Synonymá slova "náreč" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 31 výsledkov (1 strana)
-
nárečie nespisovná, historickým vývinom utvorená forma národného jazyka používaná ako dorozumievací prostriedok na menšom území • dialekt: stredoslovenské nárečie, stredoslovenský dialekt • zastar. podrečie
narečniť p. narozprávať
narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieť • nahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorili • povravieť • pohovoriť: povravel veľa zbytočného • navykladať • hovor.: navyprávať • napredkladať • expr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečnia • expr.: natárať • nakvákať • nahúsť • nahútať • nahúkať • nahučať • napliesť • namlieť • napískať • nabaláchať • natrepať • natrúbiť • natliapať • natúkať • nadudúkať • natulíkať • nakukať • potárať • potrepať • hrub. nadrístať • subšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmysly • naklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňu • expr.: nabájiť • nabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o živote • expr.: vtĺcť • natĺcť • nahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel
dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)
2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva
3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský
4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi
5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1
neúrečný p. veľký 1, pekný 1, dobrý 2, 3
pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)
2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1
veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský
2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý
vydarený ktorý sa vydaril, podaril • podarený: konferenciu možno pokladať za vydarenú, podarenú • úspešný: úspešný film • dobrý • súci (ktorý správne vyspel, najmä duševne): máte dobré, súce deti • hovor. expr. neúrečný: neúrečná úroda • kniž. zdarný: zdarný vývin situácie
p. aj výborný
chýrečný p. chýrny, povestný, slávny 1
chýrny o ktorom sa šíri chýr, správa (obyč. dobrá) • hovor.: vychýrený • chýrečný: chýrny, vychýrený, chýrečný lekár • známy • povestný: známe, povestné mesto • svetoznámy • svetochýrny (o ktorom ide chýr po celom svete): svetoznámy, svetochýrny huslista • slávny • preslávený • legendárny: slávna, preslávená, legendárna postava, osoba • expr.: rozhlásený • rozchýrený: rozhlásené, rozchýrené meno; rozchýrený majster • hovor. expr. vychytený: vychytený román
p. aj povestný, slávny
povestný o ktorom ide povesť, chýr; veľmi známy • chýrny • známy: povestný, chýrny dirigent; povestné, známe milionárske letovisko • hovor.: vychýrený • chýrečný (o ktorom ide len dobrý chýr): vychýrený, chýrečný lekár • svetoznámy • svetochýrny (známy na celom svete): svetoznámy filmový režisér, svetochýrne kúpele • uznávaný • kniž. renomovaný (majúci uznanie, renomé): uznávaný, renomovaný vedec, odborník • slávny: divadelné spracovanie slávneho románu • preslávený: preslávené umelecké centrum • legendárny (známy a opradený legendami): legendárny vojvodca • príslovečný • typický: povestná, príslovečná, typická slovanská pohostinnosť
slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrny • svetoznámy • svetochýrny • preslávený • legendárny • povestný • popredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mesto • známy • populárny • svetový • kniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné meno • uznávaný • kniž.: renomovaný • famózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuóz • hovor.: chýrečný • vychýrený: chýrečná, vychýrená sonáta • pren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnika • kniž. zastar.: slovutný • preslovutný: slovutný, preslovutný muž národa • kniž. staroslávny (v minulosti preslávený)
2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významný • dôležitý • význačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejinách • vynikajúci • znamenitý: vynikajúci, znamenitý čin
3. p. vážený
svetoznámy ktorého pozná celý svet, ktorý má dobrú povesť na celom svete • svetochýrny • povestný: svetoznámy, svetochýrny, povestný vedec • chýrny • hovor.: chýrečný • vychýrený: chýrne, chýrečné, vychýrené letovisko • slávny • preslávený (ktorý získal slávu, uznanie): slávny dirigent, preslávený vojenský generál • známy • zvučný • svetový: známe, zvučné, svetové meno; hrdinovia známeho, svetového románu • zastar. svetopovestný
známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významný • význačný • popredný: známy, významný umelec • veľký • dôležitý • závažný: veľký, dôležitý problém • svetový • slávny • chýrny • vychýrený • povestný • preslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľ • príslovečný • expr. chýrečný • rozchýrený • rozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salón • staronový • notorický • hovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľač • populárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevák • starý • ošúchaný • expr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historky • kniž. renomovaný • zastar. znamenitý (Štúr, Kukučín) • vykričaný (so zlou povesťou)
2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomá • verejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo
mnohoznačný 1. ktorý mnohé naznačuje, sľubuje (op. jednoznačný) • viacznačný • mnohovýznamný • mnohovýznamový: nevyznal sa v jej viacznačnej, mnohovýznamnej odpovedi; vrhnúť na niekoho mnohoznačný, mnohovýznamný pohľad • veľavýznamný • veľavravný • mnohovravný • výrečný: urobil veľavýznamné, veľavravné, mnohovravné, výrečné gesto • nejednoznačný • neurčitý • nejasný • nepresný (ktorý nemá presný význam): správa obsahuje veľa nejednoznačných, neurčitých, nejasných údajov; vyjadroval sa v neurčitých, nepresných pojmoch • dvojznačný • dvojzmyselný (ktorého význam sa dá dvojako chápať): dvojznačné, dvojzmyselné vtipy
2. p. mnohovýznamový 1
presvedčivý ktorý vie presvedčiť; vzbudzujúci presvedčenie o správnosti, pravdivosti a pod. (op. nepresvedčivý) • presvedčujúci: presvedčivý, presvedčujúci výkon • výrečný • zjavný • kniž. eklatantný: presvedčivé, výrečné, zjavné, eklatantné svedectvo o nevine • očividný • jasný • zrejmý • evidentný (ktorý sa dá hneď vidieť): očividný, jasný, zrejmý dôkaz • nezvratný • nepochybný • nevyvrátiteľný (ktorý nemožno vyvrátiť, o ktorom nemožno pochybovať): poskytnúť nezvratný, nepochybný, nevyvrátiteľný dôkaz • kniž. pádny: pádny argument • výrazný (ktorý presviedča kvantitou, rozsahom a pod.): výrazné víťazstvo vo voľbách
výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitý • osobitný • zvláštny • svojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názory • svojrázny: svojrázny spôsob života • kniž. samobytný: samobytná kultúra
2. dobre vnímateľný zmyslami • jasný • zrejmý • zreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahu • nápadný • podstatný: nápadná zmena, podstatný rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspech • prenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvo • citeľný: citeľné ochladenie • markantný • veľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdiely • príkry: príkre rozpory • ostrý: ostré tiene • sýty: sýty odtienok farby • kniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážku • intenzívny • silný: intenzívny, silný zápach • farebný • farbistý: farebný, farbistý opis udalostí • výrečný: výrečné svedectvo • výstižný: výstižný argument • jadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor
p. aj výstižný, viditeľný, veľký
výrečný 1. ktorý pohotovo, plynne, presvedčivo, rád hovorí: výrečný advokát • zhovorčivý • vravný • hovorný • zried. zvravný • rečnivý • rečný (ktorý rád rozpráva): naša suseda je veľmi zhovorčivá, vravná, hovorná, zvravná • kniž. zlatoústy (ktorý hovorí príťažlivo a presvedčivo): zlatoústy kazateľ • veľavravný • mnohovravný • rozvravený • expr.: táravý • utáraný (zbytočne a veľa rozprávajúci): veľavravné, mnohovravné ženy; táravé, utárané jazyčnice • kniž. elokventný
2. p. presvedčivý, významný 1, 3, výrazný 2
významný 1. ktorý má veľký význam • význačný • dôležitý • závažný • prominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problém • veľavýznamný • mnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutia • historický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosť • svetodejný • kniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvo • pamätný • kniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rok • slávny: slávne výročie • podstatný: počasie bez podstatných zmien • rozhodný • rozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamih • osudný • osudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyv • prevratný: prevratný vynález • prelomový: prelomové časy • ďalekosiahly: ďalekosiahle závery • strategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické suroviny • epochálny: epochálny vynález • veľký: to je veľká vec • výrečný: výrečné svedectvo • vážny: vážne nebezpečenstvo • nezaplatiteľný • neoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné služby • vzácny: dnes čakáme vzácneho hosťa • zodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciu • hovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šarža • expr. svetoborný: vymyslieť niečo svetoborné • čelný • popredný • predný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské práva • vedúci: vedúci činiteľ • prvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcov • hlavný: mať na niečo hlavný vplyv • prvoradý: prvoradá úloha • zastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban) • zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)
2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľký • značný: významné, veľké, značné úspechy • vynikajúci • pozoruhodný • znamenitý • výborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledky • znateľný: mať znateľný vplyv
p. aj výborný, veľký
3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamný • mnohovýznamný • veľavravný • mnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadom • mnohoznačný • veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmev • mnohosľubný • veľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gesto • výrečný: výrečné svedectvo
p. aj veľavravný 2
zhovorčivý ktorý rád rozpráva • hovorný • vravný • zvravný (op. mlčanlivý): má zhovorčivú, hovornú ženu • komunikatívny (ktorý rád a ľahko komunikuje; op. nekomunikatívny): komunikatívny typ človeka • expr.: radorečný • radovravný: radorečný muž je výnimkou • výrečný (ktorý plynne a pohotovo rozpráva) • zried.: rečný • rečnivý: výrečný rozprávač, prednášateľ • veľavravný • mnohovravný (ktorý veľa rozpráva, obyč. zbytočne): mnohovravná sekretárka
obnovný zameraný na obnovu, znovupostavenie, znovuzavedenie niečoho • obnovovací • inovačný: obnovný, inovačný program, proces • reštauračný (týkajúci sa reštaurácie, reštaurovania; i polit. zameraný na obnovu politických pomerov): reštauračné práce, reštauračné úsilia • reštitučný (sledujúci reštitúciu) • kniž. renesančný (sledujúci renesanciu) • obrodný: obrodné tendencie • regeneračný (zameraný na obnovu pôvodného stavu, pôvodnej funkčnosti): regeneračná schopnosť bunky
p. aj obrodný
reštauračný p. obnovný
reštitučný p. obnovný
rečníctvo rečnícke umenie; náuka o rečníckom umení • rétorika • rétorstvo: študentská rétorika, študentské rétorstvo; prednášať rečníctvo, rétoriku, rétorstvo
rečník kto prednáša reč, reční, najmä pri významných príležitostiach; kto vie dobre rečniť • kniž.: rétor • orátor: parlamentný rečník, rétor, orátor; pohrebný rétor, orátor; nie som rečník, rétor, ale rád by som povedal niekoľko slov
rečný p. zhovorčivý, výrečný 1
táravý expr. ktorý veľa a zbytočne rozpráva (o človeku) • uvravený • rozvravený • uhovorený: táravá, uvravená, rozvravená, uhovorená susedka • expr.: utáraný • potáraný • urečnený • tárajský • rapotavý • trkotavý • drkotavý • ľapotavý • lalotavý • bľabotavý • tliapavý • radorečný • radovravný • zried. rečný • hovor. expr.: repetivý • repentivý • pren. expr.: kvákavý • ukvákaný • subšt. ukecaný
veľavravný 1. veľa a zbytočne rozprávajúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný človek • rozvravený: rozvravená žena • zhovorčivý • zvravný • hovorný (ktorý sa rád zhovára): zhovorčivá, zvravná suseda • zried. rečný • expr. utáraný: utáraný starec • expr. táravý: táravé jazyčnice • expr.: bľabotavý • rapotavý: rapotavá suseda • pejor. ľapotavý • subšt. ukecaný
p. aj výrečný 1
2. veľa naznačujúci, sľubujúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný úsmev • mnohoznačný • veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný pohľad • významný • veľavýznamný • mnohovýznamný • mnohovýznamový: významné, veľavýznamné, mnohovýznamné gesto • mnohosľubný • veľasľubný • nádejný: veľasľubný, nádejný začiatok
p. aj významný 3