Synonymá slova "nasta" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 34 výsledkov (1 strana)
-
nasťahovať sa p. ubytovať sa
ubytovať sa zaujať byt, nájsť si bývanie (v byte, v dome; obyč. na kratší čas): ubytoval sa v hoteli, v meste • zložiť sa: zatiaľ sa zložil v škole • expr. usalašiť sa: usalašili sa u brata • usídliť sa (často aj na dlhší čas): v susedstve sa usídlili noví nájomníci • nasťahovať sa • expr. nakvartírovať sa (obyč. na dlhší čas zaujať byt): nasťahoval sa do podnájmu • zastar. uhospodiť sa: uhospodil sa u istého garbiara (Kukučín) • usadiť sa • osadiť sa (nájsť, zaujať trvalý domov): usadil sa v rodičovskom dome; osadil sa natrvalo na vidieku • utáboriť sa (ubytovať sa v stane, v tábore, expr. ubytovať sa vôbec)
p. aj usadiť sa
nastálo p. natrvalo, trvalo 2
natrvalo na všetok budúci čas • trvalo • trvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidieku • nastálo • navždy • hovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičov • naveky: naveky zostane mrzákom • definitívne • nenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominuli • fraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždy • fraz. (až) do súdneho dňa
trvalo 1. neprerušovane v čase • trvale • neprestajne • ustavične • stále: na tejto škole trvalo, neprestajne pôsobil od sedemdesiatych rokov; ustavične, stále vzrastá počet nezamestnaných • nepretržite • permanentne • hovor. naveky: naveky sedí doma
p. aj ustavične
2. nepripúšťajúc zmenu, nepodliehajúc zmenám; na celý budúci čas • trvale • nemenne • stále • definitívne: zanechal trvalo, nemenne dobrý dojem; stále pristupuje k nim ako k malým deťom; rozhodol sa trvale, definitívne zostať • natrvalo • nastálo • navždy • hovor. navždycky • fixne: trvalo, natrvalo zhoršené podmienky na prácu; prišiel sem bývať nastálo, navždy, navždycky • naveky: naveky zostali dobrými priateľmi • fraz. raz (a) navždy
naštartovať p. spustiť 2, začať 1
spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodu • sklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnice • zvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)
2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu • dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzky • hovor.: rozbehnúť • naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobu • zapnúť: zapnúť prístroj, magnetofón • pospúšťať (viac vecí)
3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho • začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)
4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunu • ubrať (z ceny) • povoliť • poľaviť • popustiť (z nárokov, z ceny)
začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júli • kniž. počať: počal ich presviedčať • pustiť sa • dať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežať • chytiť sa: chytili sa rýchlo do roboty • nasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tón • načať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chlieb • pozačínať • ponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavu • naštartovať • odštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behu • spustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tuš • publ.: rozbehnúť • nabehnúť (na niečo) • rozkrútiť • roztočiť • rozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrov • vyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie ja • kniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnu • vstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajku • nespráv. zahájiť
2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťoch • expr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovi • nadviazať • nadpriasť • zried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každým • nahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva
štartovať 1. dávať do pohybu, dávať do chodu • spúšťať • hovor. rozbiehať: štartovať, spúšťať, rozbiehať motory • zapínať
2. dávať sa do pohybu (o strojoch) • naštartúvať: motor dobre štartuje, naštartúva • rozbiehať sa: auto sa rozbieha • vzlietať (o lietadle)
našťastie p. chvalabohu
chvalabohu vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím • chválapánubohu • vďakabohu • našťastie, pís. i na šťastie: chvalabohu, chválapánubohu, vďakabohu, nič sa nestalo; našťastie sme nikoho nestretli • ďakovať Bohu: ďakovať Bohu, prišli ste včas • zried. bohuchvála (Rázus)
nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísť • prísť • dôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniu • nastúpiť • zavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo ticho • začať sa • vzniknúť • zastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa staroba • expr.: udrieť • uderiť • padnúť: udreli chladné noci, padla tma • kniž.: dostaviť sa • rozhostiť sa • povstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokoj • vystať: čo všeličo z toho môže vystať • kniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna
stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa • odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub • prihodiť sa • kniž.: udiať sa • udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo • poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič) • prísť • dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak • hovor. pritrafiť sa • naďabiť sa • zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí • porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami • postávať sa • popridávať sa • expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí • expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek • neos. povodiť sa • zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo • zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie • zbehnúť sa • zmlieť sa • zomlieť sa • expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo? • expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne • pozachodiť • pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo
strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť sa • trhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadol • expr. vyjašiť sa • vyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašili • vyľakať sa • vydesiť sa • vystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesila • vyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil
2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotený • prebudiť sa • zobudiť sa • prebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôb • vyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočil • postŕhať sa • postrhávať sa • postrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel
3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiar • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiech • vzplanúť • splanúť • vzbĺknuť • zbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokoje • nastať • povstať • vzniknúť • začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka
vypuknúť 1. náhle vzniknúť, nečakane sa objaviť (často o niečom negatívnom) • kniž. rozpútať sa: v hore vypukol, rozpútal sa oheň • vzplanúť • splanúť • rozhorieť sa: na viacerých miestach vzplanuli, splanuli nepokoje • strhnúť sa: medzi mládencami sa strhla bitka • zbĺknuť • vzbĺknuť: (v)zbĺkol v nich odpor • expr. vybuchnúť: koncom februára vybuchla jar • zavládnuť • nadísť • povstať • nastať • začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): zavládla všeobecná radosť; začiatkom zimy nadišli, nastali silné mrazy; od budúceho týždňa sa majú začať páľavy • nespis. prepuknúť
2. prudko prejaviť cit (o človeku); prudko sa prejaviť (o cite) • expr. vybuchnúť: dievčence vypukli, vybuchli v škodoradostný smiech; vedľa vypukol, vybuchol jasot • expr. vyprsknúť: vyprskol hlasným smiechom; hnev z nej vyprskol nevídanou silou • expr. vyhŕknuť: vyhŕkla z nej závisť • kniž.: vzbĺknuť • vzplanúť: vzbĺkol, vzplanul v ňom jed • nespis. prepuknúť
vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničoho • nastať • zavládnuť: nastala panika • kniž.: zrodiť sa • vzrásť • vzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hláv • pôjsť: všetko nešťastie pošlo z toho • utvoriť sa • vytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhy • urobiť sa • spraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenec • vyvinúť sa • vystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystane • pren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitne • vziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo? • začať sa • strhnúť sa • vypuknúť • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklo • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporu • expr.: vyliahnuť sa • zliahnuť sa • uliahnuť sa • hovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmysly • kniž.: skrsnúť • vzísť • kniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzíde • prebudiť sa • vzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport
začať sa 1. mať začiatok, začať jestvovať, začať byť (op. skončiť sa) • zastar. započať sa: rozhovor sa začal, započal veľmi srdečne • nastať • nadísť • prísť (najmä v čase): zima nastala, nadišla tohto roku neskoro • vzniknúť (o udalosti): organizovaný odpor vznikol najskôr v závodoch • zavládnuť (o istom stave): v rodine zavládol pokoj; zavládlo slnečné počasie • datovať sa (nedok.; mať začiatok)
2. dať sa do činnosti v uvedenom štádiu práce, tvorby a pod. • rozbehnúť sa: výcvik sa začal, rozbehol včera • rozprúdiť sa • rozkrútiť sa • roztočiť sa (dostať sa do intenzívnej činnosti): práce na poli sa už rozprúdili • kniž. rozpútať sa (začať sa s veľkou intenzitou): rozpútala sa bitka na život a na smrť
budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúci • nastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželka • druhý • ďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianoce • nový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domov • pren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dní • zried. príduci: príduci pondelok
nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom roku • druhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiť • budúci • nastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde oteplenie • kniž. následný: prejavili sa následné dôsledky choroby • chem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia
2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýto • tento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk
nastávajúci p. budúci, nasledujúci 1
nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti
2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé
3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať
nastávať p. nasledovať 2
postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstať • povstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohár • vzpriamiť sa • napriamiť sa • vztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčil • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihli • vzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stolu • hovor.: pozbierať sa • zozbierať sa • hovor. expr.: zviechať sa • schabrať sa • zrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohy • expr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sa • povstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel
2. zaujať miesto stojačky • stať si • stať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k obloku • zastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňa • zaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniec • popostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvoch • nastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov
3. p. vzoprieť sa 1, protestovať
násadec odb. predmet, ktorý sa dá nasadiť na iný predmet • nástavec • špička (násadec na cigarety)
nástavec p. násadec
napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk • ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele • obnoviť • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovať staré maľby • opraviť • hovor.: reparovať • zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu • korigovať • skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte • nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas
2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiť • zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat • hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis • korigovať • skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami
3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca
4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviť • korigovať • skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu • zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech • kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy • odstrániť • zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení • ponaprávať (postupne)
5. p. usmerniť 1
nastaviť 1. dať do vhodnej polohy (obyč. smerom hore) • nadstaviť • nadložiť: nastavila tvár slnku; nadstavil, nadložil nádobu pod vodovod • nadstrčiť • nastrčiť • natrčiť • otrčiť (smerom dopredu): natrčil tanier, aby mu naložili • hovor. narichtovať: narichtoval dlaň a začal žobrať • ponastavovať (postupne): ponastavovať všetky hodinky • odb. justovať (nastaviť na predpísané optimálne hodnoty): justovať technické zariadenie • tech. naregulovať: naregulovali všetky stroje • hovor. naštimovať • subšt. naštelovať
2. p. nastrojiť 1
nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážky • prichystať • nachystať • nastaviť • nadstaviť • hovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenie • načasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, nálož • nastražiť • nastrážiť • nastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascu • expr.: navliecť • narafičiť • spískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal on • kniž.: osnovať • zosnovať: zosnoval intrigy na pracovisku • hovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascu • inscenovať • zinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov
2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinu • kniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevu • hovor. expr. naštimovať
3. p. usmerniť 1
otrčiť vysunúť proti niekomu a tým niečo naznačiť • natrčiť • nastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, ruku • vytrčiť • vystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil bradu • vyšpúliť • našpúliť • oduť (obyč. pery) • vystrieť (ruky, ramená)
vyladiť 1. vykonať ladenie hudobného nástroja, prijímača a pod. • naladiť: vyladenie, naladenie klavíra; vyladiť, naladiť rozhlasovú stanicu • zaostriť • nastaviť (upraviť do optimálnej polohy): zaostriť, nastaviť televízny obraz • hovor. narichtovať • hovor. expr. naštimovať • subšt. naštelovať
2. p. zladiť
založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice
2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)
3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)
4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)
5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)
6. p. zahnúť 1
zaostriť 1. urobiť ostrým, zvýrazniť ostrie (op. zatupiť) • naostriť: zaostriť, naostriť sekeru, nôž • priostriť (urobiť ostrejším): priostrený hrot • zbystriť (urobiť ostro vnímavým): zaostriť, zbystriť zrak, pozornosť na prichádzajúcich • nabrúsiť (zaostriť brúsením): nabrúsiť nôž
2. urobiť končistým, špicatým • zahrotiť • zašpicatiť: kolík zaostril, zahrotil, zašpicatil nožíkom • zastrúhať • ostrúhať: na konci tyč zastrúhala • zried. zakončatiť: ťažká choroba mu už zakončatila nos
3. upraviť prístroj (obyč. optický) do optimálnej polohy • nastaviť: zaostriť, nastaviť ďalekohľad, rozhlasový signál • tech.: justovať • vyjustovať (správne zaostriť) • vyladiť: vyladenie televízneho obrazu • hovor. narichtovať • subšt. naštelovať
zbystriť 1. zvýšiť vnímavosť, reakciu • zaostriť • zostriť: zbystriť, z(a)ostriť zrak, pozornosť • nastražiť • nastrážiť • nastaviť (sluch, uši)
2. zväčšiť rýchlosť, bystrosť (pohybu) (op. spomaliť) • zrýchliť: zbystrili, zrýchlili krok, tempo • zried. znáhliť
zakladať 1. dávať niečo do istej polohy, na nejaké miesto al. na seba • klásť • umiesťovať • umiestňovať: zakladá, kladie udicu do vody; umiesťovať nálož do auta • nasadzovať • nasádzať: nasadzuje si okuliare • navliekať • nasúvať: navlieka, nasúva neveste prsteň • naťahovať: naťahovať si čiapku na uši • nastavovať (siete)
2. dávať základ vzniku niečoho, pričiňovať sa o vznik niečoho • utvárať • vytvárať • tvoriť: zakladať, utvárať si novú rodinu; vytvárajú, tvoria, zakladajú družstvá • ustanovovať • budovať • konštituovať (istým právnym postupom): budovať, konštituovať výskumné ústavy • zriaďovať: pri materských školách zriaďujú detské ihriská
3. brať niečo za základ • vychádzať (z niečoho): celú svoju životnú filozofiu zakladá na láske k blížnemu; vo všetkom vychádza z lásky k blížnemu • stavať • budovať: stavať, budovať na dôvere k partnerovi