Synonymá slova "oč" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 368 výsledkov (4 strán)

  • vyobliekať sa pekne, starostlivo, slávnostne a pod. sa obliecť • vystrojiť sa: vyobliekali sa, vystrojili sa ako do kostolapristrojiť saustrojiť sa: pekne sa pristrojila, ustrojila a šlaexpr.: vyparádiť sanaparádiť savyzrúbiť sahovor. expr.: vytiahnuť savyštafírovať savyštramandiť sa: na svadbe boli všetci vyparádení, vytiahnutí, vyštafírovaníexpr.: vyfintiť savyfrndiť savyfrndoliť sanafrndoliť savycifrovať savycipkať savyčačkať saočačkať saobyč. iron. vymódiť sa (nápadne, módne sa obliecť) • subšt.: nahodiť sa • oháknuť sa


    zadymený zaplnený al. zašpinený dymom (obyč. od fajčenia) • zafajčený: zadymené, zafajčené izbyhovor. prefajčený (príliš zadymený): prefajčený vzduchexpr. zaúdenývyúdený: zaúdená, vyúdená krčmazačadenýočadenýzakadenýokadený: začadená povala; okadené stenyexpr.: začmudenýočmudený


    očadiť p. zadymiť


    zadymiť zaplniť al. znečistiť dymom • začadiťzakadiť: komín z teplárne zadymí, začadí, zakadí celú ulicuzačmudiťexpr. zasmudiť: fajkou začmudil izbuexpr.: zakudliťzakundoliť (množstvom dymu): dym zakudlil okolieočadiťobčadiťočmudiťokadiť (znečistiť dymom na povrchu): o(b)čadené, očmudené, okadené steny krčmyzasmradiť (naplniť smradom): komíny zasmradili okoliezafajčiťexpr. vyúdiť (zadymiť fajčením): zafajčená miestnosť; vyúdené, zafajčené záclonyzried. podymiť: úle treba podymiť


    ocajchovať p. označiť 1


    domnienka nepotvrdená mienka • dohadpredpoklad: vychádzať z mylnej domnienky, z mylného dohadu, predpokladudomnenie: žil v domnení, že…očakávanie: urobiť niečo nad očakávaniepostulát (zdôvodnená domnienka): filozofický postuláthypotéza (vedecky podložená, ale ešte definitívne nedokázaná domnienka) • špekuláciakombináciavýmysel


    očakávanie p. predpoklad 1, domnienka


    predpoklad 1. niečo nevyhnutné na utvorenie al. existenciu niečoho • podmienka: predpoklady, podmienky spokojného života; za predpokladu, že…, pod podmienkou, že…požiadavka: spĺňať požiadavky modernej kuchyneočakávanie: výsledok bol podľa očakávania dobrýdanosťvlohaschopnosť: nemá na to psychické danosti; umelecké vlohy, schopnostivýpočet (predpoklad možného zisku a pod.): sklamal sa vo svojich výpočtochzastar. vymienka: pôjdem s tebou s jednou výmienkou (Jégé)

    2. p. domnienka


    očakávaný p. vytúžený; predpokladaný


    plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovanýchystanýpripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutiezamýšľanýperspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohypredpokladanýočakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíneplánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosťúmyselnýzámernýschválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválnepremyslenývedomýcieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu


    predpokladaný ktorý sa predpokladá, očakáva • očakávanýtušený: dostavil sa predpokladaný, očakávaný, tušený úspechpravdepodobný: pravdepodobný víťaz prezidentských voliebpredbežný (op. definitívny, presný) • plánovaný (ktorý sa predpokladá podľa plánu): predbežný, plánovaný termín návratuhypotetickýodhadovanýodhadovýodhadný (jestvujúci iba ako hypotéza, odhad): hypotetický priebeh udalosti, odhadovaná cenaúdajnýkniž. domnelý (predpokladaný na základe istých údajov, domnienok): údajný, domnelý páchateľ


    vytúžený túžobne čakaný (a dosiahnutý) • kniž. kýžený: dosiahnuť vytúžený, kýžený cieľvysnívanývybájený (vo fantázii utvorený): vysnívané, vybájené šťastietúžený: túžená láska (Figuli)očakávanýželanýžiadanývyžiadaný: želané dieťa


    žiadaný ktorý sa požaduje, žiada • potrebnýkniž. žiaduci: poslali nám žiadané, potrebné množstvo tovaru; žiadaný, žiaduci výsledokpožadovanýželateľný: liek mal požadovaný, želateľný účinokočakávaný (aký sa očakáva): očakávaná reakciaželanýkniž. kýžený: dosiahol želaný, kýžený tvarvytúžený (túžobne očakávaný): vytúžený cieľ, úspech


    cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

    2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiťpredvídaťpredpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobreexpr. šípiť: šípil nešťastieexpr.: ňuchaťvetriť: ňuchal, vetril zradupoľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiť: predcítiť niečo zléčakaťočakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

    3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť


    čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobusvyčakávaťvyčakúvaťobčakávaťobčakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

    2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbustriehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

    3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáťodsúvaťodkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladaťodďaľovať: rozhodnutie stále odďaľujeotáľaťváhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali


    očakávať p. čakať 2


    predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcietušiťcítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdnyzastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľaprognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinupredpokladaťčakaťočakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú taktoanticipovať: vedec anticipuje vývin


    striehnuť 1. ostražito niekoho, niečo pozorovať (obyč. nenápadne, skryto) s cieľom využiť danú situáciu vo svoj prospech • kniž. striezťčíhať: striehnuť, číhať na niekoho za rohom; mačka striehne, číha na myš; strežie, číha na každú príležitosťvyčkávať (čakať na uskutočnenie niečoho): vyčkáva, aby mohol udrieťčakať (s istým cieľom zotrvávať na mieste al. v istej situácii): čakajú na vhodný okamihexpr. pásť: pasie za dievčaťom, za výhodným miestomočakávať: trpezlivo očakával svoju príležitosť

    2. p. pozorovať 1 3. p. strážiť 4. p. sliediť


    tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídaťcítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obrátizastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedíhádaťdohadovať sadomýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináčpredpokladaťčakaťočakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť


    vyzerať2 1. chvíľami sa dívať odniekiaľ von • hovor.: vykúkaťvykukovaťvykukávať: vyzerá, vykúka z úzkeho oblôčikapozerať: pozerá (chvíľami) na oblohuexpr.: vyzízaťvyzizovať: deti zvedavo vyzízajúzastar. vyhliadať (Rázus)

    2. hľadieť v očakávaní niečoho • čakaťočakávať: túžobne vyzerá, čaká, očakáva syna

    3. p. trčať 1


    okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčaliexpr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevaťzrevaťzakričaťskríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebralirozkričať sarozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkolexpr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekohozried. zaseknúť (Kukučín)expr.: zahriaknuťzakríknuťzavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkolosopiť saexpr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula)skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil


    nadšený 1. naplnený silným kladným pocitom (obdivu, súhlasu a pod.) vyvolaným obyč. zmyslovým zážitkom; svedčiaci o silnom kladnom pocite • nadchnutýplný nadšenia: som nadšený, nadchnutý vašimi úspechmi; som plný nadšenia z milého prijatia; nespúšťal z nej pohľad plný nadšeniaočarenýočarovanýkniž. oslnený (ktorého nadšenie je spojené s bezhraničným obdivom; op. sklamaný): je očarený, očarovaný, oslnený tatranskou prírodou; očarená dušauchvátenýunesenýuveličenýzastar. uvelebený (vo veľkej miere ovládnutý nadšením): hľadel na obraz celý uchvátený, unesený; byť unesený, uveličený, uvelebený krásou žienkniž.: exaltovanýextatický (prepiato nadšený): exaltované správanie herečkyvzletnýkniž. vznosný: vzletné, vznosné slovábúrlivýprudkýkniž. frenetickýexpr.: jasavýjasotný (prezrádzajúci intenzívne nadšenie): odmenili herca nadšeným, búrlivým, frenetickým potleskom; nadšené, prudké ovácie

    2. naplnený hlbokým zaujatím, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadchnutýplný nadšeniaoduševnený: bol nadšeným, oduševneným zástancom reformy; som nadchnutý, plný nadšenia za správnu vec; bojoval s oduševneným zápalomzapálenýrozohnenýhorlivýrozhorlenýkniž. zanietenýpren.: ohnivýplamenný (úplne, vo veľkej miere ovládnutý nadšením): je známy ako zapálený, zanietený diskutér; ostal nadšeným, horlivým fanúšikom Interu; predniesol zapálený, zanietený, ohnivý prejavzápalistýentuziastickýfanatický (ktorý sa prudko al. veľmi nadchne): nadšený, zápalistý, fanatický obranca národa; zápalistá, entuziastická reč v parlamente


    očarený silno zasiahnutý kladným citovým zážitkom spojeným s obdivom; svedčiaci o tom (op. sklamaný) • očarovaný: hľadel na ňu očarený, očarovaný; očarený, očarovaný pohľadnadšenýdojatý (spojený s nadšením al. dojatím): byť nadšený, dojatý kvalitou umeleckého prednesuomámenýzmámenýopojenýoslnený (veľmi silno zasiahnutý citmi, obyč. obdivom): byť omámený, opojený hrou; pri pohľade na tú krásu zostal celý oslnenýuveličenýkniž.: uchvátenýokúzlenýfascinovaný: celkom bol uchvátený, okúzlený malebnosťou prírody; sledoval ju fascinovaným zrakomexpr. opitý: bol opitý od šťastia


    nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikumrozohniťrozpáliťrozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnilikniž.: zapáliťroznietiťrozplameniťzried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národočariťočarovaťexaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltovaluniesťstrhnúťovládnuťopanovaťchytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhlaexpr. opantaťkniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásouvzrušiťrozrušiťrozochvieťrozohriaťpohnúťdojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali


    oduševniť vzbudiť veľký záujem o niečo, nadšene zaujať • nadchnúť: výkon umelca oduševnil publikum; nadchnúť mládež pre športkniž.: zapáliťzanietiť: zapáliť masy vierou vo víťazstvo; zanietiť niekoho za dobrú vecuniesťuchvátiťočariť: predstavenie nás unieslo, uchvátilo, očarilorozohniťexpr. rozvatriť (spôsobiť citové zaujatie za niečo): víno ho v reči rozohnilo


    počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovaťučariťučarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učarovalporobiťexpr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiťurieknuťuriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť

    2. expr. silne zapôsobiť • učariťučarovať: prepych všetkým načisto počaril, učariluchvátiť: krása mora nás uchvátilaexpr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovalaexpr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesolnadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariťomámiťopojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil


    uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievčaexpr.: uchytiťuchmatnúťurvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviackniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovaťosvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrístrhnúť: strhnúť na seba moc

    2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesolnadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadcholstrhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strholomámiťzmámiťočariťopojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnkarozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohnípren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovalachytiťdojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme


    zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajochfraz.: padnúť do očípadnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do okazainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veciprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľkapodchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbuhovor. chytiť: hra ma chytila od začiatkuuniesťuchvátiťočariťnadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomocifascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čashovor. zabrať: debata nás celkom zabralazamestnaťzaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

    2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabraťobsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministrazaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnenéokupovať (vojensky)


    očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniťkniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslniliopojiťomámiťzmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámiloexpr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepilafascinovať: je fascinovaný jej zjavomuchvátiťuniesťoduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilonadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojalexpr. obájiť: obájili ho staré povestiexpr.: počariťpočarovaťučariťučarovaťporobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila


    čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou • očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, ženapôvabnýkniž.: kúzelnýokúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večermalebný: malebné tónykrásnykniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na morepodmanivýpodmaňujúcineodolateľnýpren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlasromantickýpoetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná nocprekrásnykniž. prelestný: prekrásne, prelestné ránooslňujúcioslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťaomamnýomamujúciopojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvílepren. expr. rozprávkový: rozprávková krajinapoet. čarotajný (Hviezdoslav)

    p. aj krásny, nádherný

    2. p. zázračný 1


    krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideályveľkolepýohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadloprekrásnyprenádhernýkniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásnysedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperkpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjavpekný: pekná duša, pekné spomienkyroztomilýexpr. zastar. rozmilýrozkošnýexpr.: utešenýpreutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený párľúbeznýpoet.: lepýľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfymalebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná prírodaočarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódiaexpr.: rajskýnebeskýanjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejskýdet. al. expr. čačaný: čačaná bábikapodmanivýpodmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas spevákažiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvárskvelýúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazexpr. prerozkošný: prerozkošný výhľadpren. expr. rozprávkovýprikrásny (príliš krásny)

    2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3


    ľúbezný svojím vzhľadom al. inými vlastnosťami vyvolávajúci pocit krásy a súčasne miloty • rozkošnýroztomilýočarujúciexpr. zastaráv. rozmilý: ľúbezné, rozkošné, roztomilé dieťa; usmiala sa na neho očarujúcim, rozmilým úsmevompríjemnýľubozvučnýlahodný (najmä o zvuku): dievča malo príjemný, ľubozvučný, lahodný hlaspôvabnýmilý (obyč. v prejave): ľúbezný, pôvabný tanec; mať pôvabné, milé správaniezried. úľubnýpoet. ľúby


    nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

    p. aj pekný 1, krásny 1

    2. p. výborný


    neodolateľný ktorému sa nedá odolať (op. odpudzujúci, odpudivý) • lákavývábivýpútavý: neodolateľná, lákavá, vábivá ponuka; neodolateľný, pútavý rozprávačpríťažlivý (obyč. vo vzťahu k fyzickému al. psychickému čaru osobnosti): neodolateľná, príťažlivá ženačarovnýočarujúcifascinujúcikniž.: okúzľujúcikúzelnýpren.: magickýhypnotický (pri rozumovo neodôvodnenom pôsobení): učiteľ má na žiakov čarovný, magický vplyv; podľahol jej očarujúcemu, magickému úsmevu; hypnotické očiomamujúciomamnýopojný (privádzajúci do vytrženia): omamujúca, omamná, opojná vôňaoslňujúcioslnivý (vyvolávajúci nekontrolovaný obdiv): oslňujúci zjav (o žene)zvodný (obyč. pri erotickom pôsobení): zvodná postava


    očarujúci p. čarovný 1, neodolateľný


    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


    podmaňujúci ktorý má schopnosť niekoho upútať, podmaniť, očariť • podmanivý: podmaňujúca, podmanivá melódiaočarujúcikniž. okúzľujúci: očarujúca, okúzľujúca krásapôsobivýsugestívny: pôsobivý, sugestívny hlas, spevstrhujúciunášajúcikniž.: úchvatnýuchvacujúci (ktorý citovo strháva, uchvacuje): strhujúca hudba, úchvatný zjav

    p. aj pekný, krásny, príťažlivý


    vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitývýborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobokskvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnostiprvotriedny: podávali tam prvotriedne jedládokonalý: dokonalý obrazzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželkubezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkonveľkolepý: veľkolepé stavebné dielovysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľšpičkový: vyrábať špičkové prístrojejedinečný: je to jedinečný učiteľkniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec operykniž. eminentný: eminentný žiakzastar. vynikavý (Kukučín)geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudbabrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavírikniž.: famóznyfulminantný: famózna obžalobná rečelitný (najlepší): elitní umelcineprekonateľnýnezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľnáobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkonmajstrovský: majstrovské ovládanie loptyohromný: je to ohromný odborníkexpr.: krásnypeknýnádherný: krásne, pekné, nádherné výsledkyslávny: slávny činveľký: veľký spisovateľoslnivýoslňujúciočarujúcikniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkonexpr.: kráľovskýbožský: kráľovský, božský nápojexpr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovoksvetoznámyhovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurghovor. expr. fantastický: fantastická hudbaexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenieexpr. rozprávkovýhovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný filmexpr. skvostný: má skvostnú manželkuexpr. hrdý: je to hrdá stavbahovor.: prímatip-topsuper: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je supersubšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

    p. aj vyberaný 2, vzorný

    2. p. významný 2


    zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod. • lákavývábivývábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmevzvádzajúcilákajúcivábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstavamámivýpútavýpríťažlivýatraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správaniezaujímavýsugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinokšarmantnýpôvabnýľúbeznýočarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľadpeknýkrásnyžiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosťkoketný (o žene): má koketnú priateľkuzastar.: zvodivýzvodlivý (Hviezdoslav)podmanivýpodmaňujúcipôsobivýefektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby


    fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavaťpriťahovaťstrhávaťlákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatukniž. pútať: na výstave ho púta elektronikaočarúvaťoslňovaťomamovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťauchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka


    pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

    2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


    ocediť p. scediť


    scediť cedením zbaviť niečo tekutiny al. cedením zbaviť tekutinu tuhých čiastok • ocediť: scedí, ocedí zemiaky a hneď ich podáva; mlieko treba najskôr scediť, ocediťodcediť (zbaviť tekutiny): odcediť tvarohprecediť (tekutinu zbaviť niečoho; preliať cez cedidlo): precediť polievku, čajzliať (liatím zbaviť niečo tekutiny al. tekutinu zbaviť niečoho tuhého): zelenina je uvarená, treba ju zliať; zvyšnú vodu zliala


    oceľoryt p. oceľorytina


    oceľorytina odtlačok z rytiny urobenej do oceľovej platne • oceľoryt


    oceľovo p. sivo


    sivo farby svetlého popola; na takúto farbu • popolavonasivonapopolavodosivadopopolava, pís. i na sivo, na popolavo, do siva, do popolava: (na)sivo, (na)popolavo natretá brána; dosiva, dopopolava zafarbené nebooceľovonaoceľovodooceľova, pís. i na oceľovo, do oceľova: oceľovo, naoceľovo, dooceľova sfarbené mračnášedivonašedivodošediva, pís. i na šedivo, do šediva: (na)šedivo, došediva vyblednutý kabátsubšt.: šedo • našedo • došeda • pís. i na šedo, do šeda • sivastosivkastosivkavopopolavkastopopolavkavopopolkavonasivastonasivkastonapopolavkastonapopolavkavonapopolkavodosivastadosivkastadopopolavkastadopopolavkavadopopolkava, pís. i na sivasto, do sivasta atď. (jemne sivo): siv(k)asto, popolavkasto sfarbená látkašedivkastošedivkavonašedivkastodošedivkasta, pís. i na šedivkasto, do šedivkasta: (na)šedivkasto zafarbené vlasy

    porov. aj sivý 1


    modrý ktorý má farbu ako jasná obloha • belasýkniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné peryjasnomodrýjasnobelasýkniž.: blankytnýazúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová oblohabledomodrýbledobelasýsvetlomodrýsvetlobelasýslabomodrýslabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tienenebovýnebovomodrýnebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkomnevädzovýnevädzovomodrýnevädzovobelasýpoet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látkatmavomodrýtmavobelasýkniž.: temnomodrýtemnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblektuhomodrýtuhobelasýsýtomodrýsýtobelasýultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové stenyindigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohaviceoceľovýoceľovomodrýoceľovobelasýkobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskomslivkovýslivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostýmsivomodrýsivobelasýšedivomodrý (so sivým odtieňom) • striebrobelasý (so strieborným odtienkom) • nezábudkový (farby nezábudky) • zafírovýzafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperkmodrastýmodravýnamodrastýnamodravýbelastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádychexpr.: modručkýmodrunkýmodrulinkýbelasučký

    p. aj modrastý


    oceľovobelasý p. modrý


    oceľovomodrý p. modrý


    oceľovosivý p. sivý 1


    sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod. • popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmišedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbustriebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamustriebornýstriebristosivýstriebrosivýstriebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlavapostriebrenýprešedivený (miestami sivý; o vlasoch) • striebornošedivýstriebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodvábsivovlasýstriebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasýolovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrkuoceľovosivýoceľový (sivý ako oceľ) • dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasochpoet. holubí: holubie nebo, očiexpr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzymyšímyšací (sivý ako myš) • nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlásokbledosivýsvetlosivýsvetlošedivý (sivý s bledým odtienkom) • sivastýsivkastýsivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé očibelavý (sivý s bielym nádychom) • zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom) • nár.: burýburavýsubšt. šedý

    p. aj šedivý 1

    2. p. jednotvárny, stereotypný


    oceľový p. sivý 1, modrý


    odolný ktorý má schopnosť odolávať, odolať niečomu negatívnemu (op. háklivý, chúlostivý) • húževnatýzdatný: odolný, húževnatý, zdatný organizmus; odolný, húževnatý materiál (op. krehký) • kniž. rezistentný: zub rezistentný voči chladuimúnnypren. obrnený (proti nákaze, proti kritike a pod.): organizmus imúnny voči infekciipevnýsilnýtuhýpren.: oceľovýželezný: byť pevný, silný voči útokom nepriateľov; mať odolný, tuhý koreň života; pevné, oceľové, železné zdravieotužilý (s vypestovanou odolnosťou, obyč. proti chorobám, pren. proti zlu, nešťastiu): odolné, otužilé dieťatrvanlivýtrvácnytrváci (odolávajúci opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvanlivý výrobok; trváci, trvácny náternepoddajnýneústupnýnezlomný (ktorý odoláva sústavným negatívnym vplyvom): byť odolný, nepoddajný voči cudziemu nahováraniu; mať neústupnú, nezlomnú vôľuvytrvalýnezničiteľnýmenej časté úporný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): vytrvalá, nezničiteľná, úporná burina


    pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhýtvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obalnerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmotanepoddajnýneohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivohúževnatý: húževnaté drevotrvácitrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látkasúdržnýkompaktnýkonzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masamasívnysilnýhrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niťkožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránkaodb. rigidnýexpr. prepevný (veľmi pevný)

    2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatnýhovor. dúžizdravýjadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlaptuhýsilnýmocnýpren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svalyodolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmusdobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravieurastenývyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

    3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silnýhúževnatývytrvalýneoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčenínezlomnýnezdolnýnezničiteľnýnepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného duchaskalopevnýtrvalýtrvácnynemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutienepodkupnýnepodplatnýpren. žulový (o charaktere človeka) • železnýpren. oceľový: mať železné, oceľové nervystály: stály vzťahnezmeniteľnýnezvratnýnepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmyselkniž.: neochvejnýneotrasiteľnýnerozbornýpren.: nerozbitnýnedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednotanerozlučnýneoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojicasúdržnýstmelenýskĺbenýkniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektívpren. rigidný

    4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivýstacionárnyneprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavecfixnýfixovaný: fixné lano

    5. ustálený dohodou • fixnýstály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

    6. p. istý 2


    silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

    2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

    3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

    p. aj pevný

    4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

    5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


    očemeriť sa p. ochvátiť sa


    ochvátiť sa pri prejedení dostať chorobu prejavujúcu sa zrážaním krvi • prejesť sahovor.: dostať čemeročemeriť sasčemeriť sa (o ľuďoch i o zvieratách) • zduť sa (presýtením spôsobiť plynatosť, nadutie brucha; o zvieratách): krava, ovca sa zdula


    cena 1. meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia • hodnotavýznam: cenu, hodnotu, význam tohto činu zatiaľ nevieme odhadnúťzávažnosťdôležitosť: uberá to na závažnosti, dôležitosti skutkucennosťvzácnosť: cennosť, vzácnosť osobnosti učiteľa

    2. odplata za prácu mimoriadneho významu • ocenenie: neuspokojil sa s nespravodlivou cenou, s nespravodlivým ocenenímvyznamenanieodmena: dostať vyznamenanie za statočnosť; finančná odmena za preklad


    chvála prejav kladného hodnotenia, spokojnosti (op. hana) • pochvala: chvála starých čias; byť hodný chvály, pochvalyuznanieocenenie: slová uznania


    ocenenie 1. p. chvála 2. p. cena 2


    ocengať sa p. opiť sa


    opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sahovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemotyexpr.: naliať sanalogať sanaslopať sanarezať sanastrebať sanaťahať sanacicať sanacecať sanacengať sanadrať sanadrúľať sanalôchať sanaťať sanadratviť sahovor.: natankovaťnachmeliť sanazvoniť saexpr.: zrúbať sasťať sascápať sascapkať sazrezať sazdrať sazrichtovať sahovor. zmotorizovať saexpr.: doťať sadoťahať sadoriadiť sadorichtovať sadocengať sadotrundžiť saocengať saotrundžiť saotrúliť saotrtúliť sahovor. ochmeliť sapejor.: ochľastať saochleptať saoslopať saožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožralifraz. dať si do nosapodnapiť sapodpiť sapripiť sahovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)


    oceniť p. ohodnotiť


    odhadnúť približne určiť množstvo, kvalitu, cenu, hodnotu a pod. niečoho; urobiť odhad niečoho • hovor.: ošacovaťodšacovať: odhadnúť vek stromu; odhadnúť, ošacovať akosť výrobkuoceniťohodnotiť (určiť obyč. presnú cenu, hodnotu niečoho): Nakoľko ste ocenili pozemok?


    ohodnotiť určiť, zistiť hodnotu (cenu, význam) niečoho, niekoho • zhodnotiť: obraz ohodnotili na vysokú sumu; výkon ohodnotili, zhodnotili kladneoceniť: dom ocenili na milión korúnobodovať (ohodnotiť bodovaním): súťažiaceho obodovali prinízkozaceniť (pri predávaní): tovar zacenil vysokoodhadnúťhovor.: odšacovaťošacovať (približne): očami odhadli, ošacovali kupcaoklasifikovaťoznámkovať (určiť hodnotu známkou; obyč. školský prospech, výkon a pod.): oklasifikovať, oznámkovať úlohu, športovú jazduuznať (vyjadriť sa kladne o hodnote niečoho): uznal, ohodnotil jej krásu


    posúdiť urobiť si al. prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok • zhodnotiťohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysokooceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornúkvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárovrecenzovať (posúdiť umelecké, vedecké al. iné dielo) • klasifikovaťoklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobreodhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciuzvážiťuvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnostipozrieť (sa)podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej stranyusúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať


    uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiťporozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumiezried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí

    2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omylypripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslenázried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre!akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovalirešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho

    3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečoschváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona

    4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniťohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos dieladoceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírodyhovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas


    vyznamenať dať ako odmenu, ocenenie, preukázať poctu • poctiť: prezident nás vyznamenal, poctil pozvanímzastaráv. vyznačiť: vyznačili by ste nás, keby ste prišli k námodmeniťoceniť (kladne ohodnotiť; udeliť ocenenie): odmeniť, oceniť knihu cenou rokadekorovať (slávnostne vyznamenať obyč. medailou a pod.)


    zhodnotiť urobiť hodnotenie niečoho, niekoho; odhadnúť hodnotu niekoho, niečoho • ohodnotiťoceniť: večierok sme zhodnotili, ohodnotili ako úspešný; výrobok ocenili na tisíc korúnhovor. vyhodnotiť: vyhodnotiť súťažposúdiť: prácu nech posúdia inízbilancovaťurobiť bilanciu: zbilancovali doterajšiu činnosťodhadnúťhovor. ošacovať (približne zhodnotiť): situáciu odhadli, ošacovali zlepren. zmerať: zmerať význam niečohopeňaž.: valorizovaťzvalorizovať (zvýšiť hodnotu peňazí): (z)valorizovať plat, mzdy


    ceniť určovať cenu, hodnotu, význam niečoho • oceňovaťhodnotiťohodnocovať: cenili, hodnotili, oceňovali, ohodnocovali majetok veľmi vysoko; cenili, hodnotili pracovníkov podľa výkonuhovor. šacovaťodhadovať (odhadom určovať cenu): auto šacovali na sto tisícposudzovaťzvažovať: vedel spravodlivo posudzovať, zvažovať, ceniť každú vec


    hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


    oceňovať p. ceniť


    pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníkamať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte?hodnotiťposudzovaťoceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysokorátaťpočítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelýchhľadieťpozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziudržať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal


    vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhumať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg

    2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovaťmerať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmioceňovaťhodnotiťposudzovaťodhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer sílpoťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik


    hodnotiteľ kto niečo hodnotí: hodnotiteľ poézieoceňovateľ: oceňovateľ pozemkuhovor. šacovateľ (Zelinka)

    p. aj posudzovateľ


    oceňovateľ p. hodnotiteľ


    odhadca kto robí odhad: odhadca majetkuodb. taxátoroceňovateľhodnotiteľhovor. šacovateľ (kto niečo oceňuje, hodnotí): oceňovateľ, hodnotiteľ pozemku


    oceňujúci p. uznanlivý 2


    uznanlivý 1. ktorý vie uznať, pochopiť; svedčiaci o pochopení • chápajúcichápavý: uznanlivá, chápajúca mama; chápavý, uznanlivý priateľ ma vypočulplný porozumenia: gesto plné porozumenia

    2. ktorý priaznivo zhodnocuje, oceňuje niekoho, niečo, ktorý vyjadruje obdiv k niekomu, niečomu • obdivnýpochvalný: uznanlivé, obdivné prejavy; nešetril uznanlivými, obdivnými, pochvalnými slovamioceňujúci


    oceriť sa p. odchýliť sa 2


    odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhyvychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlilavybočiťvyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cestyuchýliť saodbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeruodb. divergovať (nedok.)

    2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvoriliexpr.: odchlipnúť saodškeriť saoceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerilapoodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

    3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednáškyodkloniť sa: odklonil sa od domácich tradíciíuchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákonanedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normuvzdialiť sarozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom


    sčernetý ktorý stratil pôvodnú farbu, ktorý sa stal tmavým, čiernym (v dôsledku oxidácie al. usadzovania nečistoty) • očernetýočernený: sčernetý, očernetý, očernený kovzájdenýzačernetýtmavý: zájdený, tmavý strieborný šperk; zájdený, tmavý rám na obraze


    čierny 1. ktorý má farbu ako uhlie, sadza, žúžoľ a pod. (op. biely): čierna farba, čierna nocebenovýhavraní (o farbe očí, vlasov) • vraný: vraný kôňtuhočiernyuhľovočierny: tuhočierny, uhľovočierny drahokampren.: uhľovýuhoľnýzried. uhlistý; tmavý: tmavé oči, vlasyšedivočierny (čierny so šedivým odtienkom) • černastýnačernastýčernavýzried. černistý (blížiaci sa k čiernej farbe): černasté, načernasté, černavé bralá; černistý mach (J. Kráľ)začernetýočernetýsčernetý (ktorý stmavol, sčernel): začerneté, očerneté, sčerneté múry, šperkypričierny (príliš čierny) • expr.: čiernučkýčiernuškýčiernulinký

    p. aj opálený, tmavý

    2. p. smutný, nešťastný 3 3. p. zlý 1, nečistý 2 4. p. nedovolený


    očernieť nadobudnúť čierny al. tmavý povlak, povrch, stať sa čiernym, tmavým • sčernieť: zemiaky očerneli, sčerneli; striebro státím očernelo, sčernelootmavieťstmavieťotmavnúťstmavnúť (stať sa tmavším, tmavým): obloha pred búrkou otmavela, stmavelapočernieť (postupne očernieť, stať sa černastým) • ohorieťexpr. oškvariť sa (očernieť pôsobením slnka): tvár jej na slnku ohorela


    opáliť sa 1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu poraniť • popáliť saspáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkouoškvariť saoškvŕknuťoškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sapoopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach)

    2. pôsobením slnka zhnednúť • ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorelanár. uhorieťexpr. oškvariť sa (príliš sa opáliť) • očernieťstmavnúť (na slnku)

    3. p. doplatiť 2 4. p. pomýliť sa


    otmavieť stať sa tmavším, tmavým • stmavieťotmavnúťstmavnúť: obloha otmavela, stmavela; vlasy jej otmavli, stmavliočernieťsčernieť (stať sa čiernym): striebro časom očernelo, sčernelopočernieť (v menšej miere): tvár jej od slnka počernela

    p. aj stemnieť


    zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

    2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

    3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

    4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2


    tmavnúť stávať sa tmavším, tmavým, temným • tmavieťtemnieť: krvavé škvrny rýchlo tmavli, tmaveli; obloha temnieexpr. temravieť: mrak temraviečernieťočernievať: striebro černie, očernievakniž. bronieťexpr. brnieť: hrozno začína bronieť, brnieťkniž.: šerieťšeriť sa (stávať sa šerým, strácať svetlosť): ulica postupne šerela; je neskoro, už sa šerípotemnievaťstemnievať: chĺpky pod nosom mu potemnievali, stemnievalihnednúťpočernievať: pokožka na slnku hnedne, počernievazried. pritmievať sa: tvár sa pritmieva od červene


    očerstvieť p. okriať


    okriať znova nadobudnúť duševnú al. telesnú silu • vzpružiť sa: na návšteve u rodičov okrial, vzpružil saočerstvieťosviežiť saosviežieť (najmä telesne): pobytom v horách sa občerstvil; starí vínom očerstveliobodrieťoživnúťoživieťožiť (najmä duševne): v bezstarostnej spoločnosti oživol, ožilohriať sazohriať sa (duševne): trocha sa medzi nami ohrialpookriať (trocha okriať): pookrial som pri tebe


    sčervenený ktorý sčervenel (v tvári) v dôsledku citového vzrušenia, rozpakov a pod. • červenýočervenený: červené, sčervenené, očervenené líca od zimyzapýrenýkniž.: zrumenenýrozrumenenýzarumenenýzarumený: zapýrená, zrumenená, rozrumenená tvár dievčinypren. zapálený: zapálená sklonila hlavu


    očervenieť stať sa červeným • sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenelazahorieťpoet.: zabronieťzabronieť sazbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelozačervenať sarozčervenieť saexpr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakovkniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sazrumenieťzried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenilizapáliť sazaliať sa červeňouexpr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňoupoet. zardieť sa


    začervenať sa nadobudnúť v tvári (zried. aj inde) červeň, červenú farbu, najmä od citového pohnutia • začervenieť sazapáliť sakniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sa: dievča sa začervenalo, začervenelo, zapálilo od hanby; ľahko sa zapýri, z(a)rumeníexpr. zapŕliť sapoet. zardieť sa (Sládkovič, Hviezdoslav)zaliať sa červeňou: od rozpakov sa zaliala červeňouočervenieťsčervenieťzahorieť (stať sa červeným): oči mu od dymu očerveneli, sčerveneli; podvečer zahoreli zorepoet.: zabronieťzabronieť sa: stráň (sa) zabronela od jahôdrozčervenieť sa: na strome sa rozčerveneli čerešne; koža sa mu od páľavy začervenala, rozčervenelaspurpurovieť (začervenať sa do purpurova) • pren. expr. zblčať


    červenieť stávať sa červeným • očervenievať: jahody začínajú červenieť, očervenievaťpoet. krvavieť: úsvit krvavie


    očervivieť, očervavieť stať sa červivým, červavým • sčervivieťsčervavieť (o ovocí al. o potravinách): hrušky ešte na strome očerviveli, sčerviveli; syr očervavel, sčervavel


    očesať p. olámať


    olámať lámaním odstrániť; takto zbaviť niečoho • oblámať (dookola olámať): olámať kukuricu; oblámať si pri robote nechtypoolamovaťpooblamovaťpoodlamovať (postupne, na viacerých miestach): poolamovať vetvičky, konáreexpr.: okmásaťobkmásaťošklbaťočesaťobčesať (bezohľadne, násilne a pod.): okmásať, ošklbať kvety; očesané konáreotrhaťobtrhať: otrhať, obtrhať výhonky


    učesať česaním (hrebeňom al. kefou) upraviť vlasy, srsť • začesať (obyč. smerom dozadu): vlasy pekne učesané, začesané do drdolauhladiťzahladiť: uhladiť si fúzypričesaťprihladiť (trocha, čiastočne): prstami si pričeše, prihladí prameň vlasovvyčesať (starostlivo učesať al. učesať dohora): pekne vyčesané dievčanačesať (učesať do bohatého účesu) • očesať (obyč. zviera): očesať koneexpr.: prihrabaťprihrnúť: prihrabe, prihrnie si rozstrapatenú šticuexpr.: ulízaťvylízať (nahladko učesať): ulízaná hlavaexpr. priliznúť: prilizne si pútec


    kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromamimykaťšklbaťtrhaťexpr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukávexpr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy

    2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávustŕhaťstrhávaťtrhaťdriapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z ranenéhoexpr.: česaťočesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovícexpr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu


    ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ácháách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmeniloaááá: Á, to ste vy?bác: bác, to som si mohol myslieťejha: ejha, to je prekvapeniefíhafiha: fí(ha), to sa ti podarilohahahhachhajhájhuhhuch: hah, či som sa zľakolhííhjajhjáj: hí, hjaj, ale ich tu jeiííí: í, veď ten nás vyprášiíha: íha, také čosi ešte nevideljejjéjjojjojojjójjuj: jej, jój, či si vyrástolohóhochojojejojéjojojojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

    2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme?ehechej: ech, ej, ale by som sa rád povozilochojjojjuj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

    3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliťau: au, to bolíihíhohochóho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičomjajjájjojjójjujjúj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípejajajjojojjujujjujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

    4. p. eh 1


    beda vyjadruje bedákanie, zúfalstvo, strach, hrôzu, zdesenie a pod. • beda, prebeda: beda/beda, prebeda, čo len s nami budebože/božeprebože: bože/bože, prebože, veď nás tu skántriabožemôjboženkubožičku: božemôj, boženku, ako to vyzeráškristekristepane: kriste, kristepane, kam sa teraz podejemejajoch: Jaj, och, čo si to spravil?


    eh 1. vyjadruje nezáujem, ľahostajnosť, odmietanie a pod. • echeéej: eh, e, ej, čo tam po tomachoch: Ach, och, daj už konečne pokoj!

    2. p. ej 1 3. p. ach 2


    fíha vyjadruje obdiv, prekvapenie, údiv, zhrozenie a pod. • fihafihííhíha: fíha, fí, to je výkon; híha, ale si vyrástolíííihaíha: Í, íha, už si sa vrátil?ejhaha: ejha, ha, ten je rýchlyóóóohóhóhaoch: ó, óha, och, však je to krásneojojejojéjojojojój: oj, ojej, to je výškathíťhítíha: thí, tí, tíha, pozri, koľkí idú


    och 1. p. ach 1–3, fíha 2. p. beda 3. p. eh 1


    ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúťzoslabnúťzmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieťzdengľavieťzhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieťvychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúťsklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieťsťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

    p. aj oťažieť

    2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúťzoslabnúťopadnúťupadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieťotupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sautíchnuťochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviťpovoliťpopustiť: bolesť poľavilazmierniť sazmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


    oslabnúť stať sa slabším, slabým (op. zosilnieť) • zoslabnúťoslabiť sazoslabiť sa: vietor (z)oslabol; tlak na podložku sa (z)oslabilutíchnuťstíchnuťpohasnúťupadnúťopadnúť (v intenzite, sile, aktivite): záujem utíchol; nadšenie pohaslo; pamäť mu upadla, horúčka opadlakniž. utuchnúť (stratiť na sile): nádej neutuchneochabnúťzried. ochradnúťvyčerpať saunaviť sazmalátnieť (námahou, vysilením, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rýchlo vyčerpal, unavilvycivieť (stať sa vyciveným): od choroby celý vycivelzried. zvetšieť (starobou oslabnúť, stať sa vetchým) • expr. ocintľavieť (stať sa cintľavým) • hovor. expr. vydochnúť (ostať nevládnym, neschopným ďalej pracovať a pod.): po dvoch hodinách driny sme načisto vydochli


    oťažieť stať sa ťažkým, malátnym (o tele a jeho častiach) • zmalátnieťexpr. oťažkavieť: hlava mu oťažela, oťažkavela, nohy zmalátnelizried. sťažieť (Rázus)ochabnúťsklesnúť: od vína celý oťažel, sklesol


    ovisnúť dostať sa do visiacej al. nižšej polohy (obyč. od ťarchy, bezvládnosti) • klesnúťsklesnúťkniž. zvisnúť: konáre obťažkané snehom ovisli, (s)klesli, zvisli nadolexpr.: okväcnúťokvacnúťokvicnúťodkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť (o častiach tela): hlava, ruky mu okväcli, odkvicliochabnúťhovor. opadnúť (o pleciach, lícach) • nár. expr. okloptavieť: čepiec jej okloptavelprevisnúť (ostať visieť na niečom al. cez niečo): hlava previsla cez operadlo stoličky


    poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

    2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

    3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


    poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliťpopustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustiazmierniť sazmiernieť: smútok sa po roku zmiernilustúpiťustaťprestaťoslabnúťzoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabolochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabnepoddať sautíchnuťutíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

    2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiťzľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunuubraťpopustiťpovoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov


    popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliťuvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

    2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúťprasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, prasklapovoliťroztrhnúť sarozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

    3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviťpovoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolilizmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťstlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmilustúpiťustaťutíchnuťutíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila saprestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustalapoddať sa: choroba sa časom poddáochabnúť: víchor naraz ochabol

    4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať


Pozri výraz OČ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV