Synonymá slova "naz" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 198 výsledkov (2 strán)

  • naznačiť čiastočne al. nepriamo dať najavo (obyč. v reči) • napovedaťnadhodiťzried. nadriecť: výzor veľa naznačí, napovie o charaktere človeka; naznačil, nadhodil nové otázkynačrtnúť (v hrubých črtách naznačiť): načrtol postup prácsignalizovať (naznačiť, čo sa má stať): v novinách signalizovali rast cienpripomenúťpoznamenaťpodotknúť (vysloviť poznámku): poznamenal, že je čas odísťexpr.: nadškrtnúťnaštrknúťnadštrknúťpodštrknúť: nadštrkol jej všeličo o priateľoviexpr. zried. naškrknúť


    pokynúť kývnutím dať niekomu znamenie (obyč. hlavou, rukou a pod.) • pokývaťpokývnuť: policajt pokynul, pokýval, pokývol rukou, aby pustil prúd áutdať pokyn: veliteľ dal pokyn na útokukázaťnaznačiť (gestom, náznakom upozorniť na niečo): ukázal mu očami, naznačil mu, aby prehovorilprikývať (privolať kývaním)


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oprotioznačiť: označil vinníka prstomudať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hraťzastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto)naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

    2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dompredviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačovpredstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcovpopredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponátyprezentovať: výstava prezentuje súčasné umeniedemonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príkladepredložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukazpodať: podať výklad o histórii obrazu

    3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavoprejaviťpreukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť samanifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlastizobraziťznázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalostivyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

    4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkazdokázaťdosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

    5. p. upozorniť


    črtať písať al. hovoriť o niečom v hlavných črtách • načrtávať: situáciu črtá, načrtáva v tmavých farbáchvykresľovaťkresliť (obyč. umeleckými prostriedkami): vykresľuje, kreslí v románe povojnové pomeryopisovaťpodávať: udalosť opisovať, podávať v hlavných črtáchnaznačovať (črtať v náznakoch)


    napovedať2 náznakom dávať najavo • naznačovaťsignalizovať: napovedá, naznačuje žiakovi odpoveď; výsledok čosi napovedá, signalizujeohlasovaťoznamovať (vopred napovedať niečo): inštinkt mu oznamuje, že by mal odísť


    nasvedčovať, nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom • svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybuukazovaťpoukazovaťnaznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadkudosvedčovaťdosviedčaťpotvrdzovaťdokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujúprezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá


    svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedaťbyť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konanívydať svedectvo (o niekom)

    2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčaťnasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepšídosviedčaťdosvedčovaťdokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinunaznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkusprezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnostiukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sahovoriť: výsledky hovoria za nás

    3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť


    značiť 1. dávať na niečo značku • značkovaťoznačovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníkyvyznačovaťpoznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobkysignovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbupuncovaťciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhysubšt. cajchovať

    2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenaťbyť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlásinaznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlasvyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstvapredstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych

    3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovaťzaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalostizapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov


    horeznačky tvárou a bruchom hore a zadnou časťou tela dolu (op. doluznačky) • horeznak (op. doluznak) • naznak: ľahol si horeznačky, horeznak do trávy; spadla naznak na dlážkuhore bruchomna chrbátna chrbtezried.: horebruškyhoreznakom


    naznak p. horeznačky


    náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrkyznak: znaky strachuznámka: ukázali sa prvé známky odporuznamenie: horúčka je znamením chorobykniž. symptóm: symptómy hystérielek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmuzáblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevutieň: v očiach má tieň smútkuprídych: prídych irónie v hlasepríchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkostizávan: závan vône lesaiskralúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádejenádych: nádych nedôveryodtieňodtienok: odtieň, odtienok výčitkyprízvuk: veliteľský prízvuk v hlasezafarbenieladenieráz: lyrické zafarbenie, ladenie básnetón: žartovný tónnábehtendencia: nábeh na riešeniekniž. zásvitzastar. zádych (Kukučín)zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav)názvuk (Chorvát)


    príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známkaznak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky životanáznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevunádych: hlas s nádychom smútkuzjav: to je sprievodný zjav zraneniaprejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radostikniž. symptóm: symptóm dobrej náladylek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndrómkniž. omen: dobré omen (Vajanský)signál: signál búrkykniž.: posolzora: posol jari, zore slobodypredzvesťznamenie: predzvesť vojnyzvestovateľ: ruže sú zvestovateľom letaodb. manifestácia


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


    heslovitý majúci charakter hesla, stručne vystihujúci podstatu • tézovitý: pripravil si heslovitý, tézovitý prejav; heslovitý, tézovitý konspektskratkovitýstručný (podaný v skratke): skratkovité, stručné poznámky z prednášky; stručné výpiskynáznakovitýnáznakový (vyjadrený len v náznakoch, nie podrobný, nie vyčerpávajúci): náznakovité formulácie

    p. aj stručný


    náznakovitý p. náznakový


    náznakový nesúci iba základné znaky, príznaky, prejavy niečoho (op. vyčerpávajúci, úplný) • náznakovitý: náznakové, náznakovité formuláciemenej časté: náčrtovitýnáčrtkovitý: predložil iba náčrt(k)ovité riešenieskratkovitýobrysovitýrámcovitýrámcovýheslovitýstručný (op. obsiahly): skratkovité, obrysovité, rámcovité predstavenie projektu; heslovitý, stručný úvod

    p. aj neúplný


    stručný ktorý obsahuje iba podstatu veci, ktorý je úsporný v slovnom vyjadrení (op. obšírny) • krátky: stručný, krátky úvod knihy; stručná, krátka gramatika; stručný, krátky opis pracovného postupujadrnýlapidárny (stručný a výstižný): jadrná, lapidárna odpoveďheslovitýskratkovitýtézovitýnáznakovitýnáznakovýnáčrtkovitýzried. obrysovitý (podaný v skratke, náznaku): heslovitý, skratkovitý výťah z článku; tézovitá prednáška; náznakovitý, náznakový, náčrtkovitý, obrysovitý opislakonickýúsečnýstrohý (veľmi stručný): lakonické vyjadrovanie; dostalo sa mu úsečné, strohé vysvetleniezhustenýkoncízny (stručný, ale plný podstatných, základných informácií, znakov): zhustený, koncízny výkladpren. telegrafický: telegrafický štýl, telegrafické informovanie o udalosti


    neúplný ktorému niečo chýba, ktorý nie je úplný; uskutočnený iba sčasti (op. úplný) • neucelenýnekompletný: neúplné, nekompletné umelecké zbierky; neucelený, nekompletný súbor čísel časopisučiastočný (sčasti skončený): nastalo čiastočné zlepšenie (zdravotného stavu)nedokončenýkniž. torzovitý (op. dokončený): nedokončené, torzovité literárne dielokusýzlomkovitýúryvkovitýútržkovitýkniž. fragmentárny (pozostávajúci z neúplného množstva častí istého celku): kusé, fragmentárne, útržkovité poznámky; zlomkovitá, úryvkovitá správamedzerovitý (s medzerami): medzerovité vedomostieliptický (s vypustením nejakej časti, jednotlivosti): eliptické vetynecelý (op. celý, celkový): zozbierať necelé množstvo exemplárovpolovičatýpolovičný (spolovice uskutočnený): to je iba polovičná pravda; dostal som polovičatú odpoveďnáznakový: náznaková kresbanedokonalýnedôkladnýnedôsledný (nie dokonale, do konca uskutočnený; op. dokonalý): nedokonalé spaľovanie plynu; nedôkladný, nedôsledný výskumobmedzenýoslabenýkniž. oklieštenýpren. okyptený (ktorého počet, šírka a pod. je pre isté obmedzenia menšia ako celkovo možná): mať iba obmedzené, oklieštené práva; družstvo nastúpilo v oklieštenom, okyptenom množstve; hokejové mužstvo hralo neúplné, oslabené

    p. aj náznakový


    nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


    nanosiť nosením nahromadiť • ponosiť: nanosil, ponosil veci na stôlpoznášaťpodonášaťpoprinášaťnaznášaťnadonášať (postupne viac vecí): naznášali im daryexpr.: povláčiťnavláčiťpozvláčaťnazvláčaťexpr. zried. podovláčať: navláčil všetko na kopunaniesť (nanosiť jednorazovo): voda naniesla veľa piesku


    naviať 1. viatím nahromadiť • nafúkaťnaduť: vietor navial, nafúkal snehu do izbynaniesťnanosiťnaznášať (o daždi): voda naniesla piesok do okienvmiesť: vietor vmietol sneh do dvora

    2. neos. viatím vniknúť • nafúkaťnaduť: navialo snehu do dvora


    naznášať postupným znášaním nahromadiť • nanosiťpoznášaťpodonášať: naznášal domov kopu kníh; nanosil zásobyexpr.: navláčiťnazvláčaťnazvlačovať: deti navláčili blata do bytu; nazvláčať dreva na dvor


    nahota obnaženosť tela • nahosť: skrývať svoju nahotu, nahosťzried. nažoba (Hviezdoslav)


    nažoba p. nahota


    názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľadmienka: držať sa svojej mienkyúsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o vecipresvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčeniezmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľaniahovor. teória: má na to svoju teóriukniž. nazeranie (Šoltésová)predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavustanoviskopostoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci?pohľad: realistický pohľad na udalostihlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlasobraz: utvoriť si obraz o svetezásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásadyhypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)


    presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľanianázornáhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľadsvetonázorsvetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľadviera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný životvyznanievierovyznanienáboženstvokniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesiezásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásadykniž. krédo: konať podľa svojho krédaistota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiťmienkaúsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečommyseľ: je mu to proti mysli


    úsudok výsledok usudzovania, uvažovania: utvoriť si o niečom vlastný úsudoknázormienka: povedať svoj názor, svoju mienkuzáver: dôjsť k záverukniž. súd: vysloviť o niekom nepriaznivý súd


    názorný uľahčujúci vnímanie a pochopenie obyč. uvedením obrázkov, príkladov, pomôcok a pod.; zložený z obrázkov a pod. určených ako ukážka, vzor, príklad • zastar. náhľadný: učiť názornou, náhľadnou metódou; vysvetľovať učivo uvedením názorného príkladuinštrukčnýinštruktívny (založený na návode): inštruktívny spôsob vyučovaniaobrazný (založený na obrazoch): audiovizuálna technika umožňuje obrazný výkladprístupnýzreteľnýpresvedčivý: nákres urobil vysvetľovanie prístupným, zreteľným; použiť názornú, presvedčivú argumentáciuukážkovývzorovýživý (využívajúci niečo ako vzor, dôkaz a pod.): toto je ukážkový, vzorový, živý príklad správneho postupuilustračnýilustratívny (majúci charakter ilustrácie): ilustračný, ilustratívny materiál na vyučovaniedemonštračný: demonštračný sprievod prednáškyodb. deiktický: deiktická vyučovacia metóda


    ideový týkajúci sa ideí, myšlienok al. väčších myšlienkových celkov, názorov (filozofických, estetických, politických a pod.) • myšlienkový: ideové, myšlienkové prúdy v stredoveku; ideový, myšlienkový charakter dielanázorovýsvetonázorovýzastaráv. svetonáhľadový: názorové, svetonázorové prejavy, rozdielyideologický (týkajúci sa ideológie ako ucelenej ideovej sústavy): ideologický rozpor


    meno 1. slovo, ktoré všeobecne al. jedinečne pomenúva nejaký jav • označeniepomenovanienázov: aké meno, pomenovanie, aký názov dať novému mostu; huby majú pekné mená, názvyzastar.: nazvanienázvisko

    2. p. povesť 2 3. p. meniny


    názov slovné označenie niečoho • pomenovanie: názov, pomenovanie ulice, mestameno: miestne menozastar. názvisko (Kalinčiak)označenienazvanie: označenie vínnadpis (krátky názov článku, kapitoly, básne a pod.): nadpis má byť pútavýtitul: kniha vyšla pod titulom Pamätititulok (názov článku, obyč. v novinách): palcový titulok


    pomenovanie slovné označenie niečoho • názov: pomenovanie, názov obce, ulicemeno: miestne menooznačenie: označenie víntermín (pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného odboru): odborný termín


    záhlavie 1. titulná časť písomnosti, publikácie, a pod. • hlavička: záhlavie knihy, list s hlavičkou firmytitulnázov: titul, názov článku

    2. p. tylo 1


    nazraň p. ráno


    ráno v časti dňa od úsvitu do predpoludnia, v rannom čase • zránanaráno: ráno, zrána začalo snežiť; naráno už býva chladnoza rána, pís. i zaránahovor. zaránky: za rána, zaránky si vyšli k riekezastar. ránom (Kukučín)nár. nazraň (Vansová)


    sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedenýnasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtenýnachovanýnakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statokplnýnaplnený: som už sýty, plnýexpr.: napukanýnasúkanýnahltanýnapraskanýnaprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataníhovor. expr.: napchatýnadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchaťpejor.: nažratýnažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chliebhovor. expr.: prejedenýpresýtenýprepchatýhrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratízastar. sýtnydet. al. zjemn.: napapanýnapapkaný

    2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatnývýživnýzáživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná stravažírny: žírne lúkyúrodný: úrodná zembohatý: bohatý prameň

    3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silnývýrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbamitmavýtemný: sýta, tmavá, temná modrátuhýintenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňaplnýzvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas


    nabažiť sa expr. uspokojiť túžbu po niečom • nasýtiť samať dosť: už sa nabažil, nasýtil voľnosti; má dosť cestovaniapresýtiť saprejesť sa (príliš sa nasýtiť): človek sa nikdy nepresýti, nepreje dobrého vzduchuhrub.: nažrať saprežrať sa: nevie sa nažrať prepychu; už sa prežral zábav


    najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedomdojesť sadosýtiť sazasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syromexpr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal prečexpr.: nakŕmiť sanasúkať sanarezať sanapukať sanapáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancovexpr.: napratať sanapráskať sanatrieskať sahovor. expr.: nafutrovať sanadžgať sanaprať sanapchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutianažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasapriživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známychdet.: napapať sanapapkať sasubšt. naládovať sa


    nažrať sa p. najesť sa, nabažiť sa


    nazrieť 1. krátko uprieť zrak na niečo, do niečoho • pozrieť (sa)podívať sa: nazrel do novín, podíval sa do oblokaexpr.: nakuknúťnaziznúťkniž. nahliadnuť: nakukol do spisov, nahliadol cez škáruponazerať (postupne) • zalistovať (v knihe) • hovor. expr. ňuchnúť: do izby ani neňuchol

    2. prísť na krátku návštevu • zastaviť sastaviť sapristaviť sa: cestou domov nazrel k rodičom; (za)stavil sa, pristavil sa u susedovhovor. ohlásiť saexpr. nakuknúť: dávno sa neohlásil; zajtra k vám nakuknem


    pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sauprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádzahovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúťkniž.: zhliadnuťpohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľudkniž.: vzhliadnuťvzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieťexpr.: vykuknúťvyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky stranyzazrieťexpr.: fľochnúťzíznuťzagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľocholexpr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieťnakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimiexpr. šmihnúť (Hviezdoslav)všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozrelifraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

    2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať saobzrieť (si)prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovarpopozerať (sa)poobzerať (si)poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeralexpr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očamihovor. expr.: obmrknúť siobkuknúť (si): obmrknúť si terénkniž.: obhliadnuť (si)poobhliadnuť (si)porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sazaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

    3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sapohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vecpopozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

    4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať


    zastaviť sa 1. ustať v pohybe, v činnosti, prestať sa hýbať; prerušiť chod, činnosť • zastaťzastaviť: dav ľudí sa pred budovou zastavil, zastal; auto (sa) zastavilo; výroba sa na krátky čas zastavila; muž za mestom zastal, zastaviluviaznuťzaviaznuťzachytiť sa (pri nejakej prekážke): bicykel uviazol, zaviazol v snehu; padajúci sa zachytil o strom, zastavil sa na stromezaseknúť sazadrhnúťzadrhnúť sahovor. expr. zahaprovať (náhle ustať v činnosti): zasekol sa v speve, v reči; motor sa zadrhol, zahaprovalzaraziť sazapätiť sazháčiť sa (náhle sa zastaviť): zaraziť sa v chôdzi; zapätiť sa, zháčiť sa v rečipozastavovať sapopristavovať sa (postupne sa zastaviť): autá sa pozastavovali

    2. na chvíľu niekam zájsť, niekde ostať, niekde, pri niečom sa zdržať • staviť sapristaviť sa: (za)staviť sa u známych; cestou sa pristaviť na výstavezried. ustaviť sa: Ustavte sa niekedy u nás!ohlásiť sanazrieť: už dlho sa u nich neohlásil; každý deň nazriem k rodičomzotrvať: pohľadom zotrvala na jeho tváripozastaviť sa: trocha sa pri tejto otázke pozastavíme


    nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostenýnamrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasomrozhnevanýrozčúlenýpohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané očiexpr.: najedovanýrozjedovanýnasrdenýrozsrdenýnasršenýrozsršenýnamosúrenýzried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvárhovor. expr.: napaprčenýrozpaprčenýnapajedenýrozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačkanazúrenýhovor.: rozčertenýrozzúrenýhovor. expr.: napálenýdopálenýnaštvanýexpr. dožratýhrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanierozhorčenýpobúrenýkniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protestkniž. rozľútenýpodráždenýrozdráždenýpopudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveďzlostnýhnevlivýmrzutýrozmrzenýzamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadomzastar. hnevnýzúrivýexpr. jedovatýpren.: zježenýnaježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté rečiexpr.: nafúkanýnafučanýofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný?expr.: zdurenýnadurdenýnadudranýnadudrenýnadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurenýexpr.: nadutýzdutýodutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté peryexpr.: nakokošenýrozkohútenýrozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútenínár. expr.: nabadúrenýnabzdúrený


    nahnevať vyvolať hnev • rozhnevaťnazlostiťrozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľanamrzieťdomrzieťrozmrzieťpodráždiťpohnevaťpobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujemrozčúliťrozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovaťdojedovaťrozjedovaťnasrdiťrozsrdiťnasršiťrozsršiťnapajediťrozpajediťnapaprčiťrozpaprčiťnapáliťnabadúriťnadurdiťdohnevaťdozlostiťdožraťdopáliťdopajediť: napaprčí ho každá maličkosťexpr.: nazúriťrozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postojexpr.: rozčertiťrozdivočiťhovor. expr.: rozkatiťrozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnostiexpr. dojať: Ty si ma ale dojal!hovor. expr.: naštvaťrozhádzaťexpr.: rozoštvaťrozhuckaťrozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebezried. rozbabraťkniž. rozľútiťkraj. nakustriť (Hviezdoslav)nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak)niž. hovor.: naondiaťnaondieťvulg. nasrať


    nazúriť p. nahnevať


    nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sanazlostiť sarozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na detinamrzieť sarozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večerurozčúliť sarozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sarozjedovať sanasrdiť sarozsrdiť sanasršiť sarozsršiť sanapajediť sarozpajediť sanačertiť sarozčertiť sanapaprčiť sarozpaprčiť sanaduriť sanadurdiť sarozdurdiť sarozpeniť sanaštvať sanapáliť sanamosúriť sanabrúsiť sanabadúriť sanašuchoriť sanašušoriť sanaježiť sarozježiť sazježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposťexpr.: nazúriť sarozzúriť sarozkohútiť sarozkokošiť sarozkatiť sarozkatovať saexpr. zried. rozčapíriť sakniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sarozpŕliť sanár. rozkvásať saexpr. zried. zajesť sa (J. Kráľ)kniž. rozľútiť saexpr. zried.: rozozliť sanabúriť sanár. expr. narárožiť saniž. hovor.: naondiať sanaondieť savulg. nasrať saexpr.: rozoštvať sarozsváriť sarozvadiť sarozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštvalexpr.: nafúkať sanafúknuť sanaduť saoduť sazduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku


    nazúriť sa p. nahnevať sa


    nazvanie p. meno 1, názov


    nazvať p. pomenovať 1, 2


    osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

    2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

    3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

    4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


    pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otcahovor. okrstiť: okrstili ho až neskôrpomenovaťnazvať: pomenovať, nazvať nové sídliskooznačiť: označil chlapca hanlivým menom


    pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrejpokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovinazvať: ulicu nazvali po známom básnikoviprezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkomkniž. denominovať

    2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvaťoznačiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menomotitulovať: otituloval ho veľkomožným pánomosloviť: Ako vás mám osloviť?povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná panivyhlásiť: vyhlásili ho za zradcuzastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)


    názvisko p. meno 1, názov


    nazvláčať, nazvlačovať p. naznášať


    opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sahovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemotyexpr.: naliať sanalogať sanaslopať sanarezať sanastrebať sanaťahať sanacicať sanacecať sanacengať sanadrať sanadrúľať sanalôchať sanaťať sanadratviť sahovor.: natankovaťnachmeliť sanazvoniť saexpr.: zrúbať sasťať sascápať sascapkať sazrezať sazdrať sazrichtovať sahovor. zmotorizovať saexpr.: doťať sadoťahať sadoriadiť sadorichtovať sadocengať sadotrundžiť saocengať saotrundžiť saotrúliť saotrtúliť sahovor. ochmeliť sapejor.: ochľastať saochleptať saoslopať saožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožralifraz. dať si do nosapodnapiť sapodpiť sapripiť sahovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)


    názvoslovie p. terminológia


    terminológia súhrn názvov istého vedného al. pracovného odboru • názvoslovie: odborná, matematická terminológia; odborné, matematické názvoslovienomenklatúra (systematický súbor názvov)


    názvuk p. náznak


    navyše 1. nad normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru • nazvyšhovor. nazvyšok: peňazí nikdy nemal navyše, nazvyš; času má teraz nazvyšokna dôvažokhovor. naradáš: trhovník jej pridal na dôvažok, naradáš dve jablkánespis.: naviac • navrch • nazbyt • zbytkom

    2. pripája aktuálny výraz • pritompopritomokrem toho: nič sa nenaučil a navyše, pritom stále vyrušuje; prišiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol kľúčeeštek tomuešte k tomu: je bezočivý a ešte, a k tomu, a ešte k tomu klamezastar. nadto (Matuška, Smrek)fraz. na dôvažok: spustil sa silný lejak a na dôvažok začali padať krúpy

    3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • vyše (čoho)nad (koho, čo): navyše, vyše plánu, nad plán vyrobili päťdesiat práčok


    nazvyš, nazvyšok p. navyše 1


    nazývať používať meno niekoho, niečoho • volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starýhovoriť: hovorili jej babkapomenúvaťtitulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docentkniž.: menovaťzvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menomprezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom


    volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo snaohlášať saohlasovať saozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izbyvyvolávaťvykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku

    2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať saohlasovať saozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú

    3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domovpozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevuvyzývaťvyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu

    4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovaťozývať saohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny

    5. používať meno • nazývať: volali ho starkýkniž.: menovaťzvať: vrch zvali Grúňpomenúvaťoznačovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilnéoslovovaťtitulovať (o človeku): titulovali ho pán doktorprezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou

    6. p. žiadať 1


    nazývať sa p. volať sa


    volať sa mať meno • nazývať sakniž.: menovať sazvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očováhovor. zastar. písať safraz. niesť meno po niekom/niečom


Pozri výraz NAZ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV