Synonymá slova "nal" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 148 výsledkov (2 strán)

  • duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duchdžin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátohastrašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

    2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchumyseľmyšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkachduša: nepokojná dušavnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútrikniž. psychakniž. zried. psyché

    3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchomnadanievlohytalent: mať básnický talent, básnického ducha

    4. duševné vlastnosti: byť veselého duchazaloženie: svojím založením je pesimistapovaha: mierna povahaletora: flegmatická letora

    5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

    6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch dobyrázcharakter: romantický ráz, charakter operyovzdušieatmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstvanálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

    7. p. osobnosť 1


    nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

    2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

    3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

    4. p. ráz


    ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter operypovaha: povaha chorobykniž. tvártvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnostismer: školy humanitného smerupodoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobuštýl (ráz veci al. javu): štýl obliekaniatyp (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školyzaloženiekniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razeniaduch (celkový ráz): duch dobyakcent: báseň má osobný akcenttón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého dielakniž. kolorit: dobový kolorit románuexpr. punc: dielo má politický puncčrta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črturámecforma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formunálada (celkový ráz): nálada obrazu


    naladenie p. nálada 1


    naladiť 1. p. nastrojiť 2 2. p. vyladiť 1


    nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážkyprichystaťnachystaťnastaviťnadstaviťhovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenienačasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, náložnastražiťnastrážiťnastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascuexpr.: navliecťnarafičiťspískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal onkniž.: osnovaťzosnovať: zosnoval intrigy na pracoviskuhovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascuinscenovaťzinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

    2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinukniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevuhovor. expr. naštimovať

    3. p. usmerniť 1


    vyladiť 1. vykonať ladenie hudobného nástroja, prijímača a pod. • naladiť: vyladenie, naladenie klavíra; vyladiť, naladiť rozhlasovú stanicuzaostriťnastaviť (upraviť do optimálnej polohy): zaostriť, nastaviť televízny obrazhovor. narichtovaťhovor. expr. naštimovaťsubšt. naštelovať

    2. p. zladiť


    ladiť 1. nastavovať na vydávanie správnych tónov • vylaďovaťnalaďovať: ladil, vylaďoval klavírhovor. štimovať: štimoval si hlas

    2. byť vo vzájomnej súhre, harmónii • harmonizovaťbyť v súzvuku: farby ladia, harmonizujúhodiť sa: tí dvaja sa k sebe hodia, tí dvaja spolu ladiahovor.: štimovaťšikovať sahraťzastar. súzvučať: blúzka sa šikuje k sukni; všetko spolu štimuje, hrá, súzvučí


    nalaďovať p. ladiť 1


    naládovať p. naložiť 1, 2


    lyrizmus lyrický ráz • lyrika: lyrizmus, lyrika nížiny pri západe slnkacitovosťpoetickosťnáladovosť


    náladový 1. ktorý podlieha náladám a rýchlym zmenám nálad; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. vyrovnaný): dievčence bývajú náladové; jej konanie je zväčša náladovévrtkavývrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým náladám, chúťkam): neznášam vrtkavé, vrtošivé ženy; máš vrtošivé, rozmarné správanienestálypremenlivýchvíľkovýpren. expr. aprílový (bez stálosti v nálade, v rozhodnutiach a pod.; op. stály): náladový, nestály politik; náladové, premenlivé rozhodnutia; chvíľkový, aprílový človek

    2. ktorý pôsobí na náladu, vyvoláva istú náladu: náladová hudbaintímnydôverný (vyvolávajúci uvoľnenú náladu, pocit súkromia): náladové, intímne osvetlenie; náladové, dôverné tóny hudby


    vrtošivý podliehajúci vrtochom; svedčiaci o tom • vrtkavýnestály: vrtošivý, vrtkavý, nestály človek; vrtošivé, vrtkavé šťastienáladový (meniaci nálady): náladová povaharozmarnýkniž. kapriciózny: rozmarná, kapriciózna ženazastar. vrtohlavý

    p. aj nestály 1


    ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

    porov. aj ľahký 2

    2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

    4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

    porov. aj ľahký 3

    5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    6. porov. ľahký 4


    naľahko p. ľahko 1, 3, slabo 2


    slabo 1. vyjadruje malú mieru, intenzitu; v malej miere, s malou silou, intenzitou (op. silno, veľmi) • málo: slabo, málo dotiahnutá skrutkatrochatrochunepatrnenevýrazne: hlas sa jej trochu, nepatrne zachvel; nevýrazne natreté obočiechabo: chabo sa brániťskromneposkromnekniž. sporo: ovocné stromy zarodili skromne, poskromne; sporo zúrodnený krajnedostačujúconedostatočneskúpozried. poskúpepodnormálnepodpriemerne: nedostatočne, skúpo zavlažené poliajemne: niekto jemne, slabo zaklopal na oblokexpr.: slabučkoslabunkoslabulinkoslabuškochabučkochabunko: slabučko, slabunko zvýšená teplota; slabuško, chabučko odporovať nátlakuexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko, skromnunko vyhriata miestnosťexpr.: biedneúbohomizerne: biedne, úboho, mizerne osvetlená chodbaposlabšie (trocha slabo): poslabšie sa rozbeholprislaboprimálo (príliš slabo): prislabo, primálo posolená polievkanespráv. nevalne

    porov. aj slabý 1, 3

    2. nespĺňajúc al. nesplniac isté požiadavky, kritériá; nevyhovujúcim spôsobom (op. dobre) • nedostatočnenedostačujúconepostačujúconeuspokojivoneuspokojujúco: slabo, nedostatočne zabalený tovar; nedostačujúco, nepostačujúco, neuspokojivo preukázal svoje vedomostiľahkonaľahko: v takej zime bola ľahko, naľahko oblečenáchaboexpr.: biedneúbohomizernefraz. nemastno-neslano: vie sa iba veľmi chabo, biedne lyžovať; úboho, mizerne sa pripravil na skúškuexpr.: slabučkoslabunkoslabulinkoslabuško: iba slabučko, slabunko vie po anglickychatrne (slabo a biedne): chatrne zariadená izbahovor. poslabšie (trocha slabo): zatiaľ pláva poslabšieprislabo (príliš slabo): prislabo zorganizované podujatienespráv. nevalne

    porov. aj slabý 2


    naľahnúť p. pritisnúť sa


    pritisnúť sa tesne sa priblížiť k niečomu, niekomu • pritlačiť sa: v strachu sa pritisla, pritlačila k stromuprimknúť sa: primkli sa bližšie k sebe, aby sa všetci zmestili; líce k lícu primknutéprivinúť sapritúliť sastúliť saexpr. prituľkať sa (nežne, s láskou sa pritisnúť): dieťa sa privinulo, pritúlilo k otcoviexpr. pricigániť sa: pricigáni sa k mužovi, aby jej odpustilexpr.: pričupiť sasčupiť saschúliť sa (pritisnúť sa so skrčeným telom): psík sa pánovi pričupil, sčupil, schúlil k nohámnaľahnúť (pritisnúť sa celým telom)


    naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakanýzľaknutýpreľaknutýprestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľadpoľakanýpoplašenýpostrašenýnastrašenýnaplašenýmenej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané očiustrašenýustráchanýmenej časté: ustrachovanýprestráchanýzried. uľakanýuľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťasplašenývyplašenýzdurenýzjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený!zdesenývydesenýzhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrikexpr.: roztrasenýrozklepanýrozľakanýslang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepanýstrémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveďzried. zostrašenýniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: pokakanýposranýposratý


    splašený ktorý sa zľakol, vystrašil tak veľmi, že ho nemožno ovládať (o zvierati), upokojiť, utíšiť (o človeku); svedčiaci o tom • zjašenýpojašený: behá po dome ako splašená, zjašená, pojašená; zjašené, pojašené kotkodákanie sliepkypoplašenýobyč. pejor. oplašený: niečo ju vyľakalo – je celá poplašená, oplašenádivýdivokýzdivenýzdivočenýzdurený: rozhadzuje rukami ako divá; chlapec si nevedel rady s divokým, zdiveným koňom; vyliezol na strom pred zdivočeným býkomvystrašenývyľakanývyplašenýexpr. rozdurený: vyskočil z postele celkom vystrašený, vyľakaný, vyplašený; vyplašený kŕdeľ holubovnaľakanýnastrašenýexpr. roztrasený (od strachu): nezrozumiteľne jachtal naľakaným, nastrašeným, roztraseným hlasomhovor. expr.: zmyšenýzmítorenýnár. expr. rozbadzganý: zmyšené, zmítorené dieťa; rozbadzgané divé hovädo (Švantner)


    ustrašený ktorý sa preľakol al. ktorý má sklon báť sa; svedčiaci o tom • ustráchanýustrachovaný: byť celý ustrašený, ustráchaný, ustrachovaný; trochu plaché, ustrašené, ustrachované dievčatkovystrašenýnastrašenýnaľakanýpreľaknutýstrachuplný: vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté dieťa; mať vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté očivyľakanýnaplašenývyplašenýzried. uplašený: vyľakaní, naplašení, vyplašení príbuzní vážne chorého pacienta; všetko prezradil vyplašený, uplašený výraz matkinej tváre

    p. aj bojazlivý


    vystrašený ovládnutý strachom; svedčiaci o strachu, ľaku • nastrašenýprestrašenýpreľakanýpreľaknutýnaľakanývyľakanýzľaknutýustrašenýstŕpnutýexpr. nastráchaný: vystrašené, prestrašené, preľaknuté, ustrašené dieťa; vystrašený, prestrašený, preľaknutý, ustrašený pohľad; prišiel celý nastráchaný; nastráchaná tvárexpr.: vyjavenývyjašenýzamretý: hľadí celý vyjavený, vyjašenývyplašenýpoľakaný: vyplašené, poľakané žriebä; mať vyplašený, poľakaný výzorzdesenývydesenýpredesený: zdesené, vydesené, predesené dievča; pozeral na mňa vydesenými, predesenými očamidet. al. zjemn. pokakanýexpr.: vyklepanýrozklepanývulg.: posratýposranývysratývysraný


    nahovoriť 1. rečou, presviedčaním získať niekoho na niečo • navravieťnaviesť: nahovoril, navravel ho na výlet; naviedol ho na šibalstvonavnadiťnalákaťnavdať (lákaním): navnadila, nalákala ho, aby odišliprehovoriť (uvedením dôvodov): prehovoril syna, aby sa učilhovor. nakriatnuťexpr. nabadurkať: nakriatol, nabadurkal dievčatá na tancovačkuhovor. expr. zlanáriť: zlanárili ho do krčmy

    2. nanútiť mienku • navravieťnarozprávať: nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprával mu, aby zmenil zamestnanieexpr.: nahútaťnahúsťnahučaťnahúkaťnatrúbiťnatúkať: nahúdol, natrúbil jej, aby súhlasilaexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (nástojčivo): vtĺkla dieťaťu do hlavy, že to zvládne

    3. hovor. nadviazať známosť s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestusubšt.: nabaliť • zbaliť • slang. ďobnúť: zbaliť babu, ďobnúť pipku

    4. p. narozprávať


    nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


    naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


    naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriťnavravieť: naviedol, nahovoril ho na športnavnadiťnalákaťnavdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanieprehovoriťprevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátilzlákaťzviesťzvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádežhovor. nakriatnuťexpr.: nabadurkaťnabastviťnabaláchať: nabadurkal syna na výlethovor.: naverbovaťzverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet

    2. p. usmerniť 1


    zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiťnaplašiťpostrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbounaľakaťpoľakať: deti naľakať, poľakať trestompohroziť (hladovkou) • odplašiťodstrašiťodohnaťodpudiťzapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru


    zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím prečzaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

    2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiťdať dohromadydať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopyexpr.: spriahnuťspriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopyzomknúťzjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

    3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cestyodvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na inéodpútaťodtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

    4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákaťzvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmynaviesťnahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na úteknalákaťnavnadiťhovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogyhovor.: nachytaťnalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľubyhovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinustiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárikprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

    5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2


    nachytať sa 1. hovor. dať sa oklamať • hovor. expr. naletieť: nachytal sa, naletel na pekné rečinalákať sa: nalákala sa na výhodnú kúpu

    2. p. prilipnúť 1


    nalákať sa p. nachytať sa 1


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    nalakomiť p. nalákať


    brezivý odb. (iba v ženskom rode brezivá; oplodnená, čakajúca mláďa; o samiciach zvierat): brezivá ovcateľný (o krave) • kotný (o ovci, mačke) • prasný (o svini) • žrebný (o kobyle) • nár.: nahúkanýnabehanýnalámanýnabraný


    nachytať 1. chytaním získať isté množstvo • nalapaťnaloviť: nachytali, nalovili rýb; mačka nalapala veľa myší

    2. p. nalákať


    nalapať 1. p. nalákať 2. p. nachytať 1


    prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržaťpodržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezapleslizachytiťzadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von

    2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniťupevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkomhovor. expr.: pricviknúťpricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami

    3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiťhovor. expr.: nalapaťnachytať: nachytať syna pri klamstvepristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazdedostriehnuťvystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehlidolapiťdostihnúťzastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na útekupolapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiťzried. zastihnúťprekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapíexpr.: prichlopiťprichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestáchhovor. expr.: privrznúťpriškripnúťprištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekohonár. dopáčiť (Dobšinský)fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkychusvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstvasubšt.: načapať • čapnúť


    nalátať p. zbiť 3


    zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

    2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

    3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


    naľavo 1. na ľavú stranu (op. napravo) • doľava (op. doprava) • vľavo (op. vpravo): auto zabočilo naľavo, doľava; cesta vedie vľavo od kostola

    2. na ľavej strane (op. napravo) • vľavo (op. vpravo): naľavo, vľavo od dverí visí obraz


    vľavo 1. na ľavej strane (op. vpravo) • naľavo (op. napravo): vľavo, naľavo je vchod do reštaurácie

    2. na ľavú stranu (op. vpravo) • naľavo (op. napravo) • doľava (op. doprava): obzrel sa vľavo, naľavo, aby zistil, či niečo nejde; cesta sa začala skrúcať doľava


    nalepiť p. polepiť 1


    polepiť 1. lepením pripevniť (postupne, viac vecí) • nalepiť: polepiť, nalepiť známky na listyponaliepaťpopriliepaťponalepovaťpoprilepovať: ponaliepať, popriliepať plagáty na múr

    2. lepením spojiť, opraviť (postupne, viac vecí) • pozalepovaťpozlepovaťpozliepať: skúša polepiť, pozalepovať diery v stene; pozliepal rozbité kúskyzlepiť: zlepiť roztrhnutý list v knihe

    3. p. oblepiť


    nalepiť sa p. prilepiť sa 1


    prilepiť sa 1. zachytiť sa na niečom lepkavom; expr. pevne na niečom ostať • prilipnúťkniž. priľnúť: látka sa prilepila, prilipla na čerstvo natreté zábradlie; obal dobre priľnie k výrobkunalepiť sa: na podošvy sa nalepilo veľa snehuprichytiť sachytiť sachytiť: farba sa dobre prichytila, chytilapriglejiť sa (prilepiť sa glejom): latka sa pevno priglejilaprimrznúť (mrazom sa prilepiť): primrznúť o podlahupricicať saprisať sa (cicajúc sa prilepiť): mláďa sa pricicalo, prisalo k matkepopriliepať sapoprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve al. na viaceré miesta): vlasy sa jej popriliepali na tvárexpr. ulepiť sa: dieťa sa ulepilo na zadnú časť vozaexpr. pouliepať sa (postupne, na rozličné miesta): netopiere pouliepané na hradáchexpr. ulipnúť: prach ulipol na topánkachexpr. priškrieť: krv priškrela na rukyexpr. zavesiť sa (pevne sa chytiť): zavesiť sa na skupinku idúcu vpredu

    2. p. prilipnúť 1


    zavesiť sa zachytiť sa do visiacej polohy, expr. pevne sa chytiť: netopiere zavesené dolu hlavou; expr. zavesiť sa do spoločníkaexpr.: zaháčiť saprilepiť sanalepiť saulepiť sa: zaháčiť sa niekomu pod pazuchu; chlapci sa nalepili, ulepili na vozíkexpr. oblepiť sa (okolo niečoho) • expr. obesiť sa: dieťa sa obesilo matke na krk


    nálepka lístok (s textom, označením) na naliepanie: batožinové nálepkyetiketavineta (nálepka s udaním obsahu): etiketa, vineta na fľašištítok (nálepka s menom, nápisom a pod.): štítok na dverách, na zošitesamolepka (nálepka s lepidlom na rube)


    štítok 1. vymedzená plôška s označením vecí, s menom, s nápisom: kovový štítok na dveráchmenovka (štítok s menom): schránky s menovkamilístok: lístok na exponátochnálepka: nálepky na výrobkochtabuľka: tabuľka s menom

    2. tienidlo na čapici • strieška: čapica so širokým štítkom, so širokou strieškouhovor. šilt


    lepiť 1. spájať, pripevňovať lepom al. inou hmotou • zliepaťzaliepaťzalepovaťzlepovať: lepil, zliepal rozbitú vázu; zlepoval papierenaliepaťnalepovaťpriliepaťprilepovať (lepiť niečo na niečo): nalepovali plagáty; priliepal známky na listy

    2. p. robiť 1


    lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prstychytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánkylipnúťpriliepať saprilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzynaliepať sanalepovať sa: med sa jej naliepa na prstyzliepať sazlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúdexpr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus

    2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matkufraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna


    naletieť 1. p. naraziť 1 2. p. vletieť 1 3. p. nachytať sa 1


    naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

    2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

    3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

    4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


    vletieť 1. letom sa niekam dostať • vlietnuť: včela vletela, vlietla do úľazried. naletieť (obyč. vo väčšom množstve): veľa múch naletelo do izby

    2. p. vojsť 1


    nález p. objav


    objav nájdenie niečoho dosiaľ neznámeho, skrytého • nález: archeologický objav, nálezvynález (vynájdenie niečoho nového): vynález elektrinykniž. zastar. vynálezok (Laskomerský)


    náležať p. patriť 1, 2


    patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovikniž.: náležaťprináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našielprichodiťchodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí

    2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetenciekniž.: prislúchaťnáležaťprináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obcizaraďovať sazačleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité

    3. p. týkať sa 1


    naležato p. ležato


    ležato rovnobežne s vodnou hladinou, vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy • naležato, pís. i na ležato, ležmo: fľaše daj do tašky ležato, naležato; chladničku nie je vhodné prepravovať ležmoležiačkypoležiačky: skriňu museli prenášať ležiačky, poležiačkyvodorovnehorizontálne: vodorovne, horizontálne pripevnená súčiastka


    ložisko 1. miesto výskytu nerastov • lokalita: bohatá rudná lokalitanálezisko: nálezisko soli

    2. p. posteľ


    nálezisko miesto, kde sa niečo nachádza al. našlo • ložisko (prirodzene nahromadené nerasty, horniny a pod.): nálezisko uhlia, zlata; naftové ložiskozried. náchodisko (Kukučín)lokalita: archeologická lokalita


    náležite p. vhodne 1


    vhodne 1. vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom • primerane: vždy sa vie vhodne, primerane vyjadriťnáležitekniž. adekvátne: náležite, adekvátne postupuje pri riešení problémuústrojneorganicky: stavba ústrojne, organicky zapadá do prostredianár. poručne (Timrava)

    porov. aj vhodný

    2. vo vhodnom čase, v pravý čas • vhod: prišiel si práve vhodne, vhod


    bezchybný ktorý nemá ani jednu chybu, ktorý je úplne bez chýb (op. chybný) • dokonalý (op. nedokonalý): bezchybná, dokonalá prácaperfektný: perfektný prekladbezporuchový: bezporuchový motor, chod strojapresný (vyznačujúci sa presnosťou; op. nepresný): presný výpočet, presné meraniesprávnydobrýnáležitý: bezchybná, správna, dobrá, náležitá odpoveďvzorný (ktorý je v bezchybnosti príkladom) • hovor. na jednotku: vzorné správanie, odpoveď na jednotkusubšt. bezvadný • nespis. nezávadný


    náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb al. vhodnosti • primeranývhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slovápríslušnýpotrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie?správnyriadnytrocha zastar. príhodnýkniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinšzodpovedajúciadekvátnysvoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto


    nevyhnutný 1. ktorý nemôže chýbať, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nutný: nevyhnutná, nutná pracovná pomôcka; je to nevyhnutné, nutné pre životbezpodmienečný (ktorého prítomnosť nemôže byť ničím podmienená): nevyhnutná, bezpodmienečná potreba; splniť bezpodmienečnú podmienkuneodmysliteľnýkniž. obligátny: práca je neodmysliteľná súčasť života; splniť si obligátne povinnostinaliehavýneodkladnýbezodkladný (ktorého splnenie, existencia a pod. sa vyžaduje okamžite): operácia je naliehavá, neodkladná; treba prijať neodkladné, bezodkladné riešeniepotrebnýnáležitý (ktorý sa vyžaduje ako istá podmienka): mať potrebné, náležité vzdelanie; spĺňať potrebné, náležité predpokladyzastar. nevyhnuteľný

    2. ktorý musí za každých okolností nastať, ktorý sa musí stať • nutnýneodvratnýneodvrátiteľný: nevyhnutný, nutný, neodvratný koniec života; neodvratný, neodvrátiteľný trestnezvratnýnezvrátiteľnýnezmeniteľný (ktorý sa nedá zmeniť): nezvratný, nezvrátiteľný, nezmeniteľný osudnezadržateľnýnezastaviteľný (ktorému sa nedá zabrániť): nezadržateľný, nezastaviteľný pokrokzastar. nevyhnuteľný


    potrebný 1. ktorý (nevyhnutne) treba, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nevyhnutnýnutný: kupovať len najpotrebnejšie, najnevyhnutnejšie, najnutnejšie veci (op. nepotrebné, zbytočné); potrebné, nevyhnutné, nutné šetrenie energiounáležitýpríslušný (taký, aký má byť z hľadiska potrieb, dobrého výsledku a pod.): bez náležitých, príslušných prísad je jedlo nechutnépožadovanývyžadovaný (aký sa požaduje): nemá požadované, vyžadované vzdelaniežiadanýžiaduci: nedosiahol žiadaný počet bodov, jeho účasť je žiaducaexpr. prepotrebnýzastar. radný (Hviezdoslav, Záborský)

    2. p. užitočný


    pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné menovlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné menonaozajstnýozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírodyopravdivýnepredstieranýnefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniazeplnokrvný: stojí tu plnokrvný Indiánčistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý liehrýdzičírystopercentný: rýdze zlato, rýdza láskahovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovicaautentickýpôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontuhodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedokneskl. par excellence

    2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverívhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom miestevýstižný: výstižný argument; vlastnýskutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

    3. p. konzervatívny 1


    presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladnýdôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôslednýspoľahlivýhovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovníkkniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

    2. bezchybne fungujúci • bezchybnýdokonalý: presný, bezchybný, dokonalý strojkniž. precízny: precízny mechanizmusspoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinkyjemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

    3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladnýkniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácudokonalýperfektný: presná, dokonalá, perfektná muškapedantskýpedantnýpuntičkárskypunktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robotabezchybnýsprávnydobrýnáležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledokexpr. stopercentný

    4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalýúplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otcavýstižnýpriliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenieverný: verné zobrazeniedoslovnýexpr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

    5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasnýkonkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údajestriktnýprísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenieodb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy


    primeraný majúci takú mieru, ktorá práve zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam, kritériám a pod. (op. neprimeraný) • náležitývhodnýpríhodný: našiel primeraný, náležitý, vhodný spôsob; vekovo primeraný, vhodný partner; primerané, príhodné miestozodpovedajúcipríslušnýkniž. patričnýadekvátny: prejaviť zodpovedajúcu, príslušnú, patričnú úctu; veku primerané, zodpovedajúce schopnosti; adekvátne vedomostidôstojný (primeraný v pomere k niekomu, niečomu; op. nedôstojný): nemať dôstojné podmienky na životzastar. prístojný (Tajovský); dobrý (op. zlý) • slušnýhovor. akurátny: dobrá, slušná, akurátna stravadosiahnuteľný (neprekračujúci možnosti; op. nedosiahnuteľný): kládla si dosiahnuteľné cieleúmerný (ktorý je v správnom pomere k niečomu; op. neúmerný): úmerný výkon, úmerné nárokypriliehavý: vyberal primerané, priliehavé slovásprávnyodôvodnenýopodstatnenýoprávnenýspravodlivý (primeraný vzhľadom na dôvod, spravodlivosť): správny, odôvodnený, opodstatnený, oprávnený, spravodlivý trest; spravodlivá známka za odpoveď


    riadny 1. ktorý je, ktorý sa koná podľa poriadku (op. mimoriadny); ktorý je taký, aký má byť • normálny: riadny, normálny pracovný časpravidelný (opakujúci sa podľa poriadku): pravidelné zasadnutie vládyregulárny (zodpovedajúci pravidlám): regulárny priebehnáležitý: vec musí mať náležitý postupsprávny: mať správnu životosprávuporiadny: viesť poriadny životinterný (op. externý): interný ašpirant, poslucháč

    2. p. veľký 1, značný 1


    správny2 ktorý zodpovedá správnosti; ktorý je taký, aký má byť, aký sa vyžaduje, predpokladá a pod. (op. nesprávny) • náležitýriadny: správne, náležité upozornenie; správne, náležité pripomienky; mať správny, riadny spôsob životadobrý (op. zlý): zvoliť dobrý postupzdravý: mať zdravé názoryracionálny (o výžive) • bezchybnýpresný (op. chybný, nepresný): bezchybný výsledok, výpočet; mať presný odhadkorektný: korektná výslovnosť cudzích slovpravý: vedel vždy zasiahnuť v pravý čas na pravom miesteprimeranýkniž. adekvátnyvhodnýpríhodný (ktorý zodpovedá daným okolnostiam, správny v danej situácii): primeraná, adekvátna reakcia; vhodný spôsob priblíženia sa dieťaťu; vyčkať na príhodnú chvíľuhovor.: akurátnyférférový: dostal akurátny trest; fér, férový chlappekný: pekné predsavzatiespravodlivýoprávnenýodôvodnenýlogický: spravodlivý rozsudok; oprávnené, odôvodnené, logické rozhodnutiekniž. iron.: samospasiteľnýsamospasný


    vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súcipríhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanieprimeraný: nájsť primerané slováadekvátny: adekvátny výrazústrojnýorganický: organický postupkniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedkyvyhovujúcizodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkamvýstižný: výstižné prirovnaniepriliehavý: priliehavý argumentnáležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri prácikniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosťsvedčný (ktorý svedčí): svedčný účeskniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácuvítaný: vítaná zmenapríležitý: príležitá chvíľa (Urban)zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský)zastar. radný: takýto postup nie je radný

    p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný


    vyhovujúci ktorý spĺňa isté požiadavky (op. nevyhovujúci) • zodpovedajúcivhodnýpríhodný: preukázať vyhovujúce, zodpovedajúce vedomosti; dostať vyhovujúce, vhodné miesto; nastala príhodná chvíľaprimeraný: primeraná cenadobrý (op. zlý): podať dobrý výkondostatočnýdostačujúcipostačujúci: to je dostatočný, dostačujúci, postačujúci dôvod na trestuspokojivýuspokojujúci: uspokojivé, uspokojujúce riešenienáležitý: náležitý postupprijateľný: podmienky súťaže sú prijateľnépriaznivý: veje priaznivý vietorslušný (vyhovujúci kvalitou): slušná stravasúci: drevo súce na spracovanieúnosný: hospodársky únosný projektkladnýpozitívny (predstavujúci to, čo je vhodné; op. záporný, negatívny): dosiahnuť kladné, pozitívne výsledkyodb. neškodný: zdravotne neškodná vodakniž. spôsobilý (ktorý má potrebné predpoklady): zdravotne spôsobilý človekkniž. suficientný


    výstižný ktorý dobre niečo vystihuje • priliehavýprimeranýpríhodnývhodný: výstižné, priliehavé označenie; primerané, príhodné slová; nájsť vhodný výraználežitý (taký, aký má byť): náležitá odpoveďkniž. patričnýpresný (súhlasiaci so skutočnosťou): presný opis niečohojadrný (o prejave): jadrná rečvýrazný: výrazný názovlapidárny: predložiť lapidárny dôkazstručnýstrohý (obsahujúci iba podstatné veci): stručné, strohé vysvetlenieplastický: plastická charakteristikahovor. trefný: trefná poznámkakniž.: reliéfnyreliéfový: reliéfny, reliéfový obraz literárnej postavykniž. pregnantný: pregnantná formulácia

    p. aj vhodný, výrazný


    naliať voľným prúdom vypustiť tekutinu do nejakej nádoby; liatím naplniť nádobu (op. vyliať): nalial mu vína; nalial mu pohárikexpr.: črpnúťnačrpkaťnacvrkaťnacŕkať (naliať malé množstvo): črpol mu pálenky; starká načrpkala čaj do šáloknacediť (naliať cez cedidlo al. slabým prúdom): nacedil za pohár hroznovej šťavynačapovať (naliať cez čap): načapoval pivo zákazníkomponalievať (naliať postupne): všetkým ponalieval šampanské


    natočiť 1. čapovaním napustiť • načapovaťnaliať: natočil, načapoval pivo do poháranamerať: nameral víno zo sudanabrať: krčmár nabral pálenky do džbánahovor. našenkovať

    2. p. nakrútiť 1–3


    rozliať 1. liatím rozšíriť po niečom (obyč. neúmyselne) • vyliať: rozliať, vyliať vodu na koberecexpr.: rozčapkaťrozčľapkaťrozčrpkať (malé množstvo): rozčapkal víno po stoleexpr.: rozčrpnúťrozčapnúťrozšplechnúťrozčľapnúť (prudkým pohybom rozliať) • porozlievaťpovylievať (postupne, po troškách)

    2. liatím rozdeliť • naliať: rozliať, naliať pivo do pohárovporozlievaťponalievať (postupne)

    3. p. rozpustiť 2


    vliať liatím dať do niečoho, dovnútra • naliať: vliala, naliala mlieko do poháravkvapkaťnakvapkať (vliať po kvapkách): vkvapkala olej do šalátuvchrstnúťexpr. všustnúť (prudko vliať)


    vyliať 1. liatím dať odniekiaľ preč (tekutinu) (op. naliať) • expr.: vyšustnúťvyšuchnúť (prudko): vyliala, vyšustla, vyšuchla vodu z vedra na dvorexpr.: vychrstnúťvychlostnúťvychlisnúťchrstnúťchľusnúťchľustnúť (prudko) • zried. vychvistnúť (Gabaj)expr.: vyčrpnúťvyčapnúťvyčľapiťvyčľapnúťvyšplechnúťvyšpľachnúť (vyliať malé množstvo): vyčrpnúť, vyčľapnúť z hrnčeka vodu, mliekoexpr. vycvrknúť (vyliať veľmi malé množstvo) • expr.: vyčľapkaťvyčrpkať (vyliať po troche): vyčľapkať vodu z lavóra, vyčrpkať vodu z pivniceexpr. vykvackať (vyliať po kvapkách) • expr.: vykydaťvykydnúť (vyliať obyč. väčšie množstvo): pomyje vykydať, vykydnúť do válovaexpr.: vykycnúťvykvicnúť (vyliať niečo polotekuté): vykycne mu kašu na tanierrozliať (vyliať neúmyselne): rozliať čaj na obruspovylievaťpovyšplechovaťpovyčľapkávať (postupne, z viacerých nádob)

    2. liatím niekam dostať • naliaťvliať: vyliať, naliať ocot do fľaše; vyliať, vliať do seba pohárpovylievaťponalievaťpovlievať (postupne)

    3. p. vyroniť 4. p. vyhodiť 2, prepustiť 1


    nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieťnaliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sanafúknuť sanafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúťnapuchnúťopuchnúťspuchnúťzduriť saoduriť sazdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať saoduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučaťnabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúťpodliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

    2. náhle vzniknúť • naskočiťnaskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť saobjaviť saurobiť saspraviť sautvoriť savytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

    3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


    opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sahovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemotyexpr.: naliať sanalogať sanaslopať sanarezať sanastrebať sanaťahať sanacicať sanacecať sanacengať sanadrať sanadrúľať sanalôchať sanaťať sanadratviť sahovor.: natankovaťnachmeliť sanazvoniť saexpr.: zrúbať sasťať sascápať sascapkať sazrezať sazdrať sazrichtovať sahovor. zmotorizovať saexpr.: doťať sadoťahať sadoriadiť sadorichtovať sadocengať sadotrundžiť saocengať saotrundžiť saotrúliť saotrtúliť sahovor. ochmeliť sapejor.: ochľastať saochleptať saoslopať saožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožralifraz. dať si do nosapodnapiť sapodpiť sapripiť sahovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)


    opuchnúť puchnutím (chorobne) zväčšiť svoj objem (o tele a jeho častiach) • napuchnúťspuchnúťzapuchnúť: po uštipnutí mu líce opuchlo, napuchlo, spuchlo; zapuchla mu nohapripuchnúť (trocha opuchnúť): vstala s pripuchnutou tvárounabehnúťnaliať sanavrieť (zväčšiť objem telesných dutín naplnením tekutinou): žily mu nabehli, navreli krvou; pupence sa mu nalialiexpr. oliať sa: tvár sa mu olialaoduť sanaduť sa: brucho sa mu odulozduriť sazdurieť: štítna žľaza mu zdurela, zdurila sa muoduriť sa: koža sa mu od popálenia odurilapoopúchaťpoopuchať (postupne opuchnúť): prsty jej od roboty poopúchali


    vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

    2. p. pochopiť 1


    naliaty p. opitý 1


    opitý 1. ktorý je pod vplyvom alkoholu; svedčiaci o nadmernom požití alkoholu (op. triezvy) • napitýspitýopojený: tackal sa domov opitý, spitý na mol; hovoril opitým, napitým hlasomopojený alkoholomomámený alkoholom: vracal sa domov opojený, omámený alkoholomexpr.: naliatynacicanýnacecanýnatankovanýnachmelenýochmelenýpotrundženýpotrunčenýotrundženýnacenganýhovor. expr.: otrúlenýotrtúlený: naliati, nachmelení, ochmelení svadobčania; z krčmy sa ozýval spev nacenganých, otrundžených, otrúlených ľudí; ochmelený, otrundžený, otrtúlený rozumpripitýpodnapitý (trocha opitý) • chytený (od alkoholu) • hovor. podpitýhovor. expr.: podguráženýfrcnutýpodfrcnutýstrihnutý (trocha opitý): do práce prišiel v podnapitom, podguráženom stave; už bol chytený, podpitý, frcnutý, strihnutý, lebo sa stále smialhovor. expr.: sťatýzdratýnadratýscápanýscapkanýzrúbanýzmontovaný (veľmi opitý): bol taký sťatý, zdratý, nadratý, že nevedel o svete; ležal pod bránou scápaný, scapkaný, zrúbaný ako snopexpr.: zrichtovanýdorichtovanýdoriadenýdoťatýdorúbanýdocenganýdotrundžený (vplyvom alkoholu nachádzajúci sa v zlom stave): denne chodil zrichtovaný, doriadený, doťatý pod obraz boží; docenganý, dotrundžený hosťpejor.: ožratýochľastanýnachľastanýnaslopanýoslopaný: rev ožratých, ochľastaných chlapov; každý deň bol naslopaný, oslopaný ako číkpren. naťahanýnár. expr. otrieblený

    2. p. očarený


    nalíčiť p. namaľovať 2


    namaľovať 1. umelecky zobraziť farbami • nakresliť: namaľoval obraz, nakreslil ornamentnačrtnúťnaskicovaťhovor. naškicovať (namaľovať v hrubých črtách): naskicoval námestievmaľovať (namaľovať do niečoho): vmaľovať iniciálky do dielapejor. nababrať: nababrať čosi do zošitahovor. expr. namachliť

    2. natrieť farbou • nafarbiť: namaľoval nábytok nabielovymaľovaťvyfarbiť (vo väčšej miere al. na väčšiu plochu): nápadne sa vymaľovala; vyfarbil všetky stenypejor. nababrať: nababrala si celú tvárnalíčiťnamaskovaťhovor. našminkovať (obyč. hercov a pod.): našminkovali ich tesne pred vystúpenímhovor. expr. namachliť


    domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


    domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


    naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičovdoliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasilhovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľovsúriťurgovaťupomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávkydotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkamiexpr.: domŕzaťdopichovaťdolípaťomŕzaťodŕhaťdohúdaťdokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!


    nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovaťdonucovaťpripieraťsiliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riadnanucovaťkniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výrobypoháňaťtisnúťpotískať: treba ho do všetkého tisnúťhovor. tlačiťexpr. hnaťkniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísťnaliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomoholpobádaťnutkaťpovzbudzovaťpodnecovaťviesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznanínabádaťvyzývaťponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

    2. p. dráždiť 2


    stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

    2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

    3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

    4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

    5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

    6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2


    súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchodnaháňaťnútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učeniapobádaťpoháňaťhnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbouexpr.: duriťbadúriťpodurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali

    2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veciupomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníkanaliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh

    3. p. ponáhľať sa 2


    žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v školevyžadovaťdožadovať sadomáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho právadovolávať savolať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po sloboderobiť si nárokynárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhodychcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviskaexpr.: zaprisahaťzaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

    2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomocvypytovaťvypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenieexpr., často pejor.: proskaťprosíkaťprosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kaťexpr. zried. žiadostiť (Figuli)naliehaťvymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

    3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať sivyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravupýtať sisubšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie


    naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivoneodbytneneústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienokdôrazneúporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovyexpr.: pálčivožeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahochúpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoczastar. úsilnestuhakniž. zastar. snažne

    porov. aj naliehavý 1

    2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivoakútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovodsúrneneodkladnebezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zberenevyhnutnenutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácienaskutkurazom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiekhneďihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiťnespráv. pilne


    súrne bez akéhokoľvek časového odkladu • súrnoneodkladnebezodkladnenaliehavo: musím sa s ním súrne, neodkladne rozprávať; bezodkladne, naliehavo potrebuje pomocrýchlourýchlenenaskutku: rýchlo, urýchlene potrebujem peniazenarýchlonapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: k pacientovi museli narýchlo, napochytro, naponáhlo zavolať lekárakniž. urgentne: urgentne mu doručili listpošt. urgent


    naliehavosť p. potreba 1


    potreba 1. stav, v ktorom je niečo žiadané, v ktorom sa dá ťažko bez niečoho obísť • nevyhnutnosť: pociťovať potrebu, nevyhnutnosť pohybunutnosťnaliehavosť

    2. nevyhnutný predpoklad • požiadavka: existenčné potreby, požiadavky; spĺňať požiadavky modernej kuchyne

    p. aj požiadavka 1


    aktuálny zodpovedajúci času, časovo vhodný (op. neaktuálny) • časový (op. nečasový): aktuálna, časová téma; aktuálny, časový filmživý (stále pôsobiaci, stále trvajúci): aktuálny, živý odkaz; živá problematikačerstvýnový (o čase): zdroj aktuálnych, čerstvých, najnovších správ, informáciínaliehavý (časovo dôležitý, neodkladný): prišli s aktuálnym, naliehavým problémom


    dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človekneodbytnýexpr. zastar.: dôkučnýdôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienkyexpr.: dolípavýlepkavýnár.: úlipnýulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako muchadobiedzavýdomŕzavýdojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komárebezočivýhovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníkanetaktnýindiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázkynutkavýnaliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky


    naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónomúpenlivýpoet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko)neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkaminutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

    2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrnyakútnyurgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípadneodkladnýbezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnostinástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnostipálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahovnevyhnutnýnutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutnáexpr.: horúcižeravý: žeravá témazried. doliehavý

    p. aj aktuálny


    neodbytný ktorého sa nedá zbaviť, ktorého nemožno odohnať • dotieravýdobiedzavýdolípavýdomŕzavý: neodbytný, dotieravý záletník; dobiedzavá, domŕzavá muchabezočivýhovor. drzý (vytrvalo a pritom nevyberane sa domáhajúci niečoho, presadzujúci niečo a pod.): neodbytný, bezočivý zákazníknástojčivýnutkavýnaliehavý (dôrazne, neústupčivo trvajúci na niečom; neústupčivo sa natískajúci): predniesť nástojčivé, naliehavé prosby; prenasledujú ho nástojčivé myšlienky; cítil nástojčivú, nutkavú túžbu odísť


    netrpezlivý ktorý nemá dostatok trpezlivosti, strpenia; svedčiaci o tom (op. trpezlivý) • nedočkavý: netrpezlivý, nedočkavý zákazník, hosť; nedočkavé prešľapovanienepokojnýnervózny (ktorý nevie pokojne čakať al. znášať niečo): nepokojný, nervózny pacientdychtivý (s netrpezlivosťou očakávajúci niečo od budúcnosti): netrpezlivá, dychtivá mladosťnaliehavýnástojčivý (vyžadujúci okamžitú reakciu, riešenie a pod.): naliehavé, nástojčivé volanie


    súrny ktorý nemožno odložiť; ktorý si vyžaduje nevyhnutné, rýchle riešenie, zásah a pod. • neodkladnýbezodkladný: mať súrnu, neodkladnú prácu; neodkladné, bezodkladné rozhodnutienaliehavýnástojčivý: lekára zavolali k naliehavému prípadu; prísť so súrnou, nástojčivou žiadosťoukniž. urgentný: problém si vyžaduje urgentné riešenieexpresnýneskl. expresrýchly (určený na skoré doručenie): pošt.: súrny, expresný list; expres, rýchla zásielka


    liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadkyvlievaťnalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárovvylievaťvypúšťaťzlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievkuprelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliašcediť (cez cedidlo): cedila polievkučapovať (čapom): čapovali pivo do pohárovexpr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše

    2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievaťzlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon

    3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deňexpr.: cediťcediť sa: cedí ako z krhlyhovor. expr.: pľušťaťšústať: začalo pľušťať, šústať na mestonár.: ridať sacechtiť sa


    nalievať spôsobovať, aby tekutina tiekla do nejakej nádoby • vlievaťliať: nalieval, vlieval, lial víno do pohárovcediť (liať cez cedidlo): cedila polievku do tanierovčapovať (liať cez čap): čapovať pivo do pohárovexpr.: cvrkaťčrpkaťcŕkať (nalievať malé množstvo)


    točiť 1. uvoľnením záveru nechať tiecť • čapovať: točí, čapuje pivomeraťnalievať (liehoviny): víno meria, nalieva zo sudahovor. šenkovať: krčmár šenkuje víno

    2. p. krútiť 1, 2 3. p. sústružiť 4. p. nakrúcať


    nalievať sa p. puchnúť


    puchnúť chorobne zväčšovať svoj objem (o tele al. jeho častiach) • napúchaťspúchaťzapúchaťopúchať: tvár od plaču puchne, napúcha, opúcha; prsty mu puchnú, spúchajú, zapúchajú od ťažkej robotypripúchať (trocha puchnúť) • odúvať sanabiehaťnavieraťnalievať sa (zväčšovať objem telesných dutín tekutinou): brucho sa mu odúva, nalieva; oči nabiehajú, navierajú slzami


    fialovo majúc fialovú farbu, farbu ako fialka, na fialovú farbu, fialovou farbou • nafialovodofialova, pís. i na fialovo, do fialova: fialovo, nafialovo zafarbené veľkonočné vajíčka; má dofialova prefarbené vlasyhovor.: lilavonalilavodolilava, pís. i na lilavo, do lilava: prišla lilavo oblečená slečna; nebo bolo nalilavo, dolilava sfarbenéfialkastofialkavofialkovasto (trocha, jemne fialovo): fialkasto, fialkavo namaľované očinafialkastodofialkasta, pís. i na fialkasto, do fialkasta (trochu, jemne fialovo): nafialkasto, dofialkasta natreté pery

    porov. aj fialový


    nalilavo p. fialovo


    napiť sa 1. požiť nejakú tekutinu na zahasenie smädu • vypiť: napil sa vody; vypil kávuexpr.: napojiť sanaglgať sanalogať sanalúchať sanalôchať sanachleptať sanachlípať sanastrebať sa: napojil sa vínom; naglgal sa vínaexpr.: vylogaťvychleptaťvychloptaťvychľastať (niečo): vylogal pohár vína na exnár. expr. nadúchať sa: hltavo sa nadúchal vodyponapíjať sa (postupne sa napiť): všetci sa ponapíjaliodpiťupiťupiť si (napiť sa malého množstva tekutiny): odpil si pivaexpr.: glgnúť silognúť sinár. expr. šluknúť si: šlukol si z poháradet. nabumbať sa: Nabumbaj sa mliečka!expr. vyzunknúť (naraz vypiť): vyzunkol koňak z pohárikanacicať sanadojiť sa (o zvieratách, pren. expr. o človeku): teliatko sa nacicalo

    porov. aj vypiť 1

    2. p. opiť sa 3. p. nasiaknuť


Pozri výraz NAL v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV