele

    2. predvádzať umelecké dielo • hraťreprodukovať: výborne interpretoval, hral husľový partstvárňovať: úspešne stvárňoval charakterové úlohy


    vykladať2 1. dávať výklad o zmysle, podstate, princípe niečoho • vysvetľovaťobjasňovaťosvetľovať: je odborník na vykladanie, vysvetľovanie evanjelia; vykladať, objasňovať, osvetľovať zmysel vyhláškyvyjasňovaťhovor. expr. vytmavovať: vyjasňujú si sporné bodypodávať výkladpodávať vysvetlenie: podáva výklad o histórii mestakniž.: pertraktovaťtraktovať: inštruktor traktuje jednotlivé poučkyinterpretovať (vykladať istým spôsobom): chybne interpretuje umelcovo dielo

    2. p. hovoriť


    objať rukami obopnúť (často na vyjadrenie lásky, priateľstva) • obyč. expr. oblapiť: objať, oblapiť ženu okolo pliec; objať, oblapiť kmeň stromuobtúliťobchytiť (chytiť dookola): obtúliť dieťa, obchytiť stĺpfraz. expr. padnúť okolo krku niekomu: pri stretnutí si padli okolo krkuvyobjímaťexpr. vyoblápaťzobjímaťvystískať (viac ráz tuho objať): babka vyobjímala, vystískala vnúčaexpr.: potuľkaťpomojkať (viac ráz objať s tuľkaním, mojkaním) • poobjímaťpooblápať (viac ráz al. postupne objať)

    p. aj pritúliť


    obomknúť chytiť dookola rukami, dlaňami al. prstami (obyč. niečo okrúhle, guľaté) • oblapiťobchytiť: obomkol, oblapil strom; obomkol, obchytil stĺp oboma rukamiobčiahnuťobsiahnuť: dlaňami neobčiahol, neobsiahol jeho svalnaté ramenoobopnúťobopäť: s láskou mu rukami obopla šijuobjať: celého ho objala do svojich rúkzovrieť: zovrel ženine dlane do svojichobkročiť (nohami): ľahko obkročil koňapoobomkýnaťpooblápaťpoobchytávaťpoobopínaťpozovierať (postupne, viac vecí)


    pritúliť 1. nežne, s láskou niekoho, niečo chytiť a priblížiť k sebe • privinúťexpr. prituľkať: pritúliť, privinúť dieťa na svoje prsia; prituľkať psíkapritisnúťpritlačiť (k sebe) • priláskaťpoláskať (prejaviť lásku pohladkaním): priláskala jeho strapatú hlavuobjaťobtúliťexpr. obtuľkať (obopnúť rukami na vyjadrenie lásky, nežnosti, priateľstva a pod.): objať dievča okolo pliec

    2. poskytnúť niekomu prístrešie, útulok, zobrať k sebe • prichýliť: nik ju v núdzi nepritúlil, neprichýlilpren. privinúť: v najhoršom ťa privinieme k sebe


    zovrieť2 1. pevne, silou pritlačiť k sebe • stisnúťstlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteňzomknúť: prísne zomknúť perystiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlozaťaťzaseknúť: zaťať, zaseknúť peryzaklenúťzakleniťzakliesniťzaklesnúťzakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zubyzopnúťzopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní al. skrížením prstov): úpenlivo zopla rukystúliť: stúlila dieťa do náručiapritúliťpritisnúťpritlačiť (k sebe) • objať (zovrieť v objatí)

    2. p. obklopiť 1


    náručie priestor medzi roztiahnutými rukami; jeho obsah • kniž. náruč: vziať dieťa do náručia, do náruče; náručie, náruč senaobjatie: vymaniť sa z objatia


    objav nájdenie niečoho dosiaľ neznámeho, skrytého • nález: archeologický objav, nálezvynález (vynájdenie niečoho nového): vynález elektrinykniž. zastar. vynálezok (Laskomerský)


    vynález objavenie, vynájdenie niečoho nového, obyč. čo sa dá konkrétne uplatniť: vynález kníhtlače, bleskozvoduobjav (obyč. nejakej zákonitosti): vedecký objav, objav gravitáciekniž. zastar. vynálezok (Laskomerský)


    konštatovať poznávacím procesom si uvedomiť; poznané oznámiť • zistiť: na mieste konštatoval, zistil smrťspozorovaťzbadaťpobadať (nadobudnúť vedomosť o niečom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobadala, že sa zmenilvšimnúť siprísť na niečopostrehnúťobjaviť (často mimochodom spoznať): všimol si, objavil stratu peňazízastaráv. ustáliť: ustálil, že jedlo je výbornépovedaťkniž. riecť (poznané slovne vyjadriť): na záver konštatoval, povedal, že zámer konferencie sa splnil

    p. aj zistiť


    nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechuzistiťodkryťprísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účtenatrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihuvyhľadaťvypátraťvysliediťvystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejovexpr.: vyhrabaťvykutaťvykutraťvykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutalexpr.: vysnoriťvyňuchať: konečne vysnoril jeho adresuexpr.: vyšpáraťvyšparchaťvyštuchaťvyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobnýchponachodiťponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé faktyhovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďtenahmataťvyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku

    2. objaviť niekoho niekde • zastihnúťstihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci

    3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomienahľadať: nahľadal pár korún


    naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

    2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

    3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

    4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


    natrafiť 1. nečakane, náhodou nájsť al. zbadať • trafiťnaraziť: natrafil na veľké prekážky; trafil na známeho, na vodustretnúť saobjaviťprísťdôjsť: stretol sa so známym; prišiel na stopu zločinu; objavil chyby v prepiseexpr.: naďabiťnaďapiťnabŕdnuťpotknúť sa: nabŕdol na jeho meno v zozname; potkol sa o čudný prípadnár. expr.: naťapiťnapopáckať (Kukučín)

    2. vhodne prísť • trafiť: zle (na)trafil, nikto nebol doma


    objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitostivynájsť: vynájsť nový systém obranyodkryť: odkryli nové ložiská zlatazistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakovinyprísť na niečonaraziťnatrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincíprísť na stopu (niečoho) • vypátraťvystopovaťvysliediťexpr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátraliexpr.: vykutaťvykutiťvykutraťvyhrabaťvyštuchaťvyštúraťvyšpáraťvydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obrazzbadaťspozorovaťzazrieťzočiťzachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východnespis. vymáknuť (Balco)poobjavovať (potupne, viac vecí)


    odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryťodkryť: odhaliť korene stromuobnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pásarozhaliť (čiastočne): rozhalil si krkpoodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

    2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závojodokryť: odokryť záves, záclonuodostrieťzried. odstrieť: odostrela plachtuodcloniť: Odcloňte záclony!poodhaliť (trocha)

    3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryťodokryťobjaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talentprísť na niečonájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhliavypátraťvystopovaťvysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľademaskovať: demaskovanie nepriateľaexpr. vysnoriť: vysnoril sprisahanieexpr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetkofraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťzastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

    p. aj objaviť


    odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiťodchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamuodhaliťodostrieťzried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblokodhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojomodcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si očiobnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telopoodkrývaťpoodhaľovaťpoodostieraťpoodhŕňaťpoodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodhaliťpoodhrnúťpoodcloniť (trochu, čiastočne)

    2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiťodchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatuleodhrnúťodhaliťodostrieťzried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, závesodcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonupoodkrývaťpoodklápaťpoodchlápaťpoodhŕňaťpoodhaľovaťpoodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodklopiťpoodchlopiťpoodhrnúťpoodhaliťpoodcloniť (trocha, čiastočne)

    3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliťobjaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodouprísť na niečonájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudyodtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezoryfraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťdostať na svetlo božie

    p. aj vypátrať


    zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečozbadaťspozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňuobjaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravcekonštatovaťskonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoropostrehnúťpobadaťvšimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajúvypozorovaťvybadaťkniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosťhovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadíurčiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný časodb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesteroluvyskúmaťvybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejavípozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omylvyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivápubl. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstvausúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať savyrozumieťpochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postupvydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehralzvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od náshovor.: vysondovaťpresondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkovhovor. opáčiť: opáčil, čo si mysliahovor. expr.: vyhrabaťvykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci?zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volalafraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky


    nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieťnaliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sanafúknuť sanafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúťnapuchnúťopuchnúťspuchnúťzduriť saoduriť sazdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať saoduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučaťnabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúťpodliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

    2. náhle vzniknúť • naskočiťnaskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť saobjaviť saurobiť saspraviť sautvoriť savytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

    3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


    navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem • nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krkunapuchnúťopuchnúťspuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plačuzhnisaťhovor.: nazbierať sazozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbieralaponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily

    2. vzniknúť na koži • utvoriť savytvoriť saobjaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitkeurobiť saspraviť sa: spravil sa mu vredponavierať (postupne): ponavierali mu vredy


    objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

    p. aj ukázať sa


    odhaliť sa stať sa zjavným (o niečom, čo bolo predtým neznáme, zakryté) • objaviť saukázať sa: odhalila, objavila sa pred ním priepasť; ukázali sa mu nové svetyvyjsť najavo (o niečom zatajovanom): chyby vyšli najavoprejaviť sa: nedostatky sa prejavilihovor. expr.: vyfarbiť savycajchnovať sa (prejaviť svoje skryté negatívne vlastnosti) • fraz. odhaliť/ukázať svoju pravú tvárpoodhaliť sa (trocha)


    ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

    2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

    3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

    4. p. protestovať


    ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieťzastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach)náb. vstať z mŕtvych

    2. začať znova jestvovať • obnoviť saoživnúťobživnúťoživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil savzbudiť saprebudiť saobjaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tváripoožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

    3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúťoživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmiokriaťobodrieťzbodrieťvzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružilrozveseliť sarozjariť sarozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihralizried. rozžiť sa (F. Hečko)poožívať (postupne): deti akosi poožívali


    prejaviť sa stať sa navonok viditeľným, pozorovateľným • vyjsť najavoukázať sa: pravda sa napokon prejavila, vyšla najavo; náš nesúhlas sa čoskoro prejaví, ukážepreukázať sa: Teraz sa preukážte, čo viete!predstaviť sa (verejne sa ukázať): napokon sa museli všetci predstaviťprezentovať sa: prezentovať sa maľbamiodb. manifestovať sa: choroba sa manifestovala horúčkouodzrkadliť saodraziť sa (o citoch, prejavoch): v očiach sa mu odzrkadlila, odrazila nenávisťzjaviť saobjaviť sa: na tvári sa zjaví, objaví únava, príznak chorobyiron. vyznamenať sahovor. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (záporne sa prejaviť) • expr. vybuchnúťexplodovaťvypuknúť (prudko sa prejaviť; o citoch, prejavoch): zlosť v ňom vybuchla, vypukla s celou silou


    ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otcavyjsťzried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnkoexpr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyhovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očímihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvárexpr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sablysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strachexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obrazpreletieťprebehnúťprelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmevpredstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

    p. aj vyskytnúť sa

    2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavovyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavovysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajúprejaviť sapreukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelecodhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetleiron. vyznamenať sahovor. iron. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodníkosvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčilkniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

    3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatípredstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetlepochváliť sapopýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺkhovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahneexpr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdenímhovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!expr.: blysnúť sablysknúť sa: blysla sa vedomosťamihovor. švihnúť sa


    vybaviť sa 1. dokončiť istý, obyč. úradný úkon • byť hotový: na hranici sme sa rýchlo vybavili, rýchlo sme boli hotovíhovor. odbaviť sa: keď sme sa úradne odbavili, šli sme na nákupy

    2. prísť opäť do pamäti, na myseľ • objaviť sazjaviť sa: pred očami sa jej vybavil, objavil, zjavil známy obraz z detstvapredstaviť saukázať sa (v predstavách): pred vnútorným zrakom sa mu zrazu predstavila, ukázala holá pravdamihnúť saexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko sa vybaviť): prebles(k)li, mihli sa mu v pamäti staré zážitkypreletieťprelietnuť (na okamih sa vybaviť): v hlave mu preletela, prelietla zabudnutá myšlienka


    vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domuvybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzkuexpr.: vybehnúťvyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnostivypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavoutrocha pejor.: vytrepať savytrieskať savycabrať savytárať savyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izbyexpr.: vykradnúť savytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domuvykĺznuť (sa)expr.: vyšmyknúť savyšuchnúť savyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sályexpr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníciexpr.: vypáliťvytrieliťvyraziťvyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíchovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do bojaexpr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihriskozried. vyrušaťzastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunelavyklusaťvycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť savyterigať savyredikať savydrgáňať savyrepetiť savyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomieexpr.: vyplantať savymotať savychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovyexpr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať savyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú vonexpr.: vyknísať savytackať savypotácať savykývať savykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackaťvyhopkaťvykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkaťvycupkaťvyťapkaťvybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenkaexpr., obyč. pejor.: vyšuchtať savyšmochtať savyšmotkať savyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzaťpovychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

    2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na lícadostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrchvyškrabať savyškriabať savyšplhať savyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na stromvyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali horevysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

    3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sazjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnkoukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiacavysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnkohovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdyexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

    4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa


    vynoriť sa 1. náhle, nečakane vyjsť, náhle sa stať viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: spoza rohu sa vynorí, objaví postavavystúpiť: z húštiny vystúpi srnecexpr.: vyhupnúť (sa)vykuknúť: spod mraku vyhupol, vykukol mesiac

    2. kniž. náhle prísť, náhle sa stať aktuálnym • zjaviť saobjaviť saukázať sa: vynorili sa, zjavili sa problémy; vynorili sa, ukázali sa mu obrazy z detstvanájsť savyskytnúť sa: naraz sa našli, vyskytli sporné prípadykniž. vyvstať: vyvstali nové možnosti


    vyskytnúť sa stať sa reálnym, jestvujúcim (o istom jave, fakte a pod.) • ukázať sazjaviť saobjaviť sa: vyskytli sa, ukázali sa aj iné možnosti riešenia; možno sa vyskytnú, zjavia komplikácienájsť sa: vraj sa tu našli prípady besnotynaskytnúť sahovor.: pritrafiť satrafiť sa (vyskytnúť sa obyč. náhodou): naskytla sa nám dobrá príležitosť odplaty; (pri)trafil sa mu výborný zárobokpridať sahovor. nadhodiť sa (náhodou sa vyskytnúť) • expr.: pripliesť sanaďabiť sanaďapiť sapoťapiť sanadariť sa (náhodou sa vyskytnúť): naďabilo sa mu zamestnanie u súkromníka; Koľko všelijakých ľudí sa tam nadarilo!prísť do cesty: všeličo prišlo do cesty, všeličo sa vyskytloprísťdôjsť: berie, čo prídepodpliesť sa: čosi sa mu podplietlo pod nohykniž. vynoriť sa (nečakane sa vyskytnúť): vynorili sa ďalšie problémy


    vziať sa 1. neočakávane sa niekde ukázať, zrazu niekde začať byť • zobrať sa: Odkiaľ sa tu vzali, zobrali hodinky?zjaviť saobjaviť sa: čosi-kamsi, naraz sa tu zjavil, objavil snehprísť: Odkiaľ by sem prišlo nepochopenie? Kde by sa tu vzalo nepochopenie?pridať saexpr.: nadariť sanaďabiť sanaďapiť sapoťapiť sapripliesť sa (náhodou): Kdeže by sa tu nadarili, naďabili, priplietli cudzinci!kniž. vyskytnúť sa: z ničoho sa tu vyskytol otec

    p. aj vzniknúť

    2. p. zosobášiť sa 3. p. pobrať sa 1, odísť 1


    zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu • prebudiť sazbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskorozastar. vzbudiť sa (Záborský)otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnieprebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupeniaprecitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromeniazastar. precítiť sa (Ondrejov)expr. zduriť sa: zduriť sa zo snastrhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo

    2. náhle sa začať prejavovať • prebudiť savzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomieobjaviť sazjaviť saohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba


    objaviteľ p. vynálezca


    vynálezca kto niečo vynašiel: vynálezca parného strojaobjaviteľ (kto niečo objavil): objaviteľ rádioaktivity


    nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

    2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

    3. p. súčasný 1, moderný 1


    objavný p. nový 2, priekopnícky


    priekopnícky ktorý prebojúva, prináša niečo nové; svedčiaci o tom • avantgardnýavantgardistický: priekopnícke, avantgardné umelecké smerynovátorskýčasto pejor. novotárskykniž. pioniersky: novátorské metódy, pioniersky činprvý (v poradí) • kniž. prvolezecký: prvý experimentpokrokovýprogresívnyrevolučný (znamenajúci pokrok, napredovanie): pokrokové, progresívne, revolučné myšlienky, názoryobjavný (znamenajúci objav): objavná vedecká práca

    p. aj nový 2


    hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

    2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

    3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

    4. p. domáhať sa


    ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným • zjavovať saobjavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialkyexpr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienkyzračiť saodzrkadľovať sazrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strachvychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiachovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička

    2. stávať sa známym na verejnosti • vychádzať najavovyjavovať saprejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládežipreukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch

    p. aj javiť sa 1

    3. upozorňovať na seba nápadným správaním • predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádzaexpr.: pretŕčať savytŕčať sapresúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom auterobiť sa: on sa iba tak robíhovor. expr.: producírovať saprodukovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovalihovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťamiexpr.: nadŕdať sanarábať sasubšt. machrovať

    p. aj chváliť sa


    obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovaťohrýzaťohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčekyobžieraťzried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríkyexpr.: obžúvaťožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzkuobjedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostíohlodávaťhlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosťexpr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vreciaozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromovzhrýzať (povrch niečoho)


    objedať p. obhrýzať


    objednať 1. urobiť objednávku na dodanie tovaru, vykonanie istej služby a pod.: objednať koberce do kancelárie; objednali nám maliarovzahovoriť si (osobným dohovorom): zahovorila si termín u kaderníčkyrozkázať (v reštaurácii): rozkázal si rezeň a pivohovor. dať si: dali sme si pečené kurčapredplatiť (zaviazať sa odoberať tlač a vopred zaplatiť): predplatiť si noviny, časopisabonovať: abonovanie koncertovsubskribovať: subskribované súborné spisypriobjednaťdoobjednať (dodatočne objednať)

    2. vopred úradne pozvať, zavolať na určený čas • predvolať: je objednaný, predvolaný na operáciuhovor. citovať: citovať niekoho pred súd


    predplatiť niečo objednané vopred zaplatiť: predplatenie časopisusubskribovaťobjednať (zaviazať sa odoberať knihy, platne a pod.): subskribovanie, objednanie slovníkazastaráv. abonovať: abonoval si vstupenku do divadla


    zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného • zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiťpostarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postaralizariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkouzadovážiťzaopatriťzaobstaraťobstaraťkniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazísubšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujemsubšt.: zabeštelovať • zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxíkobjednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu

    2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom • zaistiťupevniťzaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hraniceumožniťdať možnosť: umožniť všetkým voľný pohybspevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múrupoistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanomsubšt. zazichrovať


    odoberať 1. dávať si posielať (tlač) na základe zaplatenia vopred, byť predplatiteľom • odberaťpredplácaťobjednávať: od(o)berať, predplácať (si), objednávať si odbornú literatúru, novinyabonovať: abonovať časopissubskribovať (zaviazať sa odoberať): subskribovanie platní

    2. porov. odobrať 1, 2


    objednávka žiadosť o dodanie tovaru, vykonanie služby a pod. • odb. zákazka (prijatá objednávka): podnik má veľa zahraničných objednávok, zákaziek


    jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

    2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


    objedza p. jedlo 1


    objekt p. predmet 1, 2, téma


    predmet 1. každý neživý hmotný jav • vec: cenné, ozdobné predmety, veci; predmety, veci dennej potrebyobjekt (predmet vnímania, poznávania, myslenia): byť objektom záujmu

    p. aj vec 2

    2. gram. vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso al. prídavné meno • gram. objekt

    3. p. téma


    téma obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela; to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: témou diela je vojnanámet: to je dobrý námet na filmlátka: látka na rozmýšľaniemyšlienkaidea: hlavná myšlienka, idea románutéza (stručne vyjadrená hlavná myšlienka): tézy prednáškytematika (súhrn tém): drámy s tematikou vzťahu muža a ženypredmetobjekt: predmet rozhovoru, objekt výskumu


    vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnostifakt: overiť si faktyrealita: životná realita

    2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potrebydaromnicazbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnostiexpr.: taľafatkašepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šepletyhovor., obyč. pejor.: haraburdarárohrárohakrám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

    3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecízáležitosť: obchodné záležitostiproblém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápimeprípad: odovzdať prípad políciiotázka: to je čisto rodinná otázkakniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

    4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vecpredmet: predmet štúdiaobjekt: objekt výchovyzáležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

    5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórieskutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosťpríhoda: zaujímavá príhoda zo života

    6. výsledok činnosti: robiť krásne vecipráca: výstava výtvarných prácrobota: strojová robotadielo: umelecké dielovýtvor: kresliarske výtvory poslucháčov


    neutralita neprikláňanie sa ani k jednej zo (sporných) stránok • neutrálnosť: zachovávať neutralitu, neutrálnosťnestrannosť: nestrannosť kritikynezaujatosť (op. zaujatosť): nezaujatosť pozorovateľovobjektivita (op. subjektivita) • objektívnosť (op. subjektívnosť): objektivita, objektívnosť sudcuspravodlivosť (nestranné, objektívne hodnotenie iných): bol známy svojou spravodlivosťou


    objektivita p. objektívnosť, neutralita


    objektívnosť nezaujaté, nestranné hodnotenie, pristupovanie (op. subjektívnosť) • objektivitaobjektivizmus: objektívnosť, objektivita vo vede je nevyhnutná; pri rozhodovaní zachovať objektivizmusnezaujatosťnestrannosťneutralita: nezaujatosť sudcovvecnosťpravdivosťhodnovernosť (pridŕžanie sa faktov)


    objektivizmus p. objektívnosť


    objektivizovať 1. urobiť konkrétne zistiteľným, pozorovateľným • spredmetniť: jazyk objektivizuje, spredmetní myslenie

    2. urobiť objektívnym • zobjektívniť: objektivizovať, zobjektívniť výsledky merania


    objektívne 1. porov. nestranný 2. p. skutočne 1


    skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • faktickynaozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené nákladyozajstnehovor.: ozajskynaozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekaťopravdivozastar.: opravdovoopravdove: vyzerá celkom opravdivov skutočnostireálneobjektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

    porov. aj skutočný 1

    2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutkuozajnaozajveru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíjav skutočnostipopravdevlastnepodľa pravdypopravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačíistoisteistotnezaistezaručenenepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravdafaktickyhovor. faktkniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či prídehovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

    3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2


    hmotný 1. týkajúci sa hmoty, matérie; pozostávajúci z hmoty (op. nehmotný, duchovný) • materiálnyfyzický: hmotná, materiálna kultúra; hmotné, fyzické prostrediehmatateľnýviditeľnýpoznateľný (ktorý možno nahmatať, vidieť, poznať): hmatateľná vec, viditeľný objekt, poznateľný svetreálnyskutočný (op. nereálny, neskutočný) • objektívny (i filoz.; op. subjektívny; o svete)

    2. týkajúci sa hmotnej, materiálnej stránky vecí al. javov • materiálny: hmotná, materiálna úroveň; hmotný, materiálny osohmajetkový (týkajúci sa majetku, vlastníctva): majetkové škody pri požiarifinančnýpeňažnýpeňažitý (vo forme peňazí; op. morálny, duchovný): finančná, peňažná, peňažitá odmena, podpora


    kritický1 ktorý sa vyznačuje objektívnosťou, triezvym uvažovaním; ktorý poukazuje na chyby, nedostatky niekoho al. niečoho (o človeku a jeho prejavoch; op. nekritický) • súdny: našťastie je to kritický, súdny človekobjektívny (op. neobjektívny): kritický, objektívny pozorovateľ, postojnepriaznivýzápornýnegatívny (op. priaznivý, kladný, pozitívny): kritický, nepriaznivý ohlas na knihu; záporná, negatívna recenziapolemický (majúci charakter ostrej kritiky): polemická reč, polemický charakterdiskurzívny: diskurzívne čítanie, diskurzívny čitateľ (op. naivný) • nesúhlasnýodmietavý: ozvali sa aj nesúhlasné, odmietavé hlasy


    neosobný 1. ktorý nie je zaťažený osobným postojom, ale sa opiera o skutočnosť (op. osobný) • objektívny (op. subjektívny) • vecný: neosobný, objektívny názor; objektívna, vecná kritikanezaujatýnestranný (obyč. v záujme spravodlivosti; op. zaujatý, neobjektívny): zachovať si nezaujatý, nestranný postoj voči opozícii; nezaujaté, nestranné hodnotenieneutrálnyindiferentnýhovor. nezaťažený (nie jednostranne kladný al. záporný): k sporu iných zaujímal neutrálne, indiferentné stanovisko; hovoril to indiferentným tónom; aj voči neprajníkom zostal nezaťaženýodosobnený (zbavený osobných záujmov al. zaujatia): zostať v spore neosobný, odosobnenývšeobecný (nie vlastný, ale vyjadrujúci názory, postoje a pod. mnohých): jeho kritika mala neosobný, všeobecný ráz; tlmočil všeobecnú mienku

    2. p. strohý 3, odmeraný 1


    nestranný ktorý nikomu nenadŕža; svedčiaci o tom • nezaujatý (op. zaujatý): nestranný, nezaujatý posudzovateľ diela; nestranné, nezaujaté hodnotenienepredpojatý (ktorý niečo, niekoho neodsudzuje vopred; op. predpojatý): nepredpojatý rozhodcaobjektívnyvecný (zodpovedajúci skutočnosti; op. subjektívny): objektívny súd; objektívna, vecná argumentácia; vecná kritikaneutrálnyindiferentný (nenadŕžajúci ani jednej strane, obyč. v spore; op. jednostranný): neutrálny politik; zaujať neutrálny, indiferentný postojodosobnený (zbavený osobného záujmu al. zaujatia): odosobneným hlasom čítať rozsudokspravodlivý (ktorý koná, je v súlade so spravodlivosťou; op. nespravodlivý): spravodlivý sudca, spravodlivý rozsudok


    objektívny 1. p. vonkajší 2. p. nestranný


    reálny 1. vychádzajúci zo skutočnosti, zohľadňujúci skutočnosť (op. nereálny) • realistický: byť v odhade reálny, realistickýtriezvyvecný: mať na vec triezvy, vecný pohľadpragmatickýpragmatistickýpraktickýprakticistický (vychádzajúci z potrieb praxe, zohľadňujúci prax): pragmatický človek; pragmatistický, prakticistický, praktický prístupuskutočniteľnýrealizovateľnýmožnýdosiahnuteľnýsplniteľný (vzhľadom na skutočnosť): uskutočniteľný, realizovateľný, možný plán; nie je to uskutočniteľné, realizovateľné, možné, dosiahnuteľné, splniteľnéobjektívny (op. subjektívny) • pravý: objektívny, pravý obraz skutočnosti

    2. p. skutočný 1


    spravodlivý 1. ktorý nestranne hodnotí, rešpektuje právo iných; svedčiaci o nezaujatosti v hodnotení (op. nespravodlivý) • objektívny (op. subjektívny): spravodlivý, objektívny rozhodca; spravodlivé, objektívne hodnotenienestrannýnezaujatýnepredpojatý (ktorý nikomu nenadŕža, nič neuprednostňuje): nestranný sudca; nezaujaté rozhodnutie; nezaujatá, nepredpojatá kritikapravdymilovný: spravodlivý, pravdymilovný človek

    2. ktorý je v súlade so spravodlivosťou (op. nespravodlivý) • odôvodnenýoprávnený: stihol ho spravodlivý, odôvodnený, oprávnený trestopodstatnenýsprávnyprimeraný: opodstatnené požiadavky; správne, primerané oceneniedobrý: bojovať za dobrú vecexpr.: svätýpresvätý: vzplanúť svätým, presvätým hnevom

    3. p. pravý 1


    vecný 1. týkajúci sa konkrétnej veci • hmotný: vecný dar; vecné, hmotné nákladymajetkový: vznikla majetková škoda

    2. vzťahujúci sa na vec z hľadiska obsahu • obsahový: vecný, obsahový katalóg knižnice; vecná, obsahová stránka diela

    3. opierajúci sa o objektívnu skutočnosť: vecné argumentyreálny: existuje reálne nebezpečenstvo, že…skutočný: má o umenie skutočný záujemobjektívny: objektívne podmienky neboli priaznivérealistický: realistický pohľad na vectriezvynepredpojatýnestranný: triezva, nepredpojatá kritika; nestranná polemikafaktický: uviesť faktické dôvodymeritórny


    vonkajší ktorý sa vyskytuje vonku, zvonku, na povrchu al. mimo niečoho (op. vnútorný): vonkajšia časť, vonkajšia výzdoba, vonkajší vplyvexterný (op. interný): externé štúdiumzastar. zovňajší: zovňajšia krásazastar. zovnútorný: zovnútorné ťažkosti (Mráz)vonkajškový (týkajúci sa vonkajška): vonkajškový prístup k niečomuformálny (týkajúci sa vonkajšej formy): formálne náležitostiobjektívny (jestvujúci nezávisle od vedomia človeka): objektívny svetodb. exogénny (op. endogénny): exogénny víruslek. ektogénny (spôsobený z vonkajších príčin) • kniž. exoterický


    množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

    2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

    p. aj kopa 2


    objem 1. p. množstvo 1, rozmer 1, 2 2. p. obvod 1


    obvod 1. dĺžka čiary ohraničujúcej istú plochu • objem (v odevníctve): obvod, objem pŕsveľkosť: odmerať si veľkosť hlavy

    2. menší vymedzený územný celok pôsobnosti niekoho • okrsokrajón: policajný obvod, okrsok, rajónrevír: lesný obvod, revírzastar. dištrikt

    3. p. okraj 1


    rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • mieradimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné mieryrozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 harozsah (plošný rozmer): rozsah záhradyvýmera (rozloha určená meraním): výmera bytuveľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkostišírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulicedĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnostivýška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múruhĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiskaobjemkniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádobyformát: formát papiera

    2. stupeň istého javu • intenzitarozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsahobjem: objem priemyselnej výrobydimenzia: časové dimenzieveľkosťhĺbka: veľkosť, hĺbka citu


    mohutný ktorý má nezvyčajne veľké rozmery, menej často aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. malý) • veľkýmocnýsilný: mohutná, veľká stavba; mocná, silná šija; mocný, silný prúd vody; zapôsobil na mňa mocným, silným dojmomobrovskýohromnýnesmierny: obrovské stĺpy; obrovská, ohromná sila príboja; cítil obrovské, nesmierne nutkanie odísť (op. slabé) • statnýrobustnýhovor. dúži (mohutný čo sa týka vzrastu; op. útly): vyrástol na statného, robustného, dúžeho mládencamasívnypevnýhrubý (mohutný čo sa týka rozmerov): masívne steny kláštora; masívna, pevná reťaz; pevné, hrubé múryobjemnýrozložitý (mohutný čo sa týka objemu, rozlohy): objemná kniha; rozložitý hradgigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco mohutný rozmermi, hodnotou; op. nepatrný): gigantické, kolosálne súsošie; gigantická, monumentálna pyramídaveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou mohutnosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny kráľovský palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýpreveľký: mohutné, ozrutné, obrovité chlapisko; ozrutánsky, velikánsky, veličizný gaštan; je v ňom mohutná, velikánska, preveľká túžba po poznaníexpr. obludný (svojou mohutnosťou vzbudzujúci hrôzu): mohutné, obludné rozmery stavbyexpr.: herkulovskýherkulesovskýgoliášsky: herkulovská, goliášska postavaexpr.: hromovýdunivý (o zvuku, ktorý má veľkú intenzitu; op. slabý, tichý): ozval sa mohutný, hromový, dunivý hlas zvona


    objemný ktorý má veľký objem • veľký (op. malý): objemný, veľký balík; objemné, veľké bruchorozsiahlyobsiahly: objemný, rozsiahly, obsiahly románhrubýtučný: hrubá, tučná knihatlstý: tlsté teloexpr. bachratýexpr.: našuchorenýzried. napuchrený: objemné, našuchorené, napuchrené vrecko


    rozsiahly 1. zaberajúci veľkú plochu, veľký priestor (op. malý) • rozľahlýveľkoplošný: rozsiahle, rozľahlé, veľkoplošné plantáževeľkýrozmerný (majúci veľké rozmery; obyč. dĺžku a šírku): veľké, rozmerné pozemkypriestrannýpriestorný: priestranné, priestorné továrenské halyširokýšíryexpr. šírošíry: široké, šíre, šírošíre roviny

    p. aj nekonečný, široký 2

    2. veľký rozsahom, objemom, množstvom, počtom a pod. • obsiahly: rozsiahle, obsiahle dielo (op. malé) • obšírnyobsažný (majúci široký záber a rozsah): obšírna, obsažná správa (op. stručná) • veľkýrozvetvený: veľké geologické zbierky, rozvetvená rodina, rozvetvené záujmyobjemný: objemné zväzky románurozmerný: rozmerné škodyširoký: široká otázka, široký problém

    p. aj podrobný


    tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstýtelnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlapokrúhlyguľatýexpr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčkanár. jablčistý: jablčisté prasiatkoplnýzaokrúhlenýoblýkyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčinakorpulentnýobjemnýzavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postavamäsitýmäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté rukysadlovitýsadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasaloobéznypretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudízažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáčhovor. silný: je silnejšej postavyplnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletnýmolet (neskl.): plnoštíhla, moletná dámaexpr.: tučnučkýtučnulinkýtučnunkýtlstučkýtlstunkýtlstulinkýguľatučkýzaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätkoexpr. zried. tučnastý (Jesenská)expr. pretučný: tučný, pretučnýexpr.: vykŕmenývytučnenývytučený: dobre vykŕmený, vytučnenýexpr.: rozkysnutýrozkydnutýpejor.: pupkatýbruchatýbachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchárahovor. pejor.: vypasenýdopasenýrozpasenývyžratý: vypasený, vyžratý ako prasapren. pejor.: opuchnutýspuchnutýnár. expr.: odudlavenýnaváľaný: odudlavený, naváľaný zadoksubšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčovýsvinskýprasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

    2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1


    veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

    2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


    zavalitý (o človeku) ktorý má väčšiu hmotnosť (najmä vplyvom rozvinutého svalstva) • objemnýkorpulentný: zavalitá, objemná, korpulentná postavazried. zavalistý: zavalistý človeksilnýmohutnýrobustný: silný, robustný chlapplnýplnšíplnoštíhlysilnejší: žena plnšej, silnejšej postavyúzemčistý (zároveň nižší): územčistý mužoblýokrúhlyguľatýzaokrúhlenýzaguľatený (obyč. pekne, príjemne): má oblú, zaguľatenú postavuexpr.: bacuľatýbucľatý

    p. aj tučný


    objesť porov. obhrýzať


    objesť sa p. prejesť sa 1


    prejesť sa 1. príliš sa najesť • objesť sa: prejesť sa, objesť sa husacinypresýtiť sa: presýtiť sa sladkostíhrub.: prežrať saobžrať sahovor. expr. prepchať sa: dieťa sa prepchalo cukríkmiexpr. ohltať sahovor. prebrať (príliš sa najesť al. napiť): dosť som to s tými čerstvými makovníkmi prebralhovor.: nadžgať sanapukať sa

    2. p. zunovať


    stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčaťstlačovaťtlačiťtisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebezvieraťzovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstochzatínať (pevne stískať): zatína pästežmoliťmädliťexpr.: mäkušiťmiagaťmliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteruobjímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebeexpr. oblápať

    2. p. šetriť 2


    vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievkumotaťnamotávať: motať vlnuobtáčaťobkrúcaťovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása

    2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéruobjímať (obopínať rukami): objímala synatisnúťtískaťtiskaťpritískaťprivíňaťprituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťastískaťzvieraťzovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručíexpr. tuľkať


Pozri výraz OBJ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV