Synonymá slova "naos" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 19 výsledkov (1 strana)

  • nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostenýnamrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasomrozhnevanýrozčúlenýpohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané očiexpr.: najedovanýrozjedovanýnasrdenýrozsrdenýnasršenýrozsršenýnamosúrenýzried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvárhovor. expr.: napaprčenýrozpaprčenýnapajedenýrozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačkanazúrenýhovor.: rozčertenýrozzúrenýhovor. expr.: napálenýdopálenýnaštvanýexpr. dožratýhrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanierozhorčenýpobúrenýkniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protestkniž. rozľútenýpodráždenýrozdráždenýpopudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveďzlostnýhnevlivýmrzutýrozmrzenýzamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadomzastar. hnevnýzúrivýexpr. jedovatýpren.: zježenýnaježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté rečiexpr.: nafúkanýnafučanýofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný?expr.: zdurenýnadurdenýnadudranýnadudrenýnadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurenýexpr.: nadutýzdutýodutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté peryexpr.: nakokošenýrozkohútenýrozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútenínár. expr.: nabadúrenýnabzdúrený


    naosený p. nahnevaný


    naoslep p. naslepo 1


    naslepo 1. bez predchádzajúceho uvažovania • slepovoslep: naslepo, slepo, voslep sa rozbehla po ulicibez rozmyslubez uváženia: bez rozmyslu, bez uváženia vystrelil na súperovu bránuzastaráv. vospust (iba v spojení vospust sveta): vyšiel z domu a pustil sa vospust svetahovor. expr. naverímbohazastaráv. nazdarboh: povedal to len tak naverímboha, nazdarbohnár. naoslep (Hviezdoslav)slang. nablind

    2. nevidiac okolo seba • slepovoslep: naslepo, slepo, voslep šmátrala rukami za poháromposlepiačkyslepiačky: skúšal ísť poslepiačky, slepiačkynár.: poslepačkyslepačky


    minule v predchádzajúcom prípade, v čase nie tak dávno • minulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa mu podarilo ujsťnaposledynaostatokposledný razposlednýkrátostatný razostatnýkrát: naposledy, posledný raz, ostatný raz, keď bol tu, museli ho pre výtržnosť vyhodiťnedávnohovor. onehdy: nedávno, onehdy, keď mu bolo zle, volali pohotovosťzastar.: poslednepredošlenár.: onehdaonehdáoňahdy


    nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilouzáveromna závernaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domácizastar.: vposledpokonnenár. poostatku

    2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli?konečnekoniec koncovkoniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdunaveľaostatnevlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáležínaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol


    naostatok 1. p. nakoniec 1, záverom 2. p. nakoniec 2, už 3


    naposledy 1. vyjadruje okolnosť poradia na konci istého radu dejov, činností, stavov a pod., za ktorým sa už príslušný dej a pod. neopakoval al. nebude opakovať • naostatokhovor. naposledok: už sa nepamätám, kedy som tu bol naposledy, naostatok; dnes sa s ním stretneš naposledokposledný razposlednýkrátostatný razostatnýkrát: posledný raz, poslednýkrát sme boli v divadle pred mesiacom; vidíme sa spolu ostatný raz, ostatnýkrátminuleminulý razminulýkrát (v predchádzajúcom prípade): naposledy, minule, minulý raz si prišiel neskorozastar.: poslednepredošle

    2. p. nakoniec 1, 2


    1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!

    2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-užprávepriamhovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu

    3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samonakoniecnaostatoknapokonveruvlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť

    4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!

    5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!

    6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3


    vlastne 1. uvádza opravný výraz • totižtotižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviemrespektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • verunaozajskutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieťv skutočnostivskutkudohromadydokopydovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel: sám už nevie, čo má urobiťináčinakvcelkuv podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovujetakrečenopravdupovediacpodľa pravdypopravdepopravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na tonakoniecnaostatoknapokonfaktickykniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiťzastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál


    záverom v poslednej časti, v poslednej fáze • na závernakoniec: záverom, na záver, nakoniec všetkých vyzval, aby si podali rukynaostatoknapokon: naostatok, napokon spomenul aj svoju najnovšiu prácu


    naostrený p. ostrý 1, 9


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    naostriť p. zaostriť 1


    zaostriť 1. urobiť ostrým, zvýrazniť ostrie (op. zatupiť) • naostriť: zaostriť, naostriť sekeru, nôžpriostriť (urobiť ostrejším): priostrený hrotzbystriť (urobiť ostro vnímavým): zaostriť, zbystriť zrak, pozornosť na prichádzajúcichnabrúsiť (zaostriť brúsením): nabrúsiť nôž

    2. urobiť končistým, špicatým • zahrotiťzašpicatiť: kolík zaostril, zahrotil, zašpicatil nožíkomzastrúhaťostrúhať: na konci tyč zastrúhalazried. zakončatiť: ťažká choroba mu už zakončatila nos

    3. upraviť prístroj (obyč. optický) do optimálnej polohy • nastaviť: zaostriť, nastaviť ďalekohľad, rozhlasový signáltech.: justovaťvyjustovať (správne zaostriť) • vyladiť: vyladenie televízneho obrazuhovor. narichtovaťsubšt. naštelovať


    naostro p. ostro 1, 2, 5, špicato


    ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

    porov. aj ostrý 1

    2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

    porov. aj ostrý 2

    3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

    porov. aj ostrý 3, 4

    4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

    5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

    6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

    porov. aj ostrý 3

    7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


    špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicatanašpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palicekončitokončistodokončitadokončistanakončitonakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrdeostronaostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčítenkonatenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku

    porov. aj špicatý


    brúsiť 1. robiť ostrým • ostriťnaostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnicekovaťkuť: kovať, kuť kosuhovor. zastaráv. šlajfovať

    2. hladením opracúvať • obrusovaťvybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamantypilovať (pilníkom): pilovať hranyrašpľovať (rašpľou): rašpľovať doskupejor.: midlikovaťpidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť)

    3. p. cibriť 4. p. túlať sa 1


Pozri výraz NAOS v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV