Synonymá slova "naho" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 77 výsledkov (1 strana)

  • nahodený p. vyobliekaný


    náhodne bez akýchkoľvek príčinných súvislostí, bez očakávania, bez zámeru (op. úmyselne, zámerne) • náhodouzastar.: náhodilonáhodile: toto miesto si vybrali náhodne, náhodounečakaneneočakávanenepredvídane: vo vlaku sa stretli nečakane, neočakávane; všetko sa to stalo nepredvídaneneúmyselnenezámerneomylom: z pušky vystrelil neúmyselne, nezámerne, omylomneplánovaneneplánovite (bez predchádzajúceho plánu): na konferenciu sa dostal neplánovane; pri práci postupuje náhodne, neplánoviteodb. akcidentálne

    porov. aj náhodný 1


    náhodilo, náhodile p. náhodne


    mimovoľný ktorý nie je usmerňovaný vôľou, vedomím (op. úmyselný, vedomý, zámerný) • neúmyselnýnezámernýnechcený: spôsobiť mimovoľné, neúmyselné, nezámerné ublíženie na tele; neúmyselný, nezámerný, nechcený pohybneuvedomenýnevedomýzastar. nepovedomý: neuvedomený, nevedomý čin; nepovedomé konaniesamovoľnýspontánnyautomatickýmechanickýsamočinný (uskutočňovaný bez vonkajšieho al. vnútorného úmyselného pôsobenia): útlak vyvolal mimovoľnú, samovoľnú, spontánnu nenávisť; urobiť automatické, mechanické gesto; samočinný obranný reflexpodvedomý (iba nejasne uvedomovaný): ovládol ho podvedomý pocit úzkostipudovýinštinktívnyreflexívnyreflexný (podvedome usmerňovaný pudom, inštinktom al. reflexom): pocítil k nemu pudový, inštinktívny odpor; na teplo reagujeme reflexívnym, reflexným myknutímživelný (uskutočňovaný rýchlo, bez účasti vedomia, obyč. pod vplyvom ohrozenia): panika vyvoláva živelné konanienáhodnýzastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou): na tvári sa jej objavil náhodný, náhodilý úsmevnevdojakýzastar. nezradný (uskutočnený nevdojak, znezrady): ovládla ho nevdojaká túžba po domove


    náhodilý p. náhodný 1


    náhodný 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcich príprav, ktorý nevyplýva z nijakých vopred viditeľných príčin, predpokladov a pod. • neočakávanýnepredvídaný: dozvedela som sa o tom náhodnou, neočakávanou, nepredvídanou zhodou okolnostínečakanýneplánovaný: nečakané, neplánované stretnutienepredpokladaný: na základe pokusov dospel k náhodnému, nepredpokladanému výsledkumimovoľnýneúmyselnýnechcený: mimovoľný vývin udalostí; nechcený, neúmyselný činnevypočítateľnýnepredvídateľnýnevyspytateľný (ktorý sa nedá vopred určiť, naplánovať): nevypočítateľný, nepredvídateľný úspech; náhodná, nevyspytateľná reakciazastar. náhodilý

    2. p. občasný


    občasný ktorý sa vyskytuje iba občas (op. stály, pravidelný) • nepravidelnýnesystematickýnesústavný: občasný, nepravidelný, nesústavný prísun tovaru; nepravidelný, nesystematický výskyt ochoreniakniž. sporadický: sporadická kontrolaojedinelýzriedkavý (ktorý sa vyskytuje, býva zriedka): občasné, ojedinelé prehánky; ojedinelá, zriedkavá situáciapren. sviatočný: sviatočný poľovník, šoférnáhodnýmimoriadnyzastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou al. výnimočne): občasné, náhodné stretnutia s niekým; ozývala sa náhodná, náhodilá streľba; občasná, mimoriadna ponuka čerstvého ovocia


    dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

    2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


    hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariťzašmariťtresnúťtresknúťplesnúťplesknúťšľahnúťtrepnúťcapiťcapnúťčapiťčapnúťšvacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiťpľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúťpraštiťmrštiťbuchnúťdžuchnúťbacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


    načrtnúť 1. v základných črtách nakresliť • naskicovaťnačrtať: maliar načrtol, naskicoval, načrtal obrysy portrétuhovor. expr. nahodiť: nahodil kontúry na plátno

    2. v stručnosti povedať al. napísať • načrtaťnaznačiť: vedúci načrtol, načrtal plán zájazdu; naznačil správny postuphovor. expr. nahodiť: nahodil myšlienky na papierzried.: narysovaťnaskicovať: v rýchlosti naskicoval vývinové tendencieopísaťpodať (stručne): stručne opísal, podal plán výroby


    nahodiť p. hodiť


    neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevyprekvapujúconepredvídanenepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlhoneplánovanenáhodnenáhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydliaznezradyznenazdaniaznenazdajkynenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadusčista-jasnaz ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršaťzrazunáhlerazom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišielvtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlonár. nezradky (Vansová)fraz.: ako blesk z jasného nebaako hrom z čistého/z jasného neba(len tak) mne nič, tebe nič

    porov. aj neočakávaný


    omylom nevedomky vykonajúc nesprávny čin; zmýlením sa • nedopatrením: omylom, nedopatrením zobral otcove kľúčenáhodounáhodne (bez príčinných súvislostí): náhodou si vymenili klobúkyneúmyselne (bez úmyslu): neúmyselne sa previezol o jednu zastávku


    skusmo na skúšku • pokusne: skusmo, pokusne začali vyrábať nový prípravokskúšobneexperimentálne: skúšobne, experimentálne spustená prevádzkanáhodne: skusmo, náhodne vybraté položky


    neočakávaný s ktorým sa nerátalo, ktorý nebol plánovaný (op. očakávaný) • nečakanýnepredvídaný: je to neočakávané, nečakané stretnutie; nepredvídaný výsledok pokusunepredpokladanýneplánovanýnáhodný: nepredpokladaný úspech; neplánovaný, náhodný objavnevypočítateľnýnepredvídateľnýnevyspytateľný (ktorý sa vopred nedá určiť): môže nastať nevypočítateľná, nevyspytateľná, nepredvídateľná reakcia organizmuprekvapujúcikniž. prekvapivý (spojený s prekvapením): neočakávaná, prekvapujúca správa; došlo k prekvapujúcej, prekvapivej zmene vo vedenínáhly (príliš rýchly na to, aby sa dal vopred očakávať): nastala náhla zmena zdravotného stavu; náhla smrťšokujúci (vyvolávajúci šok): šokujúce zistenietrocha kniž. netušený (ktorý nik ani netušil): odkryli sa pred nimi netušené možnosti


    neúmyselný (vy)konaný bez úmyslu, bez zámeru (op. úmyselný) • nechcený: neúmyselný, nechcený činneplánovanýnáhodný: neplánované, náhodné stretnutiemimovoľnýnevedomýpodvedomýspontánny (riadený podvedomím): mimovoľné, spontánne konanie; nevedomá, podvedomá reakciazried. nevypočítaný (op. schválny): nevypočítaný priebeh akcienezavinený (uskutočnený bez vlastnej al. inej viny): nezavinené poškodenie zákazníka


    námatkový správ. náhodný, občasný


    náhodou 1. p. náhodne, neočakávane 2. p. omylom


    dohola 1. bez ponechania akejkoľvek pokrývky, akéhokoľvek porastu • naholo: ostrihaný dohola, naholocelkomúplne: dohola, celkom vykosená lúka pôsobila otupne; kmeň úplne, dohola ošúpali

    2. do úplnej nahoty • donaha: vyzliekli sa dohola, donaha a skočili do vodyúplnecelkom: pred odvodovú komisiu predstúpil úplne, celkom vyzlečený


    naholo p. dohola 1


    náhon 1. prevod hnacej sily • pohon: predný náhon, pohon auta

    2. p. žľab 2


    žľab 1. podlhovastá obyč. drevená nádoba slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín, na kŕmenie dobytka a pod. • válov: dať seno do žľabu, válovakoryto: voda odteká dreveným korytomkadlubkadluba (žľab vydlabaný z kmeňa)

    2. úzka terénna depresia • údoliepriehlbeňúžľabinaprielubanáhon


    nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelaniedostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenaniezaobstarať siobstarať sizaopatriť sizadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplomhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabátvziaťzobraťprísťdôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k tituludosiahnuťdomôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznanianahromadiťnabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetokexpr.: nahonobiťnazhonobiťhovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazízdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si


    nahonobiť p. nasporiť


    nasporiť sporením nahromadiť (obyč. peniaze) • našetriťušetriťusporiť: nasporili, našetrili na autohovor.: našporiťnašporovaťušporiťušporovaťexpr.: nahonobiťzhonobiť: našporil si na dom, nahonobila si šperkovnahospodáriťnagazdovaťzgazdovať (nasporiť dobrým hospodárením): nagazdoval si slušný majetokexpr.: nastískaťnaškriabať (nasporiť s ťažkosťami): horko-ťažko nastískal trochu peňazíkniž. nastrádať: za život nastrádal pekné úsporypejor.: nahrabaťnahabaťnazhŕňaťnazhrabúvaťnazhrabovať (nahromadiť obyč. nečestne): nahrabali veľké bohatstvopejor.: naskývražiťnaskupániťnadržgrošiťnažgrliťnažgrlošiť (nasporiť pre lakomstvo, pre skúposť): za života naskývražil, nažgrlošil veľký majetok


    ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniazehovor. ušporovať: ušporovať na bytnašetriťnasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumuhovor.: zošporiťzošporovaťzašporiťzašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenkuhovor.: zgazdovaťnagazdovaťzhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovalizried. uhospodáriť: uhospodárené peniazeprisporiťhovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdovalhovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárovodložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisíckuexpr.: nastískaťutisnúťnaskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazíexpr.: nahonobiťnazhŕňaťnazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiťnažgrliť

    2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániťochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevomhovor.: ušanovaťušianaťzašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami


    dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol) • horenahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahordovrchu: rýchlo kráčal dovrchunavrch: vystrčila ruku dlaňou navrchdovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysokaexpr.: stĺpomstĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dymdupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými

    2. p. hore 2, 3


    dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja • doplnaplnoplne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený vozvrchomvrchovatohovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcomnár. štrichom

    2. smerom k vyššie položenému miestu • dohora: cesta vedie dovrchu, dohorahorenahor: vyšplhali sa hore, nahor


    hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchuvysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokojtamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky dokladyzastar. tamhor (Laskomerský)

    2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrchdohoratahoretamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrchpoet. vhor (Plávka)

    3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohoranahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchutahoretamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhorepoet.: vozvysok (Figuli, Chrobák)vozvýš (Žáry)vhor (Rázus)


    nahor p. dohora 1, hore 3


    horký1 1. ktorý má chuť ako palina, blen, žlč: horký čaj, liekhorkastýnahorkastý (trochu horký) • prihorký (príliš horký) • expr. prehorký (veľmi horký): je to horké, prehorkéblenový

    2. p. bolestný 1, ťažký 3


    nahorkastý p. horký1 1


    nahospodáriť p. nasporiť


    nahosť p. nahota


    nahota obnaženosť tela • nahosť: skrývať svoju nahotu, nahosťzried. nažoba (Hviezdoslav)


    nahostiť p. nakŕmiť


    nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovaťnasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinuzasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syromkniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinunahostiťpočastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtamipohostiťexpr.: napchaťnadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krkyprichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätkodosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocímnapásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytokvyobročiťnaobročiťhovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)


    pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

    2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

    3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


    nahotovať, nahotoviť p. pripraviť 1


    nahotove p. naporúdzi


    naporúdzi na dosah ruky, pri ruke, v blízkosti, k dispozícii (obyč. v spojení so slovesami byť a mať) • porukeblízko: musíš byť vždy naporúdzi, poruke, blízko; výhovorku mala vždy naporúdzi, poruke (pripravenú) • pohotovepohotovo: mal pohotovo všelijaké výhovorkyzastaráv. napohotovezastar. nahotovefraz. na dosahnár. spodručne (Jesenská)


    nahovárač 1. kto nahovára, navádza na niečo • práv. navádzač (kto niekoho navádza na trestný čin) • práv. zastar. návodca

    2. p. sprostredkovateľ


    sprostredkovateľ kto, čo niečo sprostredkúva: sprostredkovateľ predajaprostredník: vyvoliť si niekoho za prostredníkaspojka (kto obstaráva styk): robiť spojkudohadzovačdohodca (kto sprostredkúva známosť, sobáš, obchod a pod.) • agent (obchodný zástupca): poisťovací agentmédium (sprostredkujúca osoba pri špiritistických a pod. javoch) • hovor. nahovárač (sprostredkovateľ svadby) • zastar. stredník (Hurban)hovor. zastar.: šikovačšikovník


    agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciupresviedčaťzískavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranuhorliť: agitovať, horliť za dobrú veckortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehováraťnahováraťnavrávať (na niečo)


    nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


    vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádaťpodnecovaťponúkaťvyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahováraťnavrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzaťnavádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriťpoďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


    verbovať 1. v minulosti získavať mužov na vojenskú službu • regrutovať: v dedine verbovali, regrutovali mládencovnajímať: najímanie dobrovoľníkov

    2. naliehavo získavať agitáciou • nahováraťnavádzaťlákaťvábiť: verbovali, lákali robotníkov na stavbyhovor. expr. lanáriťslang. náborovať


    vplývať uplatňovať vplyv, autoritu, moc • mať vplyv: vplýval, mal vplyv na svojich kolegovúčinkovaťmať účinokpôsobiť: slová naňho neúčinkovali; počasie má účinok na zdravie; umenie pôsobí na city človekanahováraťnavádzaťnabádať (rečou, presviedčaním vplývať): moderátorka navádzala, nabádala diskutujúcich, aby sa riešili základné otázky


    zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzaťvnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neverupokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuťnahováraťnabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výletvábiťlákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmiťahaťpriťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranupútaťupútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

    2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

    3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesťprivádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu


    dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


    nahovárať si p. dvoriť


    nahovno p. zle 5


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    nepodarený ktorý neuspokojuje svojimi výsledkami, vlastnosťami a pod. (op. podarený) • nevydarenýneúspešnýbezúspešnýzastaráv. nezdarený: nepodarený, nevydarený zájazd; nevydarený, neúspešný, bezúspešný športový pokus; nezdarené plányskazenýpokazenýchybný (s chybou, s nedostatkom; op. kvalitný): mať skazený, pokazený deň; pokazený, chybný výroboknedobrýnekvalitný (op. dobrý, kvalitný): dostať nedobré vysvedčenie; kúpiť nekvalitný televízorhovor. expr.: sfušovanýzbabranýdobabraný: sfušované, zbabrané jedlo, šatyhovor. kazovýsubšt. aušusový • nespráv. závadný (s trvalými nedostatkami, obyč. z výroby): nepodarený výrobok; kazový, aušusový strojnaničexpr.: nafigu, pís. i na figuhrub.: nahovno, pís. i na hovno: nanič autonevychovanýzastar. nezdarný (o deťoch): nevychovaný, nezdarný synexpr.: nemožnýneforemnýhovor. zastar. nemóresný (obyč. tvarovo nevzhľadný): nemožná, neforemná sukňa; nepodarený, nemóresný krčah

    p. aj zlý, naničhodný


    neschopný ktorý nemá schopnosti na uskutočnenie, vykonávanie niečoho (op. schopný) • nesúci: neschopný, nesúci pracovník; je nesúci vykonávať túto funkciukniž. nespôsobilýzastar. nespôsobný (bez potrebných predpokladov): mládenec nespôsobilý na vojenskú službu; nespôsobný sluhaexpr. nemožnýkniž. nemohúci (bez potrebných duševných al. fyzických síl): nemožný, nemohúci autorindisponovaný (na krátky čas bez zvyčajných schopností): indisponovaný herecslabýzlýhovor. nulový (bez potrebných výkonov): neschopný, slabý žiak; slabý, zlý, nulový hráčnaničhovor. nafigu, pís. i na figuhrub. nahovno, pís. i na hovno: nanič, nafigu remeselníkimpotentný (neschopný súlože; pejor. neschopný vôbec): myšlienkovo impotentný človekhovor. expr. groggy (úplne bez schopnosti pohybu, obyč. od vyčerpania): po zápase som vždy groggy


    nesúci 1. ktorý sa nedá (na nič) použiť, (nikde) uplatniť (op. súci) • nepoužiteľnýneupotrebiteľný: to je nesúca, (na nič) nepoužiteľná vec; nepoužiteľný, neupotrebiteľný vynáleznaničhovor. nafigu, pís. i na figuhrub. nahovno, pís. i na hovno: je to nanič pero; celý projekt je na figu

    2. p. neschopný, nešikovný 1 3. p. nevhodný


    nahovoriť 1. rečou, presviedčaním získať niekoho na niečo • navravieťnaviesť: nahovoril, navravel ho na výlet; naviedol ho na šibalstvonavnadiťnalákaťnavdať (lákaním): navnadila, nalákala ho, aby odišliprehovoriť (uvedením dôvodov): prehovoril syna, aby sa učilhovor. nakriatnuťexpr. nabadurkať: nakriatol, nabadurkal dievčatá na tancovačkuhovor. expr. zlanáriť: zlanárili ho do krčmy

    2. nanútiť mienku • navravieťnarozprávať: nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprával mu, aby zmenil zamestnanieexpr.: nahútaťnahúsťnahučaťnahúkaťnatrúbiťnatúkať: nahúdol, natrúbil jej, aby súhlasilaexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (nástojčivo): vtĺkla dieťaťu do hlavy, že to zvládne

    3. hovor. nadviazať známosť s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestusubšt.: nabaliť • zbaliť • slang. ďobnúť: zbaliť babu, ďobnúť pipku

    4. p. narozprávať


    narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieťnahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorilipovravieťpohovoriť: povravel veľa zbytočnéhonavykladaťhovor.: navyprávaťnapredkladaťexpr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečniaexpr.: natáraťnakvákaťnahúsťnahútaťnahúkaťnahučaťnapliesťnamlieťnapískaťnabaláchaťnatrepaťnatrúbiťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťnatulíkaťnakukaťpotáraťpotrepaťhrub. nadrístaťsubšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmyslynaklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňuexpr.: nabájiťnabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o životeexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel


    naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriťnavravieť: naviedol, nahovoril ho na športnavnadiťnalákaťnavdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanieprehovoriťprevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátilzlákaťzviesťzvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádežhovor. nakriatnuťexpr.: nabadurkaťnabastviťnabaláchať: nabadurkal syna na výlethovor.: naverbovaťzverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet

    2. p. usmerniť 1


    porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedaťvyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmyhovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvávyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsilizried. porozpovedať (Dobšinský)povykladaťvyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plánpohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočnostínahovoriťnarozprávaťnavravieťpovravieťexpr.: potáraťnatáraťpotrepaťnatrepaťpotrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepeexpr.: poľapotaťpotliapaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístaťsubšt. pokecať


    povravieť 1. obšírne, všeličo, veľa vyjadriť rečou (obyč. niečo, čo nie celkom zodpovedá pravde) • pohovoriťporozprávaťnavravieťnahovoriťnarozprávať: Kto vám to všetko o nás povravel, pohovoril, narozprával?; neverí tomu, čo mu ostatní povraveli, navraveli, nahovoriliexpr.: potrepaťpotáraťpotrieskaťpotliapať: potrepe, potára všeličoexpr.: poľapotaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístať: keď si vypije, poľapoce, pokváka, podrísta hlúpostiexpr.: natáraťnatrepaťnatrúbiťnatúkať (veľa): Čo vám zasa o mne natárali, natrepali?

    2. p. porozprávať sa


    prehovoriť 1. uvedením dôvodov získať na niečo • prevravieť: prehovorili, prevraveli ho, aby šiel študovaťnahovoriťnavravieťnaviesť (rečou): nahovoriť, naviesť niekoho na emigráciu; napokon sme ich navraveli, aby ešte ostalipresvedčiť (rozumovými dôvodmi) • uhovoriťexpr. uvariť (mnohými rečami): uhovorili ma, uvarili ma, aby som súhlasilhovor. expr. ukrkať (dorážaním, rečami si vymôcť niečo): ukrkala matku, aby ju pustilaoblomiťobmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor): napokon žiaci učiteľa oblomili, obmäkčiliexpr. zjemn. uvravkať (Jaroš)hovor.: spracovaťobrobiť (usmerniť, prehovoriť na svoju stranu): musíme ich ešte spracovať, obrobiť, aby nám pomohlinár. pozaobchodiť (Kukučín)zagitovať (prehovoriť agitáciou): zagitovať niekoho na predplatenie časopisuarch. kapacitovaťhovor. expr. spoďkať (prehovoriť, aby niekto niekam šiel)

    2. p. povedať1, ozvať sa 2 3. p. porozprávať sa 4. p. prihovoriť sa 1, osloviť 1


    presvedčiť rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru • uistiťubezpečiť: presvedčiť, uistiť niekoho o svojej pravde; chcel ich o tom sám ubezpečiťprehovoriťprevravieťnahovoriťnavravieť (uvedením dôvodov priviesť na niečo): prehovorili, nahovorili ma, takže som súhlasilzískaťzagitovať (dosiahnuť súhlas s niečím): chceli ma získať, zagitovať za každú cenuuhovoriťexpr.: uvravkaťuvariťhovor. expr. ukrkať (mnohými rečami dosiahnuť niečo): deti uhovorili, uvarili rodičov, aby ich pustili na lyžovačku; napokon otca ukrkaliarch. kapacitovať: podarilo sa mu všetkých kapacitovaťoblomiťobmäkčiť (premôcť odpor) • hovor.: spracovaťobrobiť (presvedčiť v prospech seba): všetkých spracoval, obrobil, aby mu pomohli


    zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím prečzaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

    2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiťdať dohromadydať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopyexpr.: spriahnuťspriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopyzomknúťzjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

    3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cestyodvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na inéodpútaťodtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

    4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákaťzvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmynaviesťnahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na úteknalákaťnavnadiťhovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogyhovor.: nachytaťnalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľubyhovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinustiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárikprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

    5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2


    namyslieť si utvoriť si skutočnosťou nepodložené predstavy • vsugerovať si: namyslel si, že ho klamúnavravieť sinahovoriť sinavymýšľať si (po dlhšom premýšľaní): navravel si, navymýšľal si všelijaké hlúpostiexpr. nahútať si


Pozri výraz NAHO v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: tco92, bor, bina, kompil tor, ep, b2c, gs, my, ppg, sho, pap, dum, icmp, solid, embedded
Ekonomický slovník: terã, mvr, vvm, apff, zbi, mbe, dyv, eunita, zk, oe, ws, tv, m3d, vsc, zes
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV