Synonymá slova "no" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 318 výsledkov (3 strán)

  • ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

    2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

    3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

    4. p. asi 1 5. p. ba 1


    áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


    ha, há 1. pripája sa k otázke na zdôraznenie • he: Kde si bol, ha, he?no: Čo to máš, no?

    2. p. ach 1


    no 1. vyjadruje pohrozenie • nonopozor: No, nono, pozor, nesmieš skočiť!

    2. vyjadruje váhanie, rozpaky, uvažovanie, pohŕdanie, znevažovanie a pod. • nužmno: No, nuž, už by sme mali ísť. No, mno, myslíš, že je to dosť?

    3. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, výzvu a pod. • noženolen: No(že), nolen, daj sa už do práce!nužtakteda: Nuž, tak, teda poďme, aby sme neprišli neskoro!hovor. taže: Taže, dajte mi už pokoj!

    4. p. áno 5. p. ale 1, však 1


    servus 1. priateľský, familiárny pozdrav • ahojexpr.: ahojčekahojkosubšt. ahojte (pozdrav mladšej generácie): Servus, ahoj, kamarát! Ahojček, ahojko, kde si sa tu vzal?čaočauexpr. čaukosubšt. čaute (pozdrav mladšej al. najmladšej generácie): čao, čau, už musím ísťsubšt.: sevas • nazdar

    porov. i dovidenia

    2. hovor. vyjadruje znevažujúci postoj • zbohomspánombohom: No servus, no zbohom, ty si tomu dal!nono teda: No, ná, no teda, ty vyzeráš!


    tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarínatoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľaťexpr.: takhľataktohľa: takhľa, taktohľa to urobnár. ľaľatak

    2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a takpretoa preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľaholtedaa teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavilnuž: odmietol som, nuž sa nahnevali: chytili ho pri špehovaní, i zbili hotakžeže (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

    3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nužnoteda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný?hovor. takže: takže prídeš

    4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríkladpovedzmehovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

    5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno


    však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • aleno (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieťlenželež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bálnespráv. ovšem

    2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosťa veďlebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohlinár. šak

    3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na očinár. šak

    4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda?nie: Vari by sme mali už ísť, nie?expr.: všakvervšakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho?expr. všakhejzastaráv.: všakánovšakpravdanár. šaknespráv. že


    aktuálny zodpovedajúci času, časovo vhodný (op. neaktuálny) • časový (op. nečasový): aktuálna, časová téma; aktuálny, časový filmživý (stále pôsobiaci, stále trvajúci): aktuálny, živý odkaz; živá problematikačerstvýnový (o čase): zdroj aktuálnych, čerstvých, najnovších správ, informáciínaliehavý (časovo dôležitý, neodkladný): prišli s aktuálnym, naliehavým problémom


    alkoholik človek, ktorý nemierne požíva alkoholické nápoje • pijan: notorický alkoholik, pijanopilechovor. expr. logajhovor. pijak: opilcov, pijakov tam bolo dosťhovor. notorik (notorický alkoholik) • hovor. pejor. korheľpejor. ožranhrub. chľastošpejor. zried. ožranec (Vajanský)expr. zried.: glgáč (Hviezdoslav)glgač (Letz)expr.: lumplumpák


    atlas anat. prvý krčný stavec • nosič


    batoh zviazané veci (nesené na chrbte): batoh starých šiatnošauzol: urobil z vecí uzol, nošuhovor. expr. pinkeľ: hodil si pinkeľ na chrbát


    bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


    brloh 1. (chránené) miesto odpočinku zveri, jej obydlie • ležiskoležovisko: večer dravce opúšťajú svoje brlohy, ležoviskádieranora (podzemný brloh): líška je už v norepelechkniž. dúpä: pes snoril v dúpätiskrýša (úkryt vôbec): nájsť skrýšu medveďa

    2. pejor. úkryt antisociálnych al. asociálnych živlov • pejor.: hniezdopelechpelešdúpä: polícia obkľúčila brloh podvodníkov; priekupníci majú svoje hniezdo, dúpä v strede mesta

    3. p. posteľ 4. p. obydlie


    bručať vydávať hlboké zvuky (o medveďovi, o hudobných nástrojoch) • mručaťmrmlaťmumraťmumlať: basa do taktu bručala, mrmlala, mumlalahmkaťnôtiťbzučať (ticho, so zatvorenými ústami spievať): hmká, nôti, bručí, bzučí si melódiu


    budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúcinastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželkadruhýďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianocenový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domovpren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dnízried. príduci: príduci pondelok


    clivota smutná túžba po niečom • clivosť: pochytila ho clivota, clivosťmelanchólianostalgiacnenie: nostalgia, cnenie po domovekniž.: tklivosťsplín (pôv. pís. spleen)


    clivý vyjadrujúci smútok a túžbu • melancholický: clivá, melancholická pieseňnostalgický (vyjadrujúci túžbu po niečom minulom al. vzdialenom): nostalgická nálada; nostalgické spomienkyzádumčivýsentimentálnykniž. sladkobôľny: zádumčivý pohľad; sentimentálne, sladkobôľne veršekniž. tklivýkniž. zastar.: tesknýtesklivý: tklivý, teskný hlas huslísmutnýotupný (plný clivoty, nečinnosti): smutné, otupné odpoludnieexpr. rozclivený

    p. aj smutný


    čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

    2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


    dajsamibože vyjadruje zľahčovanie, pohŕdanie • dajsamisvete: dajsamibože, dajsamisvete, trocha vody ti neublížinevídalije tam toho: nevídali, trocha odreté koleno a toľko kriku; je tam toho, taká chorobano boženo veru: no bože, veď ti z nosa neodhryzne; no veru, toľké hrdinstvoláry-fárytrci-frci: láry-fáry, trci-frci, veď ma nepoznajúhjahjajejha: hja(j), ejha, veď sa už odtiaľ dajako dostane


    dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, deckoexpr. drobec: vziať drobca na rukyexpr.: špuntštopeľštupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľexpr.: fafrnokšprndúľšprndeľratolesť: najmladšia ratolesť rodinyexpr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienkažabec: malý žabecexpr. stvoreniatkohovor. expr. škvŕňaexpr.: svrčekcvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľapimperľapimprlíknovorodenecexpr.: novonarodeniatkonovorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava)zastar. novorodeňa (Krčméry)dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenecexpr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňahovor.: bábäbábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi]hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghartpankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňaštenec

    2. p. človek 1


    dlhonohý majúci dlhé nohy • expr. nohatý: vysoké a dlhonohé, nohaté dievča


    dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca ajdokonca iešteešte aješte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmievalbaba ajba ešteba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustilauž aj: už aj navariť viesám: prišiel sám predsedahovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)

    2. p. až 2


    gnozeológia filoz. teória poznania • noetika


    hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základnýfundamentálnyrozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvokpodstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázkaprvoradý (op. druhoradý) • prvýprimárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcianajdôležitejšínajvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienkakniž. eminentný: eminentný záujemústrednýcentrálnytitulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románuzastar.: sídelnýstoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhukľúčovýnosnýoporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné bodykniž. kardinálnyzastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problémgenerálnynajvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miestavedúcihegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna silakorunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

    2. p. predný 1


    hmkať (si) 1. vyslovovať citoslovce hm ako prejav rozličných pocitov • pohmkávať (si): súhlasne, prekvapene hmká, pohmkávabručať (vydávať zvuky so zatvorenými ústami)

    2. spievať bez slov (brumendo) • bručaťpohmkávať (si): hmká si, bručí si známu melódiunôtiťbzučať: dievča si pri robote veselo nôti, bzučíexpr. mrmlať si (melódiu): potichu si mrmle obľúbenú melódiu


    chorobný 1. súvisiaci s chorobou, vyplývajúci z ochorenia, z poruchy zdravia • nezdravý (op. zdravý): chorobná, nezdravá bledosťzávislýchronickýnotorický (o alkoholizme, alkoholikovi)

    2. svedčiaci o poruche psychiky, prežívania; vymykajúci sa z normy, normálnosti, prirodzenosti • nezdravýnenormálny (op. zdravý, normálny): chorobná, nezdravá závislosť od niekoho; chorobný, nenormálny rastabnormálnyneprirodzený (op. normálny, prirodzený): abnormálne, neprirodzené prejavyúchylný (predstavujúci úchylku): úchylná vášeňpatologickýmaniackymanickýkniž. maniakálny (svedčiaci o mánii, prehnanom vzrušení, zaujatí): maniacke, manické prejavykniž. morbídny: hovoriť otvorene o patologických, morbídnych javochzvrátenýzvrhlýhovor. chorý: zvrátený vzťah; zvrátené, zvrhlé, choré túžbyprepiatyprehnaný: prepiata, prehnaná ctižiadosť, žiarlivosť


    chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesťpovesť: šla o ňom povesť, že…reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekomnovinanovinka: mám pre vás novinu, novinkuspráva: správy sa šíriaklebeta (ohovárajúci chýr): babské klebetyhovor. fáma: fáma hovorí, že…

    2. p. povesť 2


    jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

    2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


    každodenný 1. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý deň • denný: každodenná, denná tlač; každodenný, denný tréningexpr. dennodenný: dennodenné cestovanie ho vyčerpávalopravidelnýstály: bol pravidelným návštevníkom známej kaviarne

    2. ktorý nie je zriedkavý, výnimočný • dennýexpr. dennodenný: každodenné, denné povinnosti, problémybežnýobyčajnývšedný: bežný, obyčajný, všedný zjavzvyčajnýnormálny: to je zvyčajná, normálna prax; zvyčajný, normálny jav


    kočovník kto mení svoje sídlo, kto nemá pevné obydlie • nomád: nájazdy kočovníkov, nomádov


    kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovníckynomádskysťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmeneputovný: putovný tábortúlavýtulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulnýhovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosťpren. expr., často pejor.: cigánskykomediantskýcirkusantskýcirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život

    p. aj pojazdný


    letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvetexpr. frčať: triesky frčali na všetky stranyexpr.: fičaťfrndžaťhvižďaťhvízdaťsvišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom

    2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený • byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškouísťnosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farbyhovor. expr.: frčaťfičať

    3. p. ponáhľať sa 1, bežať 1 4. p. míňať sa 2 5. p. túžiť


    melancholický ktorý má povahu melancholika al. podlieha melanchólii; svedčiaci o melanchólii; vzbudzujúci melanchóliu • zádumčivýťažkomyseľnýkniž. trudnomyseľnýpoet. trúchlodumný (Horov): melancholický, zádumčivý, ťažkomyseľný človek; zádumčivá, trudnomyseľná povahaclivýsmutnýtrúchlivý (op. veselý, bujarý): clivé, smutné, trúchlivé myšlienky, piesnenostalgický (naplnený clivou túžbou za niečím nesplniteľným, vzdialeným): nostalgické spomienky na mladosťkniž. sladkobôľny (naplnený príjemným pocitom smútku): sladkobôľne verše; sladkobôľne túžby po domoveskľúčenýdepresívny (naplnený hlbokým žiaľom): melancholický, skľúčený, depresívny pohľad pacientakniž. splínový (naplnený melanchóliou spojenou s nudou): mať splínové dni


    melódia ucelený, rytmicky usporiadaný rad tónov • nápevnôta: zapamätal si iba melódiu, nápev, nôtu, ale slová zabudol


    menovitý ktorý je konkrétne vyjadrený; odb. ktorý zodpovedá uvedeným číselným údajom • odb. nominálny: menovitá, nominálna hodnota bankoviek; menovité, nominálne napätie (na elektrickom zariadení) • normálnybežný: normálny, bežný výkon motora


    mladomanžel muž v deň svojho sobáša a krátko po ňom • novomanžel: rozžiarený mladomanžel, novomanželhovor. mladoženáč


    mladý1 1. ktorý je v začiatočnom, prvom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie (op. starý) • nedospelý: mladý, nedospelý človek; mladý, nedospelý hlasmalýdetský (zhruba do 15. roku života) • nevyspelý: si ešte príliš malý na také problémy; má ešte detský výzorpejor.: sopľavýusmrkanýpren. expr. holobradý: všade za mnou chodil môj sopľavý, usmrkaný brat; je to ešte taký holobradý mládenčekkniž. útly (veľmi mladý): zomrel v útlom vekunestarýhovor. pomladší (pomerne mladý): ženil sa s nestarou, pomladšou susedounestarnúci (stále mladý): zachovať si mladý, nestarnúci zápalneskúsenýzačiatočnícky (bez skúseností dospelého veku): neskúsený, začiatočnícky pracovný kolektívexpr.: mladučkýmladuškýmladunkýmladulinkýmladučičký (veľmi mladý): mladučký, mladušký, mladunký pár; mladulinké, mladučičké šteniatkaexpr. primladý (príliš mladý): na lásku si ešte primladý

    2. ktorý je príznačný pre mladosť (op. starecký) • mladistvýmladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia): mladá, mladistvá tvár; mladícka postava; mladícka nerozvážnosťsviežirezkýpružný: má ešte stále svieži, rezký krok; mladé, pružné myslenie

    3. ktorý vznikol pred krátkym časom (op. starý) • nový: mladé, nové víno; nový výhonoknezrelý (ktorý nemá znaky zrelosti): mladé, nezrelé drevo


    moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikoudnešnýterajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstvanový (op. starý): moderný, nový veknovodobýnovoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejinyhypermodernýsupermodernýultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umeniepriekopníckypokrokovýprogresívnyavantgardnýavantgardistickýkniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umeníhovor. novotnýzastar. novosvetský

    2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúksúčasný: oblečený v súčasnom štýleterajšídnešný: terajšie, dnešné smery v hudbehypermodernýsupermodernýultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesyavantgardnýavantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy


    nádor chorobný útvar vzniknutý nadmerným rastom tkaniva • novotvar: zhubný nádor, novotvarodb. tumorlek.: karcinómsarkóm (zhubný rakovinový nádor) • lek. myóm (nezhubný nádor)


    nedbanlivý ktorý nevenuje dostatočnú starostlivosť niečomu, niekomu; ktorý si nedáva dostatočne záležať na niečom; svedčiaci o tom (op. poriadny) • nedbajskýnedbalý: k vlastným rodičom má nedbanlivý, nedbajský postoj; si nedbajský, nedbalý v prácineporiadny: neporiadna výslovnosť (op. starostlivá) • pejor.: lajdáckyľahtikárskyhovor. ledabolýslang. šupácky: byť nedbanlivý, lajdácky, šupácky v obliekaní; lajdácka, ledabolá robota (op. pedantná); ľahtikárska povahapovrchnývlažný (op. dôkladný; obyč. vo vzťahu k práci, k povinnostiam): má povrchný, vlažný prístup k práciľahostajnýnevšímavýlaxný (vyplývajúci z nedostatočného záujmu): je nedbanlivý, ľahostajný, nevšímavý voči deťom; laxná výchovaležérnykniž. nonšalantný (vedome al. povýšene nedbanlivý): nonšalantné spôsobyhovor. pejor. flákačský (vyhýbajúci sa povinnostiam) • kniž. zastar. buršikózny (mladícky, výstredne nedbanlivý)


    nenapraviteľný ktorý sa nedá napraviť, zlepšiť, odčiniť • nepolepšiteľný: mal povesť nenapraviteľného, nepolepšiteľného alkoholika; nepolepšiteľný recidivistanotorický (trvalo známy niečím negatívnym): je to notorický povaľačexpr. večný: znovu sa ozvali tí istí, veční nespokojencipren. expr. beznádejný: nedá si poradiť, je to beznádejný prípad!pren. nevyliečiteľný: nevyliečiteľný optimista


    nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčaniaprirodzenýnestrojenýbezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správanímspontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšeniedôvernýfamiliárnydomácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredieuvoľnenýležérnynedbanlivýkniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváreneviazanývoľnýslobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku


    neprestajný ktorý prebieha bez prerušenia, bez príznakov skončenia • nepretržitýneprerušený: neprestajný, nepretržitý chod pracoviska; nepretržitý, neprerušený hukot motorovustavičnýjednostajnýkniž. neustályzried. neustajný: ustavičné, jednostajné zmeny; neustály, neustajný brechot psov; sledoval ustavičný, neustály tok informáciíhovor. nonstop: nonstop premietaniestálytrvalýkniž. permanentný (ktorý nesmeruje ku koncu): žil v stálych, trvalých obavách; ich vzťah bol založený na trvalej, permanentnej spoluprácivytrvalýúporný (bez zníženia intenzity a pod.): vytrvalý dážď; trápil ho úporný kašeľplynulýsúvislýodb.: kontinuálnykontinuitný (stále pokračujúci bez zmien, výkyvov, prerušení a pod.): neprestajný, plynulý proces výroby; súvislý, kontinuálny, kontinuitný vývinsústavný (neprerušený al. stále sa opakujúci): robili naňho sústavný nátlak


    neskúsený ktorý nemá dostačujúce skúsenosti (op. skúsený) • nezrelý: neskúsený začiatočník; neskúsený, nezrelý pracovníkexpr.: neostrieľanýnepodkutý: neostrieľaný, nepodkutý právnikzačiatočníckynováčikovský (bez praxe): začiatočnícky, nováčikovský prístup k roboteexpr.: dnešnýdneskajší: iba vo frazeologickom spoj. už nie som dnešný, dneskajšípejor.: sopľavýusmrkanýusoplený: sopľavý, usmrkaný, usoplený učeňzastar. nevedomý: je v tomto remesle ešte nevedomýpren. expr.: holobradýholopyský

    p. aj mladý


    nespokojenec nespokojný človek • kverulant (kto sa ustavične ponosuje) • expr.: hundrošhundrákhundrajdudroš (človek, ktorý stále prejavuje nespokojnosť hundraním): rokmi sa z neho stával hundroš, hundrák, dudrošhovor. expr. brblošpejor. frflošpejor. zried.: šomráčšomrákšomroškniž. nonkonformista (kto sa nechce prispôsobiť) • nespútanecbúrlivákbúrlivec (človek búrlivej, nespokojnej povahy)


    nevšímavý ktorý si nevšíma ľudí, okolie, spoločenské dianie a pod., ktorý neprejavuje záujem, citovú účasť atď.; svedčiaci o tom (op. všímavý, pozorný) • ľahostajný: nevšímavý, ľahostajný človek; byť nevšímavý, ľahostajný voči cudziemu nešťastiunepozorný (o človeku; neprejavujúci pozornosť): nepozorný manželneúčastnýnezúčastnenýneprítomný (obyč. bez sústredenia, pozornosti): sledoval ho neúčastným, neprítomným, nezúčastneným pohľadomnedbanlivýnedbalýlaxnýkniž. indolentný (ktorý nedbá na niečo): nedbanlivý, laxný prístup k prácikniž. nonšalantný (vedome nevenujúci potrebnú starostlivosť, pozornosť): byť nonšalantný v obliekaníindiferentný (nezaujímajúci stanovisko; neprejavujúci spoluúčasť): byť indiferentný voči politikeflegmatickýapatický (bez akéhokoľvek záujmu, citového pohnutia): apatická, flegmatická reakcia na výčitky; apatický výraz tváreignorantský (úmyselne nevšímavý) • chladnývlažný (prejavujúci menej záujmu, ako je bežné): chladný, vlažný postojpren. imúnny (vedome si nepripúšťajúci niečo, obyč. nepríjemné): je imúnny voči kritikepejor.: hluchýslepý (obyč. zámerne neprejavujúci potrebnú spoluúčasť): byť hluchý k potrebám ľudí; byť hluchý, slepý voči biede


    nezmysel čo nemá zmysel • nerozum: odporovať by bol nezmysel, nerozumnezmyselnosťabsurdnosť: nezmyselnosť, absurdnosť nápadu je očividnákniž.: absurdumabsurdita: čo povedal, to je absurdumhlúposťsprostosťpochabosť: hnevajú sa pre hlúposti, sprostostihovor. pejor. gebuzina: tie gebuziny sa nedajú čítaťkniž. nonsens

    p. aj sprostosť 2


    neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsinejakývoľajakýdajakýhovor.: voľákydákykniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladíkcudzízastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajinybezmennýanonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznanýneodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstraneidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvolatajomnýzáhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmotajnýskrytýutajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom miesteneistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistýnový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocitpoet. neznaný (Sládkovič)


    nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

    2. p. však 4


    niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbteexpr.: teperiťterigaťtrepaťvliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnicenosiť (opakovane, viac ráz)

    2. prichádzať s niečím • prinášaťdonášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správynosiť (opakovane, viac ráz)

    3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromybrať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôduzanášaťodnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na severstrhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebounosiť (opakovane, viac ráz)

    4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

    5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajúklásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

    6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť


    niesť sa 1. pomaly sa pohybovať • vznášať sa: nesie sa, vznáša sa za ňou vôňanadnášať sa (obyč. na povrchu niečoho): čln sa nadnáša na vodetenúť (na vode)

    p. aj šíriť sa

    2. expr. ísť ľahkým, svižným krokom • kráčať: niesla sa hrdoexpr. vykračovať (si): pyšne si vykračovalexpr. nosiť savznášať sa: graciózne sa vznášala sálou, nosí sa ako kráľovná


    nobilita p. šľachta


    nóbl p. jemný 6, vyberaný 1, vznešený 1, urodzený


    noblesa vlastnosť niečoho vznešeného, vzbudzujúceho obdiv a úctu • noblesnosťvznešenosť: vystupovať s noblesou, s noblesnosťoujemnosťeleganciaelegantnosťuhladenosť: jemnosť, elegantnosť, uhladenosť v správaní


    noblesnosť p. noblesa


    noblesný p. jemný 6; vznešený 1, urodzený


    nocionálny p. pojmový


    nociť sa p. stmievať sa


    nocľaháreň p. ubytovňa


    nocovať p. spať 1


    nočak p. pravda2 2


    nočná p. zmena 2


    nočník nádoba na telesnú potrebu • hrub. šerbeľ


    noetika p. gnozeológia


    noha jedna z končatín živých tvorov, pomocou ktorej sa pohybujú, stoja: dieťa už stojí na nohách; kôň má štyri nohyexpr. hnát: povystierať si hnátyexpr. laba: Umy si tie laby!expr. čapta (čaptavá noha) • pejor.: čongáľčungáľ (dlhá noha) • pejor. čunga (Hviezdoslav)


    nohatý p. dlhonohý


    nohavice časť vrchného oblečenia, ktoré zakrýva nohy a spodnú časť tela: pánske, dámske nohaviceexpr. gate: chodiť v krátkych gatiachzastar. pantalóny (dlhšie široké nohavice) • hovor. expr. pľundry


    nolen p. no 3


    nomád p. kočovník


    nomádsky p. kočovný


    nomenklatúra 1. p. terminológia 2. p. zoznam


    nominálny p. menovitý


    nominovať p. určiť 1, vymenovať 2


    nonkonformista p. nespokojenec


    nono p. no 1


    nonsens p. nezmysel


    nonstop 1. p. neprestajný, ustavičný, súvislý 1 2. p. ustavične


    nonšalantný p. nedbanlivý, nenútený, nevšímavý


    nora p. brloh 1, úkryt


    nordický p. severský


    noriť sa p. ponárať sa 1, 2


    norma p. pravidlo 1


    normál p. priemer


    normalizovaný presne určený predpisom, normou a pod. • predpísaný: príspevok musí mať normalizovaný, predpísaný počet stránlimitovýlimitný (s určenou hornou al. dolnou hranicou): limitový, limitný odber výrobkovneodb. normálny (zodpovedajúci bežnej, zaužívanej norme): normálny rozchod koľajníc

    p. aj určený


    normalizovať p. štandardizovať


    normálne 1. porov. normálny 2. p. zvyčajne


    normálny 1. ktorý sa neodlišuje od priemeru al. od stavu, na ktorý sme zvyknutí (op. nenormálny) • pravidelnýriadny: dýchanie je normálne, pravidelné; prísť v normálnom, riadnom časeobyčajnýobvyklýzvyčajnýbežnýprirodzený (op. výnimočný, mimoriadny): je to taký obyčajný človek; obvyklý, zvyčajný spôsob liečenia; je to v spoločnosti zvyčajný, bežný javzabehanýzaužívanýstarý (op. nový): vybočiť zo zabehaných, zaužívaných, starých koľajíregulárny (zodpovedajúci ustáleným pravidlám): dosiahnuť niečo regulárnym postupomnormalizovaný (upravený do potrebného stavu): spoločnosť je opäť normalizovaná

    2. p. zdravý 1


    normatív p. pravidlo 1


    normatívny ktorý určuje normu al. z nej vychádza • normotvorný: normatívny, normotvorný orgán; normatívna príručkakánonický (uznávaný ako všeobecne platná norma): kánonické delenie verša


    normovaný p. určený


    normovať p. upevniť 1


    nos 1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý nos; dýchať nosomexpr.: nosáľňucháčňucháľ (Lazarová)hovor. pejor. ňufák: chlap s veľkým ňufákompejor.: frniakfrňúzraťafák (obyč. veľký nos) • hovor. expr.: šnufákšnupák

    2. p. predok2


    nosáč p. nosáň


    nosáľ 1. p. nosáň 2. p. nos 1


    nosáň expr. človek s veľkým nosom • expr.: nosáčnosáľ


    nosič 1. kto sa zamestnáva nosením: nosič batožinyhovor. špeditér (obyč. nosič nábytku) • šerpa (domorodý nosič v oblasti Himalájí) • subšt. tróger

    2. p. rozširovateľ 3. p. atlas


    nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupyexpr.: vláčiťteperiťterigaťredigaťredikaťtrepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvoraexpr.: zvláčaťzvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlneroznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštuvynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalukraj. nanášať

    p. aj niesť


    nosiť sa p. niesť sa 2


    nositeľ 1. p. predstaviteľ 2. p. rozširovateľ 3. p. vlastník


    nosník nosná časť konštrukcie • traverza (oceľový nosník) • odb. skruž (kruhovitý nosník) • konzola (nosník s funkciou podstavca upevnený obyč. v stene): konzola umývadla


Pozri výraz NO v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: f, opec, cetiom, mke, spt, ep, mm2, kupá, hes, sas, tlt, jap, og, sjr, thv
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV