Synonymá slova "nuť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia • násilne • násilím • zried. násilky (J. Horák): nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytu • nedobrovoľne • nútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženu • hovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotky • hovor. zastar. zlotky (Kukučín, J. Horák)

2. v rozpore s presvedčením al. pocitmi, proti vôli • násilne • silene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosť • nútene • nedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľne • neprirodzene • strojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža

3. s použitím všetkých možných prostriedkov • nástojčivo • všemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovy • silou-mocou • za každú cenu • stoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu

nútene p. nasilu 1, 2

afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaní • neprirodzenosť • strojenosť • nútenosť • póza: odpovedať s pózou • pozérstvo • pretvárka: spoločenská pretvárka

nútenosť p. afektácia

násilný 1. spôsobený al. uskutočnený použitím obyč. fyzickej sily al. iného donucovacieho prostriedku • násilnícky: zomrel násilnou smrťou (op. prirodzenou); lúpežné prepadnutie sa považuje za násilný, násilnícky čin • nútený • nedobrovoľný • vynútený (op. dobrovoľný): násilné, vynútené spoločenské zmeny; nútené, nedobrovoľné odnárodňovanie • krutý • surový • neľudský (pri fyzickom násilí spojenom s krutosťou, bezcitnosťou): násilné, kruté, surové potlačenie vzbury; neľudský zásah polície • expr.: zverský • beštiálny • brutálny • brachiálny: zverské, beštiálne zaobchádzanie s väzňami; brutálny prepad; brachiálna moc

2. p. násilnícky 1 3. p. silený, neprirodzený 1, 2

nedobrovoľný uskutočnený proti vlastnej vôli, z donútenia (op. dobrovoľný) • nútený • vynútený • nanútený • vnútený: nedobrovoľný, vynútený súhlas; (vy)nútený kúpeľ • násilný (donútený silou): nedobrovoľná, násilná smrť (op. prirodzená)

neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krása • násilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývin • nezvyčajný • zvláštny • čudný • cudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasom • deformovaný • degenerovaný • anomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubov • nenormálny • kniž.: abnormálny • anormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecí • chorobný • nezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmu • zvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžby • zried.: protiprírodný • protiprirodzený

2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieraný • strojený • hraný • afektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimika • silený • nútený • násilný • umelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosť • vyumelkovaný • preumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná reč • upätý • kožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správanie • kŕčovitý • kniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmev • prepiaty • prehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

p. aj neúprimný

neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokrytecký • pejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračský • zried. pretváravý • pretvárny • zastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanie • úlisný • ľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmev • dvojtvárny • expr.: dvojaký • obojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveď • expr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tváre • predstieraný • neprirodzený • strojený • hraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosť • násilný • silený • nútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosť • pren. expr.: sladký • cukrový • medový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasom • pren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť

nútený 1. p. nedobrovoľný 2. p. neprirodzený 2, neúprimný

predstieraný prejavovaný iba navonok, v skutočnosti nejestvujúci, nepociťovaný, neprežívaný a pod. (op. skutočný) • hraný: predstieraný, hraný záujem • silený • nútený (robený nasilu; op. prirodzený): silený, nútený smiech; silená veselosť • fingovaný • simulovaný • hovor. expr. filmovaný: fingovaná smrť, simulovaná choroba, filmovaná zaľúbenosť • inscenovaný • nainscenovaný • zinscenovaný (vopred pripravený s úmyslom predstierať, oklamať): inscenovaná, zinscenovaná vražda s cieľom usvedčiť vraha • hovor. blufovaný • expr. kamuflovaný: kamuflovaný poriadok • neúprimný (op. úprimný) • falošný • nepravý • filmový • imitovaný (robený naoko, akoby naozaj): neúprimný, imitovaný plač; falošné, nepravé, filmové slzy

silený ktorý pôsobí neprirodzene (o prejavoch človeka; op. prirodzený) • neprirodzený • neúprimný: silený, neprirodzený, neúprimný úsmev • násilný • nútený: zakryla prekvapenie násilným, núteným smiechom • kŕčovitý • kniž. sardonický (podobný kŕču): kŕčovitý, sardonický úškľabok • predstieraný • strojený: jej úprimnosť je predstieraná; strojený záujem

p. aj strojený

strojený (o človeku) ktorý sa núti, štylizuje do výrazu, správania, ktoré mu nie je vlastné; ktorý niečo iba predstiera; svedčiaci o strojenosti (op. prirodzený, spontánny) • neprirodzený • upätý • predstieraný: má strojené, neprirodzené, upäté vystupovanie; strojený, neprirodzený, upätý konferencier; strojená, predstieraná dobrosrdečnosť • afektovaný (plný afektu): afektovaný prednes (op. civilný) • štylizovaný: dievča je priveľmi štylizované • pejor.: pózistický • pozérsky (ktorý je pózou): pózistické, pozérske správanie • hraný • umelý • nútený • silený: hraná, umelá ľahostajnosť; nútený smiech • hovor. škrobený • vyumelkovaný • teatrálny • divadelný (prehnaný, nápadný, výstredný, ako z divadla): vyumelkovaná, teatrálna reč; jeho teatrálne, divadelné gestá boli nepresvedčivé • ceremoniálny • zastaráv. ceremónny (podľa predpisov) • kniž. preciózny • pren. obradný: obradná poklona

vyumelkovaný pôsobiaci umelo • preumelkovaný • neprirodzený • strojený: vyumelkovaná, neprirodzená, strojená poézia • afektovaný: afektovaný jazykový prejav • štylizovaný • artistický • zried. artistný (veľmi zdôrazňujúci formu, obyč. v umení): štylizovaný, artistný prejav; príliš artistická, artistná forma • nútený: nútená veselosť • hraný • predstieraný • neúprimný: hraný, predstieraný záujem o niečo; neúprimný úsmev • násilný • silený (pôsobiaci nasilu): násilný, silený humor, plač • rafinovaný (vyrátaný na efekt): rafinovaná elegancia • kniž. preciózny: preciózny štýl

dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosť • rozčuľovať • rozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkov • znepokojovať • znervózňovať • kniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správaním • hnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne reči • poburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkománie • bodať • pichať • podpichovať • podpichávať • dodierať • expr. dopaľovať • podkušovať • podkušiavať • podkúšať • subšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočil • huckať • štvať: huckal, štval ľud proti vláde • pohuckávať (občas) • kniž. jatriť • poet.: jazviť • rozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

p. aj dobiedzať

2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuť • nutkať • nútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevu • hovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže oči • bičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziu • povzbudzovať • kniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosť • kniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveď • vzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvá • nár. expr. pašmať • subšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)

hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3

nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať

nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovať • donucovať • pripierať • siliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riad • nanucovať • kniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výroby • poháňať • tisnúť • potískať: treba ho do všetkého tisnúť • hovor. tlačiť • expr. hnať • kniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísť • naliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomohol • pobádať • nutkať • povzbudzovať • podnecovať • viesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznaní • nabádať • vyzývať • ponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

2. p. dráždiť 2

súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchod • naháňať • nútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učenia • pobádať • poháňať • hnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbou • expr.: duriť • badúriť • podurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali

2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veci • upomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníka • naliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh

3. p. ponáhľať sa 2

nutkať 1. p. nútiť 1 2. p. dráždiť 2

viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domov • privádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domu • odvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňa • eskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancov • vodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlky • hovor.: dirigovať • šikovať • hovor. expr.: šupovať • navigovať: šikovala ho z krčmy domov • expr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby

2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábku • hovor. zastar. al. expr.: karovať • kerovať (viesť vozidlo): keroval sánky • kormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať

3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím

4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit • privádzať: túžba ho privádzala domov • pobádať • podnecovať • hnať • nutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovy • hovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami

5. mať za následok • spôsobovať • kniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory

6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu

7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2

dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človek • neodbytný • expr. zastar.: dôkučný • dôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienky • expr.: dolípavý • lepkavý • nár.: úlipný • ulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako mucha • dobiedzavý • domŕzavý • dojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komáre • bezočivý • hovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníka • netaktný • indiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázky • nutkavý • naliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky

dráždivý 1. ktorý nutká na niečo, ktorý núti reagovať • nutkavý: dráždivá farba, dráždivé, nutkavé pocity v hrdle • šteklivý • nár.: laskotný • laskotivý (dráždiaci jemným šteklením): šteklivá vôňa, laskotivé vzrušenie • vzrušujúci (vyvolávajúci vzrušenie): dráždivá, vzrušujúca hudba; vzrušujúce obrazy • ostrý • pikantný: ostré svetlo; ostrá, pikantná chuť; pikantné historky • nepríjemný: nepríjemný zápach, dym • provokatívny • podkúšavý • pokúšavý (dráždivý s úmyslom vyprovokovať): provokatívny smiech; provokatívne, podkúšavé reči • rafinovaný: rafinovaná elegancia • subšt. rajcovný (eroticky dráždivý): rajcovná žena • nár. drážlivý

2. ktorý sa ľahko podráždi (obyč. o pokožke) • citlivý • precitlivený: dráždivá, citlivá, precitlivená koža, pleť

3. p. hnevlivý 1

naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónom • úpenlivý • poet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko) • neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkami • nutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrny • akútny • urgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípad • neodkladný • bezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnosti • nástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnosti • pálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahov • nevyhnutný • nutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutná • expr.: horúci • žeravý: žeravá téma • zried. doliehavý

p. aj aktuálny

neodbytný ktorého sa nedá zbaviť, ktorého nemožno odohnať • dotieravý • dobiedzavý • dolípavý • domŕzavý: neodbytný, dotieravý záletník; dobiedzavá, domŕzavá mucha • bezočivý • hovor. drzý (vytrvalo a pritom nevyberane sa domáhajúci niečoho, presadzujúci niečo a pod.): neodbytný, bezočivý zákazník • nástojčivý • nutkavý • naliehavý (dôrazne, neústupčivo trvajúci na niečom; neústupčivo sa natískajúci): predniesť nástojčivé, naliehavé prosby; prenasledujú ho nástojčivé myšlienky; cítil nástojčivú, nutkavú túžbu odísť

nutkavý p. naliehavý 1, dráždivý 1

naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivo • neodbytne • neústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienok • dôrazne • úporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovy • expr.: pálčivo • žeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahoch • úpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoc • zastar. úsilne • stuha • kniž. zastar. snažne

porov. aj naliehavý 1

2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivo • akútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovod • súrne • neodkladne • bezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zbere • nevyhnutne • nutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácie • naskutku • razom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiek • hneď • ihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiť • nespráv. pilne

nutne 1. porov. nevyhnutný 1, 2 2. p. naliehavo 2

nutnosť p. potreba 1

potreba 1. stav, v ktorom je niečo žiadané, v ktorom sa dá ťažko bez niečoho obísť • nevyhnutnosť: pociťovať potrebu, nevyhnutnosť pohybu • nutnosť • naliehavosť

2. nevyhnutný predpoklad • požiadavka: existenčné potreby, požiadavky; spĺňať požiadavky modernej kuchyne

p. aj požiadavka 1

nevyhnutný 1. ktorý nemôže chýbať, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nutný: nevyhnutná, nutná pracovná pomôcka; je to nevyhnutné, nutné pre život • bezpodmienečný (ktorého prítomnosť nemôže byť ničím podmienená): nevyhnutná, bezpodmienečná potreba; splniť bezpodmienečnú podmienku • neodmysliteľný • kniž. obligátny: práca je neodmysliteľná súčasť života; splniť si obligátne povinnosti • naliehavý • neodkladný • bezodkladný (ktorého splnenie, existencia a pod. sa vyžaduje okamžite): operácia je naliehavá, neodkladná; treba prijať neodkladné, bezodkladné riešenie • potrebný • náležitý (ktorý sa vyžaduje ako istá podmienka): mať potrebné, náležité vzdelanie; spĺňať potrebné, náležité predpoklady • zastar. nevyhnuteľný

2. ktorý musí za každých okolností nastať, ktorý sa musí stať • nutný • neodvratný • neodvrátiteľný: nevyhnutný, nutný, neodvratný koniec života; neodvratný, neodvrátiteľný trest • nezvratný • nezvrátiteľný • nezmeniteľný (ktorý sa nedá zmeniť): nezvratný, nezvrátiteľný, nezmeniteľný osud • nezadržateľný • nezastaviteľný (ktorému sa nedá zabrániť): nezadržateľný, nezastaviteľný pokrok • zastar. nevyhnuteľný

nutný p. nevyhnutný 1, 2

potrebný 1. ktorý (nevyhnutne) treba, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nevyhnutný • nutný: kupovať len najpotrebnejšie, najnevyhnutnejšie, najnutnejšie veci (op. nepotrebné, zbytočné); potrebné, nevyhnutné, nutné šetrenie energiou • náležitý • príslušný (taký, aký má byť z hľadiska potrieb, dobrého výsledku a pod.): bez náležitých, príslušných prísad je jedlo nechutné • požadovaný • vyžadovaný (aký sa požaduje): nemá požadované, vyžadované vzdelanie • žiadaný • žiaduci: nedosiahol žiadaný počet bodov, jeho účasť je žiaduca • expr. prepotrebný • zastar. radný (Hviezdoslav, Záborský)

2. p. užitočný

výživný dôležitý z hľadiska výživy, obsahujúci látky potrebné pre život • výdatný • záživný: výživná, výdatná, záživná strava • hodnotný • kvalitný • akostný: hodnotné, kvalitné potraviny • sýty • bohatý: sýte, bohaté raňajky • kniž. hutný: hutné jedlo • žírny: žírna tráva • živný (bohatý na živiny): živná pôda • kalorický: kalorická hodnota jedla • odb.: nutričný • nutritívny: nutričná, nutritívna hodnota

p. aj výdatný

nutričný, nutritívny p. výživný

naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne • vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrý • rozhodne: rozhodne to nemá ľahké • ale: tí sú ale dobrí • naozajstne • hovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otec • ozaj • ozajstne • hovor. ozajsky • nár.: ozajst • naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá práca • veru • expr.: veruže • verubože • verabože • verabohu • zried. hejveru • poet. ver' • nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliť • fakticky • hovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevideli • vôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujem • expr.: namojpravdu • namojveru • namojdušu • fraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desať • expr.: prisámbohu • prisámboh • prisámfakt • prisámvačku • prisám • bohuprisahám • bohuprisám • bohuotcuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcu • otcuprisahám • otcuprisám • otcu-materi • expr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačí • nár.: ačida • ačidali

veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)

no 1. vyjadruje pohrozenie • nono • pozor: No, nono, pozor, nesmieš skočiť!

2. vyjadruje váhanie, rozpaky, uvažovanie, pohŕdanie, znevažovanie a pod. • nuž • mno: No, nuž, už by sme mali ísť. No, mno, myslíš, že je to dosť?

3. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, výzvu a pod. • nože • nolen: No(že), nolen, daj sa už do práce! • nuž • tak • teda: Nuž, tak, teda poďme, aby sme neprišli neskoro! • hovor. taže: Taže, dajte mi už pokoj!

4. p. áno 5. p. ale 1, však 1

nuž 1. p. preto 2, teda 1, 3, tak 2, 3 2. p. veru, skrátka 2 3. p. no 2, 3

preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou • zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korún • nato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volať • fraz. na ten(to) cieľ

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a preto • zato • a zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa bál • teda • a teda • tak • a tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovoril • nuž • nuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol

skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitky • stručne • jadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problému • jednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh

2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoducho • slovom • jedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výborné • prosto • proste: prosto, nerozumeli si • nuž • teda: nuž, teda, rozmyslel som si to • fraz. dosť na tom

tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarí • natoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľať • expr.: takhľa • taktohľa: takhľa, taktohľa to urob • nár. ľaľatak

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tak • preto • a preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľahol • teda • a teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavil • nuž: odmietol som, nuž sa nahneval • i: chytili ho pri špehovaní, i zbili ho • takže • že (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nuž • no • teda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný? • hovor. takže: takže prídeš

4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríklad • povedzme • hovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno

teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy

4. p. no 3

poručeno vyjadruje rezignáciu, odovzdanosť • poručenobohu • poručenopánubohu, pís. i poručeno Bohu, poručeno Pánu Bohu: poručeno, poručenobohu, tak už pôjdeme; nuž, poručenopánubohu, vydala sa za neho • fraz. nech je, ako chce: nech je, ako chce, začneme kopať • fraz. nech sa robí, čo (sa) chce

smiešnučký p. smiešny 1

smiešny 1. ktorý vyvoláva smiech • komický (op. tragický): smiešna, komická situácia; v rozčúlení vyzeral veľmi smiešny, komický • žartovný • zábavný • hovor. špásovný: žartovný, zábavný program • humorný • vtipný (prekypujúci humorom, vtipom): nasleduje známa humorná, vtipná scéna • groteskný • bizarný (ktorý má v sebe prekvapujúce a zároveň smiešne prvky): vyrozprával svoj groteskný, bizarný príbeh; bola známou bizarnou figúrkou • burleskný • tragikomický • fraškový • fraškovitý (hrubo žartovný, smiešny a vážny zároveň): burleskný, fraškovitý dej • karikatúrny (ako z karikatúry): karikatúrny zjav • expr. podarený: nosila podarené klobúky s kvetmi • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný • slang. rehotný • expr. smiešnučký (veľmi smiešny)

2. p. malý 1, bezvýznamný

tučnučký, tučnunký, tučnulinký p. tučný 1

tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1

voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutka • zľahka: šál má zľahka prehodený cez plece • pohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojená • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodne • ľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkom • nehatene • neobmedzene • nespútane • neviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazane • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýchol • ľahko • príjemne: bolo jej ľahko, príjemne na duši • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

porov. aj voľný 6

4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomaly • zvoľna • pozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybu • postupne • mierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do doliny • ležérne • hovor. komótne • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

voľnučko, voľnunko, voľnulinko p. voľne 1–4

žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?