Synonymá slova "nariadiť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 8 výsledkov (1 strana)

  • nadiktovať mocensky predložiť ako príkaz • nariadiťprikázať: kolonizátori nadiktovali krajine nové zákonypredpísať (písomne): predpísať nové pravidlánanútiťvnútiťnatisnúťnaoktrojovať (násilím nadiktovať): nanútil, naoktrojoval mu svoju vôľuobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne nadiktovať): vedenie podniku nadekrétovalo zvýšenie výrobyzried. vdiktovať


    nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohunatisnúťvtisnúť: natisla synovi obednariadiťnadiktovaťvdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisynaimputovaťnaoktrojovaťpejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názornasugerovaťvsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísťfraz. expr.: nabiťnatĺcť do hlavy (niekomu niečo)


    nariadiť p. prikázať 1


    poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniťdať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníkapráv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkondipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupcauložiťdať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmaťnariadiťprikázaťnaložiťnaručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných


    predpísať predpisom dať pokyn, príkaz na niečo: predpísať žiakom učivo; dodržať predpísaný termínnariadiťprikázať: lekár nariadil, prikázal pacientovi pokojurčiťustanoviťadmin. stanoviť (úradne): určiť, ustanoviť výšku poplatkov; presné stanovenie daníadmin. vyrubiť (predpísať výšku poplatku): vyrubiť daňobyč. pejor. nadekrétovať (úradne predpísať): láska sa nedá nadekrétovaťadmin. reglementovať (podrobiť osobitným predpisom)


    prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva • dať: prideliť, dať niekomu pôduvydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné

    2. dať ako úlohu • uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o detinaložiťnariadiťnakázaťprikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súduexpr. navaliť: navalili mi povinnostípoprideľovať (viac vecí al. osôb al. viacerým niečo)

    3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne) • zadeliťzaradiť: prideliť zamestnanca k strojuzačleniť: začlenili ma do iného oddeleniavymedziťvykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu


    prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včasnakázať: nakázať účastníkom, aby boli presnínariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanienaručiť: naručili nám okamžitý odchodzastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručiliuložiťnaložiťdaťdať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnostiprideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohunadiktovaťkniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojujeobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchupoprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)

    p. aj poveriť

    2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiťprideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu


    uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnicepoložiť (na krátky čas): vrece položili na zemodložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!schovaťuschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezoreuprataťodpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

    2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohuusporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stoleurovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrinipoukladaťpoklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

    3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižkuschovaťuschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľnideponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

    4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výletpoveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohounaložiťprikázaťnariadiťnaručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosťprideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcuexpr. naklásťhovor. expr.: navaliťnaváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniťodb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

    5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trestadmin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemkuhovor. expr.: napariťnasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupokpoložiť: položiť si podmienku platiť vopred


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV