Synonymá slova "napri" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 38 výsledkov (1 strana)

  • napriahnuť p. natiahnuť 2


    natiahnuť 1. ťahom zväčšiť dĺžku • pretiahnuťpredĺžiť: natiahla gumu; zlostne pretiahol ústaprekročiť (zväčšiť dĺžku času): prekročili termín, schôdzu o hodinuponaťahovať (postupne, viac vecí)

    2. ťahom narovnať smerom dopredu, do dĺžky al. hore • vystrieťnačiahnuťnapriamiť: natiahol, vystrel nohy pred seba; načiahol, napriamil ruky k ohňuvztiahnuť (iba o rukách): vztiahol ruky k záchrancoviexpr. nadrapiť: nadrapil krk a načúvalhovor. našponovaťkniž.: napriahnuťnapružiťnastrmiť: napriahnuť ruku; napružiť tetivuvypnúťvypäťnapnúťnapäť (pôsobiť silou): vypäl plátno na rám; napäl strunuponapínať (postupne, viac vecí)

    3. p. navliecť 1 4. p. obliecť 1


    napriamene p. vzpriamene


    vzpriamene smerujúc kolmo dohora • rovno: sedela vzpriamene, rovno, aby lepšie videlapriamozastaráv. spriama: Stoj priamo a nevrť sa!narovnanevystreto: chodí vždy narovnane, vystretovypätovypnuto: vypäto, vypnuto stál pred nastúpenou triedounapriamenevztýčene: napriamene, vztýčene sedieť za stolom


    načiahnuť (o pohybe ruky) ťahom narovnať smerom dopredu al. hore • vystrieť: načiahol, vystrel ruky k ohňunatiahnuťnapriamiť (aj o iných častiach tela): natiahol si nohy; napriamil chrbátnapnúťnapäť (zosilniť ťah): napol, napäl krk


    napriamiť 1. p. narovnať 1 2. p. natiahnuť 2


    narovnať 1. urobiť rovným • vyrovnaťvystrieťnapriamiť: narovnal, vyrovnal drôty, vystrel pokrčený papier, napriamil rukuvzpriamiť (smerom nahor): vzpriamil chrbátzarovnať (narovnať povrch): zarovnali jamyponarovnávaťpovyrovnávaťpovystierať (postupne narovnať): ponarovnávali plech, povystierali plátnonár. naprostiť

    2. odstrániť nepravidelnosti povrchu • urovnaťvyrovnať: narovnala, urovnala si záhyby na sukniupraviť (narovnať a upratať): upravili terén


    vypnúť, vypäť 1. odobratím zdroja energie prerušiť činnosť (op. zapnúť) • vypojiťodpojiť: vypnúť, odpojiť stroj, motorvytiahnuť (ťahaním niečoho prerušiť spojenie): vytiahnuť šnúru zo zástrčkypovypínaťpovypájaťpovyťahovať (postupne, viac vecí vypnúť)

    2. natiahnuť a vysunúť dopredu al. do výšky (o tele al. jeho častiach) • napriamiťvzpriamiť: vypol, napriamil, vzpriamil postavu a šielvypučiťvytrčiťnapnúťnapäť: od pýchy vypučil prsia; napol hruďnaduťnafúknuť: naduť, nafúknuť brucho


    vystrieť 1. niečo nerovné, pokrčené, zohnuté dať do priamej polohy • narovnaťvyrovnať: vystrieť, narovnať, vyrovnať pokrčený list; vystrela si, narovnala si chrbátnatiahnuťnapriamiť: natiahol nohy pred seba; napriamiť telorozprestrieť (niečo zložené): rozprestrela obrúsok na stôlpovystieraťponarovnávaťpovyrovnávaťponaťahovaťponapriamovať (postupne vystrieť)

    2. (o pohybe ruky) dať do priamej polohy s istým cieľom • načiahnuťnatiahnuť: vystrela, načiahla ruky za odchádzajúcim; dieťa vystrelo, natiahlo ruku proti matkevztiahnuť: vztiahnuť ruku k záchrancoviotrčiťnatrčiť (obyč. v očakávaní niečoho): otrčiť ruku, dlaň a čakať na milodar


    vztýčiť dať do polohy smerom dohora • vzpriamiť: hrdo vztýčil, vzpriamil hlavuzdvihnúťzodvihnúťdvihnúť: výstražne (z)dvihnúť ukazovákpostaviť: postavil rebrík k stenekniž. pozdvihnúťnapriamiť: pozdvihnúť ruku na prísahu; napriamil postavu v celej výškenatiahnuťnarovnať (smerom nahor): natiahnuť ruky, narovnať telokniž.: vzopnúťvzopäť: vzopnúť ruky, vzopäť šiju


    postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstaťpovstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohárvzpriamiť sanapriamiť savztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčilzdvihnúť sazodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihlivzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stoluhovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať saschabrať sazrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sapovstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

    2. zaujať miesto stojačky • stať sistať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k oblokuzastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňazaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniecpopostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvochnastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

    3. p. vzoprieť sa 1, protestovať


    vytiahnuť sa 1. ťahom sa dať do vzpriamenej, rovnej polohy (o tele a jeho častiach) • vypnúť sa: vytiahla sa, vypla sa na špičkáchvzpriamiť sanapriamiť sa: hrdo sa vzpriamiťnatiahnuť sa: napnúť sa, natiahnuť sa za loptounarovnať sa: celý sa narovnal

    2. p. vyškrabať sa 3. p. vyrásť 1 4. p. roztiahnuť sa 1 5. p. vyobliekať sa 6. p. ukázať sa 3


    vztýčiť sa zaujať vzpriamenú, kolmú polohu • vzpriamiť sanapriamiť sa: muž sa vztýčil, vzpriamil v celej svojej výškevystrieť sanarovnať sa: dôstojne, hrdo sa vystrel, narovnal pred dôstojníkomvzopnúť savzopäť sazastar. vzpäť sa: splašený kôň sa vzopol, vzopälvzoprieť sa: vzoprieť sa na nohyzried. vzpružiť sa (vztýčiť sa ako pružina): vyskočí, celý sa vzpruží


    napínať podrobovať pôsobeniu sily ťahom do vyrovnania • naťahovať: napínali, naťahovali strunyvystieraťnapriamovaťnačahovať: vystierala plátno dorovna; z celej sily napriamoval, načahoval rukukniž. napružovaťhovor.: šponovaťšpanovať


    nadviazať 1. predĺžiť prepletením koncov obyč. nití • nadpriasť: nadviazala niť; nadpriadol jeden povraz na druhýzried. napriasť: napriadla motúzponadväzovať (postupne)

    2. p. začať 2


    napriasť 1. p. nadviazať 1 2. p. začať 2


    začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júlikniž. počať: počal ich presviedčaťpustiť sadať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežaťchytiť sa: chytili sa rýchlo do robotynasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tónnačať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chliebpozačínaťponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavunaštartovaťodštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behuspustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tušpubl.: rozbehnúťnabehnúť (na niečo) • rozkrútiťroztočiťrozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrovvyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie jakniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnuvstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajkunespráv. zahájiť

    2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťochexpr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovinadviazaťnadpriasťzried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každýmnahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva


    cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblakyzastaráv.: skrzskrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčiknár. prez (čo)

    2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranunaprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkounár. prez (čo)

    3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamanianár. prez (čo)

    4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlačes pomocouza pomocipomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýkanár. prez (čo)

    5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výleteza (čoho)v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chlebapočas (čoho)v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovaťod (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsilnár. prez (čo)nespráv. behom (čoho)

    6. p. napriek 2 7. p. vyše 2


    krížom odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba (obyč. v podobe kríža) • napriečpriečnepriekom: cez cestu prešiel krížom, priečne; cez horu sa pustili naprieč, priekomšikmo: dosku položili krížom, šikmonakrížhovor. šrégom: nohy mal preložené krížom, nakríž; podpísala sa šrégomhovor.: popriekpopriekypopriečky: lúku prešli poprieky, popriečkyzried.: krížmonapriekpriečmonár. priečky


    naprieč 1. odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba • priečnepriekom: zvalil sa naprieč, priečne na posteľ; cez pole prešiel priekomkrížomnakríž: preložila si ruky krížom, nakrížšikmohovor. šrégom: auto zostalo stáť šikmo, šrégomhovor.: popriekpopriekypopriečky: jazero preplával popriek, poprieky, popriečkyzried.: krížmonapriekpriečmonár. priečky

    2. (čím) vyjadruje smerovanie v uhlopriečke; (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v uhlopriečke • krížom cezpriekom cezhovor. šrégom cez (koho, čo): vykročil naprieč dolinou, krížom cez dolinu, priekom cez les; naprieč chodníka, krížom cez chodník ležala doska


    šikmo odchýlene od základného vodorovného, zvislého al. priameho smeru • našikmozošikmazried. sšikma: čiapku má šikmo, našikmo; zošikma sa pozerá na obrazkrivonakrivo: obraz ja zavesený krivo, nakrivokrížompriečneuhlopriečne: auto zastalo krížom, priečne, uhlopriečne cez cestunapriečpriekomzried. priečmonár. priečkyhovor. šrégom: pustil sa naprieč, priekom cez pole; položil pero šrégomkosokosomkosmotel. pokos: koso, kosom, kosmo hľadí na chlapcabokom: pozerá sa na nás bokomnaklonenenahnuto: dosku drží naklonene, nahnuto

    porov. aj šikmý


    napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • napriekynavzdornavzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdorynaprotiveňprotihovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruczastar.: naprotinapriekornapriekory

    2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdornavzdoryzried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániťnaprotiveňhovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evouzastar.: napriekornapriekorynespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátilproti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťažicez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volápri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil

    3. p. krížom, naprieč 1


    pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízkov blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

    2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • sso (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

    3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

    4. vyjadruje časový úsek • počasv priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

    5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

    6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdornavzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

    7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach


    proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oprotinaproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodusmerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

    2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšievoči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mnena rozdiel od (koho, čoho)v protiklade kku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňovv porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

    3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

    4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazukniž.: navzdornavzdorykniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

    5. p. naproti 2, 3


    beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • aj taki tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojomani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte

    2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie • aj taki taktak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuveríjednakojednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžetehovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol.fraz.: napriek tomunapriek všetkémunapriek tomu všetkému

    3. p. predsa 2


    hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hochoci ajhoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtraaj keďi keďkeď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa munapriek tomužekniž. navzdor tomužezastar. vzdor tomuže: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoročo ajčo ičo hneďčo priama čonech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do ránabárbár ajbársbárs ajtrebárstrebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmihocijakohocakoakokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slovanech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryjezastar.: ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský)nár.: hoďahoďas (Šoltésová, Hviezdoslav)nespis. ačkoľvek


    napriekor, napriekory, naprieky p. napriek 1, 2


    napríklad nadväzuje na kontext a pripája aktuálny výraz; uvádza vysvetlenie k známemu textu alebo vypočítavanie • povedzmedajme tomu: išiel by som napríklad, povedzme do kina; začneme dajme tomu o piatej; z ihličnatých stromov u nás rastie napríklad, povedzme smrek, jedľa, borovicateda: venujme sa teda tomuto problémulenhovor.: taktakto: všimnime si napríklad, len výsledky volieb; A tak, takto sto korún by ti nestačilo?zastar. príkladmo


    tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarínatoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľaťexpr.: takhľataktohľa: takhľa, taktohľa to urobnár. ľaľatak

    2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a takpretoa preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľaholtedaa teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavilnuž: odmietol som, nuž sa nahnevali: chytili ho pri špehovaní, i zbili hotakžeže (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

    3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nužnoteda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný?hovor. takže: takže prídeš

    4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríkladpovedzmehovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

    5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno


    teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • takslovomskrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúťjednoduchoprostoproste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenecnuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieťrazkonečne: buďte už raz, konečne tichopotomtakrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samokniž. ergo: ergo, zajtra sa stretnemezastar. tedy

    2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mamato jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovicenapríkladako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinuzastar. tedy

    3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tedapretoa pretotaka tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť samanuž: išli iní, nuž išiel aj oni: prišla noc, i museli skončiťzastar. tedy

    4. p. no 3


Naposledy hľadané výrazy:

Krížovkársky slovník: bit, lem, verba, rek, lis, brok, ošč, trasa, civilný, píz, liber, t dium, dexiotropný, karakul, krieda
Ekonomický slovník: vpt, onp, dze, dts, tcw, pj1, nur, cli, npa, lem, sal, zea, neh, htl, dvk
Slovník skratiek: bai, zle, fco, szj, dpk, y71, ccy, sfmr, ademe, eur 12, isy, ď, ovm, fnsea, w20
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV