Synonymá slova "ná" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 6645 výsledkov (56 strán)
-
zodrať sa 1. namáhavou prácou obyč. natrvalo stratiť fyzické sily; telesne al. i duševne sa vysiliť • vyčerpať sa • udrieť sa • uhnať sa: matka sa pri deťoch zodrala, vyčerpala, udrela, uhnala • zničiť sa: prišiel domov chorý a celkom zničený • hovor. expr.: zhumpľovať sa • strhať sa • expr.: uštvať sa • uhrdlovať sa: pri stavbe domu sa celý strhal, uštval, uhrdloval • unaviť sa • ukonať sa • ustať • poet. znaviť sa • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa (obyč. prechodne) • zmoriť sa • umoriť sa (najmä duševne) • napracovať sa • upracovať sa • zrobiť sa • narobiť sa • nadrieť sa (vykonať veľa al. ťažkej práce a obyč. niesť následky vynaloženej námahy)
2. porov. zodrať 1, zničiť
zohriať urobiť teplejším, teplým, zvýšiť teplotu; zbaviť pocitu chladu (op. ochladiť) • ohriať: jedlo treba (z)ohriať na miernom ohni • zhriať • zahriať (vyvolať pocit tepla): z(a)hriať si skrehnuté údy • otepliť • stepliť: slnko oteplilo vodu v rybníku; pren. stepliť svoj hlas • pretepliť (teplom prestúpiť): pec príjemne preteplila vychladnutú izbu • odb. temperovať (zohriať na istú teplotu): temperovanie bytu • prihriať (trocha zohriať): prihriať si večeru • nahriať (zohriať isté množstvo al. trocha zohriať): nahriala vody na pranie • vyhriať (zohriať na potrebnú mieru): dobre vyhriata pec • prehriať (naskrze al. nad normálnu mieru): prehriať si nohy; prehriaty motor • rozohriať: beh ma rozohrial, zohrial • rozhorúčiť • rozpáliť (silno zohriať): slnce rozhorúčilo, rozpálilo ulicu, vzduch • pozohrievať • poohrievať (postupne, viac vecí): pozohrievať zvyšky od obeda
zomlieť drvením v mlynčeku al. v mlyne získať z niečoho drobné čiastočky, práškovitú, kašovitú konzistenciu • pomlieť: zomlieť, pomlieť mak, mäso • vymlieť: vymlieť obilie • zried. umlieť: zle umletá kukurica • rozomlieť (obyč. na prach): rozomlieť kameň • namlieť (zomlieť väčšie množstvo) • premlieť (znova zomlieť) • zošrotovať (zomlieť nahrubo, obyč. s cieľom prípravy krmiva) • podrviť • rozdrviť • rozdrobiť (drvením, drobením rozmrviť na čiastočky): podrviť zrno; podrviť, rozdrviť v mažiari korenie
zosilnieť stať sa silnejším, silným (op. zoslabnúť, oslabnúť) • zosilniť sa: vietor popoludní zosilnel, zosilnil sa • zintenzívnieť • zintenzívniť sa (stať sa intenzívnejším): bolesť zintenzívnela • zmocnieť • spevnieť • zdužieť • zdužnieť (stať sa fyzicky silnejším, mocnejším): dieťa musí po chorobe zmocnieť, spevnieť; vidieť, ako spevnel, zdužel • zmohutnieť: túžba po slobode ešte zmohutnie • zvýšiť sa • zväčšiť sa (op. zmenšiť sa): odpor k jedlu sa ešte zvýšil, zväčšil • vystupňovať sa (stupňovaním zosilnieť): naše úsilie dosiahnuť cieľ sa ešte vystupňuje • rozmôcť sa • narásť: nespokojnosť sa ešte väčšmi rozmohla, narástla • poet. spružieť (Hviezdoslav) • posilniť sa • utužiť sa: naše priateľstvo sa ešte posilnilo, utužilo
zozačiatku, pís. i zo začiatku v prvej fáze, v prvom období nejakej činnosti, nejakého deja al. stavu • nazačiatku, pís. i na začiatku • spočiatku: zozačiatku, nazačiatku, spočiatku sa nám to nepáčilo • sprvu • sprvoti: sprvu, sprvoti sa jej vyhýbal • najprv • najsamprv • najskôr • najskorej: najprv, najskôr robil pri stroji • pôvodne: pôvodne študoval právo
zraziť sa 1. v pohybe, v jazde, v boji a pod. prudko sa dotknúť, dostať sa do seba • naraziť: autá sa zrazili, autá narazili; útočníci sa zrazili, narazili (na seba) • stretnúť sa (zraziť sa v boji): demonštranti sa stretli s políciou
2. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem (obyč. pri praní) • zbehnúť sa: bavlnená sukňa sa po praní zrazila, zbehla • sprať sa: spraté nohavice • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti vôbec; nielen o tkaninách): ponožky sa mi načisto scvrkli; úspory sa nám scvrkli
3. tepelnými al. inými procesmi zmeniť konzistenciu • seknúť sa: omáčka sa zrazila, sekla • zvariť sa (zraziť sa pri varení; o mlieku) • odb. koagulovať (zraziť sa v podobe chumáčikov): krv sa rýchlo zrazí, koaguluje • skýšiť sa • skysnúť (kvasením zmeniť chuť a obyč. aj konzistenciu; o mlieku): polovicu mlieka dal skýšiť, skysnúť • sadnúť sa (nadobudnúť tuhšiu konzistenciu): krv sa sadla; mlieko sa do rána sadne • skvapalniť sa • skvapalnieť • skondenzovať sa (zmeniť sa na kvapalinu; o pare)
zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobre • náhle: náhle sa jej zakrútila hlava • zastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský) • nečakane • neočakávane • nepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbehol • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania • znezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zaucho • zastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban) • zaraz • hovor. šmahom • expr.: hupkom • hupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenil • sčista-jasna • z ničoho nič • fraz.: ako hrom z jasného neba • ako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného neba • nár. zápustom (Švantner) • kniž. zastar.: nenadále • znenadála • fraz.: z minúty na minútu • z hodiny na hodinu • zo dňa na deň • ani sa nenazdáš
2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré
zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasne • zjavne • evidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojný • očividne • navidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšie • viditeľne • badateľne • pozorovateľne • znateľne • zastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledky • zrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľne • rukolapne • hmatateľne • subšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdu • kniž.: eklatantne • flagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiami • výrazne • markantne • prenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil
2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1
zriasiť urobiť na niečom riasy, záhyby • nariasiť: sukňu si v páse pekne zriasila, nariasila • nabrať • nazberať • nazberkať • naskladať • naskladkať: rukávy do manžety trocha nabraté, nazberané, nazberkané • hovor. zastaráv. zrancovať: zrancovaný golier, zrancovaná tvár • skrčiť • pokrčiť • zhúžviť • zhúžvať • pohúžviť • pohúžvať • zvraštiť • zmraštiť • zmrštiť • zmŕštiť (o tvári, o pokožke): v hneve skrčiť, pokrčiť čelo; vysušená, zhúžvená, zmraštená pokožka
zrobený vysilený ťažkou, fyzickou prácou; svedčiaci o tom • upracovaný: zrobená, upracovaná žena; zrobené, upracované ruky • vysilený • vyčerpaný • ustatý • unavený • ukonaný (pociťujúci únavu): ustatí stavbári • expr. zmorený • hovor. expr.: skapatý • uťahaný • ukoňovaný: prišiel z práce zmorený, uťahaný • expr.: zodratý • zotročený • zničený • uhrdlovaný • urobený • narobený • dobitý • vyťahaný: zodratý, uhrdlovaný starec; má zničené, dobité dlane • zried. zrobotený (Hrušovský)
zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzať • vnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neveru • pokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuť • nahovárať • nabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výlet • vábiť • lákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmi • ťahať • priťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranu • pútať • upútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť
2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície
3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesť • privádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu
zväčša 1. vo väčšine prípadov, z väčšej časti • väčšinou • poväčšine: zväčša, väčšinou sa mu darilo; za prácou poväčšine odchádzali do blízkeho mesta • prevažne • najčastejšie: žijú tam prevažne, zväčša starí ľudia; zeleninu najčastejšie kupuje na trhu • najviac • ponajviac: voľný čas najviac, ponajviac trávi čítaním
p. aj najmä
2. p. zhruba 1
zväčšiť sa 1. stať sa väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť sa) • vzrásť: hladina riek sa zväčšila, vzrástla • rozšíriť sa: hospodárstvo sa rozšírilo • rozmnožiť sa • kniž.: zmnožiť sa • rozhojniť sa • rozmôcť sa (v počte): prípady ochorenia sa rozmnožili, rozmohli • zmohutnieť (stať sa mohutnejším): strom zmohutnel • narásť • zried. prirásť • rozrásť sa • zbujnieť • rozbujniť sa (zväčšiť sa rastom): porast narástol, rozrástol sa, zbujnel; korupcia sa rozbujnila, rozrástla • lek. hypertrofovať: pečeň hypertrofovala • znásobiť sa • znásobniť sa • zmnohonásobiť sa • zmnohonásobniť sa (veľa ráz sa zväčšiť): počet ochorení sa znásob(n)il • pribudnúť: obyvateľstva pribudlo, starostí pribudne • expr. prikvapnúť (trocha sa zväčšiť; o príjmoch): niečo prikvapne z honorárov
2. stať sa väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť sa, oslabiť sa) • zintenzívnieť • zintenzívniť sa • zosilniť sa • zosilnieť: vietor sa v podvečer zintenzívnil, zväčšil, zosilnil; náš odpor zosilnel • zmocnieť • umocniť sa • zmôcť sa • vzmôcť sa: láska k vlasti v nich ešte zmocnela, umocnila sa; v spoločnosti sa (v)zmohla vzájomná nevraživosť • vystupňovať sa: túžba po samostatnosti sa v národoch vystupňovala • zvýšiť sa • znásobiť sa • znásobniť sa • zmnohonásobiť sa • zmnohonásobniť sa: kvalitatívne ukazovatele sa zvýšili, znásob(n)ili
zvečera na začiatku večera • navečer: zvečera, navečer padla rosa • podvečer • podvečerom • expr. podvečierkom: domov sa vrátil až podvečer, podvečerom • predvečerom: predvečerom si zdriemol • na mrku • na mrkaní • na súmraku
zveličenie štyl. výraz, ktorý má preexponovaný význam • lit. hyperbola • subšt. nadsádzka • zried. nadnáška
zveličený vyznačujúci sa neprimeraným zväčšením niečoho • prehnaný • prepiaty: zveličená, prehnaná suma; zveličená, prepiata úslužnosť • prílišný • nadmerný • premrštený • predimenzovaný: prílišná, nadmerná námaha; premrštené, predimenzované požiadavky • priveľký • vystupňovaný: priveľké nároky, vystupňované úsilie • bombastický • hyperbolický • zdramatizovaný (vyjadrujúci emocionálne podfarbené zveličené hodnotenie): bombastické, hyperbolické reči, vyjadrovanie; zdramatizovaný problém • nadnesený • kniž. al. publ. preexponovaný • pren. expr. nafúknutý: nadnesená záležitosť; preexponovaná, nafúknutá aféra • expr. prestrelený • hovor. expr. prešvihnutý: prestrelená, prešvihnutá kritika • subšt. nadsadený
zveličiť neprimerane zvýšiť význam, hodnotu, hodnotenie niečoho • nadniesť: celú záležitosť novinári zveličili, nadniesli • pren. expr. nafúknuť: nafúknuť rodinnú historku • prehnať • prepäť • prepnúť (obyč. v činoch): v podlizovaní sa predstavenému to trocha prehnal, prepäl, prepol; prehnať v zdvorilosti • kniž. al. publ. preexponovať: význam osláv dosť preexponovali • expr. prestreliť • hovor. expr. prešvihnúť: prestreliť, prešvihnúť v pochvale, chválení niekoho • zväčšiť: zväčšiť chyby, nedostatky niekoho • kniž. hyperbolizovať: hyperbolizovanie dejinnej udalosti • subšt. nadsadiť
zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňať • zosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiaka • hovor. skvačiť • zložiť (dať dolu): zložiť si okuliare • zried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov) • zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota
2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavu • spustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lona • skloniť: skloniť šiju, hlavu • nachýliť • schýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavu • stiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia
zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím preč • zaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia
2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiť • dať dohromady • dať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopy • expr.: spriahnuť • spriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopy • zomknúť • zjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor
3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cesty • odvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na iné • odpútať • odtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné
4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákať • zvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmy • naviesť • nahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na útek • nalákať • navnadiť • hovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogy • hovor.: nachytať • nalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľuby • hovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinu • stiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárik • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť
5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2
zvinúť krútením dať niečo do valcovitej, guľovitej a pod. podoby • zviť • skrútiť • stočiť: zvinúť papier do rúrky; zvije handričky do hrče; skrútiť, stočiť koberec • zrolovať: spisy zroluje a odloží • zmotať (do klbka al. do pradena): zmotaná priadza • zvaľkať (do podoby valca): deku zvaľká a položí si ju pod hlavu • zakrútiť • zatočiť • zavinúť: cesto zakrúti, zatočí, zavinie do závina • pozvíjať • poskrúcať • postáčať • poskladať (viac ráz zvinúť): vlnu, drôty poskrúcať, postáčať, poskladať do klbka • zbaliť: siete, plachty zbalili, zvinuli a odniesli • navinúť • naviť • namotať • nakrútiť (ovíjaním): navinúť, namotať, nakrútiť vlnu do klbka
zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajný • nezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnosti • kniž. nezvyklý: nezvyklý úkaz • nevšedný • netradičný • netypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situácia • jedinečný • unikátny • výnimočný • originálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečením • cudzí: odpovedal cudzím hlasom • mimoriadny • nevídaný • nápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné meno • exotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krása • kuriózny: kuriózny prípad • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • čudný • divný • podivný • záhadný • podivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný život • neopísateľný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • nevysloviteľný • nedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stave • nejasný • nezrozumiteľný • nepochopiteľný • nevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný jav • čudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby
2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný
zvlhnúť stať sa vlhkým, nasiaknuť vlhkosťou • navlhnúť • zavlhnúť: múka v mokrej komore celkom zvlhla, navlhla, zavlhla • ovlhnúť (na povrchu): tvár ovlhla potom • odmoknúť • odvlhnúť: odmoknutá, odvlhnutá zem • namoknúť (dažďom): pôda od dažďov namokla • spariť sa • zapariť sa: zelenina sa v igelitovom vrecku sparí; od námahy sa celá zaparila • hovor.: zapotiť sa • spotiť sa: zapotený oblok; spotená omietka • expr. oslznúť (Švantner) • zahmliť sa • zarosiť sa (o skle, zrkadle a pod.): obloky auta sa hneď zahmlia, zarosia • prevlhnúť (naskrze): prevlhnuté tričko • zmoknúť: dlhé vlasy jej od potu zmokli • zvlažieť • zvlažiť sa: oči zvlaželi, zvlažili sa slzami
zvonka smerom z vonkajšieho priestoru, z priestoru, ktorý je mimo dačoho; z vonkajšej strany (op. zvnútra, znútra) • zvonku: zvonka, zvonku prenikal pouličný ruch; škatuľu zvonka, zvonku oblepil obrázkami • hovor.: odvonka • odvonku: dakto odvonka, odvonku zabúchal na oblok • navonok: navonok, zvonka sa auto zdá v poriadku • nár.: zvonká • zvonky
zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálni • obyčaj: robiť niečo podľa starej obyčaje • zvyklosť: krajové zvyklosti • kniž. uzancia: obchodná uzancia • hovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresy • expr.: manier • maniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, maniery • zvyčaj • návyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návyky • pravidlo (prijatá zásada): životné pravidlá • konvencia: spoločenské konvencie • tradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciám • kniž. úzus: vžitý úzus • zastaráv. mrav: podľa rodinného mravu
zvyknúť (si) osvojiť si niečo ako zvyk • privyknúť (si) • navyknúť (si): postupne si na včasné vstávanie zvykol, privykol, navykol; oči si zvykli, privykli na tmu • udomácniť sa • aklimatizovať sa (prispôsobiť sa životnému prostrediu): dlho sa nevedela v novom zamestnaní udomácniť, nevedela si zvyknúť • naučiť sa • priučiť sa (učením získať návyk, zvyk): musíš sa naučiť, priučiť poriadku; naučiť sa pravidelne chodiť plávať
zvýšiť (sa)1 stať sa väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť sa) • zväčšiť sa • zintenzívniť sa • zintenzívnieť: krvný tlak sa mi zvýšil, zväčšil; hnev sa zintenzívnil, hnev zintenzívnel • vystupňovať sa • stúpnuť: nespokojnosť sa vystupňovala; úroky stúpnu • zveľadiť sa • povzniesť sa • pozdvihnúť sa • zdvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): kultúra národa sa povzniesla, (po)zdvihla; hospodárstvo sa zveľadilo • zlepšiť sa • zdokonaliť sa (stať sa lepším, dokonalejším): výroba sa postupne zlepší, zdokonalí • zosilnieť • zosilniť sa: túžba za domovom časom zosilnie, zosilní sa • rozmôcť sa • narásť: všade sa rozmohol, narástol odpor proti panujúcim poriadkom • podvýšiť sa • expr.: poskočiť • podskočiť (zvýšiť sa v cene): ceny mäsa sa v poslednom čase podvýšili; akcie po(d)skočili
zvyšný ktorý zvyšuje • prebytočný • nadbytočný: zvyšné, prebytočné peniaze; zvyšný, nadbytočný tovar • zvyšujúci: využiť zvyšujúci čas na niečo užitočné • ostatý • zostatý • zastar. zostalý (ktorý zostal): zostatý chlieb
ženích muž, ktorý sa žení • mladoženích • mladý zať: (mlado)ženích a nevesta • vyvolený: drží sa za ruku svojho vyvoleného • nápadník
žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!
2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu
3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie
žiadateľ kto niečo žiada • nárokovateľ (oprávnený žiadateľ): žiadatelia o návrat pôdy; nárokovatelia na reštitúcie majetkov • prosebník (úctivý, ponížený žiadateľ) • vymáhateľ (nástojčivý žiadateľ)
žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobný • roztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľad • zažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivý • dychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaní • hladný • lačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očami • zastar. baživý • zried. bažný: baživý chvály • horúci • náruživý • vášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec
žiaľ2 vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohu • bohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minuli • nanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičia • škoda: škoda, mali ste sa ponáhľať • fraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskoro • fraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra
žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavý • ligotavý • trblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdy • oslnivý • svietivý: oslnivé, svietivé šperky • lesklý: lesklý drahokam • blýskavý • blyšťavý • blyskotavý • jagotavý • iskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlato • živý • jasný • jasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbách • expr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnko • kniž. zried. zorivý • poet.: zoristý • zorný • zôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ráno • poet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnko • poet. zried.: bleskný • jagotný • žarkavý (Hviezdoslav) • zastar. žiarny (Vajanský) • expr. roziskrený
2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivý • oslňujúci: žiarivá, oslnivá krása • pekný • krásny • vynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspech • lákavý • sľubný: lákavá, sľubná budúcnosť • nasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladom • svietivý • radostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti
žičiť 1. byť voči niekomu naklonený, chcieť, aby sa niečo priaznivo vyvíjalo, aby niekoho obklopovalo dobro, blahobyt; byť v priaznivej konštelácii, prinášať niečo dobré, pozitívne • priať • dopriavať: nikomu nežičil, neprial, iba sebe; dopriava mu odpočinok; osud, šťastie nám žičí, praje; počasie nám na dovolenke nežičilo, neprialo • zastar. bláhať (Šoltésová) • nadŕžať • nadržiavať • nadržovať (želať niekomu úspech, víťazstvo, dobré vyriešenie vecí, obyč. vo vzťahu k inému): nadŕža, nadržiava mužstvu Slovana • expr. žíriť (ísť, byť na úžitok): zmena mu žíri
2. p. želať
žičlivý 1. ktorý je priaznivo naklonený druhému; svedčiaci o tom (op. závistlivý) • prajný • dobroprajný: žičlivý, prajný, dobroprajný človek, úsmev • naklonený: byť niekomu naklonený • dobrácky • dobrosrdečný • dobromyseľný • dobrodušný (ktorý je dobrého srdca): je dobráckej, dobrodušnej povahy • nezištný • nesebecký: nezištná pomoc, nesebecký priateľ
2. ktorý vyhovuje istým podmienkam • vhodný • priaznivý: žičlivé, priaznivé pomery; tvoriť v žičlivom, vhodnom ovzduší • príhodný • primeraný: teraz je príhodný, primeraný čas na sejbu
p. aj šťastný
žiť 1. byť v stave života • byť nažive • byť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živý • dýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchať • hovor.: existovať • jestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje
2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostne • vychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantný • zastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v raji • hovor. existovať: naučiť sa spolu existovať • mať sa • vodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobre • expr. poživkávať si (príjemne si žiť)
3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodku • hovor.: jestvovať • existovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?
4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa
životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súci • rúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentka • schopný • kniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborník • hovor.: šikovný • akurátny: šikovná, akurátna dievčina • bystrý • talentovaný • nadaný (rozumovo schopný): talentovaný herec • obratný • zručný • zastar. oberučný • expr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovariš • zdatný • vitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človek • podnikavý • akcieschopný • nelenivý • príčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcov • energický • priebojný • rázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná žena • kniž. životaplný: životaplná mládež
žľab 1. podlhovastá obyč. drevená nádoba slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín, na kŕmenie dobytka a pod. • válov: dať seno do žľabu, válova • koryto: voda odteká dreveným korytom • kadlub • kadluba (žľab vydlabaný z kmeňa)
2. úzka terénna depresia • údolie • priehlbeň • úžľabina • prieluba • náhon
žlto majúc žltú farbu, farbu ako žĺtok, na žltú farbu, žltou farbou • nažlto • dožlta, pís. i na žlto, do žlta: žlto, nažlto natretá stena; dožlta sfarbené vlasy • žltasto • žltkasto • žltkavo: žltasto, žltkasto, žltkavo zafarbené zore • nažltasto • nažltkasto • nažltkavo • dožltasta • dožltkasta • dožltkava, pís. i na žltasto, do žltasta atď.: nažltasto, dožltasta upečený koláč • kanárikovo: prišiel kanárikovo oblečený
porov. aj žltý
žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltý • ostrožltý • sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko • svetložltý • slabožltý • žltobledý • žltobiely • bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby • žltastý • žltkastý • žltavý • žltkavý • nažltastý • nažltkastý • nažltkavý • žltavobiely • žltkavobiely • žltkavobledý • žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie • expr.: žltučký • žltulinký • žltunký • žltušký: žltučké kuriatka • žltozelený • zelenožltý • kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza • mosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltý • žltozlatý • zlatistý • zlatý • zlatkavý • zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy • slamenožltý • slamený • slamovožltý • slamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučký • zlatušký • zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore • žltohnedý • okrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožka • žltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlina • pomarančovožltý • oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltý • tmavožltý • temnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medový • medovožltý • citrónový • citrónovožltý • kanárikový • pieskový • púpavový • žĺtkový • žĺtkovožltý • maslový • krémový • šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby • plavý • hovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy • zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list
abnormálny ktorý sa vymyká z normy; odlišný od normálneho, prirodzeného, zvyčajného stavu, tvaru a pod. (op. normálny) • nenormálny • neprirodzený (op. prirodzený): abnormálne, nenormálne správanie; abnormálny, neprirodzený rast, vývin • deformovaný: človek abnormálneho, deformovaného vzrastu • nepravidelný (op. pravidelný): abnormálny, nepravidelný cyklus • nezdravý • chorý • chorobný • úchylný (obyč. o telesnej schránke al. o duševných stavoch človeka): nezdravá, chorá žiarlivosť; chorobná tučnota; choré, chorobné správanie; chorobné, úchylné prejavy • nevšedný • nezvyčajný • mimoriadny: nevšedné, nezvyčajné, mimoriadne sucho; mimoriadna situácia • neprimeraný • neuskutočniteľný • nerealizovateľný: neprimerané, neuskutočniteľné, nerealizovateľné nároky, požiadavky • zried. abnormný
nedosiahnuteľný ktorý nemožno (ľahko) dosiahnuť, uskutočniť • nedostihnuteľný: nedosiahnuteľný, nedostihnuteľný vzor • kniž. nedostižný: nedostižný výsledok • neuskutočniteľný • nerealizovateľný: neuskutočniteľný, nerealizovateľný plán • neuchopiteľný • nepolapiteľný: neuchopiteľné, nepolapiteľné šťastie • nedostupný • vzdialený (op. blízky): darmo sa usiluje dosiahnuť nedostupný, vzdialený cieľ; mať nedostupný, vzdialený ideál
nemožný 1. ktorý nemôže byť, ktorý sa nemôže uskutočniť (op. možný, reálny) • neuskutočniteľný • nereálny • nerealizovateľný: nedávať si nemožné, neuskutočniteľné ciele; mať neuskutočniteľné, nerealizovateľné, nereálne požiadavky; je to nereálne, aby ste vyhrali • vylúčený (nemožný za nijakých okolností): takáto vec sa nemôže stať, je to vylúčené • nepredstaviteľný • nemysliteľný (ktorý nemôže nastať ani v predstavách): nerátam s rozchodom, je to pre mňa nepredstaviteľná, nemysliteľná situácia
2. p. nevhodný, nepodarený, zlý 2 3. p. nešikovný 1, neschopný 4. p. škaredý 1
neuskutočniteľný ktorý sa nedá uskutočniť • nereálny • kniž. ireálny: neuskutočniteľný, nereálny plán; nereálne, ireálne riešenie • nemožný: to je nemožná vec • nedosiahnuteľný • kniž. nedostižný (obyč. o konečnom výsledku): nedosiahnuteľný ideál, nedostižný cieľ • nesplniteľný (ktorý nemôže nastať, splniť sa): nesplniteľná túžba • vylúčený • neprípustný (ktorý sa za nijakých okolností nedá uskutočniť): vylúčený, neprípustný návrh; to je vylúčené • utopický • utopistický (jestvujúci iba v zidealizovaných predstavách): utopická, utopistická idea • fantastický • vymyslený (jestvujúci iba vo fantázii): fantastický, vymyslený svet; fantastické predstavy
p. aj nereálny
abonmán p. predplatné
predplatné suma, ktorá sa za niečo objednané zaplatí vopred • abonmán: ročné predplatné, abonmán časopisu; predplatné, abonmán do divadla • subskripcia: vypísať subskripciu
absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokoj • totálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tma • expr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotu • dokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluch • bezvýhradný • bezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosť • bezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveru • neohraničený • neobmedzený • absolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická moc • maximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentrácia • diametrálny: diametrálny protiklad • jednoznačný • suverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotka • drvivý: drvivá väčšina • zried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastie • hlboký: zavládlo hlboké ticho • expr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda
bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trest • úplný: úplná kapitulácia • kategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákaz • bezvýhradný • absolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosť • expr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosť • nevyhnutný • okamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy
úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celý • kompletný • neskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádky • plný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzdu • neskrátený (op. skrátený): neskrátené znenie • celkový • komplexný • celistvý • kniž. celostný • ucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veci • skompletizovaný • súborný: skompletizované, súborné dielo autora • generálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavby • taxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet
2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútny • dokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastie • totálny: všade vládla totálna tma • expr. stopercentný • slang. stopro: mať stopercentnú istotu • pren. matematický: matematická presnosť • suverénny • jednoznačný: suverénny, jednoznačný víťaz • neobmedzený • neohraničený • bezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôveru • bezpodmienečný • bezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosť • expr. otrocký: otrocká poslušnosť • maximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojov • zried. zvrchovaný: zvrchované blaho • hlboký • pren. hrobový • mŕtvolný: hlboké, hrobové ticho • expr. svätý: to je svätá pravda • nepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samý • hovor.: vyložený • vyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel
3. p. skutočný 2
výslovný jasne vyjadrený • jednoznačný: bol to jeho výslovný, jednoznačný príkaz • nedvojzmyselný: nedvojzmyselné odmietnutie • jasný • zrejmý • zjavný: napriek jasnému, zrejmému, zjavnému zákazu ta šiel • striktný: striktný príkaz • priamy: odcestoval na priamy rozkaz veliteľa • kniž. explicitný (formálne vyjadrený; op. implicitný): explicitné znaky • kategorický • bezpodmienečný (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutie
bezhraničný p. nesmierny, nekonečný, úplný 2, slepý1 2
hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanier • hovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihom • bezodný • bezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachta • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbý • hĺby (Hviezdoslav, Vajanský)
2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silný • mocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojem • veľký • bezhraničný • bezodný • bezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútku • intenzívny • expr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplný • absolútny • pren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tma • expr.: hlbočizný • hlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)
3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľný • múdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahy • dokonalý • dôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerov • obsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienka • vážny • seriózny • opravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý
4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízky • spodný • pren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlas • tmavý • temný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatový • bručivý • basový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký • prihlboký (príliš hlboký)
nedohľadný ktorý má zrakovo neobsiahnuteľné rozmery; nepredstaviteľne veľký (obyč. čo sa týka množstva al. rozsahu) • nedozerný: dom sa strácal v nedohľadnej, nedozernej diaľke; nedozerná hĺbka plies (op. malá) • kniž. nezmerný • zastar. nedovidný: havária bude mať nezmerné, nedovidné následky (op. nepatrné, zanedbateľné) • rozsiahly • nekonečný: všade sa rozprestierali rozsiahle, nekonečné pláne; neopatrnosťou boli zapríčinené rozsiahle škody • nesmierny • obrovský: v zástupe kráčalo nedohľadné, nesmierne množstvo ľudí • neobmedzený • bezmedzný • bezhraničný (nemajúci koniec, ohraničenie): bezmedzný, bezhraničný vesmír; otvárajú sa pred nami neobmedzené, bezhraničné možnosti • rozľahlý • kniž. bezbrehý (o vzdialenosti): rozľahlé, bezbrehé more • ďalekosiahly (obyč. o hodnotách, javoch nie presne určiteľných): klásť si nedohľadné, ďalekosiahle ciele (op. konkrétne, krátkodobé) • nepredstaviteľný • nepredvídaný (ktorého hodnoty si nemožno predstaviť, predvídať): počasie zapríčinilo poľnohospodárom nepredstaviteľné, nepredvídané straty
p. aj veľký
nekonečný ktorý nemá koniec v priestore, v čase, v množstve, v intenzite (op. konečný) • neobmedzený • neohraničený (op. obmedzený, ohraničený): nekonečný, neohraničený priestor; mládež má neobmedzené možnosti sebarealizácie • bezhraničný • bezmedzný • kniž.: bezbrehý • bezmerný • kniž. zastar. bezkonečný (obyč. čo sa týka intenzity al. priestoru): zmocnilo sa ho bezmedzné, bezbrehé zúfalstvo; vždy túžil po bezhraničných, bezkonečných diaľavách • nedozerný • nedohľadný (čo sa týka priestoru): očami blúdil po nedozerných, nedohľadných šíravách • nesmierny (čo sa týka množstva a intenzity): počas života nazbieral nesmierne množstvo umeleckých predmetov; ovládla ho nesmierna ľútosť • zdĺhavý • rozsiahly • rozvláčny (čo sa týka času; op. krátky, krátkodobý): viedli medzi sebou zdĺhavú vojnu; mať spolu zdĺhavé, rozsiahle rozhovory; treba skončiť zdĺhavé, rozvláčne spory • večný (čo sa týka času al. množstva): všade sa stretával s večným nepochopením; mŕtvi tu spia svoj večný sen • expr. absolútny • úplný (čo sa týka intenzity): pociťovala voči nemu absolútnu, úplnú oddanosť; vo svojich rukách sústredil absolútnu, úplnú moc • mat. entý (presne neurčený vo veľmi veľkom množstve): člen entého radu čísel
p. aj dlhý, veľký
slepý1 1. ktorý nevidí, trpiaci slepotou • nevidiaci • zastaráv. nevidomý: slepý, nevidomý, nevidiaci človek, starec • zaslepený • oslepený: starobou zaslepené, oslepené oči • slabozraký (ktorý slabo vidí): slabozraké dieťa
2. ktorý sa neriadi, neusmerňuje rozumom; ktorý nesvedčí o rozvážnosti, premyslenosti (obyč. o veľmi intenzívnych a prudkých citových prejavoch) • zaslepený: byť slepý, zaslepený zlosťou, žiarlivosťou • bezhraničný • bezmedzný • nekonečný: odpúšťať vie iba bezhraničná, bezmedzná, nekonečná láska • bezvýhradný • oddaný: bezvýhradná, oddaná poslušnosť • absolútny • dogmatický (ktorý absolútne nepochybuje, nepripúšťa námietky): absolútna, dogmatická viera • bezhlavý: bezhlavá vášeň, horlivosť • fanatický (slepo oddaný): fanatickí prívrženci • bezduchý • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý: bezduché, bezmyšlienkové, bezmyšlienkovité napodobovanie • neovládateľný: slepý, neovládateľný pud • neznámy: slepá, neznáma sila • nerozumný • nerozvážny: nerozumná, nerozvážna oddanosť
3. p. ľahostajný 4. p. falošný 5. p. nepriehľadný
široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky) • rozložitý • rozložený • mohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruď • veľký • voľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľná • plantavý: široké, plantavé nohavice • expr.: rozčapený • rozcapený • rozčapnutý • rozčapírený • rozčľapený • rozčľapnutý • rozpleštený • roztľapčený • roztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nos • expr.: preširoký (veľmi široký) • priširoký (príliš široký)
2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine) • šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre more • rozsiahly • rozľahlý • priestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceán • otvorený • nekonečný • bezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený) • expr.: šírošíry • širokánsky • širočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavy • hovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný kraj • panoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad
3. p. veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1
jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivý • jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy • svetlý • bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej • zlatojasný (Sládkovič) • zried. lúčistý (Jesenská) • bezoblačný • bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha • slnečný: slnečný deň • hviezdnatý • mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc • rozjasnený • vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont • čistý • nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný
2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavný • zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný • expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel • zreteľný • priehľadný • priezračný • expr.: obyčajný • praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož • preukázateľný • preukazný • evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod • rukolapný: rukolapný dôkaz • hovor. vyslovený: vyslovená lož
3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presný • určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ • ujasnený: problém je ujasnený
4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľný • pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad • zreteľný • čistý: zreteľná, čistá výslovnosť • jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď • nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč • čitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad
5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1
jednoznačný majúci iba jeden zmysel, význam (op. nejednoznačný, neurčitý) • jasný: jednoznačná, jasná odpoveď • kategorický • rozhodný: kategorický, rozhodný nesúhlas • vyhranený • striktný: vyhranené, striktné stanovisko; striktný zákaz
prísny 1. ktorý vyžaduje presné, dôsledné plnenie povinností, ktorý nič neodpúšťa, neprepačuje (o človeku; op. zhovievavý, povoľný); svedčiaci o prísnosti • tvrdý (op. mäkký): mať prísneho, tvrdého otca • neúprosný • neoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): prísny, neúprosný, neoblomný sudca • nekompromisný • kniž. rigorózny (nepripúšťajúci kompromis, výnimku a pod.): skúšajúci bol nekompromisný, rigorózny človek • autoritatívny • autoritársky (ktorý si prísnosťou vynucuje autoritu, nadradenosť): autoritatívny, autoritársky učiteľ • sparťanský (prísny ako v Sparte) • pren.: kasárenský • vojenský: sparťanská výchova; doma mal kasárenský, vojenský režim • pren.: kláštorný • kláštorský • kláštornícky (prísny ako v kláštore): prísny, kláštorný, kláštorský poriadok v internáte • puritánsky (prísny v mravoch): puritánska výchova • striktný • jednoznačný: platí striktný, jednoznačný zákaz • odmeraný • chladný • vážny (obyč. o prejavoch človeka): matkin odmeraný, chladný, vážny výraz • strmý • strohý • príkry: učiteľove strmé, strohé napomínania • neprístupný • nevľúdny • neprívetivý (ako prejav prísnosti) • hovor. pejor. cerberovský: neprístupná, nevľúdna, neprívetivá, cerberovská tvár • sudcovský (podobný, akým sa vyznačuje sudca) • veliteľský • rozkazovačný: matka vedela hovoriť len veliteľským, rozkazovačným tónom • drakonický • zried. drakónsky (ako za starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické sankcie • pren. inkvizítorský
2. p. dôsledný; presný 5
určitý 1. ktorý možno určiť, poznať, rozlíšiť a pod.; ktorý má obsahovú presnosť; zrozumiteľnosť (op. neurčitý) • presný • jasný: dajú sa rozlíšiť určité, presné, jasné kontúry odkrytej maľby; so zmenšujúcou sa vzdialenosťou boli zvuky určitejšie, presnejšie, jasnejšie • konkrétny • jednoznačný (op. nejednoznačný): čakal konkrétnu, jednoznačnú odpoveď • bližší: nevedela povedať nič určité, bližšie • zreteľný: objekt určitého, zreteľného tvaru; mať o niečom zreteľnú predstavu
2. ktorý je presne určený, dohodnutý, ale bližšie nemenovaný • istý • určený: trh sa koná iba v určité, isté, určené dni v týždni • vymedzený • stanovený: vysielať program vo vymedzenom, stanovenom čase • daný: v danej chvíli, dodať tovar v danej lehote
3. ktorý je známy, ale bližšie neurčený • istý: v určitých, istých prípadoch; po určitom, istom čase sa na to zabudlo • nejaký • niektorý: určité, nejaké sankcie z previnenia vyplynú; určitým, niektorým osobám sa tolerujú priestupky
vyhranený ktorý má presnú podobu (op. nevyhranený) • vymedzený: vyhranené, vymedzené stanovisko k udalostiam; presne vymedzené povinnosti • jednoznačný • jasný (ktorý má presný význam, zmysel): jednoznačná, jasná odpoveď • ustálený • pevný (ktorý sa ustálil): má svoje ustálené, pevné zvyky • vyostrený • vyhrotený: vyostrený, vyhrotený konflikt • kniž. vykryštalizovaný: vykryštalizovaný talent
aeroplán p. lietadlo
lietadlo dopravný prostriedok uspôsobený na let • zried. aeroplán: cestovať lietadlom, aeroplánom • hovor. letún • zastar. avión
afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaní • neprirodzenosť • strojenosť • nútenosť • póza: odpovedať s pózou • pozérstvo • pretvárka: spoločenská pretvárka
nútenosť p. afektácia
akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolský • univerzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody
2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretický • abstraktný • kabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problém • pejor.: učený • vedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecké • prázdny • bezobsažný • neobsažný • pejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusií • pejor. priakademický (prehnane akademický)
bezduchý 1. (i pejor.) duševne, intelektuálne nerozvinutý; konaný, uskutočňovaný bez (tvorivej) rozumovej činnosti; nemajúci myšlienkovú náplň, hĺbku • bezobsažný • prázdny • neobsažný: bezduchý, bezobsažný, prázdny človek; bezduché, bezobsažné, prázdne, neobsažné táranie • zried.: duchaprázdny • duchapustý (Hurban, Záborský) • bezmyšlienkový: bezmyšlienkové dielo • obmedzený • hlúpy: obmedzený byrokrat, hlúpe poznámky • netvorivý (op. tvorivý): netvorivé napodobňovanie, netvorivá práca • bezmyšlienkovitý • automatický • zautomatizovaný • mechanický • pren. pejor. papagájsky (robený mechanicky, bez hlbšieho uvedomenia, rozmýšľania): bezmyšlienkovité, automatické memorovanie; automatická, zautomatizovaná, mechanická činnosť; papagájske opakovanie
p. aj schematický
2. p. mŕtvy1 1