Synonymá slova "niãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 323 výsledkov (3 strán)

  • naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosťničomníctvoexpr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctvapodlosťhanebnosťnehanebnosťmrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkostizried. nečin (Vajanský)subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvolotrovinadarebáctvopaskudníctvomizeráctvohovor. pejor. gaunerstvopejor.: oplanstvopľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvotrocha pejor.: lapajstvoloptošstvohrub. svinstvo

    2. p. daromnica 1


    ničomnosť p. naničhodnosť 1


    podlosť podlý čin, podlé správanie • podliactvo: dopustiť sa podlosti, podliactvabezcharakternosťmrzkosťnečestnosťnehanebnosťnemravnosťničomnosťexpr.: naničhodnosťšpinašpinavosťdarebáctvolotrovstvolotrovinapejor. oplanstvohovor. pejor.: gaunerstvohnushnusobstvohrub. svinstvo


    ničomníctvo p. naničhodnosť 1


    napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúkponaprávať (postupne): ponaprávala všetky posteleobnoviťreštaurovaťzreštaurovať: reštaurovať staré maľbyopraviťhovor.: reparovaťzreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechukorigovaťskorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v textenastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

    2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiťzlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plathovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopiskorigovaťskorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

    3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

    4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviťkorigovaťskorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie koleguzmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriechkniž. odčiniť: odčinil všetky krivdyodstrániťzlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodáreníponaprávať (postupne)

    5. p. usmerniť 1


    odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať prečdať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabokodprataťspratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvorapoodstraňovaťpoodpratávaťpospratávaťpobrať (postupne, viac vecí)

    2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkostiodpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobámzrušiť: zrušiť cirkevné školykniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovalisubšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovalipubl. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúraťhovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokraciezahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinuvyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavyvyňať: vyňať chorú obličkuvykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť

    3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavilizosadiť: zosadili ho z úraduhovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovaniahovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcievyradiťvylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčilisubšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka


    vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívuodstrániťkniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textudiskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťažehovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnostiexpr. vyhodiťhovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školyvypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienkyhovor. zastaráv.: vytvoriťvyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti

    p. aj vynechať

    2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chybyzastaráv. vytvoriť: to je vytvorená veczamedziťzabrániť: zamedziť, zabrániť krízeznemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti


    vypratať 1. vziať niečo odniekiaľ; tým uvoľniť miesto • odprataťvyprázdniť: vyprace, odprace všetky nepotrebné veci zo skríň; vyprace, vyprázdni zásuvku, izbuhovor. vyramovať: vyramovali celú skriňuvyniesťvyložiťexpr. vyhodiť: vyložiť, vyhodiť haraburdy na dvorodstrániť: odstrániť sneh spred domupovypratávaťpovypratúvaťpovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • povyprázdňovať (postupne, viac priestorov)

    2. p. vyhnať 1; vyľudniť


    vyradiť 1. zbaviť účasti na niečom • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť hráča z kolektívu; vyradiť, vylúčiť niekoho z pracovného procesukniž. eliminovať: eliminovať rušivé zásahyodstaviť: odstavenie strojavyňaťvyčleniťodstrániť (dať preč): odstrániť, vyradiť premávku cez mesto

    2. pri triedení dať preč (obyč. ako nepotrebné, chybné) • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť z potravy tuky; vyradený tovaroddeliťodstrániťvyčleniťkniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať chybné výrobky


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť) • uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šatyzarovnaťurovnaťupraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadkypričesaťprihladiťzačesať (zahladiť česaním) • expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabokpozahládzať (postupne)

    2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným • zakryťzastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojemzamaskovaťhovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bolkniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienkuexpr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovalapren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlilapren. retušovať: retušovať chybyzahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorilazavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieťodstrániťzlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatkypozahládzať (postupne)


    zbaviť1 vziať, zobrať niečo niekomu (obyč. proti vôli); dať preč niečo neželateľné • pozbaviť: zbavili, pozbavili nás výhodpripraviťpriniesťdoniesťpriviesťhovor. dostať (spôsobiť stratu): režim ich pripravil, priniesol, dostal o majetok; priviesť niekoho o česťobrať (o čo) • odobraťodňať (čo): obrali ho o významné funkcie; odobrať, odňať vodičovi preukazoslobodiť: oslobodiť niekoho od povinnosti platiť, zbaviť niekoho povinnosti platiťodstrániť (niečo neželateľné, nepríjemné): odstrániť smietku z oka, zbaviť oko smietkyhovor. pomôcť: pomohli mu od peňazí


    zosadiť 1. pozbaviť moci, vlády, funkcie: zosadiť ministradegradovať: veliteľa degradovalisuspendovať (zbaviť hodnosti, úradu): suspendovanie kňazaodstrániť: odstránili ho z funkcie predsedudetronizovať (zosadiť z trónu): detronizovať panovníka

    2. p. zložiť 1


    zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvuodvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenieodrieknuťodriecťnedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľubanulovať: výsledok zápasu anulovalipráv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovaťzlikvidovaťodstrániťsubšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasírovalodb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviťskončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikáliízavrieťzatvoriťuzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzkupozrušovaťpoodvolávaťpoodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadeniarozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer


    narečniť p. narozprávať


    narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieťnahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorilipovravieťpohovoriť: povravel veľa zbytočnéhonavykladaťhovor.: navyprávaťnapredkladaťexpr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečniaexpr.: natáraťnakvákaťnahúsťnahútaťnahúkaťnahučaťnapliesťnamlieťnapískaťnabaláchaťnatrepaťnatrúbiťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťnatulíkaťnakukaťpotáraťpotrepaťhrub. nadrístaťsubšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmyslynaklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňuexpr.: nabájiťnabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o životeexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel


    naskupániť p. nasporiť


    nasporiť sporením nahromadiť (obyč. peniaze) • našetriťušetriťusporiť: nasporili, našetrili na autohovor.: našporiťnašporovaťušporiťušporovaťexpr.: nahonobiťzhonobiť: našporil si na dom, nahonobila si šperkovnahospodáriťnagazdovaťzgazdovať (nasporiť dobrým hospodárením): nagazdoval si slušný majetokexpr.: nastískaťnaškriabať (nasporiť s ťažkosťami): horko-ťažko nastískal trochu peňazíkniž. nastrádať: za život nastrádal pekné úsporypejor.: nahrabaťnahabaťnazhŕňaťnazhrabúvaťnazhrabovať (nahromadiť obyč. nečestne): nahrabali veľké bohatstvopejor.: naskývražiťnaskupániťnadržgrošiťnažgrliťnažgrlošiť (nasporiť pre lakomstvo, pre skúposť): za života naskývražil, nažgrlošil veľký majetok


    navnivoč v spojení so slovesami prísť, prichádzať, ísť, vyjsť, vychodiť, obrátiť sa, obracať sa a pod. má význam zničiť sa, ničiť sa, pokaziť sa, kaziť sa, byť bez úžitku • nazmarvnivoč: všetka jeho námaha vyšla navnivoč, nazmar; po takom daždi sa všetka úroda obráti vnivočna skazuna nična mizinu: zle uložené potraviny sa obrátia na skazu; enormné úsilie vyšlo na nič, na mizinuhovor. žart.: na minďárena mindžárefraz. na psí tridsiatok (iba so slovesom vyjsť): celodenná robota vyšla na minďáre, na psí tridsiatok


    nečestný ktorý porušuje morálne zásady spoločnosti tým, že klame, podvádza, zrádza a pod. (op. čestný, statočný) • nestatočnýnepoctivý: never mu, je to nečestný, nestatočný človek; nečestné, nepoctivé konanienesvedomitýneseriózny: bolo to od neho nesvedomité; nečestný, neseriózny prístupbezcharakternýnecharakternýbezzásadový: bezcharakterný, necharakterný donášač; nečestný, bezzásadový obchodníkzlýpodlýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky (veľmi porušujúci morálne zásady): nečestný, zlý, podlý úmysel; viesť ničomný, naničhodný životpodvodnýpodvodnícky (ktorý podvádza): vymámiť niečo podvodným, podvodníckym spôsobomnízkyzried. nepočestnýkniž. nekalýexpr. špinavý: nízky, špinavý charakter; má s ňou nepočestné, nekalé plány; špinavý obchod, bojhovor.: neférovýunfér, pís. i unfair: neférová hra; je to od teba unférpejor. čachrársky


    ničomnícky p. nečestný, podlý


    podlý konajúci bez zmyslu pre čestnosť, charakternosť, mravnosť (o človeku); svedčiaci o tom • bezcharakterný (op. charakterný) • nečestný (op. čestný): podlý, bezcharakterný človek; podlé, bezcharakterné, nečestné konaniehanebnýnehanebný (hodný odsúdenia; zneucťujúci) • kniž. profánny: hanebný, nehanebný činnízky (mravne): nízke skutkykniž. perfídny: perfídna zákernosťničomnýničomníckynaničhodnýmrzký: ničomný, naničhodný lotor; mrzké úmyslyexpr. mizerný: mizerná, podlá dušapejor.: podliackyoplanskýpľuhavýhovor. pejor.: gaunerskýlumpáckyexpr. oslab. podlučký


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevyprekvapujúconepredvídanenepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlhoneplánovanenáhodnenáhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydliaznezradyznenazdaniaznenazdajkynenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadusčista-jasnaz ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršaťzrazunáhlerazom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišielvtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlonár. nezradky (Vansová)fraz.: ako blesk z jasného nebaako hrom z čistého/z jasného neba(len tak) mne nič, tebe nič

    porov. aj neočakávaný


    zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

    2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré


    neodôvodnene 1. nemajúc nijaké odôvodnenie, opodstatnenie, nezakladajúc sa na nejakom podklade, na dôvodoch • bezdôvodnezried.: bezpodstatnebezzákladne: neodôvodnene, bezdôvodne sa na nás rozkričalneopodstatnenenepodložene: neopodstatnene, nepodložene tvrdí, že sme niečo zobralineoprávneneneprávomnezaslúžene: neodôvodnene, neoprávnene sa sťažuje na vedúceho; neprávom, nezaslúžene získal isté výhodyzbytočne: neodôvodnene, zbytočne sa na mňa hneváš, ja som to neurobilnepravdivoklamnefalošne (nezhodujúc sa s pravdou): nepravdivo, klamne, falošne ho obvinili z podvodufraz. nič po ničpre nič za nič(len tak) mne nič, tebe nič

    porov. aj neodôvodnený

    2. p. nadarmo 2


    ničiteľ kto niečo ničí • nivočiteľ: ničiteľ, nivočiteľ kultúrnych hodnôtpustošiteľzried. kaziteľzried. kynožiteľ (Kukučín)zried. kynožník (Zguriška)kniž.: hubiteľboriteľzhubcazried.: zahubiteľzáhubca (Vajanský)expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • expr. humpľošpejor.: barbarvandal (bezohľadný ničiteľ)

    p. aj škodca 1


    škodca 1. človek, ktorý niečo poškodzuje: škodca rodiny, štátuzáškodníkrozvratníkrozvracateľrozvracač (kto robí rozvratnú činnosť): záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač v armádepodvratník: zákerní podvratnícisabotérsabotážnik (kto zámerne niečo rozrušuje): sabotéri, sabotážnici hospodárskej reformydiverzant (kto robí záškodnícku činnosť): odhaliť diverzantovpodrývateľexpr. podrývač (kto niečo oslabuje, podrýva): podrývateľ dôveryničiteľ: ničiteľ prírodypoškodzovateľ: poškodzovateľ štátnych záujmovzhubca: zhubca ríšeexpr. humpľošzried.: kaziteľkynožiteľ (Kukučín)kynožník (Zguriška)kniž. hubiteľexpr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • pren. expr. vrah

    2. p. škodník


    ničiteľský ktorý je zameraný na ničenie • rozbíjačský: ničiteľské, rozbíjačské úsiliekaziteľský: ničiteľský, kaziteľský prístupbarbarskýpejor. vandalský (spojený s primitivizmom, bezohľadnosťou): barbarské, vandalské spôsoby

    p. aj ničivý


    ničivý spôsobujúci záhubu, skazu al. ujmu, ničiaci (op. blahodarný) • skazonosnýpustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetraškodlivýzhubnýzastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné) • rozvratnýrozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad) • deštrukčnýdeštruktívnydeštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné silyprudkýdravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd riekyzničujúcizdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyvdrvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase) • expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlovzastar. ničiteľský: ničiteľská moc (Dobšinský)zried.: svetobornýborivý


    ničivosť p. škodlivosť


    škodlivosť vlastnosť niečoho, čo má nepriaznivé účinky: škodlivosť fajčeniazhubnosť: zhubnosť zlého vplyvuničivosť: ničivosť búrkykniž. skazonosnosť: skazonosnosť alkoholu


    škodlivý ktorý pôsobí nepriaznivo, nežiaduco; ktorý spôsobuje (hmotnú) škodu (op. neškodný) • ničivýzhubnýnezdravýodb. patogénny (zdraviu škodlivý): mračná škodlivých, ničivých, zhubných výparov; choroby vyvolané škodlivým, nezdravým, patogénnym prostredímjedovatýotravnýodb. toxický: jedovaté, otravné látky; toxický odpad výrobykniž. skazonosnýzáškodnýzastaráv. škodný: úrodu zničili skazonosné kobylky; záškodný, škodný hmyz spôsobil obrovské stratynepriaznivý (op. priaznivý, blahodarný) • kniž. neblahýzlýnegatívny: nepriaznivý účinok liekov; neblahý, zlý, negatívny vplyv nemocničnej liečby na psychikuneužitočný (škodlivý z politického, ideologického, etického a pod. hľadiska): neužitočné názory


    zlovestný kniž. 1. veštiaci, oznamujúci niečo zlé • kniž.: zlopovestnýzloveštiaci: zlovestné, zlopovestné tichozlýtemnýhrozivýosudný: zlá, temná predtucha; hrozivé, osudné hučanie rakietkniž. ominózny (Vlček)

    2. prinášajúci niečo zlé • zlýničivý: zlovestná, zlá, ničivá vojnakniž. skazonosný: skazonosná noczlodušskýzlodušnýzloprajnýdiabolskýdémonický: zlodušský, zloprajný čin; diabolský, démonický smiechpoet. zastar. zlokotný (Hviezdoslav, Sládkovič)


    ničnerobenie p. záhaľka


    záhaľka trávenie času v nečinnosti: jeho cieľom bola práca, nie záhaľkazaháľačstvopovaľačstvopostávačstvoexpr. darebáctvoničnerobeniehovor. expr.: ulievačstvoulievačkaulievaninaslang. veget


    ničomne 1. porov. nečestný, podlý 2. p. zle 1, 2


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    ničota 1. stav, postavenie bez dôležitosti, hodnoty • ničotnosťmalosťbezvýznamnosťbezcennosť: pocit vlastnej ničoty, malosti, bezvýznamnostinedôležitosťnezávažnosť: teraz sa ukázala nezávažnosť jeho úsiliamárnosťzbytočnosťnezmyselnosťdaromnosť: zbytočnosť obete

    2. p. prázdnota 1


    prázdnota 1. prázdny priestor • prázdnopustotaopustenosť: prázdnota, prázdno, pustota, opustenosť ulícexpr. holota: kde pozrieš, všade holotaničota (nebytie): omdlel a klesol do ničoty

    2. neexistencia, nedostatok niečoho • vzduchoprázdnovákuum: myšlienkové vzduchoprázdno, vákuumhluchotapustota: duchovná hluchota, pustotaneplodnosťjalovosťbezobsažnosť: neplodnosť, jalovosť, bezobsažnosť slovhlušinachudoba: citová chudobakniž. tabula rasa


    ničotnosť p. ničota 1


    nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

    2. p. však 4


    nikto 1. popiera jestvovanie osoby; ani jeden človek, nijaký človek • nik: nikto, nik tam nebolani jeden: nikto, ani jeden sa neprihlásilžiadenžiadny: žiaden, žiadny z nich nám nepomoholexpr. zried.: praniktopranikpoet. zastar.: nižiadennižiadny (Rázus)fraz.: ani živá dušaani živá noha

    2. p. niktoš 1


    niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktošhovor. pejor.: niktonik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať!hovor. pejor. nula: je to spoločenská nulapejor.: skaderuka-skadenohahandráršiflikáršuflikárobšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenecpejor. nič: mne je on ničexpr.: ledačoledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničigasubšt. nímand

    2. p. naničhodník


    niť spradené vlákno na šitie, tkanie a pod. • hovor. cverna: navliecť niť, cvernu do ihlybavlnka (namotaná bavlnená niť): vyšívať bavlnkamidratva (pevná konopná niť) • hodváb (niť z vlákna hodvábnika al. vyrobená chemicky): hodváb na šitiezastaráv. pamuk (bavlnená niť)


    niťovitý p. tenký 1


    tenký 1. ktorý má malú hrúbku (op. hrubý): tenká knižka, tenká doskaúzky (op. široký): úzka štrbinanitkovitýniťovitý (tenký ako niť): nitkovitý vlas, niťovité rezanceslabý (tenký a málo pevný, silný): ľad je slabý; krátky rukáv odkryl jej slabé, tenké rúčkyštíhlychudý: štíhle, chudé nohy; štíhly, chudý krkjemnýľahký (obyč. o látke, tkanine): jemný, ľahký mušelínexpr.: tenučkýtenuškýtenunkýtenulinkýpretenkýpretenučký (veľmi tenký) • pritenký (príliš tenký)

    2. expr. (o človeku) ktorého postava má v obvode malé rozmery, ktorý nie je tučný • chudýštíhly (op. tučný, tlstý): tenké, chudé dievča; v páse je tenká, štíhlavytiahnutý (ktorý prudko vyrástol; vysoký a úzky): vytiahnutý chlapecútlyšťúply (tenký a drobný; op. robustný): útla, šťúpla postavaexpr.: tenučkýtenuškýtenunkýtenulinkýpretenučký (veľmi tenký) • expr.: šťúplučkýšťúplušký (veľmi šťúply) • pritenký (príliš tenký)

    3. ktorý znie vysoko a obyčajne nie je veľmi silný (o zvuku; op. hrubý) • vysoký (op. hlboký): zaznel tenký, vysoký tón píšťalky; slabý, jemný, ševelivý (tenký a málo zvučný, nevýrazný): ozvala sa slabým, jemným, ševelivým hláskompípavýpiskľavý: pípavý, piskľavý zvukexpr.: tenučkýtenuškýtenunkýtenulinkýpretenučký (veľmi tenký)

    4. p. slabý 2, 3, biedny 2


    niťový vyrobený z nití, nitiek • nitený: niťový, nitený tovarnitkový: niťový, nitkový gombík


    niže 1. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na také miesto (op. vyše) • poniže (koho, čoho; op. povyše): niže, poniže domu tečie potokpod (čím; op. nad) • popod (koho, čo; op. ponad): niže hory, pod horou, popod horu vedie cesta do dediny

    2. (čoho) vyjadruje nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny údaj; menej ako • pod (čo): 800 metrov zabehol niže dvoch minút, pod dve minúty

    3. p. poniže 1, 2


    pod 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • niže (koho, čoho): kopol ho pod koleno, niže kolena; teplota klesla pod dva stupne, niže dvoch stupňov

    2. (koho, čo) vyjadruje účel, cieľ • do (čoho): zverili jej dieťa pod opateru, do opatery

    3. (kým, čím) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • nižeponiže (koho, čoho): pod horou, niže, poniže hory tečie potok; vonku je pod nulou, niže nuly

    4. (čím) vyjadruje príčinu, dôvod • od (čoho): stromy sa ohýbali pod náporom vetra, od náporu vetra


    poniže 1. na miesto al. na mieste, ktoré sa nachádza v menšej výške od niekoho al. niečoho (op. povyše) • nižšie (op. vyššie): zastal poniže, nižšiehovor.: nižeponižšienár. ponižej: leží tam niže, ponižšiedoludole: dolu, poniže vedie úzky chodník

    2. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na takéto miesto (op. povyše) • niže (op. vyše): poniže, niže cesty vedie železnicapod (čím; op. nad): pod chatou, poniže chaty je studničkanár. zdola (čoho)


    nižepodpísaný správ. podpísaný


    nižeuvedený správ. uvedený


    nižiaden, nižiadny p. nikto 1


    nižšie p. poniže 1


    obhájiť 1. uviesť dostačujúce argumenty proti námietkam, útokom a pod. • uhájiť: obhájil, uhájil si svoju pravduobrániťubrániť (slovami, silou): obrániť si česť; ubrániť záujmy podnikupostaviť sa (na obranu niekoho, niečoho): nemá sa kto za mňa postaviťzastať sazastať (vysloviť námietky proti útokom na niekoho): vždy (sa) rád zastane slabšieho

    2. p. zachovať 1


    obrániť bránením zachovať, poskytnúť ochranu • ubrániťochrániťuchrániť: odhodlanie obrániť, ubrániť vlasť; ochránili, uchránili nás pred nebezpečenstvomvziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred násilníkomobhájiťuhájiť (argumentmi proti námietkam, útokom): obhájili, uhájili si svoje presvedčenie, svoju autoritukniž. zaštítiť: zaštítili svoju krajinuzavarovaťuvarovaťzachovaťuchovať (pred niečím zlým, škodlivým a pod.): zavarovať, uchovať pred nešťastím, pred skazou, od nešťastia; uvarovať pred nebezpečenstvomzastaťzastať sa (postaviť sa na obranu niekoho): zastal, obránil ma pred všetkými


    ochrániť poskytnúť ochranu pred neželateľnými javmi, vplyvmi, pred nebezpečenstvom a pod. • uchrániť: ochrániť, uchrániť deti pred zlou spoločnosťouvziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred nepriateľmizavarovaťuvarovaťzachovaťuchovať: neobávajte sa, ja rodinu zavarujem, uvarujem, uchovám pred nešťastím, pred neprajníkmiušetriťubrániťobrániť: nik ho neušetrí, neubráni, neobráni pred pomstou, pred vplyvom drogkniž. zaštítiť: zaštítiť svoju vlasťhovor. expr. oratovaťnár. ošanovaťustriehnuť: nevládala si ustriehnuť deti pred zlobou sveta


    ubrániť p. obrániť, zachovať 1


    zachovať 1. postarať sa o stabilnosť, nenarušiteľnosť niečoho, zachrániť pred zánikom, zmenou • uchovať: uchovať poriadok v izbe; zachovať, uchovať pamiatku na rodičovzvečniť (zachovať na dlhý čas na obraze a pod.): pomník zvečnil odkaz predkovudržať: udržať niekoho pri živote; mesto si udržalo starobylý ráz, zvyky, dobré mravy; zachovať si, udržať si rozvahuzadržaťpodržať: zem zadržala, podržala vlahuuchrániťzachrániť: kaštieľ uchránili, zachránili ako vzácnu pamiatkuubrániťuhájiť (pred niekým, niečím): ubrániť, uhájiť si česť, postavenieobhájiť: prvenstvo, postavenie v lige si obhájili

    2. podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje • dodržaťsplniť: zachovať, dodržať dohodnuté pravidlá; zachoval, splnil všetko, čo sľúbilrešpektovaťuznať (prijať ako nevyhnutné, potrebné): rešpektoval, uznal predpisykniž. sledovať (nedok.): sleduje líniu

    3. zachovať si p. zapamätať si


    ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniazehovor. ušporovať: ušporovať na bytnašetriťnasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumuhovor.: zošporiťzošporovaťzašporiťzašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenkuhovor.: zgazdovaťnagazdovaťzhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovalizried. uhospodáriť: uhospodárené peniazeprisporiťhovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdovalhovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárovodložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisíckuexpr.: nastískaťutisnúťnaskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazíexpr.: nahonobiťnazhŕňaťnazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiťnažgrliť

    2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániťochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevomhovor.: ušanovaťušianaťzašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami


    zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániťhovor.: ratovaťzaratovaťzratovaťoratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhoršímkniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasíuchrániťochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmipomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachránivyslobodiťhovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia


    uchrániť p. ustriehnuť 1, ušetriť 2, ochrániť


    ustriehnuť 1. striehnutím, strážením ochrániť • ustriezť: dieťa pred pádom neustriehneš, neustrežiešustrážiť (strážením niekomu niečo al. niečomu zabrániť): nástroje si musíme ustrážiť, aby nám ich niekto nepobraluchrániť (pred niečím nepriaznivým): uchrániť dobytok pred nákazouuvarovaťhovor. uvartovať: stádo sa mu rozliezlo, nevedel ho uvarovať, uvartovaťzastaráv. uhľadieť: od únavy zaspala, deti neuhľadela

    2. striehnutím zbadať • vystriehnuťvystriezť: zlodeja nevedeli ustriehnuť, vystriehnuťvysliediťvystopovať (sliedením, stopovaním spozorovať): korisť sme vysliedili, vystopovali až na druhý deňvystihnúť (zmyslami al. rozumovo spozorovať): vystihli sme čas východu slnkautrafiť (intuíciou odhadnúť): utrafili sme pravý okamih


    ocigániť p. oklamať 1


    oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

    2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

    3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


    oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinulzrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri kniheexpr.: povoliť sipovoľkať sipolebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkalivydýchnuť sihovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalejpospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

    2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdaluvoľniť sa (zbaviť sa napätia)


    odpútať sa prerušiť spojenie (fyzické, psychické, názorové a pod.) s niekým, niečím • odputnať sa: pes sa odpútal, odputnal z reťaze; odpútať sa od povinností, myšlienokodviazať sa (zbaviť sa fyzických pút): kone sa odviazali, odputnaliuvoľniť sa: nechcel sa uvoľniť od rodinyoslobodiť sakniž. oprostiť sa: vedieť sa oslobodiť od všetkých starostívzdialiť sa: lietadlo sa vzdialilo, odpútalo od zeme; vzdialiť sa od viery


    odreagovať sa zbaviť sa psychickej záťaže • uvoľniť sa: odreagovať sa, uvoľniť sa prechádzkouhovor. expr. vyventilovať sa (odreagovať sa na úkor niekoho): vyventilovať sa na deťoch


    rozlepiť sa rozdeliť sa na zlepenom mieste • odlepiť sa: polepené strany sa rozlepili, odlepiliuvoľniť sapovoliť: na zlepených miestach sa hračka uvoľnila; obálka knihy povolilarozglejiť sa (na zglejenom mieste): nábytok sa postupne rozglejilporozlepovať sapoodlepovať sa (postupne)


    uľaviť sa neos. zbaviť sa nepríjemných, ťaživých fyzických al. psychických pocitov; stať sa prijateľným (o fyzických al. psychických pocitoch) • neos.: uľahčiť sapoľahčiť sa: po požití lieku sa ti uľaví, uľahčí, poľahčíneos.: obľahčiť saodľahčiť sa: keď sa nám zdôveril, naraz sa mu obľahčilo, odľahčiloodľahnúťzried. odľahčieť: po skúške mi odľahne, odľahčieuvoľniť sa: po plači sa jej uvoľnilo


    uvoľniť sa 1. porov. uvoľniť 2. p. uľaviť sa


    vymaniť sa s námahou sa dostať z istého stavu al. odniekiaľ preč (odniekiaľ, kde je neželateľné ostať) • vyslobodiť sa: vymaniť sa, vyslobodiť sa zo zovretiauvoľniť saoslobodiť sa: ledva sa uvoľnil, oslobodil z obkľúčenia hustých konárovvymôcť savyvinúť sa (vymaniť sa zo zovretia): žena sa usiluje vymôcť, vyvinúť z náručiaexpr. vymotať sa: vymotať sa z úzkych uličiekexpr.: vypantať savyplantať savychabrať sa: nemôže sa vypantať, vychabrať z dlžôbexpr.: vykrútiť savyšmyknúť sa: chce sa vykrútiť, vyšmyknúť z povinnostíhovor.: vytiahnuť savyvliecť savypliesť sa: nevie sa vytiahnuť spod vplyvu rodiny; ledva sa vyplietla zo zovretiahovor. expr. vyzuť sa: vyzul sa zo zodpovednostiexpr. vytárať sa: z húštiny, z hory sa horko-ťažko vytárali


    odolať ostať nepremožený pri fyzickom al. psychickom tlaku, napadnutí a pod. • vydržaťnepoddať sa: most odolal záťaži, vydržal záťaž; vojsko odolalo presilenepodľahnúť (najmä psychicky): nepodľahli sme pokušeniu odísťubrániť saochrániť saobrániť sa (silou, chránením): ubránili sa presile, chorobe; ochránili sa, obránili sa pred nimiudržať sa (ostať v nezmenenom stave): potraviny sa dlho udržali


    ohnať sa 1. urobiť rozmach rukou a pod. (obyč. na obranu) • obohnať sa: ohnať sa, obohnať sa chvostom pred muchamizahnať sarozohnať sa (s cieľom útočiť): zahnal sa na dieťa; rozohnať sa palicou na niekoho

    2. expr. bránením pred útokom sa ochrániť • expr. obohnať saobrániť saubrániť sa: ledva sa ohnali, obohnali, ubránili pred dotieravými novinármistriasť sazbaviť sapozbaviť sa: nemohol sa striasť, (po)zbaviť nepríjemných myšlienokuniknúť (pred niečím, niekým)


    potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnevzadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazykprekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípkuexpr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa citudusiťzadusiťutajiťutlmiťstlmiťumlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nárokyprehlušiť: prehlušiť výčitky svedomiazabrániťubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy

    2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvoexpr.: ubiťugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcovumlčať: umlčať hlasy proti diktatúrezničiťzlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstaniezdolaťporaziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely

    3. p. potisnúť 1, 2


    ubrániť sa 1. p. odolať 2. p. potlačiť 1


    vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú nocpretrvaťprežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročiaudržať sazachovať sauchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovalivystáťobstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáťobsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivývyčkať: vyčkať do koncaostaťzostať: ne(z)ostal s nami nikexpr.: pretárať sapretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčiemeexpr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedilivydolieťudolieť

    2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesťuniesťzvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládneuvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladýmiodolaťubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal hostrpieťvytrpieťpretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria

    3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiťvyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačímezachovať sauchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydržípotrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána


    zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej • zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správznemožniťprekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kolaubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočnázried. zbrániť (Šoltésová)zahataťzhatiť: zahatať, zhatiť príval slovzmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariérezakázaťhovor. expr. zatrhnúťhovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladýchzablokovať: zablokovať premávku


    odpratať 1. odstrániť niečo odniekiaľ a uložiť na svoje miesto • spratať: odpratať sneh, spratať riad zo stoladať na miestodať na poriadokpopratať: dať na miesto porozhadzované šatstvo, popratať knihy zo stolauprataťodložiť: upratala, odložila umytý príbor a taniereodmiesť (odpratať zametením): odmiesť popadané lístiekraj. odchrániť: odchrániť hnojpoodpratávaťpospratávaťpoupratávaťpoodkladaťpoodmetať (postupne, viac vecí)

    p. aj odstrániť, vypratať

    2. p. zabiť 1


    odviazať urobiť voľným, čo je zaviazané • uvoľniť: odviazať, uvoľniť šnúrku, člnodpútaťodputnať (čo je pripútané): chlapci odpútali koňapoodväzovaťpouvoľňovať (postupne, viac vecí, zvierat, osôb)


    popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliťuvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

    2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúťprasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, prasklapovoliťroztrhnúť sarozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

    3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviťpovoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolilizmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťstlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmilustúpiťustaťutíchnuťutíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila saprestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustalapoddať sa: choroba sa časom poddáochabnúť: víchor naraz ochabol

    4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať


    prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustiauvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviskaexpr.: vyhodiťvyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z robotydemobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťaťexpr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

    2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechaťnechaťponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencomodstúpiťpostúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovipustiť: funkciu pustil až po piatich rokochzriecť sazrieknuť savzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetkudať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inémupožičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku


    pustiť 1. prestať držať a nechať padať, unikať • vypustiť: pustila, vypustila z ruky lyžicuuvoľniťpopustiťpovoliť (trocha, sčasti pustiť): uvoľniť, povoliť koňovi uzdu; popustiť opratyupustiť: schválne upustila vreckovku

    2. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta; umožniť niekomu, niečomu dostať sa preč, von z nejakého priestoru • prepustiť: zajatcov pustili, prepustili; pustiť, prepustiť pacienta na priepustkuuvoľniť (zbaviť istej povinnosti): uvoľniť pracovníka na celý deňvypustiť: pustiť, vypustiť vtáka z klietky; pustiť, vypustiť vodu z umývadla, paru z potrubia

    3. dovoliť vstup, prístup, účasť na niečom • vpustiť: nikoho dnu nepustite, nevpustite; vpustiť do domu cudzincapripustiť: pripustiť, pustiť študenta na skúšku; do sály nikoho nepripustili

    4. uviesť do chodu, do činnosti (op. vypnúť, zhasnúť) • zapnúť: pustiť, zapnúť počítač, motor, prístrojotvoriťhovor.: zapáliťzažať: otvoriť, zapáliť, zažať rádio, televízorspustiť: spustiť stroj

    5. p. prdnúť


    rozpustiť 1. povoliť niečo zviazané • uvoľniťrozviazať: rozpustila, rozviazala si vlasy

    2. niečo tuhé uviesť do tekutého stavu • roztopiť: rozpustil, roztopil kocky ľadustopiťvytopiť: vytopila masť, stopila masloroztaviťrozliať (veľkým teplom): roztavili železo, olovo; rozliali oceľvyškvariťrozškvariť (škvarením): vyškvariť slaninuporozpúšťať (postupne)

    3. p. roztiahnuť 1


    uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsťvyslobodiťoslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si rukyvymaniťvymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalusubšt. vyprostiť

    p. aj prepustiť

    2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasokpopustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

    p. aj odviazať

    3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniťvyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosťodblokovaťtech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechodprekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

    4. ubrať z intenzity • zmenšiťzmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlakpovoliť: povolil zovretie dlaníexpr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu


    vykývať 1. kývaním zbaviť stability • vyknísať: vykývať, vyknísať zub, peňvyklátiť: mocnými rukami vykláti kôl zo zemeuvoľniť (kývaním): uvoľní silný koreň

    2. p. oklamať 3


    vyslobodiť 1. zbaviť nadvlády, zbaviť ťarchy, trápenia, ťažkostí • oslobodiť: vyslobodiť, oslobodiť národ z otroctva; smrť ho vyslobodila z utrpenia, oslobodila od utrpenianáb. vykúpiť: Kristus vykúpil svet od večného zatrateniavymaniť: vymaniť syna spod vplyvu zlej spoločnostihovor.: vytrhnúťvytiahnuť: vytrhli nás z biedyzachrániť (pred niečím)

    2. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť nebezpečného obkľúčenia, nežiaduceho zovretia • uvoľniťvytiahnuťoslobodiť: uvoľniť, vytiahnuť telo zo závalu; oslobodil si privrznutý prstvymaniťvymôcť: nevládze si nohu vymaniť, vymôcť spod ťažkého bremenavymotaťexpr. vypliesť (vyslobodiť odmotaním): vymotať si ruku z rukávaexpr.: vyrúbaťvysekať (obyč. v boji, zápase): vyrúbať, vysekať ľudí z nepriateľského obkľúčeniaexpr. vydrieť (ťažko, s námahou dostať niekoho odniekiaľ) • subšt. vyprostiť


    odvrátiť 1. obrátiť iným smerom • odkloniť: odvrátiť, odkloniť hlavu, zrakodpútaťodviesťodtiahnuť (pozornosť, záujem a pod.): odpútať, odviesť pozornosť od pijatiky; odtiahnuť od štúdia niekoho

    2. spôsobiť, aby sa neuskutočnilo niečo zlé, nepriaznivé • zabrániťzamedziť: odvrátiť blížiacu sa pohromu, zabrániť hroziacej povodni; zamedziť nešťastiuprekaziťpredísť (včasným zákrokom znemožniť uskutočnenie niečoho): prekaziť plány, predísť infekciikniž. zažehnať: zažehnať nebezpečenstvo požiarupoodvracať (postupne, viac vecí): poodvracať hroziace nebezpečenstvá


    predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatnýchpredhoniť: predhonil ma na pol cestepredstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihneanticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin

    2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániťzamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziťprekaziťznemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedenízmariťzahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranienedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety

    3. p. predbehnúť 1, 2


    prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatiezabrániťzamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchuzahataťzahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnostizmariťpokaziť: zmariť niekomu plányhovor. zaraziťhovor. expr. zatrhnúťzakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem!hovor. zahamovaťzabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývinzablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autámhovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatreniaparalyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť stranyskrížiťprekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu


    zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahuskaziťpokaziť: skazil, pokazil si život alkoholomzahubiťpoet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý životzried. znivočiťzabiť: znivočili, zabili vo mne nádejzmárniťexpr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

    2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziťznemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspechpren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutiezahataťzhatiťzamedziťzabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitáluzlikvidovaťzdolaťpotlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

    3. p. premárniť


    ohlôniť p. udrieť 1


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    ochromiť 1. podstatne narušiť normálny chod • ohroziť: víchrica ochromila, ohrozila premávkusťažiť (v menšej miere): sťažiť fungovanie strojapodlomiťoslabiťzoslabiť (týka sa aktivity človeka): podlomiť vôľu, (z)oslabiť iniciatívu žiakaznebezpečiťznebezpečniť (priviesť do nebezpečenstva): znebezpeč(n)enie chodu domácnostilek.: paralyzovaťochrnúť: atropín ochrnul svalstvo

    2. p. ohromiť


Pozri výraz NIÃƑÂ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV