Synonymá slova "nehybny" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 5 výsledkov (1 strana)

  • meravý 1. ktorý je bez pohybu al. bez náznaku života • nehybný: meravé, nehybné telo mŕtvehonepohyblivýkniž. nedvižnýodb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telozmeravenýzdrevenenýstŕpnutýstuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimyskľavenýkľavý (meravý od zimy al. choroby): skľavené, kľavé prsty od lámkyskrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohytuhýexpr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevenéneohybnýnepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telonepohnutýexpr.: sklenýsklenenýkniž.: strnulýustrnutýtoporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdnanecitlivýznecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivenáexpr. grambľavý (meravý obyč. od zimy) • pren. kamenný

    2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie • nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postojstŕpnutýkniž.: nedvižnýustrnutýstrnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy


    mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretýumretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuznýchkniž. zastaráv.: zomrelýumrelýumrlý (Kukučín, Timrava)zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojacizdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý peskniž. zosnulýtrocha zjemn. nebohýexpr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otcaneživýnehybnýbezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telomeravýstuhnutýexpr. tuhýpren.: vystretývyvrátenývyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážkepren.: studenývychladnutý: už je studenýpren. vyhasnutý (o očiach) • odumretýodb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo

    2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný


    nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravýzmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutýstŕpnutýstuhnutýtuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamennýskamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutýstrnulýnedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivýimobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromýochromenýochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevnýstabilnýstatický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

    p. aj stály


    ochrnutý 1. ktorý stratil schopnosť pohybu, obyč. ako následok úrazu, choroby a pod. • chromýochromený: po autonehode ostal ochrnutý, chromý; chromá, ochromená končatinanehybnýnepohyblivýkniž. imobilný: jazyk ostal od prekvapenia nehybný, nepohyblivý; nepohyblivý, imobilný invalidmeravýzmeravenýstŕpnutýstuhnutýtuhý: pravá časť tváre je po porážke meravá, zmeravená, stuhnutá; pri zápale mozgových blán má pacient stŕpnutú, stuhnutú, tuhú šiju

    2. p. ochromený 1


    stály 1. ktorý nie je prerušený, ktorý neprestáva v čase, ktorý sa nemení • neprestajnýnepretržitý: stále, neprestajné, nepretržité sneženieustavičnýkniž. neustályjednostajný: žiť v ustavičnom, neustálom strachu; jednostajný zhonpermanentný: permanentná pohotovosťtrvalýtrvácitrvácny: mať o hudbu trvalý záujem (op. dočasný); trvalé bydlisko (op. prechodné); pevnosť je trváca, trvácna vlastnosť kovudefinitívnykonečný (ďalej už nemenný): rozhodnutie nadobudlo definitívnu, konečnú platnosťodb. habituálny: habituálny stavplynulýsúvislýneprerušenýnerušenýsústavný (op. prerušovaný, nesúvislý): plynulá, súvislá prevádzka; neprerušený proces; sústavné úsilienevyčerpateľnýpren.: nevysýchavýnevysychavýnehasnúcizried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj poznania; nehasnúca, nepominuteľná slávakniž. nehynúcivečný: jeho pamiatka je nehynúca, večná; večný nepokojkniž.: nadčasovýgnómický (presahujúci významom svoju dobu): nadčasové hodnoty, gnómická platnosťpevnýfixný (op. pohyblivý, premenlivý): pevné, fixné cenynemennýkonštantný (op. premenlivý, variabilný): nemenná, konštantná veličina; konštantná hodnotastabilný (op. labilný) • odb. stacionárnyneprenosný (op. prenosný) • ustálenýnepohyblivýnehybný: stabilné, stacionárne, neprenosné technické zariadenie; ustálená, nepohyblivá menanepremenný (op. premenný) • odb.: invariabilný (op. variabilný) • invariantný (op. variantný): nepremenný, invariabilný, invariantný prvoknemenlivýnemeniteľný; neodstrániteľnýnezmazateľný: neodstrániteľná, nezmazateľná škvrna, stopaneodmysliteľný: neodmysliteľná súčasťnepodvratnýnezvratný: nepodvratná, nezvratná istotanerozbornýnezničiteľnýnevykoreniteľnýpren. nerozbitný: nerozborné priateľstvo, nezničiteľné puto, nerozbitná jednotakniž. utkvelý: utkvelá predstava, myšlienka

    p. aj rovnaký

    2. p. pravidelný 3


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV