Synonymá slova "nabe" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 36 výsledkov (1 strana)

  • nábeh p. náznak


    náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrkyznak: znaky strachuznámka: ukázali sa prvé známky odporuznamenie: horúčka je znamením chorobykniž. symptóm: symptómy hystérielek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmuzáblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevutieň: v očiach má tieň smútkuprídych: prídych irónie v hlasepríchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkostizávan: závan vône lesaiskralúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádejenádych: nádych nedôveryodtieňodtienok: odtieň, odtienok výčitkyprízvuk: veliteľský prízvuk v hlasezafarbenieladenieráz: lyrické zafarbenie, ladenie básnetón: žartovný tónnábehtendencia: nábeh na riešeniekniž. zásvitzastar. zádych (Kukučín)zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav)názvuk (Chorvát)


    sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov al. úrovní • spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemkugeol. úklon: úklon vrstievstúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanieklesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty

    2. vrodená al. získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklonytendencia: tendencia po stálostináklonnosťnáchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na chorobydispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spevnábeh: nábeh na tučnotukniž. inklinácia

    3. p. koniec 1


    brezivý odb. (iba v ženskom rode brezivá; oplodnená, čakajúca mláďa; o samiciach zvierat): brezivá ovcateľný (o krave) • kotný (o ovci, mačke) • prasný (o svini) • žrebný (o kobyle) • nár.: nahúkanýnabehanýnalámanýnabraný


    nabehlina p. podliatina, opuchlina


    opuchlina miesto na tele, kde sa v dôsledku poruchy metabolizmu hromadí tekutina • opuchopucheľodb. edém: na nohe sa mu objavila veľká opuchlina, veľký opuch, opucheľnapuchlinanabehlinanavrelinazdurenina: nahmatať si napuchlinu, zdureninuhrčahrbolecexpr. gundža (opuchlina obyč. po údere): navrela mu na čele hrča, gundža


    podliatina miesto na tele podliate krvou • podbehlinanabehlina: po bitke mu ostali podliatiny, podbehlinysinkamodrina: sinka, modrina pod okom


    nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieťnaliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sanafúknuť sanafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúťnapuchnúťopuchnúťspuchnúťzduriť saoduriť sazdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať saoduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučaťnabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúťpodliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

    2. náhle vzniknúť • naskočiťnaskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť saobjaviť saurobiť saspraviť sautvoriť savytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

    3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


    naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

    2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

    3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

    4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


    navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem • nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krkunapuchnúťopuchnúťspuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plačuzhnisaťhovor.: nazbierať sazozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbieralaponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily

    2. vzniknúť na koži • utvoriť savytvoriť saobjaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitkeurobiť saspraviť sa: spravil sa mu vredponavierať (postupne): ponavierali mu vredy


    oduť sa 1. stať sa vypuklým, zväčšiť svoj objem (najmä o tele al. jeho častiach) • nabehnúťnapuchnúťspuchnúťopuchnúť: odula sa, nabehla mu tvár od liekovexpr.: oliať saoduriť sa: celé telo sa mu olialo, odurilonafúknuť sa: nafúknuté brucho, vreckovypučiť saodškeriť sa (o povrchovej vrstve): stena sa vypučila, koža sa odškerila

    2. p. nahnevať sa


    opuchnúť puchnutím (chorobne) zväčšiť svoj objem (o tele a jeho častiach) • napuchnúťspuchnúťzapuchnúť: po uštipnutí mu líce opuchlo, napuchlo, spuchlo; zapuchla mu nohapripuchnúť (trocha opuchnúť): vstala s pripuchnutou tvárounabehnúťnaliať sanavrieť (zväčšiť objem telesných dutín naplnením tekutinou): žily mu nabehli, navreli krvou; pupence sa mu nalialiexpr. oliať sa: tvár sa mu olialaoduť sanaduť sa: brucho sa mu odulozduriť sazdurieť: štítna žľaza mu zdurela, zdurila sa muoduriť sa: koža sa mu od popálenia odurilapoopúchaťpoopuchať (postupne opuchnúť): prsty jej od roboty poopúchali


    podliať sa znútra sa naplniť tekutinou (obyč. krvou, hnisom a pod.) • podbehnúť: v hneve sa mu oči podliali krvou; líca jej podbehli rumencomnabehnúťnavrieť: oči nabehli, navreli slzami


    vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

    2. p. pochopiť 1


    zabehnúť 1. behom (al. vozidlom) sa niekam rýchlo dostať; expr. nakrátko niekam ísť • zájsťvybehnúť: Zabehni, zájdi, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zašiel do potokaexpr.: skočiťzaskočiťodskočiť: (za)skočila si k susedke; odskočiť (si) z roboty na poštuexpr. doskočiť (Ondrejov)hovor. odbehnúť (odniekiaľ): cez prestávku odbehol zo školy domovexpr. zbehnúť: sám zbehnem zistiť, čo je vo veciexpr.: frknúťšibnúť: frkol, šibol za rohhovor. expr.: zaletieťzatrieliť (rýchlo)

    2. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana • zaskočiť: kašle, niečo mu zabehlo, zaskočilo

    3. naplniť sa tekutinou al. červeňou (o častiach tela) • nabehnúťpodbehnúťzaliať sanavrieť: tvár mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oči mu zabehli, zaliali sa, navreli slzami

    4. porov. zabehať sa 1


    začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júlikniž. počať: počal ich presviedčaťpustiť sadať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežaťchytiť sa: chytili sa rýchlo do robotynasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tónnačať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chliebpozačínaťponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavunaštartovaťodštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behuspustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tušpubl.: rozbehnúťnabehnúť (na niečo) • rozkrútiťroztočiťrozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrovvyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie jakniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnuvstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajkunespráv. zahájiť

    2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťochexpr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovinadviazaťnadpriasťzried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každýmnahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva


    nabelaso p. modro1


    modro1 majúc modrú farbu; na modrú farbu, modrou farbou • belaso: modro, belaso sfarbená látkanamodronabelaso, pís. i na modro, na belaso: natrieť plot namodro, nabelasodomodradobelasa, pís. i do modra, do belasa: udreté miesto sa sfarbilo domodra, dobelasabledomodrobledobelasodobledomodradobledobelasanabledomodronabledobelaso, pís. i do bledomodra, na bledomodro atď. • nezábudkovo (so svetlým odtieňom modrej farby): bledomodro, nezábudkovo vymaľovaná izbajasnomodrojasnobelasonebovonevädzovokniž. azúrovoblankytne (sýtou modrou farbou): jasnomodro, nebovo, nevädzovo sfarbené závesy; azúrovo, blankytne žiariace kvetymodrastomodravobelasistobeláskavo (trochu modro): modrasto, belasisto namaľované viečka; plamienok horel modravo, beláskavo

    porov. aj modrý


    náber p. záhyb 1


    záhyb 1. zahnutá časť poddajného materiálu • sklad: prežehlila každý záhyb, sklad na sukniriasa (záhyb, obyč. na látke): husté riasy blúzkynáberkrajč. zámik (preštepovaný záhyb na látke): šaty so zámikmihovor.: faldfalda: na sukni sa pri sedení urobili faldyvráska (záhyb na koži vznikajúci jej sťahovaním): mať vrásky na tvárizastaráv. zhyb: zhyb látky

    2. p. ohyb 1 3. p. zákruta


    naberač prístroj al. nástroj na naberanie • hovor. naberák


    naberačka hlboká, obyč. okrúhla lyžica s dlhšou rúčkou na naberanie tekutých pokrmov; jej obsah • hovor. žufaňa: naberačkou, žufaňou ponaberala polievkunár. varecha: za varechu omáčky


    naberák p. naberač


    naberaný (o látke) poskladaný do záhybov (o sukni, voláne a pod.); majúci záhyby, pozostávajúci zo záhybov • nazberanýnazberkaný: naberané, nazberané, nazberkané rukávyriasenýzriasenýnariasený (obyč. do drobných záhybov): ku kroju patrila riasená, nariasená sukňa; tvár mala zriasenú do drobných vrásokťahanýnaťahaný (obyč. šnúrkou stiahnutý do drobných záhybov): ťahaná, naťahaná látkariasnatýnár. riasavýzried. riasny


    čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnicenaberať: naberal naftu do motoraodčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plynprečerpávať (čerpaním premiestňovať)

    2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavaťťažiťbrať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situáciedostávaťpoberať: poberá, dostáva od spolku podporu


    doberať, doberať si robiť si z niekoho žarty (obyč. priateľsky) • žartovať: chlapci (si) doberali dievčence, žartovali s dievčencami; So mnou nežartuj!prekáraťpodpichovať (s cieľom povedať niečo nepríjemné): kolegovia sa navzájom prekárali, podpichovalinaberať (útočne doberať): dcéra naberala otca za ľahostajnosťhovor. uťahovať siexpr. naťahovať (ironicky doberať): uťahoval si z priateľa; naťahovala manžela pre zábudlivosťexpr. harkať sa (navzájom sa doberať): deti sa v izbe harkalinár. fačkovaťsubšt.: štengrovať • hecovať


    dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


    domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


    naberať p. podpichávať, doberať, dobiedzať


    podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavaťpodkušovaťpodkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiťpopudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapáraťzadieraťzadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdaťdobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberaťdoberať sinaberaťexpr.: dopaľovaťdotieraťdodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúraťštipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriťbadurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvaťhuckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


    riasiť robiť záhyby na látke • zberaťzberkaťnaberať: riasila, zberala sukňu v páse; zberkala, naberala rukávyskladaťhovor. faldovať (riasiť do skladov): skladaná sukňaplisovať (husto riasiť a zažehľovať do skladov): plisované šatyhovor. zastar. rancovať


    zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninužať (kosiť obilniny): žať pšenicuzvážaťzoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu

    2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberaťodkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plotabraťkniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň

    3. robiť záhyby na látke • zberkaťriasiťnaberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžetyskladaťhovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať


    isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

    2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

    3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

    4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


    nabetón p. isto 3, rozhodne 2


    rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázneenergicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevneodhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudkoostrorezkostrmotvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútnekategorickynekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

    2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • isteistoistotnenaistodozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozajurčite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochybynepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovofraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenusubšt.: stopro • nastopro


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: tgn, qbg, ptf, kj, wts, bos, odh, soã ã, pie, ľúto, wb, gfy, mnl, dso, mzd
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV