Synonymá slova "neve" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 86 výsledkov (1 strana)

  • subjektívny ktorý vychádza zo subjektu, ktorý je ním podmienený (op. objektívny) • osobnývlastný: mať subjektívny, osobný pohľad na niečo; spoliehať sa na subjektívne, osobné pocity; vysloviť subjektívny, vlastný názorindividuálny: pohybovať sa vo svojom subjektívnom, individuálnom svete; individuálne vlastnosti, predpokladyzaujatýpredpojatýneobjektívny (ktorý prestáva byť nestranný, ktorý veci posudzuje iba zo svojho hľadiska): zaujatá, predpojatá, neobjektívna kritikajednostrannýnevecný: jednostranné kritériá; subjektívne, nevecné argumenty


    nevedecký ktorý nezodpovedá kritériám vedeckosti (op. vedecký): nevedecký výklad pojmupseudovedeckýtiežvedeckýkniž. pejor. pavedecký (budiaci zdanie vedeckosti): pseudovedecký názor, pavedecké teórieneodbornýnekvalifikovanýpejor. diletantskýhovor. pejor. fušerský (nie odborne vzdelaný v istom vednom odbore): neodborná, nekvalifikovaná fušerská štúdia; nekvalifikovaná, diletantská diskusia


    veriť 1. byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho • dôverovať: verí, dôveruje synovikniž. zastar. verovať

    2. byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho • dúfaťmať nádej: verí, dúfa v uzdravenie; máme nádej, že zvíťazímekniž. nádejať sakniž. zastar. verovať

    3. hovor. (v zápore) nebyť schopný • nemôcťnevedieť: neverí, nevie sa už dočkať konca; nemôže sa dočkať prázdnin


    ktovie vyjadruje pochybnosť o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti • nevedno: ktovie, nevedno, či prídenevie sanie je známenik nevie: nevie sa, nie je známe, nik nevie, kedy príduhovor. ktohoviehovor. expr.: ktoževiektožehoviektožehotamvie: kto(že)hovie, ktožehotamvie, kedy sa to skončíhovor. expr.: bohviebohhoviepánbohviepánbohhovie: boh(ho)vie, pánbohvie, či sa vrátihovor. expr.: čertviečerthovie: čert(ho)vie, čo chcelhovor. expr.: paromvieparomhovieparomžehovie: paromvie, parom(že)hovie, čo tým myslelnár. ktoznánár. expr.: ktohoznáktožeznáktožehoznábohzná: kto(že)zná, ako to bolo


    nevedno p. ktovie


    ktovieako 1. pís. i ktovie ako hovor. expr. vyjadruje neurčitosť spôsobu so záporným citovým hodnotením • expr. nevedno akohovor. expr.: ktohovieakoktožehovieako, pís. i ktohovie ako, ktožehovie ako: ktovieako, kto(že)hovieako to urobilhovor. expr.: bohvieakobohhovieakočertvieakočerthovieako, pís. i bohvie ako, bohhovie ako, čertvie ako, čerthovie ako: bohvie ako sa dostal na vysokú školu; čerthovie ako prišiel k toľkým peniazom

    2. hovor. expr. v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastnosti a pod. • veľmiosobitnemimoriadne: nie je ktovieako krásna; nechcem, aby ho tam veľmi, osobitne preháňalihovor. expr.: bohvieakočertvieako: nebude ktovieako, bohvieako vysoký (veľmi)


    ktoviedokedy, pís. i ktovie dokedy vyjadruje neurčitosť koncovej časovej hranice • ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokiaľ: ktoviedokedy, ktoviedokiaľ budú prečnevedno dokedynevedno dokiaľ: nevedno dokedy opravia cestuhovor.: ktohoviedokedyktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokedy, ktohovie dokiaľhovor. expr.: ktožehoviedokedyktožehoviedokiaľbohviedokedybohviedokiaľčertviedokedyčertviedokiaľ, pís. i ktožehovie dokedy, bohvie dokedy atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviedokedy, čertviedokedy tam zostanú; bohviedokiaľ, čertviedokiaľ to spravia


    ktoviekade, pís. i ktovie kade vyjadruje neurčitosť smeru al. miesta, ktorým prechádza dej • ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kadiaľnevedno kadenevedno kadiaľ: dostal sa sem ktoviekade, ktoviekadiaľ, nevedno kadehovor.: ktohoviekadektohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľhovor. expr.: ktožehoviekadektožehoviekadiaľbohviekadečertviekadebohviekadiaľčertviekadiaľ, pís. i ktožehovie kade, bohvie kade, čertvie kade atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): túla sa bohviekade, čertviekade; bohviekadiaľ, čertviekadiaľ ta preliezol


    ktoviekde, pís. i ktovie kde 1. vyjadruje neurčitosť miesta • nevedno kde: ktoviekde, nevedno kde si zabudol kabáthovor. ktohoviekde, pís. i ktohovie kdehovor. expr.: ktožehoviekdebohviekdečertviekde, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde, čertvie kde (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktoviekde, bohviekde, čertviekde teraz trčí

    2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania • ktoviekam, pís. i ktovie kamnevedno kdenevedno kam: ktoviekde, ktoviekam, nevedno kam sa vybralhovor. ktohoviekdektohoviekam, pís. i ktohovie kde, ktohovie kamhovor. expr.: ktožehoviekdektožehoviekambohviekdebohviekamčertviekdečertviekam, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): takto sa bohviekde, čertviekam dostaneme


    ktoviekedy, pís. i ktovie kedy vyjadruje neurčitosť časového úseku al. časového bodu • nevedno kedy: ktoviekedy, nevedno kedy sa sem znova dostanemehovor. ktohoviekedy, pís. i ktohovie kedyhovor. expr.: ktožehoviekedybohviekedyčertviekedy, pís. i ktožehovie kedy, bohvie kedy, čertvie kedy (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekedy, čertviekedy sa ten vráti


    ktoviekoľko, pís. i ktovie koľko 1. vyjadruje neurčitosť počtu al. množstva • nevedno koľko: ktoviekoľko, nevedno koľko korún za to dostanemehovor. ktohoviekoľko, pís. i ktohovie koľkohovor. expr.: ktožehoviekoľkobohviekoľkočertviekoľko, pís. i ktožehovie koľko, bohvie koľko, čertvie koľko (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekoľko, čertviekoľko toho za ten čas nahrabal; nemá toho bohviekoľko, čertviekoľko (veľa)

    2. p. veľa


    ktoviekto, pís. i ktovie kto vyjadruje neurčitosť osoby • nevedno kto: ktoviekto, nevedno kto mu stále pomáhahovor. ktohoviekto, pís. i ktohovie ktohovor. expr.: ktožehoviektobohviektočertviekto, pís. i ktožehovie kto, bohvie kto, čertvie kto (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehoviekto, bohviekto, čertviekto sa sem mohol dostať; myslí si o sebe, že je bohviekto, ktoviekto (niekto významný)


    ktovieodkiaľ, pís. i ktovie odkiaľ vyjadruje neurčitosť východiska al. pôvodu • ktovieskadektovieskadiaľ, pís. i ktovie skade, ktovie skadiaľnevedno odkiaľ: ktovieodkiaľ, ktovieskade, ktovieskadiaľ to sem priniesol; nevedno odkiaľ sa s ním poznáhovor.: ktohovieodkiaľktohovieskadektohovieskadiaľ, pís. i ktohovie odkiaľ atď. • hovor. expr.: ktožehovieodkiaľktožehovieskadektožehovieskadiaľbohvieodkiaľbohvieskadebohvieskadiaľčertvieodkiaľčertvieskadečertvieskadiaľ, pís. i ktožehovie odkiaľ, bohvie odkiaľ atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohvieodkiaľ, bohvieskade prišli; bohvieskadiaľ, čertvieskade to má


    ktovieprečo, pís. i ktovie prečo vyjadruje neurčitosť príčiny al. dôvodu • nevedno prečo: ktovieprečo, nevedno prečo neprišlihovor. ktohovieprečo, pís. i ktohovie prečohovor. expr.: ktožehovieprečobohvieprečočertvieprečo, pís. i ktožehovie prečo, bohvie prečo, čertvie prečo (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehovieprečo, bohvieprečo, čertvieprečo zasa mešká


    mimovoľne bez vlastnej vôle, bez úmyslu, bez uvažovania, bez rozmýšľania (op. úmyselne, vedome, zámerne) • nevdojak: mimovoľne, nevdojak sa obrátil k dverámnevoľkyzried. mimovoľkyzastar.: nevoľnenevoľno: nevoľky, mimovoľky zastal uprostred cestynechtiacnechtiačkynechcene: pohľad mu nechtiac, nechtiačky padol na otvorenú knihu; nechcene siahol rukou na boľavé miestobezmyšlienkovite: bezmyšlienkovite si pretrel čelonevedomkynevedomepodvedomeneuvedomenezastar.: neuvedomelenepovedomebezpovedome (neuvedomiac si, bez účasti vedomia): mimovoľne, nevedomky, nevedome si prešla rukou po vlasoch; podvedome, neuvedomene strčil ruku do vreckaneúmyselneinštinktívnereflexívnereflexne: mimovoľne, neúmyselne sa zamiešal do rozhovoru; inštinktívne, reflexívne, reflexne zdvihol ruku na obranusamovoľnespontánne: samovoľne, spontánne z neho vyletelo, čo sa mu nepáčiautomatickymechanicky: automaticky, mechanicky zatiahol ručnú brzdunenáročkynezámernezried. neschválne (bez osobitného zámeru): mimovoľne, nenáročky, nezámerne zamieril do lesa

    porov. aj mimovoľný


    nevedome 1. porov. nevedomý 2. p. mimovoľne


    nevedomec p. nevzdelanec


    nevzdelanec obyč. pejor. nevzdelaný človek • pejor. nevedomec: prejavil sa ako nevzdelanec, nevedomecexpr. analfabet: ekonomický analfabetpejor.: barbarignorant


    nevedomky p. mimovoľne


    nevedomosť p. neznalosť


    neznalosť nedostatok poznania • nevedomosť: z neznalosti, z nevedomosti sa dopustiť niečoho


    automatický 1. vykonávajúci nejakú činnosť al. úkony vlastnou silou, vlastným mechanizmom, bez účasti, zásahu človeka; založený na tomto princípe • plnoautomatickýplnoautomatizovaný: automatická, plnoautomatická, plnoautomatizovaná výrobná linkasamočinnýsamochodnýsamohybný: automatická, samočinná kontrola výrobkov; samočinné vypínanie magnetofónu; samochodný, samohybný strojautomatizovaný (vykonávaný automaticky): automatizované zariadenie, automatizované ovládanie prevádzky

    2. konaný automaticky, u človeka bez účasti vôle, vedomia (o prejavoch človeka al. iného živého tvora) • mimovoľnýsamovoľný: automatický, mimovoľný, samovoľný pohyb, reflexneuvedomenýnevedomý (bez účasti ľudského vedomia; op. uvedomený, vedomý): neuvedomená, nevedomá reakciapodvedomýpudovýinštinktívny: podvedomá, pudová, inštinktívna obranareflexnýreflexívny: reflexné, reflexívne prejavy organizmuzmechanizovanýmechanickýzautomatizovaný (robený bez rozmýšľania, automaticky, ako stroj; obyč. o pohyboch pri manuálnej práci) • bezmyšlienkovitý: bezmyšlienkovitá práca, bezmyšlienkovité úkony

    p. aj bezduchý 1


    mimovoľný ktorý nie je usmerňovaný vôľou, vedomím (op. úmyselný, vedomý, zámerný) • neúmyselnýnezámernýnechcený: spôsobiť mimovoľné, neúmyselné, nezámerné ublíženie na tele; neúmyselný, nezámerný, nechcený pohybneuvedomenýnevedomýzastar. nepovedomý: neuvedomený, nevedomý čin; nepovedomé konaniesamovoľnýspontánnyautomatickýmechanickýsamočinný (uskutočňovaný bez vonkajšieho al. vnútorného úmyselného pôsobenia): útlak vyvolal mimovoľnú, samovoľnú, spontánnu nenávisť; urobiť automatické, mechanické gesto; samočinný obranný reflexpodvedomý (iba nejasne uvedomovaný): ovládol ho podvedomý pocit úzkostipudovýinštinktívnyreflexívnyreflexný (podvedome usmerňovaný pudom, inštinktom al. reflexom): pocítil k nemu pudový, inštinktívny odpor; na teplo reagujeme reflexívnym, reflexným myknutímživelný (uskutočňovaný rýchlo, bez účasti vedomia, obyč. pod vplyvom ohrozenia): panika vyvoláva živelné konanienáhodnýzastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou): na tvári sa jej objavil náhodný, náhodilý úsmevnevdojakýzastar. nezradný (uskutočnený nevdojak, znezrady): ovládla ho nevdojaká túžba po domove


    neskúsený ktorý nemá dostačujúce skúsenosti (op. skúsený) • nezrelý: neskúsený začiatočník; neskúsený, nezrelý pracovníkexpr.: neostrieľanýnepodkutý: neostrieľaný, nepodkutý právnikzačiatočníckynováčikovský (bez praxe): začiatočnícky, nováčikovský prístup k roboteexpr.: dnešnýdneskajší: iba vo frazeologickom spoj. už nie som dnešný, dneskajšípejor.: sopľavýusmrkanýusoplený: sopľavý, usmrkaný, usoplený učeňzastar. nevedomý: je v tomto remesle ešte nevedomýpren. expr.: holobradýholopyský

    p. aj mladý


    neúmyselný (vy)konaný bez úmyslu, bez zámeru (op. úmyselný) • nechcený: neúmyselný, nechcený činneplánovanýnáhodný: neplánované, náhodné stretnutiemimovoľnýnevedomýpodvedomýspontánny (riadený podvedomím): mimovoľné, spontánne konanie; nevedomá, podvedomá reakciazried. nevypočítaný (op. schválny): nevypočítaný priebeh akcienezavinený (uskutočnený bez vlastnej al. inej viny): nezavinené poškodenie zákazníka


    nevedomý 1. ktorý nie je s niečím oboznámený, nevediaci o niečom • neznalýnezasvätený: treba poučiť všetkých nevedomých, neznalých, nezasvätených ľudí; robiť sa nevedomým, neznalým

    2. p. mimovoľný 3. p. nevzdelaný; neskúsený


    nevzdelaný ktorý nemá potrebné vzdelanie (op. vzdelaný): nevzdelaný výrastoknegramotný (ktorý nevie čítať a písať): u nás niet negramotných ľudíneučenýneškolenýhovor. zastaráv. neškolovaný (ktorý nenavštevoval školy): hoci je neškolený, neškolovaný, je to múdry človekobyč. pejor. primitívny: je to primitívny hlupákobmedzený (s ohraničenou duševnou, rozumovou úrovňou; op. rozhľadený): obmedzený pracovníkprostý (ktorý nemá vysoké vzdelanie): starý otec bol nevzdelaný, prostý človekzaostalýpejor. barbarskýzastar. nevedomý (na nízkej úrovni poznania): zaostalý, nevedomý, barbarský ľudnekultúrny (na nízkej kultúrnej úrovni) • nekultivovaný (bez vzdelania, školenia v istej oblasti): nekultúrne, nekultivované obecenstvo

    p. aj sprostý 1


    málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trochatrochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostíneveľanemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákovkoľko-toľkoriedkohovor. poriedkozried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedkoskromneposkromneskúpokniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúponiečodačovoľačočosi: zostalo nám iba niečo, čosi chlebaniekoľkohovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázkuexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: má máličko, málinko priateľovexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuskromnučkoskromnunkoskromnulinkoštipkaštipkubyľkabyľkukvapkakvapkukvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mliekaminimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korúnprimálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcovfraz.: za náprstokako kvapka v mori

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trochatrochu: málo, trocha si pospalneveľanemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnohokoľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľkoneveľmineprílišzried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladbaskromneposkromneskúpokniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izbazľahka: zľahka sa usmialaslaboexpr.: biedneúbohomizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábalexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračilexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuštipkubyľkukvapkukvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľaviloexpr. skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko sa najedolnepatrnemizivominimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímaloprimálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinuchvíľuhovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal

    3. p. zriedkavo


    neveľa p. málo 1, 2, trocha1 1, 2, neveľmi, niekoľko


    neveľmi vyjadruje okolnosť menšej miery, intenzity, menšieho rozsahu a pod. • neveľanepríliš: za posledný rok neveľmi, neveľa podrástol; nepríliš dbal o poriadok na pracoviskuhovor. nebárs: nebárs sa staral o to, čo s ním budenie veľminie prílišpomerne málo: matke nie veľmi, pomerne málo pomáhal; neveľmi, nie príliš pokojne sledoval vývoj situáciemálotrochatrochu (vyjadruje okolnosť malej miery): v druhom polčase sa iba neveľmi, málo, trocha zlepšili


    niekoľko označuje obyč. menší neurčitý počet • dakoľkovoľakoľkokoľkosi: vzala si niekoľko, dakoľko korún navyše; pred domom stálo voľakoľko, koľkosi zvedavcovneveľanemnohoviacero: na konferenciu prišlo neveľa, nemnoho odborníkov zo zahraničiahovor.: párzopárkoľko-toľko: (zo)pár, koľko-toľko pomocníkov si ešte nájdemálo: iba málo domov zostalo nepoškodenýchtrochatrochuexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: v koši zostalo trocha, troška zemiakovdačoniečočosivoľačo (o veciach): našiel aj dačo, voľačo jahôd


    trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochumálo: vypil trocha, trochu, málo mliekaneveľanemnohoniekoľkokoľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákovriedkohovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedkoskúpokniž. sporozried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý stromskromnehovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedlaniečodačočosivoľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chlebaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávyexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: na dne zostalo máličko, málinko vodyexpr.: byľkuštipkukvapkukvapkakvapôčkaskromnučkoskromnunkoskromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vínaexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochumálo: trocha, málo si privstalneveľanemnohokoľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohlinepatrne: nepatrne sa usmialaneveľmineprílišzried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomoholskromneposkromne: skromne, poskromne si oddýcholslabochaboskúpokniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izbajemneľahkozľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasochhovor. ako-tak: ako-tak si polepšilkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošička, trošinku sa bálaexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšilexpr.: byľkuštipkukvapkukvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástlaexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinkoexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochuchvíľuchvíľkuexpr. chvíľočkuhovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuťnachvíľunachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostaťkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskorilfraz. na skok: prišla iba na skok


    malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľkýnevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľnýnebadanýnebadateľnýnevýraznýneviditeľnýminiatúrnymikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúcinedostatočnýslabýchabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatenýnedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličípiadimužíckyškriatkovskýkolibričíliliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesnýobmedzenýstiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučkýšťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivýnepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľnýblšacíblšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľkýaký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalýprimalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličkýmaličičkýmalinkýmalilinkýmalunkýmalulinkýmalučkýmalučičkýzried. malučenkýnár. malušký

    2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

    p. aj nedospelý

    3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


    mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

    2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

    3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


    nepatrný 1. sotva zbadateľný, veľmi malý množstvom, veľkosťou, intenzitou a pod. (op. viditeľný, zreteľný) • nebadanýnebadateľný: umlčal ho nepatrným, nebadaným gestom; všimli si nebadateľnú zmenunenápadnýnepozorovaný (op. očividný): nastalo nenápadné, nepozorované zlepšenie zdravotného stavuneveľký (op. veľký): nepatrné, neveľké zvýšenie platunevýrazný (op. výrazný): nevýrazný, názorový posunzanedbateľnýmizivý (ktorý nestojí za povšimnutie): dosiahnuť zanedbateľné, mizivé percento ziskumalýslabý (op. veľký, citeľný): dostať malú, slabú podporu; nastalo slabé ochladenie (op. silné) • ľahkýmierny: pofukoval ľahký, mierny vetrík (op. silný)

    p. aj drobný

    2. p. bezvýznamný, nepodstatný


    neveľký p. malý 1, nízky 1, 2, nepatrný 1


    nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopecnevysokýneveľkýhovor.: ponižšípomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porastkrátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohamiúzemčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavukrpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pesnízkokmennýzákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloňdrobný (o zvieratách): nízka, drobná zverprízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučkýnizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izbaexpr. prinízky

    2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlonepatrnýzanedbateľnýbagateľnýsotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energieslabýúbohýnedostatočnýpodpriemernýpodnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudínevysokýneveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nárokyzlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálkaprimitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinuzvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášneexpr. prízemný: prízemné správanie

    3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý


    skúpy 1. ktorý nerád dáva zo svojho (op. štedrý): nikdy neponúkne zo svojho, je skúpylakomý (ktorý zo svojho nedáva, ale zato túži po veciach, majetku iných): lakomému človeku nikdy nie je dosťpejor.: žgrlošskýdržgrošskýskuhravýskývraživýskývražný: žgrlošský, držgrošský, skuhravý starý mládenecnár. expr. škrhľavý: škrhľavý starý otec (Timrava)pren. macošský: macošská prírodapriskúpy (príliš skúpy)

    2. ktorého je málo, nepostačujúci (op. štedrý) • slabýmalýnízkybiedny: skúpa, slabá, malá pláca; nízky, biedny zárobokskromnýsporý: skromné, sporé lúče slnkaneveľkýnevýdatnýchabý: neveľká úroda (op. bohatá, hojná); nevýdatný, chabý dážďpriskúpy (príliš skúpy)


    slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

    p. aj chudý

    2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

    3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

    4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

    5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


    úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširokýtenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužkaštíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázypriliehavý: priliehavé rukávyrovnýhladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňapodlhovastýpretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvárexpr. uzučkýuzunkýuzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený

    2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesnýmalýobmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciujednostrannýúzkoprsýzúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známychužší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výberpriúzky

    3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontaktblízkybezprostrednýpriamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosťpriúzky


    nevera porušenie (obyč. manželskej) vernosti • nevernosťcudzoložstvo (mimomanželská súlož)


    ateista stúpenec ateizmu • neverecneveriacibezverec: byť presvedčeným ateistom; počet neveriacich klesáobyč. pejor. bezbožník (z hľadiska veriaceho) • expr. pohanexpr. bohaprázdnik (Timrava)hovor. expr.: neznabohneznajboh


    neverec p. ateista


    ateistický vychádzajúci z ateizmu, založený na ateizme popierajúcom náboženské učenie o existencii Boha (op. teistický): ateistické presvedčenienevereckýneveriaci (v náboženskom zmysle; op. veriaci): neverecké knihy; neveriaci, ateistický človeknenáboženský (op. náboženský) • expr. bezbožný: nenáboženská, bezbožná výchovapejor.: neznabožskýneznajbožský: neznabožská, neznajbožská mládežmaterialistický (zdôrazňujúci hmotnú podstatu sveta a druhotnosť vedomia; op. idealistický): ateistický, materialistický svetonázor; ateistické, materialistické videnie


    bezbožný ktorý neverí v Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný) • neveriacineverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihyateistický (op. teistický): ateistická výchovapejor.: neznabožskýneznajbožskýexpr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svetbohapustýbohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutkyrúhavýrúhačskýbohorúhavýbohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské rečihriešnynemravnýnehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný životskazený (mravne): skazený svetsvätokrádežný


    neverecký p. ateistický, bezbožný


    ateizmus myšlienkový smer popierajúci existenciu Boha • neverectvo: hlásanie ateizmu; komunizmus šíri neverectvoobyč. pejor. bezbožnosťexpr. bohaprázdnosťhovor. expr.: neznabožstvoneznajbožstvo


    neverectvo p. ateizmus


    dôverný 1. ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere • blízkyzried. dôveryplný: dôverný, blízky priateľ; dôverná, dôveryplná osobaintímnysúkromnýosobný (týkajúci sa intimity, súkromia): intímne prostredie; intímne, súkromné, osobné vecifamiliárnyrodinný (bezprostredný, ako doma, v rodine): familiárna, rodinná atmosféra; familiárne oslovenieodb. hypokoristický (o slovách)

    2. na verejnosti nerozšírený, prístupný iba zasvätencom • tajnýneverejný (op. verejný): dôverné, tajné informácie; dôverný, neverejný spisdiskrétny: diskrétny rozhovor


    neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľdomácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba menanenútenýdôvernýsúkromnýfamiliárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tónneverejnýkuloárovýkuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovanianezákonnýsvojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predajnelegálnyilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosťpokútnytajnýskrytýčiernypren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja


    neverejný konaný bez účasti verejnosti, bez verejnej kontroly; známy iba úzkej skupine ľudí (op. verejný): neverejné súdne konanietajný (zámerne skrytý, utajený): neverejné, tajné hlasovanie; tajná schôdzka; tajná informáciadôvernýdiskrétny (obmedzený na skupinu dôveryhodných, spriaznených ľudí): dôverné, diskrétne stretnutie; poskytnúť dôverné, diskrétne správyfraz. za zatvorenými dverami: zasadanie za zatvorenými dveramisúkromný (týkajúci sa osobného života mimo verejnosti; poskytnutý v súkromí al. dôverne): neverejný, súkromný život politika; súkromný rozhovorosobnýprivátny (týkajúci sa súkromnej osoby, nie verejného činiteľa; op. oficiálny): osobný, privátny názor politika; osobný tón (v rozhovore)neúradný (op. úradný): neúradný prejav


    tajný1 ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromftichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfautajenýexpr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľnemenovanýneznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdrojazatajenýzatajovanýtajenýutajovanýmaskovaný: meno informátora je zatajené, zatajovanénepozorovanýzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín)šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmolingv.: argotovýargotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečoudôvernýneverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždeniepostrannýbočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslovpodzemnýilegálnynelegálnypokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňamizákulisnýkuloárnykuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovorkniž. ezoterický


    malodušný ktorý sa vyznačuje malosťou ducha, nedostatkom viery al. odvahy; svedčiaci o malosti ducha (op. veľkodušný) • kniž. malomyseľnýzastaráv. slaboduchý: malodušní, malomyseľní, slaboduchí ľudia nemajú odvahu podnikať; viesť malodušné, slaboduché rečineveriacimaloverný (ktorý neverí v niečo pozitívne, prejavuje sa nedôverčivosťou): ostal neveriacim, maloverným pesimistomkniž. defetistickýpejor. porazenecký (ktorý neverí vo vlastné sily, schopnosti): zaujal defetistický, porazenecký postojbojazlivýustráchanýustrašený: malodušný, bojazlivý mládenec; ustráchaný, ustrašený pohľadskľúčenýskormútenýkniž. skleslý (op. radostný): malodušní, skľúčení odsúdenci; skľúčená, skleslá náladazúfalýbeznádejnýbezútešný (ktorý si zúfa, ktorý stratil nádej; svedčiaci o nedostatku nádeje): po prvom neúspechu sa stal malodušným, zúfalým; oddal sa beznádejnému, bezútešnému smútku


    nedôverčivý ktorý len veľmi ťažko niečomu verí, uverí; často pociťujúci al. vyjadrujúci nedôveru, pochybnosti al. podozrenie (op. dôverčivý) • pochybovačný: nedôverčivý, pochybovačný človek; v odpovedi zaznel pochybovačný tónneveriacimalovernýkniž. skeptický (ktorý skoro ničomu neverí; op. aj naivný): mamin neveriaci pohľad; mať skeptické názory na budúcnosťpodozrievavýupodozrievavý (pociťujúci al. vyjadrujúci podozrenie): klásť podozrievavé, upodozrievavé otázky


    neveriaci1 p. nedôverčivý


    neveriaci2 p. ateista


    nedôverčivo s pocitom nedôvery, pochybností a pod.; prejavujúc nedôveru, pochybnosti • s nedôverouzried. nedôverivo: nedôverčivo, s nedôverou pristúpila k sediacemu chlapcovineveriackyneveriacokniž. skepticky: pri mužových slovách sa tvárila veľmi neveriacky, neveriacopochybovačnezried. pochybujúco: nedôverčivo, pochybovačne krútil hlavou nad tým, čo sa stalopodozrievavoupodozrievavo: podozrievavo, upodozrievavo sa pozerala na prichádzajúcichmaloverne (veľmi nedôverčivo): maloverne hľadela na svoju budúcnosťnár.: neveriacneneveriacno


    neveriacky, neveriaco, neveriacne, neveriacno p. nedôverčivo


    neveriť p. pochybovať


    pochybovať prejavovať, vyslovovať pochybnosť, neistotu • mať pochybnosť: pochyboval, mal pochybnosť, či vlak stihnenemať istotunebyť si istýbyť neistý: nemá istotu, nie si je istá, či skúšku spravínedôverovaťneveriť (silno pochybovať): nedôveruje, neverí jeho rečiam


    neverník kto porušuje vernosť • cudzoložník (kto sa dopúšťa cudzoložstva)


    zradca kto zradil, zrádza • vierolomníkzastar. vierolomca (Kalinčiak): zradca vlasti, zradca vlastného svedomianeverník (kto porušil vernosť) • odrodilec (kto sa odrodil, obyč. národu) • odpadlíkzried. odbehlík (kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, rodine a pod.) • pejor.: judášjaničiarrenegátzapredanecpubl. pejor. kvisling (zradca vlastného národa)


    nevernosť p. nevera


    neverný ktorý nedodržiava sľuby (vernosti), záväzky; ktorý prestáva byť (citovo) oddaný (op. verný) • vierolomný: neverný, vierolomný manžel; je neverný svojim zásadámcudzoložný (spojený s cudzoložstvom): cudzoložná ženakniž. perfídny (podlo neverný): perfídny človekzradný (zrádzajúci sľuby vernosti, oddanosti): neverný, zradný sluhafalošný (obyč. v citoch, láske)


    vierolomný ktorý zradil dôveru; svedčiaci o zrade • zradný: vierolomný, zradný človek; zradný činneverný (ktorý porušuje vernosť): neverný partnerkniž. perfídnypodlý (ktorý je morálne nízky; svedčiaci o tejto vlastnosti): podlí ľudia, podlé skutkybezcharakterný (ktorý nemá pevný charakter; svedčiaci o tom): bezcharakterný lump, bezcharakterné správanienečestný (ktorý nekoná čestne, ktorý je v rozpore s čestnosťou): nečestný obchodník, nečestné konaniebezzásadový (ktorý nemá pevné zásady): bezzásadová politika


    neveselý p. smutný, vážny1 1


    skeptický ktorý je založený na skepse, nedôvere, ustavičných pochybnostiach; pre ktorého je príznačná skepsa; svedčiaci o skepse • nedôverčivýpochybovačný: skeptický, nedôverčivý, pochybovačný človek; nedôverčivé, pochybovačné slovápesimistický (ktorý má sklon vidieť všetko z horšej stránky; op. optimistický): pesimistický pohľad na svet, pesimistická predpoveďnegativistický (z princípu odmietavý, záporný): zakorenil sa v ňom negativistický postojnihilistický (pre ktorého nemá nič zmysel; ktorý všetko odmieta, popiera): nikto sa nevyzná v jeho nihilistickom sveteneveselýneradostný (ktorý neveští nič dobré, príjemné): vízia budúcnosti je neveselá, neradostnápochmúrnypošmúrny: pochmúrne, pošmúrne myšlienky


    smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselýbezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbehťažkomyseľnýkniž.: trudnomyseľnýtrudnýzried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človekskľúčenýsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutýstiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnenáskormútenýzarmútenýzronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvárustaranýustarostenýutrápenýužialenýužalostenýnešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastnéhorozžialenýrozžalostenýrozsmutnenýzried. bolestiplnýexpr.: rozboľavenýrozbolenýrozbolestenýrozbolestnený: rozboľavené srdcevážny: čakala vážna, bez úsmevunár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokomzarmucujúcineradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správupochmúrnypošmúrnybezútešnýkniž.: ponurýponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajineneutešený: neutešené pomeryzádumčivýclivýkniž. tklivýmelancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická náladasentimentálnysladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básničkabaladický (smutný ako v balade): baladický príbehzúfalýzlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlastrpkýbolestnýpren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmevpren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté očikniž. žiaľnybôľnyžalostnýkniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčkaelegickýtrúchlivýkniž. trúchly: trúchlivé spomienkysvetobôľnychmúrnypesimistickýkrušnýčiernyexpr.: temnýtmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dnitragickýdramatický: tragický, dramatický koniecexpr. presmutný (veľmi smutný)


    vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povahaneveselý: neveselá náladaprísny: prísny pohľaddôstojný: dôstojné správaniezdržanlivýodmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlaschladný: chladný úsmevstrohý: strohá odpoveďsubšt. dospelácky

    2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problémdôležitý: dôležitý návrhvýznamnývýznačný: významná, význačná udalosťdôrazný: dôrazné upozornenie

    3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosťnaozajstnýozajstnýopravdivý: naozajstný, ozajstný vedecskutočný: skutočný ľúbostný vzťahhodnotný: hodnotné vedecké dielocenný: cenný človeksolídny: solídny obchodník

    4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný činnebezpečný: nebezpečná chorobaťažký: utrpieť ťažkú porážkupovážlivýzastar. povážny: povážlivá situáciakritický: chorý je v kritickom stavekrízový: krízové obdobie

    5. p. vážený


    nevesta žena, ktorá sa vydáva al. má pred svadbou • mladuchavyvolená


    nevestinec dom prostitúcie • verejný domvulg. bordel


    dusný 1. horúci a vlhký • sparný: dusný, sparný večer; dusné, sparné počasieexpr. zried. znojný (Vajanský, Hviezdoslav)nevetranývydýchaný (bez prívodu čerstvého vzduchu): nevetraná, vydýchaná trieda, miestnosťzafajčenýzadymený (plný obyč. cigaretového dymu): vstúpiť do zafajčenej, zadymenej kaviarne

    2. p. ťaživý, skľučujúci


Pozri výraz NEVE v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: što, hľa, osv, pjv, vrom, iko, tli, awg, chv, scv, e, osj, ryc, pel, vvb
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV