Synonymá slova "niest" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 9 výsledkov (1 strana)

  • klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôlstavať: stavia pred neho pohárukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrinenakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagónapodkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálkuprikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti dokladyzakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbátodkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá sivykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pultsádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do peceexpr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanierznášaťniesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia


    niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbteexpr.: teperiťterigaťtrepaťvliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnicenosiť (opakovane, viac ráz)

    2. prichádzať s niečím • prinášaťdonášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správynosiť (opakovane, viac ráz)

    3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromybrať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôduzanášaťodnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na severstrhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebounosiť (opakovane, viac ráz)

    4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

    5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajúklásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

    6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť


    viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobusevoziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíkuprevážaťtransportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrkniesťunášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považímodvážaťvyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvoprivážaťdovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelnerozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mliekonár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore


    volať sa mať meno • nazývať sakniž.: menovať sazvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očováhovor. zastar. písať safraz. niesť meno po niekom/niečom


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    niesť sa 1. pomaly sa pohybovať • vznášať sa: nesie sa, vznáša sa za ňou vôňanadnášať sa (obyč. na povrchu niečoho): čln sa nadnáša na vodetenúť (na vode)

    p. aj šíriť sa

    2. expr. ísť ľahkým, svižným krokom • kráčať: niesla sa hrdoexpr. vykračovať (si): pyšne si vykračovalexpr. nosiť savznášať sa: graciózne sa vznášala sálou, nosí sa ako kráľovná


    šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovalarozťahovať sarozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínalibujnieťrásť: kriminalita bujnie, rastie

    2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať saprenikaťplaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až semvychádzaťvychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dymniesť saviaťkniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisťtiahnuť saťahať satiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

    3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovalaexpr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do ústprenikať: novoty prenikajú aj na vidiekprenášať satradovať sadediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

    4. p. hovoriť 1


    jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiachniesť sa/nosiť sa na konihovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísťchodiťvoziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliachpremávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajúspúšťať sa (na lyžiach, na saniach)


    zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovednýniesť zodpovednosťpreberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičiaručiťzaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobkymôcť: ja za to nemôžem

    2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať saodpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťoubyť v súladebyť v zhodebyť v súhlasesúhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmikniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s našímzastaráv.: súzvučaťbyť v súzvukupren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelomzried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

    3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovujehodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV