Synonymá slova "nie�� ��" v Synonymickom slovníku slovenčiny

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

božechráň 1. expr. vyjadruje záporný hodnotiaci postoj • expr.: bohchráň • božeuchovaj • bohuchovaj: nič od teba nechcem, božechráň, bohchráň; božechráň, božeuchovaj, aby mu odporovali; nepriečim sa, božeuchovaj, bohuchovaj • expr.: chráňbože • chráňboh • expr. zried. chráňpane: nechcem ohovárať, chráňbože, chráňboh, ale nesprával sa pekne • expr.: pánbohchráň • pánbochráň: nechce mu ublížiť, pánbohchráň • veru nie: nemá príčinu ponosovať sa, veru nie, božechráň

2. p. nedajbože 2 3. p. nie 1

kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdeby • kdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby! • expr.: ale ba • ale čo • ale čoby • ale kde • ale kdeže • ale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboli • expr.: ešte čo • ešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo! • hovor. čoby • hovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by! • hovor. expr.: horký • horky • horkýže • horkýžetam • zried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť! • veru nie • vôbec nie • ani myslieť • ani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2

ceremónie p. okolky

okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci • okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovania • váhanie • otáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním! • výhovorky • expr.: vykrúcačky • vytáčky • vyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačky • prieťahy • expr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristali • odklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladu • expr.: drahoty • orácie • komédie • hovor. expr.: ceremónie • fóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédie • zried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo)

p. aj rozpaky

prieťah zdĺhavé vybavovanie, ustavičné odkladanie, zdĺhavý spor a pod.: vybavil to až po dlhých prieťahoch • hovor. expr.: preťahovačka • naťahovačka • ťahanica • ťahačka • opletačka: administratívne prieťahy, preťahovačky, naťahovačky, ťahanice, ťahačky, opletačky • hovor. expr.: ceremónie • orácie: robiť zbytočné ceremónie, orácie s niečím

p. aj odklad

čnieť prevyšovať svojou výškou okolie • vyčnievať • týčiť sa: komín čnie, vyčnieva nad strechami • trčať (osamelo): na zhorenisku trčia už len steny • prečnievať (siahať z plochy von): kôl prečnieva z ohrady • dvíhať sa • vypínať sa • pnieť sa • pnúť sa • výšiť sa • vŕšiť sa • kniž. vežiť sa (o niečom mohutnom, nápadnom): v diaľke sa dvíhajú, vypínajú vrchy; hrdo sa tu výši, veží zámok • dominovať (pôsobiť ako markantný znak): nad mestom dominuje hrad • kniž.: strmieť (sa) • strmiť sa (byť vysoko na strmom mieste): hrad sa strmí na skale • klenúť sa (byť položený vysoko oblúkovitým spôsobom): nad riekou sa klenul, čnel nový most • hovor. expr. tróniť

vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sa • povyšovať sa • vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie • vystatovať sa • kniž. honosiť sa • pýšiť sa • hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý • chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš • hovor. vyťahovať sa • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • prtošiť sa • nafukovať sa • rozdrapovať sa • rozhadzovať sa • nár. drcoliť sa • hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sa • dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad • tróniť • dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol • čnieť • pnieť sa • pnúť sa • kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie • klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha • strmiť sa • strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly • vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják • expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty

dužieť, dužnieť p. silnieť

chvíľu s malým časovým rozsahom, malý časový úsek, krátky čas • chvíľku • nachvíľu • nachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, chvíľku si zaplávali; nachvíľu, nachvíľku mal zavreté oči • expr.: chvíľočku • chvílinku • nachvíľočku • nachvílinku, pís. i na chvíľočku, na chvílinku: chvíľočku, nachvíľočku si pospal • trocha • trochu • málo • hovor. nezaveľa • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • máličko • máličičko • málinko • málilinko • byľku • štipku: museli sme trocha, trošku čakať; troši(li)nku dlhšie zostal vonku • expr. voľačo • čosi • dačo • niečo: voľačo, čosi postál a šiel; dačo počkal, ale málo • krátko (op. dlho) • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: krátko, kratučko sa rozprávali pred vchodom • zastar. schvíľu (Hviezdoslav, Šoltésová) • nedlho (pomerne krátko): nedlho po polnoci sa rozišli • hovor. dakoľko: vydrž dakoľko, hneď ti pomôžem • fraz. na skok: boli tu iba na skok

málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trocha • trochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostí • neveľa • nemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákov • koľko-toľko • riedko • hovor. poriedko • zried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedko • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúpo • niečo • dačo • voľačo • čosi: zostalo nám iba niečo, čosi chleba • niekoľko • hovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázku • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: má máličko, málinko priateľov • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • skromnučko • skromnunko • skromnulinko • štipka • štipku • byľka • byľku • kvapka • kvapku • kvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mlieka • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korún • primálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcov • fraz.: za náprstok • ako kvapka v mori

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trocha • trochu: málo, trocha si pospal • neveľa • nemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnoho • koľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľko • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladba • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izba • zľahka: zľahka sa usmiala • slabo • expr.: biedne • úboho • mizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábal • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračil • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • štipku • byľku • kvapku • kvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľavilo • expr. skromnučko • skromnunko • skromnulinko: skromnučko sa najedol • nepatrne • mizivo • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímalo • primálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinu • chvíľu • hovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal

3. p. zriedkavo

niečo 1. vyjadruje neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu • dačo • voľačo • čosi: musím niečo, dačo urobiť; voľačo, čosi ho poštípalo • hovor.: čosi-kdesi • čo-to • dačosi • poet. dač: čosi-kdesi, čo-to som už o tom čítal

2. p. trocha¹ 1 3. p. veľa 4. p. chvíľu

niekoľko označuje obyč. menší neurčitý počet • dakoľko • voľakoľko • koľkosi: vzala si niekoľko, dakoľko korún navyše; pred domom stálo voľakoľko, koľkosi zvedavcov • neveľa • nemnoho • viacero: na konferenciu prišlo neveľa, nemnoho odborníkov zo zahraničia • hovor.: pár • zopár • koľko-toľko: (zo)pár, koľko-toľko pomocníkov si ešte nájde • málo: iba málo domov zostalo nepoškodených • trocha • trochu • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: v koši zostalo trocha, troška zemiakov • dačo • niečo • čosi • voľačo (o veciach): našiel aj dačo, voľačo jahôd

trocha¹ 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochu • málo: vypil trocha, trochu, málo mlieka • neveľa • nemnoho • niekoľko • koľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákov • riedko • hovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedko • skúpo • kniž. sporo • zried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý strom • skromne • hovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedla • niečo • dačo • čosi • voľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chleba • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávy • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: na dne zostalo máličko, málinko vody • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapka • kvapôčka • skromnučko • skromnunko • skromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vína • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochu • málo: trocha, málo si privstal • neveľa • nemnoho • koľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohli • nepatrne: nepatrne sa usmiala • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomohol • skromne • poskromne: skromne, poskromne si oddýchol • slabo • chabo • skúpo • kniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izba • jemne • ľahko • zľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasoch • hovor. ako-tak: ako-tak si polepšil • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošička, trošinku sa bála • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšil • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástla • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochu • chvíľu • chvíľku • expr. chvíľočku • hovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuť • nachvíľu • nachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostať • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskoril • fraz. na skok: prišla iba na skok

veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej

jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. pri predaji • hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhu • hovor. handrkovať sa • expr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšie • dohadovať sa (o cene) • zastar. trhovať sa (Timrava) • vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom)

2. neos. jedná sa o niečo správ. ide o niečo

3. neos. jedná sa správ. rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom

kajať sa prejavovať ľútosť nad svojimi (zlými) činmi • želieť • ľutovať: kajá sa za svoj skutok; želie, ľutuje svoj zlý čin • náb. robiť/činiť pokánie • fraz. expr. sypať si popol na hlavu: darmo si sype popol na hlavu, už to nenapraví

kamuflovať zakrývať niečo maskou, expr. predstierať niečo so zámerom neprezradiť skutočný stav • robiť kamufláž • maskovať: kamuflovať, maskovať vojenské vozidlo; kamuflovať, maskovať svoje nedostatky; pri svojom vystupovaní robí iba kamufláž • zastierať • zatajovať • utajovať: zastiera, zatajuje, utajuje strach • fraz. robiť niečo očistom: všetko to robí iba očistom

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

konštatovať poznávacím procesom si uvedomiť; poznané oznámiť • zistiť: na mieste konštatoval, zistil smrť • spozorovať • zbadať • pobadať (nadobudnúť vedomosť o niečom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobadala, že sa zmenil • všimnúť si • prísť na niečo • postrehnúť • objaviť (často mimochodom spoznať): všimol si, objavil stratu peňazí • zastaráv. ustáliť: ustálil, že jedlo je výborné • povedať • kniž. riecť (poznané slovne vyjadriť): na záver konštatoval, povedal, že zámer konferencie sa splnil

p. aj zistiť

napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)

objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitosti • vynájsť: vynájsť nový systém obrany • odkryť: odkryli nové ložiská zlata • zistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakoviny • prísť na niečo • naraziť • natrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincí • prísť na stopu (niečoho) • vypátrať • vystopovať • vysliediť • expr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátrali • expr.: vykutať • vykutiť • vykutrať • vyhrabať • vyštuchať • vyštúrať • vyšpárať • vydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obraz • zbadať • spozorovať • zazrieť • zočiť • zachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východ • nespis. vymáknuť (Balco) • poobjavovať (potupne, viac vecí)

odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryť • odkryť: odhaliť korene stromu • obnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pása • rozhaliť (čiastočne): rozhalil si krk • poodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závoj • odokryť: odokryť záves, záclonu • odostrieť • zried. odstrieť: odostrela plachtu • odcloniť: Odcloňte záclony! • poodhaliť (trocha)

3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryť • odokryť • objaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talent • prísť na niečo • nájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhlia • vypátrať • vystopovať • vysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľa • demaskovať: demaskovanie nepriateľa • expr. vysnoriť: vysnoril sprisahanie • expr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetko • fraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • zastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

p. aj objaviť

odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiť • odchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamu • odhaliť • odostrieť • zried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblok • odhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojom • odcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si oči • obnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telo • poodkrývať • poodhaľovať • poodostierať • poodhŕňať • poodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryť • poodokryť • poodhaliť • poodhrnúť • poodcloniť (trochu, čiastočne)

2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiť • odchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatule • odhrnúť • odhaliť • odostrieť • zried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, záves • odcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonu • poodkrývať • poodklápať • poodchlápať • poodhŕňať • poodhaľovať • poodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryť • poodokryť • poodklopiť • poodchlopiť • poodhrnúť • poodhaliť • poodcloniť (trocha, čiastočne)

3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliť • objaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodou • prísť na niečo • nájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudy • odtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezory • fraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • dostať na svetlo božie

p. aj vypátrať

pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejín • poznať • spoznať: (s)poznal svoj omyl • postihnúť: výklad učiteľa celkom nepostihol • vniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problému • vyrozumieť • zastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajú • vyčítať • vypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľu • dovtípiť sa • domyslieť sa/si • prísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskoro • zastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlil • kniž.: pojať • poňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojom • uvedomiť si • zastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniec • postrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislosti • expr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje čas • porozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieť • zried. uveriť: kto neskúsi, neuverí

pomyslieť si 1. zistiť niečo prostredníctvom rozumu, vedomia • nazdať sa: pomyslela si, nazdala sa, že je všetko v poriadku; ešte si pomyslí, ešte sa nazdá, že klamem • usúdiť (urobiť si úsudok): usúdil, že im to stačí • uvedomiť si: nikdy si neuvedomil, aký význam to má preňho • prísť na niečo: zrazu som prišiel na to, že všetko je vymyslené

2. p. spomenúť si 3. p. predstaviť si 2

presvedčiť sa na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom • zistiť: na vlastnej koži sa presvedčil, zistil, aká je práca namáhavá • overiť (pravosť, správnosť niečoho): overiť si dôveryhodnosť správy, presvedčiť sa o dôveryhodnosti správy • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: už prišli na to; zbadali, spozorovali, že som hovoril pravdu • vyšetriť (presvedčiť sa skúmaním podrobností): vyšetrite, kto bol pri čine • usúdiť • pochopiť (presvedčiť sa o zmysle niečoho): napokon sme usúdili, pochopili, že argumenty sú zbytočné • uvedomiť si: uvedomil si, že všetko je iba zdanie

rozlúštiť niečo nejasné, ťažké objasniť • vylúštiť: rozlúštil, vylúštil hádanku • vyriešiť • rozriešiť (riešením objasniť): rozriešili záhadu • rozlúsknuť (naraz rozlúštiť): rozlúskol otázku • prísť na niečo • kniž. rozuzliť: prísť na koreň problému, rozuzliť koreň problému • pren. rozmotať: konečne rozmotal zápletku • pren. rozťať (rázne vyriešiť): rozťať problém • dešifrovať • rozšifrovať (rozlúštiť niečo utajené, zašifrované): dešifroval správu, rozkaz • dekódovať (zo zakódovanej podoby): nakoniec dekódovali signál

uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedať • vytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvo • prísť na niečo • domyslieť sa • domyslieť si • dovtípiť sa • dohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlas • ulahodiť • zried. polahodiť • hovor. utrafiť • zried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farby • hovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho

2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiť • vylúštiť • prísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolam • rozriešiť • vyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus

3. p. vedieť 3

uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilo • zastaráv. spovedomiť si (Šoltésová) • pochopiť • poznať • spoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlil • pocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detí • zbadať • spozorovať • zvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôr • postrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislosti • prísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrí • zried.: zobadať sa • obadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zle • predstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť

vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého • prísť na niečo • vydumať • hovor. vyšpekulovať • expr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historky • nájsť • vynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenie • vykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbeh • expr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujete • hovor.: vykumštovať • vyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujeme • zmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracovisko • zastar. vyfundovať: vždy čosi vyfunduje • vysnívať (si) • kniž. vysniť (si) • vybájiť (si) • expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnil • zastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslí • nastrojiť • expr. spískať • kniž.: osnovať • zosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vy • primyslieť • pribájiť (si) • expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnil • povymýšľať • navymýšľať • povyhutovať • povynachádzať • povynachodiť (postupne, viac vecí)

vyriešiť riešením prísť k objasneniu, k uspokojujúcemu výsledku • rozriešiť: vyriešiť, rozriešiť spor, komplikovanú situáciu • kniž. rozuzliť • hovor. expr. rozhrčkať (vyriešiť ťažký problém) • vylúštiť • rozlúštiť (vyriešiť hádanky al. niečo tajomné, ťažko pochopiteľné): krížovky, rébusy vylúšti hravo; vylúštiť, rozlúštiť kriminálny prípad • rozlúsknuť (naraz): rozlúskol ťažký problém • prísť na niečo: napokon na chybu prišli • pren. rozmotať: všetky problémy sa napokon podarilo rozmotať • admin. slang. poriešiť • doriešiť (úplne vyriešiť): doriešiť otázku miezd

zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izby • pobadať • postrehnúť • všimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadku • zastar.: obadať • zobadať • uvedomiť si • zastar.: upovedomiť si • spovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omyl • vybadať • vypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabosti • spoznať • zistiť • prísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaní • kniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmysly • zazrieť • zočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strach • hovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistroval • uvidieť • kniž. uzrieť • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť • kniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchov • zahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v dave • zachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerá • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámok • zacítiť • vycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvo • zvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač

zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňu • objaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravce • konštatovať • skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoro • postrehnúť • pobadať • všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajú • vypozorovať • vybadať • kniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosť • hovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadí • určiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný čas • odb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesterolu • vyskúmať • vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejaví • pozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omyl • vyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivá • publ. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstva • usúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať sa • vyrozumieť • pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postup • vydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehral • zvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od nás • hovor.: vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkov • hovor. opáčiť: opáčil, čo si myslia • hovor. expr.: vyhrabať • vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci? • zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volala • fraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky

ktovie vyjadruje pochybnosť o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti • nevedno: ktovie, nevedno, či príde • nevie sa • nie je známe • nik nevie: nevie sa, nie je známe, nik nevie, kedy prídu • hovor. ktohovie • hovor. expr.: ktoževie • ktožehovie • ktožehotamvie: kto(že)hovie, ktožehotamvie, kedy sa to skončí • hovor. expr.: bohvie • bohhovie • pánbohvie • pánbohhovie: boh(ho)vie, pánbohvie, či sa vráti • hovor. expr.: čertvie • čerthovie: čert(ho)vie, čo chcel • hovor. expr.: paromvie • paromhovie • paromžehovie: paromvie, parom(že)hovie, čo tým myslel • nár. ktozná • nár. expr.: ktohozná • ktožezná • ktožehozná • bohzná: kto(že)zná, ako to bolo

lačnieť p. túžiť

túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa

litánie p. výčitka

výčitka prejav nespokojnosti s niečím, obyč. slovný: ostrá výčitka, zasypať niekoho výčitkami • napomenutie (mierna výčitka) • pokarhanie (prísna výčitka) • kniž.: rekriminácia • dohovárka (Hviezdoslav) • expr. litánie • subšt. pucung: dostať pucung

mohutnieť stávať sa mohutnejším, mohutným (veľkosťou, intenzitou a pod.) • mocnieť: chlapec mohutnie, mocnie • silnieť (stávať sa silnejším): vietor, víchrica silnie • pevnieť • tužieť • dužieť • dužnieť (stávať sa pevnejším): stromčeky pevnejú, dužnejú • hrubnúť (stávať sa hrubším): hlas mu hrubne • rásť • narastať • zväčšovať sa (postupne): zástup rastie, narastá; nezamestnanosť sa zväčšuje • bujnieť • rozmáhať sa • rozrastať sa (výrazne mohutnieť): kriminalita bujnie, rozmáha sa; sídlisko sa rozrastá • lek. hypertrofovať (nadmerne mohutnieť): svalstvo hypertrofuje

rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním

silnieť stávať sa silnejším, silným, mocnejším, mocným (op. slabnúť) • mocnieť: zvuk silnie, mocnie; jeho vplyv na mládež silnie, mocnie • zosilnievať • zosilňovať sa: dážď zosilnieva, zosilňuje sa • mohutnieť (stávať sa veľmi silným, mohutným): hnev v otcovi mohutnie • narastať • rozmáhať sa (o intenzite, počte niečoho): nezhody v rodine narastajú, rozmáhajú sa • pevnieť • tužieť (stávať sa pevným, tuhým): svaly mu pevnejú, tužejú • mužnieť (stávať sa mužnejším, mužným): chlapec začína mužnieť • dužieť • dužnieť (stávať sa dúžim): stromčeky duž(n)ejú

p. aj tučnieť

vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sa • bohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnú • fraz. expr. stavať sa na nohy • zveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďuje • pozdvihovať sa • povznášať sa (hospodársky)

2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastať • narastať • zväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalita • rozmáhať sa • rozširovať sa • šíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširuje • silnieť • rásť: silnie, rastie južný vetrík • mohutnieť • mocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieť • kniž. intenzívnieť • dužnieť • dužieť: porast duž(n)ie • stupňovať sa • vystupňúvať sa: odpor sa stupňuje

3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveď • byť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič

mužnieť p. silnieť

nečudo nemožno sa čudovať, niet sa čo čudovať • nie div: nečudo, nie div, že sa vrátil, keď si zabudol vziať peniaze • zried. nečudno

nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknuté • hovor. expr.: zabožemôj • ani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôj • expr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas

2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajboh • nebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zle • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • pánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo stalo • expr.: božeuchovaj • bohuchovaj • hovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!

nemožno vyjadruje nemožnosť uskutočniť pripojený dej • nedá sa • nesmie sa • nie je možné • nie je dovolené: nemožno, nedá sa zabudnúť na prežité hrôzy; tu nie je možné, nie je dovolené vstúpiť na trávnik • poet. nemôž (Smrek) • neslobodno: pri takejto práci nemožno, neslobodno oslabiť pozornosť • nár. nesloboda (Hviezdoslav) • kniž. zastar.: nelza • nelzä • neľzä (Hviezdoslav, Jesenský)

nenadarmo majúc dôvod, opodstatnenie, konkrétny cieľ al. úžitok • nedarmo • nepredarmo: nenadarmo, nedarmo sa vraví, že zvyk je železná košeľa; nepredarmo sa pustili do opravy domu • nie nadarmo • nie darmo • nie zbytočne • nie bezdôvodne • nie neodôvodnene: nie nadarmo, nie darmo, nie zbytočne išli na skusy do sveta; nenadarmo, nie bezdôvodne upozorňoval na nebezpečenstvo

neradno vyjadruje nevhodnosť uskutočniť pripojený dej • nehodno • nenačim: neradno, nehodno mu odporovať; nenačim spoliehať sa na jeho pomoc • nie je vhodné • neodporúča sa: nie je vhodné, neodporúča sa púšťať sa s ním do diskusie • neoplatí sa • nestojí to za to: neoplatí sa, nestojí to za to presviedčať ich o opaku • neslobodno: neslobodno myslieť na to najhoršie

nesvoj 1. (iba v mennom prísudku al. doplnku) ktorý nie je vo zvyčajnom dobrom duševnom al. telesnom stave • fraz. nie vo svojej koži: je dnes akýsi nesvoj, dnes nie je vo svojej koži • znepokojený • nepokojný: obzeral sa celý nesvoj, znepokojený; vrátil sa odtiaľ nesvoj, nepokojný

2. p. cudzí 1

neveľmi vyjadruje okolnosť menšej miery, intenzity, menšieho rozsahu a pod. • neveľa • nepríliš: za posledný rok neveľmi, neveľa podrástol; nepríliš dbal o poriadok na pracovisku • hovor. nebárs: nebárs sa staral o to, čo s ním bude • nie veľmi • nie príliš • pomerne málo: matke nie veľmi, pomerne málo pomáhal; neveľmi, nie príliš pokojne sledoval vývoj situácie • málo • trocha • trochu (vyjadruje okolnosť malej miery): v druhom polčase sa iba neveľmi, málo, trocha zlepšili

však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem

2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak

3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak

4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že

nieže p. nie 1

sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledva • expr.: sotvaže • ledvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počuli • len-len • expr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadal • leda • expr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohár • expr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udrží • hovor. tak-tak • hovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukru • expr. ledvučičko • zastar.: sotvy • sotvyže • ledvy • arch. ledvým činom (Tajovský, Figuli) • takmer • temer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštívi • ťažko • asi ťažko • asi nie • pravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie. • asi • pravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevráti • zastar.: sotvy • sotvyže (J. Kráľ)

3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledva • expr.: sotvaže • ledvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršať • hneď ako • len čo • len toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiť • iba čo • iba toľko čo • práve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov otec • zastar.: sotvy • sotvyže (Dobšinský, Škultéty) • kadenáhle (Kalinčiak) • nespráv. akonáhle

niečí označuje neurčitého vlastníka al. pôvodcu • dačí • voľačí • čísi: našiel som niečí, voľačí, čísi klobúk; je to niečia, dačia, čiasi vina • niekoho • dakoho • voľakoho: niekoho, dakoho roľa; dakoho, voľakoho majetok

nielen 1. vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nie iba: pôjdeme všetci, nielen, nie iba ty

2. ako súčasť dvojčlennej spojky so spojkami ale aj, ale i, lež aj, lež i, ale ešte, ešte aj vyjadruje priraďovací stupňovací vzťah • nielenže: nielen(že) si roztrhal nohavice, ale aj, lež aj, ešte aj sveter stratil

nieto vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nietoby • nietoaby • nietožeby • nieby • niežeby, pís. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto žeby, nie to že by, nie by, nie žeby: ten ani muche neublíži, nieto(žeby) človeku; cez deň sám nikde nejde, nie(že)by v noci • tobôž • tobôž nie • tým menej: sebe nič nekúpi, tobôž (nie), tým menej druhým • tým skôr • tým viac: mama sa určite nahnevá, tým skôr, tým viac otec

niežeby p. nieto

obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádeže • žalovať • obžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zrady • kniž.: inkriminovať • rekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postup • usviedčať • usvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstva • zastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradol • expr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcu • fraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) trénerovi • váľať vinu • zvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)

odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličný • rozdielny • rôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach sveta • odchylný • odchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vláda • nie taký • nie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šaty • iný • inakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtým • nie ten • nie ten istý • druhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človek • nerovnaký • nejednaký • nerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhru • nezhodný • kniž. diskrepantný • odb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkach • nerovnorodý • rôznorodý • rozmanitý • odb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováh • nerovnocenný • nerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách) • cudzorodý • cudzí • inorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvok • diferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístup • onaký • onakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvý • osobitný • zvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípad • kniž. rozrôznený • kniž. zastar.: oddielny • rozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)

ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá

znedvižnieť p. ochabnúť 1

otupieť 1. stať sa tupým, stratiť ostrosť • otupiť sa • zatupiť sa: nôž sa časom otupí, otupie; ostrie píly sa zatupilo • stupieť • stupiť sa: spomienky stupeli, žiaľ sa stupil

2. stať sa otupeným, apatickým • zľahostajnieť • znecitlivieť: po neúspechu otupel, zľahostajnel; od bôľu celý otupel, znecitlivel • zvlažnieť (stratiť horlivosť, stať sa vlažným): zvlažnieť vo viere • zlaxnieť (stať sa laxným)

zvlažnieť p. otupieť 2

prelačnieť p. vyhladnúť

vyhladnúť stať sa hladným • vylačnieť: od rána sme poriadne vyhladli, vylačneli • zlačnieť: pren. zlačneli po cudzej krvi (Figuli) • prelačnieť (obyč. sčasti vyhladnúť) (Timrava) • vypostiť sa (vydržať byť hladný): už ste sa dosť vypostili, poďte k stolu

premeškať spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas, nevyužitím niečoho • zmeškať • zameškať: premeškať, z(a)meškať vhodný termín na siatie • zastaráv. omeškať: neomešká ma napomenúť • nechať/dať si ujsť • prísť o niečo: prišli sme neskoro, večeru sme si nechali/dali ujsť, o večeru sme prišli; nenechá si ujsť príležitosť prihovoriť sa dievčaťu • premárniť (príležitosť, šancu a pod.) • hovor. prepásť: prepásť možnosť dostať sa do klubu • nevyužiť • stratiť: nevyužiť dobrú príležitosť; stratiť čas dôležitý na štúdium • vynechať • zanedbať (často v zápore): nevynechať ani jednu príležitosť na sebairóniu • fraz. zmeškať vlak

prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metra • pretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domov • upraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačku • prestavať • adaptovať • prispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálu • poprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniť • premeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci park • kniž. modifikovať: projekt modifikujú • preštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná veta • prevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

p. aj premeniť

2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazí • stratiť • zastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratili • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal

stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmi • hovor. expr.: zapatrošiť • zapotrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť • odpeľať • odpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)al • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatári • hovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúče • nár. zaratiť (Šoltésová) • potratiť • postrácať • poroztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovky • roztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po poli • hovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky veci • založiť • podieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podela • prísť o niečo • zastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť

2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinu • nedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovali • kniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získal • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok

p. aj premárniť

prepáčiť potlačiť nevôľu voči niekomu, potlačiť oprávnené zazlievanie za nesprávne, nekorektné a pod. konanie • hovor. pardonovať: rodičia nemajú deťom neposlušnosť prepáčiť, pardonovať; prepáčim ti všetko okrem zrady • odpustiť (zmyť vinu niekoho): veľkoryso odpustiť urážku • nemať za zlé • nehnevať sa: nemajte nám za zlé, nehnevajte sa, že sme prišli neskoro • zastar. prehľadieť: ešte tentoraz som vinu prehľadel • fraz. zažmúriť oči nad niečím: nad všeličím musím zažmúriť oči, všeličo musím prepáčiť • prehliadnuť • expr. prekuknúť (vedome nevnímať): s pochopením prehliadla, prekukla synovo klamstvo • nevšimnúť si • nezbadať (vedome): môžete byť spokojní, ja si nedôslednosti nevšimnem, nezbadám • hovor. darovať (obyč. v zápore): ja mu urážku nedarujem

prerásť 1. získať prevahu nad niekým, niečím (vzrastom, významom, rozumom, mocou atď.) • prevýšiť: syn je urastený, prerástol, prevýšil otca • prečnieť (častejšie nedok. prečnievať): kríky prečneli vysoký plot záhrady • presiahnuť: skladateľ vysoko presiahol svojich rovesníkov • poprerastať (postupne): deti poprerastali rodičov • predbehnúť • prekonať • predhoniť • predstihnúť (v nejakej schopnosti): učni predbehli, prekonali majstra; v drobnokresbe predhonili, predstihli učiteľa • hovor. expr.: pretromfnúť • pretromfovať (získať prevahu obratnosťou, dôvtipnosťou): mladší ho už pretromfli • kraj. prehučať (bujne prerásť): burina prehučala hrach

2. postupne prejsť (vývinom, rastom) do novej podoby al. do niečoho postupne vojsť • vrásť: jeden spoločenský systém prerástol, vrástol do druhého; rakovina prerástla, vrástla do celého tela • preniknúť: básnikove verše prenikli do celonárodného povedomia

3. p. prevýšiť 1

prevýšiť 1. narásť vyššie ako niekto iný, ako niečo iné • prerásť: chlapec vzrastom už prevýšil otca; prevýšiť, prerásť predpokladaný počet ochorení • presiahnuť • prečnieť: strom prerástol, prečnel plot

2. vyniknúť nad niekoho, získať prevahu • predstihnúť: učni prevýšili, predstihli majstra • predbehnúť • prekonať • predhoniť: vo svedomitosti a usilovnosti predbehnúť, prekonať spolupracovníkov; v blahobyte ťažko predhoníme vyspelé krajiny • hovor. expr.: tromfnúť • pretromfnúť • pretromfovať (prevýšiť dôvtipnosťou, telesnou obratnosťou a pod.): každého pretromfoval, pretromfol v podnikaní • prevážiť (prevýšiť váhou, závažnosťou): zlato nepreváži pocit šťastia • premôcť (v zápolení): v skoku do výšky ma nik nepremôže, neprevýši • nespis. predčiť

pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätať • zried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodenia • upomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhu • upamätať • upamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videli • upozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčí • napomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštu • spomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenuli • fraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previnenie • popripomínať • pospomínať (postupne, viac vecí)

2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenať • podotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplný • zmieniť sa: o veci sa nik nezmienil • expr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísť • hovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľube • nadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problém • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • podštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovať • zduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiť • hovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)

prispôsobiť sa konať v zhode s daným (novým) stavom, zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo daným okolnostiam, požiadavkám • kniž. uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému školskému prostrediu • asimilovať sa (prispôsobiť sa až do splynutia s novým, iným): obyvateľstvo sa postupne asimilovalo • privyknúť • zvyknúť si • navyknúť si: rýchlo si privykol, zvykol na chladnejšie podnebie • udomácniť sa • zdomácnieť • aklimatizovať sa (prispôsobiť sa novému prostrediu): v zamestnaní sa už udomácnila; mnohé latinské slová u nás zdomácneli; hráči sa v trópoch ťažko aklimatizovali • naturalizovať sa (v cudzom prostredí): emigranti sa už celkom naturalizovali • adaptovať sa • odb. akomodovať sa: oči sa na tmu adaptovali, akomodovali • spružnieť (stať sa pružnejším, prispôsobivejším): politika spružnela • nár. prilahodiť sa: žena sa prilahodí (Kukučín)

spružnieť p. prispôsobiť sa

raždie odťaté al. suché konáre, vetvy • raždina • haluzina • haluzie: zbierať v hore raždie, raždinu, haluzinu, haluzie; kúriť raždinou, haluzinou • nár.: šmánie • šmáň (drobné raždie)

rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starí • takisto • práve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve tak • zhodne • súhlasne • totožne • identicky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identicky • kniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky strany • narovnako • najednako • najedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najedno • nemenej • niemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledky • detto: platí to rovnako, detto • zastar. rovnak (Dobšinský) • zastar.: rovne • rovno (Kalinčiak, Vajanský) • nár. zároveň (Timrava)

2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednako • nezmenene • neinak • neináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokov • nepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou

porov. aj rovnaký

3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednako • jednak: rovnako, jednako je to len pravda • aj tak • i tak • beztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné

4. p. aj 2 5. p. napoly 1

rozcítiť sa podľahnúť citovým dojmom, citovému vzrušeniu; stať sa vo zvýšenej miere citlivým • rozcitlivieť sa: pri pohľade na staré fotografie sa rozcítila, rozcitlivela • zried. rozclivieť sa: pri spomienke na rodičov sa rozclivel • roznežniť sa • roznežnieť • zried. rozocnieť sa (stať sa nežným): celý sa roznežnil, rozocnel

roznežnieť, roznežniť sa p. rozcítiť sa

sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom • fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách • špehovať • sliediť • hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom • stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu • pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje • všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku • fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo • nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2

sprísnieť stať sa prísnejším, prísnym • sprísniť sa: jeho hlas zrazu sprísnel, sprísnil sa • zvážnieť (o výraze tváre): matkina tvár od starostí zvážnela • zostriť sa: hlas sa mu od spravodlivého hnevu zostril

zvážnieť p. sprísnieť

spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodu • sklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnice • zvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu • dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzky • hovor.: rozbehnúť • naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobu • zapnúť: zapnúť prístroj, magnetofón • pospúšťať (viac vecí)

3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho • začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunu • ubrať (z ceny) • povoliť • poľaviť • popustiť (z nárokov, z ceny)

spyšnieť stať sa pyšným: nespyšnel, ani keď sa stal slávnym • expr.: naduť sa • nafúkať sa: od chvály sa celý nadul, nafúkal • zhrdieť • zhrdnúť (stať sa hrdým, sebavedomým): ako sa vrátil z cudziny, zhrdel, zhrdol • zried. zhonosnieť (Johanides)

stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstla • pribrať • nabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabrala • hovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviť • expr.: rozkysnúť sa • vykŕmiť sa • vypásť sa • vytučiť sa • vyžrať sa • rozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieť • zbruchatieť • zbachratieť • spupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatel • expr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sa • zaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatila • zhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrubla • zosilnieť • zmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieť • zosadlovieť • osadlovieť (obrásť tukom)

šmánie, šmáň p. raždie

takisto 1. vyjadruje totožnosť al. podobnosť dejov, vlastností al. kvantity • rovnako: hrali takisto, rovnako ako predtým; je takisto, rovnako veľký • práve tak • priam tak: práve tak, priam tak mu poradili aj iní • podobne • obdobne: pri práci postupovali podobne, obdobne • nie inak • nie ináč • neinak • neináč: včera prišiel neskoro, dnes nie inak, neinak, neináč • detto • kniž. taktiež: on dostal tisíc korún, ty detto, taktiež • zastar. takže (Tajovský)

2. upozorňuje na výraz, ku ktorému patrí • rovnako: môžeš prísť, takisto, rovnako tvoj brat • práve tak • priam tak: zodpovednosť má práve tak, priam tak ako ostatní • aj: aj priateľa navštívil • tiež (stojí za výrazom): chlapec bol zranený tiež • zastar. item • nár. otobôž (Jesenská)

tratiť 1. ostávať bez nejakého predmetu (pri nepozornej, neopatrnej manipulácii) al. bez súčasti tela, bez duševnej al. inej danosti • strácať: je zábudlivý, tratí, stráca veci; tratí, stráca zuby, vlasy, pamäť • vytrácať (o predmetoch): vytráca všetko z vrecka • prichádzať o niečo: prichádza o všetky svoje sily

2. prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodu • mať ujmu • byť poškodený • škodovať • prichádzať o niečo: tratiť, škodovať peniaze; prichádzať o výhody • strácať • prerábať: na všetkom iba strácame, prerábame

tŕnie hromad. tŕnistý porast, tŕnisté krovie: záhrada zarastená tŕním • trnina (Vajanský)

tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstne • guľatieť • guľatiť sa • zaokrúhľovať sa • okrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli sa • expr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejú • zastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučí • bruchatieť • expr.: bachratieť • pupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sa • hrubnúť (o ťarchavej žene) • priberať • priberať na váhe • hovor. poprávať sa • popravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sa • zried. správať sa (Kukučín)

zaokrúhľovať sa stávať sa okrúhlym, oblým (o tele a jeho častiach) • zaobľovať sa • okrúhlieť • okrúhliť sa: brucho, tvár sa mu zaokrúhľuje, zaobľuje, okrúhlie; vo štvrtom mesiaci ťarchavosti sa zaokrúhľuje, okrúhli • guľatiť sa • guľatieť • zaguľacovať sa (nadobúdať guľatý tvar): boky sa jej akosi guľatia, akosi guľatejú; telo sa mu vekom zaguľacuje • expr. bucľatieť (stávať sa bucľatým): líčka dievčaťu bucľatejú • tučnieť • priberať (stávať sa tučným) • expr. bachratieť: po tridsiatke začala tučnieť, priberať, bachratieť • vypĺňať sa: postava sa jej vypĺňa • zried. zaokrúžľovať sa: zaokrúžlené líca (Šoltésová)

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)