Synonymá slova "ob" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1843 výsledkov (16 strán)

  • zovrieť2 1. pevne, silou pritlačiť k sebe • stisnúťstlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteňzomknúť: prísne zomknúť perystiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlozaťaťzaseknúť: zaťať, zaseknúť peryzaklenúťzakleniťzakliesniťzaklesnúťzakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zubyzopnúťzopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní al. skrížením prstov): úpenlivo zopla rukystúliť: stúlila dieťa do náručiapritúliťpritisnúťpritlačiť (k sebe) • objať (zovrieť v objatí)

    2. p. obklopiť 1


    zovšednieť stať sa všedným, bežným, nie zaujímavým: každá novina časom zovšednieošúchať saobšúchať saopočúvať sa (častým opakovaním prestať pôsobiť): heslá sa o(b)šúchali, pieseň sa už opočúvalaobohrať saexpr. otrepať sa: skladba sa obohrala, otrepalazunovať sa (komu) • zunovať (koho, čo; stálym opakovaním): hra sa nám už zunovala, hra nás už zunovalasprozaizovať sa: život sa nám sprozaizoval


    zoznámiť sa 1. navzájom (osobne) prísť do kontaktu, nadviazať známosť • spoznať sapoznať sa: zoznámili sa, (s)poznali sa na dovolenkezried.: oboznámiť sazoznať sa: zoznali sa a spriatelili (Tatarka); oboznámiť sa s celou rodinouzastaráv.: oboznať saobznať sanár. oznať sapozoznamovať sa (postupne): do konca pobytu sme sa všetci pozoznamovali

    2. bližšie sa poučiť o niečom, získať o niečom informácie, vedomosti • oboznámiť sainformovať sa: podrobne sa zoznámiť, oboznámiť s podmienkami štúdia; informovať sa o svojich právach, zoznámiť sa so svojimi právamizastaráv. oboznať sazastar. obznať sazried. obznámiť sa (Laskomerský)pooboznamovať sapozoznamovať sa (postupne): pooboznamovať sa s problémami pracoviskapoinformovať sa (vyžiadať si informácie): poinformovať sa o zdravotnom stave detí


    zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. al. opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často) • zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítilzriedkakedymálokedysotvakedyzried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomoholriedkohovor. poriedkoraz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za časmáloexpr.: máličkomálinkomálilinko: málo, máličko ťa vídaťobčasobčasnekedy-tedyzried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičovkde-tusem-tamkniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukouiba niekedylen niekedy: iba niekedy je tu také tichoojedineleminimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálnevýnimočnevzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivecmimoriadnenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna ženanevídanenevšedne: nevídane, nevšedne upravený parkfraz.: raz za uhorský rokraz za turecký rok (veľmi zriedkavo)

    porov. aj zriedkavý


    zriedkavý ktorý sa vyskytuje málokedy (op. častý) • občasný: zriedkavý, občasný dážďojedinelývýnimočnýjedinečnýunikátny (vyskytujúci sa v jednom prípade): zriedkavá, ojedinelá príležitosť; jedinečný, unikátny kusosamotenýosihotenýizolovaný: osihotený, izolovaný prípadvzácnyzvláštnyneobyčajnýnezvyčajnýnevídanýmimoriadnyraritný (ktorý prevyšuje kvalitu): vzácny hosť; neobyčajný, mimoriadny, raritný zjav v literatúrenemnohýnepočetnýneobligátnykniž. sporadický: nemnohé, nepočetné prípady; sporadický výskytnetypickýnevšednýkniž. nezvyklýneobvyklý: má netypické, nevšedné spôsoby; nezvyklé, neobvyklé nápadyexotickýkuriózny: exotická krása, kuriózny prípadnebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): nebývalý rozvojzázračný (veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäťfraz. jeden z tisíca (veľmi zriedkavý): je to jeden prípad z tisícazried. riedky (Krasko)


    zrno 1. plod obilnín al. semeno dužnatých plodín • zrnko: pšeničný klas plný zŕn; kukuričné zrnkáodb. obilkahromad. zrnie (Kukučín)jadrojadierko: jadierko z hrušky, jablka; tekvicové jadierka

    2. p. obilie 3. p. semeno 1


    zrnovina rastlina, ktorej plod je zrno • star. zrnina: sejba zrnovín, zrnín; zber zrnovín, zrnínobilnina (súhrnné pomenovanie obilia a ďalších poľnohospodárskych plodín, napr. kukurice, prosa a pod.) • zbožieobilie (súhrnné označenie poľnohospodárskych plodín, najmä pšenice, raže, jačmeňa a ovsa): úroda zbožia, obiliazried. zbožina (Urban)


    zručný ktorý vie prácu vykonávať dobre a rýchlo; svedčiaci o takejto vlastnosti (op. nešikovný) • obratnýšikovný: zručný, obratný, šikovný remeselníksúcirúčiexpr. kaľavnýhovor. akurátny: súca, kaľavná dievčinaschopnýumný: schopné, umné ruky elektrikárazastar. oberučný: oberučný učeňzbehlý (ktorý prácu dobre ovláda): zbehlý mechanikrutinný (remeselne zručný): rutinný výkon, pohyb


    zúčastňovať sa byť prítomný na niečom, pri niečom, v niečom (a obyč. aj aktívne zasahovať) • mať účasť: zúčastňovať sa, mať účasť na cyrilometodských oslavách; zúčastňuje sa, má účasť na jazykovom kurzekniž. zried. účastniť sa: účastniť sa na spoločnom rozhovoremať podielpodieľať sa: mať podiel, podieľať sa na zisku, na neúspechukniž. participovať: participuje na viacerých úloháchangažovať saexponovať sa (zúčastňovať sa veľmi aktívne, najmä na spoločenskom dianí): angažovať sa za práva občanov; exponuje sa v pravicovej stranezapájať sazapojovať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): všetky deti sa zapájajú do hryspolupracovať (spoločne sa zúčastňovať na niečom): spolupracovať na projekte vodného dielapubl. spolupodieľať saadmin. slang. obosielať (zúčastňovať sa na niečom vyslaním zástupcov, diel a pod.): obosielať súťaž, zúčastňovať sa na súťaži


    zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel?zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský)zovšednieťošúchať saobšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali saobohrať saopočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvalaunudiťznudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudilznepáčiť sazneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbilaspríkriť sasprotiviť saznechutiť samať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosťprejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlopresýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovaliprijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedlakraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)


    zvádzať1 1. viesť niečo zhora dolu • odvádzať: vodu zvádzajú, odvádzajú do cisterny, do kanála

    2. viesť dovedna • dávať dohromady/dokopyspájať: často ich náhoda zvádzala, spájala

    3. pripisovať vinu, zodpovednosť niekomu • zvaľovať: krádež zvádzali, zvaľovali na detiobviňovať (koho z čoho): z nešťastia obviňovali matkuzastar. potvárať (koho z čoho): potvárali ho z podpaľačstva


    zvädnúť 1. stratiť sviežosť, prestať byť čerstvým v dôsledku nedostatku vlahy, slnka a pod. (o rastlinách) • uvädnúť: muškát sa neujal, zvädol, uvädolovädnúťobvädnúť: obvädnuté listypovädnúť (postupne al. trocha): ruže vo váze rýchlo povädlizried. zavädnúť (trocha, mierne) • odkvitnúť (prestať kvitnúť): odkvitnuté kvetyuschnúťvyschnúť (prestať žiť nedostatkom vlahy): presadené stromčeky uschli, vyschliodumrieť: odumreté lístieovisnúť (o rastlinách al. ich častiach pri nedostatku vody, živín a pod.): listy na slnku ovislipozvädaťpouvädať (postupne)

    2. p. ochabnúť 1


    zvädnutý 1. ktorý zvädol (o rastlinách, resp. o ich častiach) • uvädnutý: zvädnutá, uvädnutá ružaovädnutýpovädnutýobvädnutý (trocha zvädnutý): povädnutá kyticaodkvitnutý (ktorý odkvitol): odkvitnuté kvetyuschnutývyschnutýodumretýovisnutýsuchý (ktorý uschol, odumrel, ovisol pre nedostatok vlahy): vyschnuté stromčeky, suché, odumreté lístie; ovisnuté margaréty

    2. p. ochabnutý 2


    zveľadiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozmnožiťrozšíriťzväčšiť: majetok po rodičoch ešte zveľadil, zväčšil; zveľadiť, rozmnožiť zeleň v meste; šiel si vedomosti zveľadiť, rozšíriť do cudzinyprehĺbiť: vzájomnú spoluprácu podniky prehĺbiliobohatiť (urobiť bohatším materiálne al. duchovne): poznatky detí treba ďalej obohatiť, zveľadiťzastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský)kniž. zveličiť: zveličiť moc (Tatarka)

    2. dostať na vyššiu úroveň • povzniesťpozdvihnúť: chov oviec treba zveľadiť, povzniesť; vláde sa podarilo kultúru národa pozdvihnúťzdvihnúťzodvihnúť (úroveň niečoho): z(o)dvihnúť národný životzlepšiťzdokonaliťskvalitniťzakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): zlepšenie, zdokonalenie vzdelanosti; skvalitniť, zakostniť chov hydiny, poľnohospodárstvo


    zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, činneľudskýbrutálnysurovýbarbarský: brutálne, surové zaobchádzaniekrvilačnýsadistickýpren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenieexpr.: zvlčenýzvlčilýzvrhlýzvierací: zvlčený, zvrhlý zločinodpornýhnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vraždapríšernýohavnýobludný: príšerná, obludná pomstahrub. zhovädilý: zhovädilý človek

    2. p. hrozný 1


    zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obiliavyviazať: vyviazať obilie do snopovzakosíliťzauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliťzatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľuuviazaťpriviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťazpreviazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľoustiahnuťopásaťprepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzomobkrútiťokrútiťobviazaťoviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátompoviazaťpozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať

    2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútaťsputnaťzaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazípoviazaťpoputnaťposputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnalioputnaťopútať (ruky, nohy)

    3. p. spojiť 2, zjednotiť


    zvrat 1. ustálené slovné spojenie: rečnícky zvratobrat: vtipný slovný obratfrázafrazeologizmuslingv. frazémalingv.: idiomatizmusidióm (ustálený, obyč. doslovne nepreložiteľný výraz príznačný pre daný jazyk): slovník idiomatizmov, idiómov

    p. aj frazeologizmus

    2. p. obrat 2 3. p. zmena 1, zlom 1


    zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohorazakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé teloprevrátiťzvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrekobrátiťotočiťstočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behuskrútiť: skrútiť auto, pohľadzvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

    2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostíotočiťzmeniťpremeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizáciezvrtnúť: zvrtnúť osudzahataťzamedziťzmariťprekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie


    zvrhnúť sa 1. zmeniť sa na horšie al. na svoj opak; stratiť svoju hodnotu • obrátiť sa: rodinná slávnosť sa zvrhla, obrátila na vzájomné urážanie; zápas sa zvrhol na bitkudegenerovať (podľahnúť úpadku): morálka takýmto spôsobom degeneruje

    2. stať sa zvrhlým, zvráteným, nemorálnym • skaziť sapokaziť sa: po odchode z domu sa celkom zvrhol, skazil, pokazilspustiť sa: dievča sa v zlej spoločnosti spustilohovor. expr.: zopsuť sapopsuť saspľuhavieťspľuhačiť saspľundravieť: bojí sa o deti, že sa jej vo svete zopsujú, spľuhačiaexpr. zried. spaskudiť sahovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť saskoprdačiť sa: začal piť, celkom sa zlumpáčilhrub.: spanghartiť saspankhartiť sa


    zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajnekniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvýspravidla: spravidla si dáva pozor na jazykbežnenormálne: bežne, normálne býva o takomto čase už domakonvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohyväčšinouzväčšapoväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírodyrád: rád zabúda na to, čo sa sluší

    porov. aj obyčajný 1


    zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálniobyčaj: robiť niečo podľa starej obyčajezvyklosť: krajové zvyklostikniž. uzancia: obchodná uzanciahovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresyexpr.: maniermaniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, manieryzvyčajnávyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návykypravidlo (prijatá zásada): životné pravidlákonvencia: spoločenské konvencietradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciámkniž. úzus: vžitý úzuszastaráv. mrav: podľa rodinného mravu


    zvyšok čo sa zvýšilo, čo zvýšilo: zjesť zvyšky chleba; zvyšok murivazostatok: zostatok materiálu, večereostatok: ostatok peňazí si rozdelili; telesné ostatky (mŕtve telo človeka) • pozostatok: pozostatky hradieb; telesné pozostatky (mŕtve telo človeka) • paberky (zvyšky po žatve, oberačke) • oberky (zvyšky po oberačke) • spodok (zvyšok nápoja, jedla): vypiť spodok vínastopa (zvyšok po niečom): stopa po farbetroska (zvyšok niečoho zničeného): trosky lietadla, pren. trosky šťastiahovor. restkniž. al. odb. rezíduum: rezíduá komunistickej výchovyzastar. odmetok: šaty len také odmetky (Dobšinský)poet. zastar. zvlek: telesné zvleky (Hviezdoslav; mŕtve telo človeka)


    žalobník 1. podávateľ žaloby na súde • žalobcaobžalobca: kde niet žalobníka, žalobcu, niet ani sudcuzried. obžalovateľ

    2. kto sa rád sťažuje al. kto žaluje na niekoho • ponosníkponosovateľsťažovateľhovor. pejor.: žalobabažalobapáter: v škole ho volali žalobabou, žalobapátrom


    žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho • pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné detižalujúci: žalujúci žiakobviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadomobžalobnýobžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spiskniž.: inkriminačnýrekriminačný

    2. p. žalostný 1


    žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na ctiobžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajúobviňovaťviniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádežkniž.: inkriminovaťrekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup

    2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľoviudávaťdenuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátovpejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovisubšt. bonzovať


    živobytie 1. životné potreby, ich hmotné zabezpečenie • obživa: prostriedky na živobytie, obživuhovor. chlieb: zarábať si na chliebexistencia (základné hmotné potreby)

    2. p. jedlo 1 3. p. zamestnanie 1, práca 2


    životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súcirúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentkaschopnýkniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborníkhovor.: šikovnýakurátny: šikovná, akurátna dievčinabystrýtalentovanýnadaný (rozumovo schopný): talentovaný herecobratnýzručnýzastar. oberučnýexpr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovarišzdatnývitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človekpodnikavýakcieschopnýnelenivýpríčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcovenergickýpriebojnýrázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná ženakniž. životaplný: životaplná mládež


    živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmykniž. zastar. živúci: živúca prírodaexpr.: živučkýživučičký: vrátil sa domov živučičký, živý

    2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienkytrvajúcipretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy

    3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulýpohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťabodrýkrepký: bodrý mladík, bodrá myseľbystrývrtkýobratnýhybkýexpr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníctemperamentnýenergický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahuživelnýprudkýimpulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestáživotaschopnývitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človeknespráv. čiperný

    p. aj veselý

    4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulicafrekventovaný: stál na frekventovanej križovatke

    5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívnysilný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlasveľkýmohutný: urobiť na niekoho mohutný dojemvýrazný: výrazná vôňa kvetovprenikavýostrýexpr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolenečulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu

    6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2


Pozri výraz OB v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV