Synonymá slova "naň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 78 výsledkov (1 strana)

  • ňaňa p. otec 1


    otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodičhypok.: ocoockooteckoocinoocinkoocíktatotatatatkotatíčkotatíktatuškohovor.: ňaňoňaňaňankoňaníčkohovor. zastar.: apoapaapkoapíkpapasubšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: ocitati (v oslovení)

    2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    mimoriadne 1. vymkýnajúc sa z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel (op. riadne) • výnimočne: dnes ma môžeš mimoriadne, výnimočne navštíviťnepravidelneneplánovanenetradične

    2. vyjadruje nie zvyčajnú, ale obyč. podstatne zvýšenú mieru, intenzitu a pod. • osobitnevýnimočne: dosahujú mimoriadne, osobitne dobré výsledky; je výnimočne šikovnáveľmiznačnehodne: medzi nimi bol veľmi, značne, hodne veľký vekový rozdielnezvyčajneneobyčajnekniž.: neobvyklenezvykle: do mesta sa dostali nezvyčajne, neobyčajne rýchlo; cieľ zasiahol neobvykle, nezvykle presnenevídanenevýslovneneopísateľneneuveriteľneneslýchane: je nevídane, nevýslovne, neopísateľne krásna; za neuveriteľne, neslýchane krátky čas postavili novú školunevšednezriedkavo: chytil nevšedne, zriedkavo vzácny exemplár motýľanadmierunanajvýšpriveľmipríliš: s odmenou bol mimoriadne, nadmieru, nanajvýš spokojný; táto hornina je priveľmi, príliš tvrdánadpriemernehovor. extra: do miestnosti vstúpil nadpriemerne, extra vysoký mužzvlášťobzvlášťzastar.: obzvlášteobzvláštne: podarilo sa mu zvlášť, obzvlášť rýchlo zbohatnúťhovor. expr. ktovieakobohvieakočertvieako (v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery): vystúpenie súboru naozaj nebolo mimoriadne, ktovieako, bohvieako úspešné

    porov. aj mimoriadny 1


    nadmieru viac, ako je zvyčajná miera, nad zvyčajnú mieru • veľmimimoriadnezried. nadmier: s výsledkom boli nadmieru, veľmi spokojní; vedel mimoriadne zaujímavo rozprávaťnanajvýš: film bol nadmieru, nanajvýš poučnýneobyčajnenezvyčajnenesmiernenevšednekniž.: nezvykleneobvykle: k práci pristupoval neobyčajne, nezvyčajne zodpovedne; bol nesmierne, nevšedne žičlivý voči druhýmnadpriemernenadnormálneabnormálne: v práci bol nadmieru, nadpriemerne úspešný; tento stroj je nadnormálne, abnormálne hlučnývysokomaximálne: vysoko, maximálne účinný liek proti chrípkeprílišpriveľmiexpr. preveľmi: na takúto funkciu je nadmieru, príliš mladý; priveľmi, preveľmi sa ho bojanemierne: nadmieru, nemierne pije pri každej príležitostiveľapriveľaexpr. preveľa: má veľa, priveľa, preveľa možností, ako sa vyhnúť povinnostiamhovor. expr. neúrekom: fantázie má nadmieru, neúrekomexpr. vyše práva: starostí má vyše právanár. prevelicenespis. nazbyt


    nanajvýš 1. viac, ako je zvyčajná miera • nadmieruzried. nadmier: nanajvýš, nadmieru vydarené predstavenieveľmimimoriadne: má veľmi, mimoriadne presné informácieneobyčajnenezvyčajnenevšednenesmiernekniž.: nezvykleneobvykle: bol to neobyčajne, nezvyčajne zaujímavý film; má nevšedne, nesmierne vyvinutý zmysel pre krásumaximálne (v najvyššej možnej miere; op. minimálne): maximálne účinný prostriedok

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj (krajnú mieru, obmedzenie a pod.) k výrazu, nie viac ako • najviacnajviacej: rozprával sa s ňou nanajvýš, najviac(ej) päť minútnajviac aknajviacej aknajtiaž: zoženie najviac(ej), najtiaž dve-tri tisíckymaximálne: ty môžeš nanajvýš, maximálne prosiť, nie žiadaťzastar. najvýš

    3. p. prinajhoršom


    prinajhoršom vyjadruje zápornú krajnú hranicu, mieru, situáciu • nanajvýš: prinajhoršom, nanajvýš bude musieť skúšku opakovaťv krajnom prípadenajviacnajviacejmaximálne: v krajnom prípade, najviac, najviacej môže dostať dva roky podmienečne; maximálne sa mu budeme musieť ospravedlniť


    prinajlepšom 1. vyjadruje (kladnú) prípustnú al. možnú hranicu, mieru • v najlepšom prípade: v nemocnici zostane prinajlepšom, v najlepšom prípade týždeňprinajmenšomprinajmenejnajmenejminimálne: prinajmenšom, prinajmenej týždeň bude trvať oprava cesty; zavrú ho najmenej, minimálne na rok

    2. vyjadruje najvyššiu možnú hranicu, mieru • nanajvýšnajviacnajviacejmaximálne: bolo ich tam prinajlepšom, nanajvýš, najviac dvadsať; do hľadiska vojde najviacej, maximálne päťsto divákov


    veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


    nanášať p. nosiť


    nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupyexpr.: vláčiťteperiťterigaťredigaťredikaťtrepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvoraexpr.: zvláčaťzvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlneroznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštuvynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalukraj. nanášať

    p. aj niesť


    nanešťastie p. žiaľ2


    žiaľ2 vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohubohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minulinanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičiaškoda: škoda, mali ste sa ponáhľaťfraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskorofraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra


    bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


    mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlýnedobrýplaný: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlonevyhovujúcinekvalitnýnedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobokneschopnýnesúcinanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčovslabýmalýnízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobokexpr.: biednyúbohýchatrnýchabýžobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky životexpr.: mizeráckypramizernýmrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasiehovor. expr.: mrchavýnafigufraz. expr.: na starú belusubšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedvešpejor.: všivavývšiváckypľuhavýsubšt. blbý • niž. hovor. poondiatypoondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robotavulg.: posratýna hovnona riť

    2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2


    nanič 1. p. zlý 2, nepodarený, neschopný 2. p. bezvýznamný, prázdny 2 3. p. zle 5


    nepodarený ktorý neuspokojuje svojimi výsledkami, vlastnosťami a pod. (op. podarený) • nevydarenýneúspešnýbezúspešnýzastaráv. nezdarený: nepodarený, nevydarený zájazd; nevydarený, neúspešný, bezúspešný športový pokus; nezdarené plányskazenýpokazenýchybný (s chybou, s nedostatkom; op. kvalitný): mať skazený, pokazený deň; pokazený, chybný výroboknedobrýnekvalitný (op. dobrý, kvalitný): dostať nedobré vysvedčenie; kúpiť nekvalitný televízorhovor. expr.: sfušovanýzbabranýdobabraný: sfušované, zbabrané jedlo, šatyhovor. kazovýsubšt. aušusový • nespráv. závadný (s trvalými nedostatkami, obyč. z výroby): nepodarený výrobok; kazový, aušusový strojnaničexpr.: nafigu, pís. i na figuhrub.: nahovno, pís. i na hovno: nanič autonevychovanýzastar. nezdarný (o deťoch): nevychovaný, nezdarný synexpr.: nemožnýneforemnýhovor. zastar. nemóresný (obyč. tvarovo nevzhľadný): nemožná, neforemná sukňa; nepodarený, nemóresný krčah

    p. aj zlý, naničhodný


    neschopný ktorý nemá schopnosti na uskutočnenie, vykonávanie niečoho (op. schopný) • nesúci: neschopný, nesúci pracovník; je nesúci vykonávať túto funkciukniž. nespôsobilýzastar. nespôsobný (bez potrebných predpokladov): mládenec nespôsobilý na vojenskú službu; nespôsobný sluhaexpr. nemožnýkniž. nemohúci (bez potrebných duševných al. fyzických síl): nemožný, nemohúci autorindisponovaný (na krátky čas bez zvyčajných schopností): indisponovaný herecslabýzlýhovor. nulový (bez potrebných výkonov): neschopný, slabý žiak; slabý, zlý, nulový hráčnaničhovor. nafigu, pís. i na figuhrub. nahovno, pís. i na hovno: nanič, nafigu remeselníkimpotentný (neschopný súlože; pejor. neschopný vôbec): myšlienkovo impotentný človekhovor. expr. groggy (úplne bez schopnosti pohybu, obyč. od vyčerpania): po zápase som vždy groggy


    nesúci 1. ktorý sa nedá (na nič) použiť, (nikde) uplatniť (op. súci) • nepoužiteľnýneupotrebiteľný: to je nesúca, (na nič) nepoužiteľná vec; nepoužiteľný, neupotrebiteľný vynáleznaničhovor. nafigu, pís. i na figuhrub. nahovno, pís. i na hovno: je to nanič pero; celý projekt je na figu

    2. p. neschopný, nešikovný 1 3. p. nevhodný


    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


    zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné rečibezúčelnýneúčelnýbezdôvodnýneodôvodnenýbezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohybbezvýslednýnezmyselnýmárnydaromnýdarobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanienepraktickýnepoužiteľnýnanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú naničbezvýznamnýbezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosťneplodnýplanýprázdnyjalovýneužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný životneúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahyzried. podaromnýzastar. netrebnýkniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vecničotnýexpr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    naničhodne 1. porov. naničhodný 1 2. p. zle 1, 2, 5


    naničhodníctvo p. naničhodnosť 1


    naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosťničomníctvoexpr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctvapodlosťhanebnosťnehanebnosťmrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkostizried. nečin (Vajanský)subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvolotrovinadarebáctvopaskudníctvomizeráctvohovor. pejor. gaunerstvopejor.: oplanstvopľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvotrocha pejor.: lapajstvoloptošstvohrub. svinstvo

    2. p. daromnica 1


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebníkexpr.: darebáklumplumpáklotoršpinavecšpinapejor.: naničhodníkničomníknehanblivecmizeráksmradhnusobahnusotahnusákhnusníkoplanniktošpejor. zried. podlina (Jesenská)hovor. pejor. gaunerexpr. zried.: ohavníkohavecodporníkhrub.: sviňakurva


    daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosťdaromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnostinečinzried.: daromninahlúpotahovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletkyexpr.: taľafatkašepletasprostosťhlúposťnaničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúpostiexpr.: chamraď (Kukučín)chamradiehovor., obyč. pejor.: haraburdaharaburdierárohrárohakrám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámovhovor. expr. cárachsubšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)

    2. p. neporiadnica


    podlosť podlý čin, podlé správanie • podliactvo: dopustiť sa podlosti, podliactvabezcharakternosťmrzkosťnečestnosťnehanebnosťnemravnosťničomnosťexpr.: naničhodnosťšpinašpinavosťdarebáctvolotrovstvolotrovinapejor. oplanstvohovor. pejor.: gaunerstvohnushnusobstvohrub. svinstvo


    bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vecbrakovýšiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčovýgýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacnýjarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspechexpr. naničhodný: naničhodné haraburdybezvýznamnýnedôležitýnezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údajprázdnypominuteľnýexpr.: márnymizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniazezbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa


    bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


    hriešny 1. páchajúci hriechy, plný hriechu (z hľadiska náboženskej morálky) • bezbožnýbohaprázdnybohapustý: hriešni, bezbožní ľudia; bohaprázdny, bohapustý svetnemravnýskazenýzlý (bez mravnosti): viesť nemravný, zlý život; byť skazenýnehanebnýnaničhodnýnehodný: nehanebný, naničhodný skutok; nehodný človekzried. hriechuplný (Hviezdoslav)rúhačskýrúhavýbohorúhačskýbohorúhavý: rúhačské, rúhavé, bohorúhačské reči

    2. p. veľký 1, vysoký 2; trestuhodný 3. p. bezmocný 2


    naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomnýbezcharakternýnečestnýpodlýnízkyzlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky činnepodarenýnevydarený: nepodarený, nevydarený synexpr.: prekliatymizerný: prekliaty, mizerný zlodejhovor. expr. mrchavýexpr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robotaexpr.: potvorskýhromskýparomskýparomovskýčertovskýdiabolský: potvorský, hromský šarvanecdarebnýdarobnýexpr.: darebáckygalganskýšľakovitýsprepadenýpejor.: potrimiskárskyprašivývšivavýžobrácky: prašivá, všivavá potvorapejor.: pľuhavýpľuhavskýpanghartskýpankhartskýsvinský: pľuhavý, panghartský lumpniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposraný: poondiata, posraná nádcha, vecsubšt. sakramentský

    2. p. bezvýznamný, zbytočný


    nečestný ktorý porušuje morálne zásady spoločnosti tým, že klame, podvádza, zrádza a pod. (op. čestný, statočný) • nestatočnýnepoctivý: never mu, je to nečestný, nestatočný človek; nečestné, nepoctivé konanienesvedomitýneseriózny: bolo to od neho nesvedomité; nečestný, neseriózny prístupbezcharakternýnecharakternýbezzásadový: bezcharakterný, necharakterný donášač; nečestný, bezzásadový obchodníkzlýpodlýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky (veľmi porušujúci morálne zásady): nečestný, zlý, podlý úmysel; viesť ničomný, naničhodný životpodvodnýpodvodnícky (ktorý podvádza): vymámiť niečo podvodným, podvodníckym spôsobomnízkyzried. nepočestnýkniž. nekalýexpr. špinavý: nízky, špinavý charakter; má s ňou nepočestné, nekalé plány; špinavý obchod, bojhovor.: neférovýunfér, pís. i unfair: neférová hra; je to od teba unférpejor. čachrársky


    neposlušný ktorý neplní cudzie príkazy, pokyny (op. poslušný) • nepočúvny: neposlušné, nepočúvne detisamopašnýnezbednýnezbedníckynedisciplinovaný (odmietajúci podriadiť sa výchovnému pôsobeniu, disciplíne): samopašný, nezbedný, nezbednícky syn; nedisciplinovaní žiacineviazanýnespútanýnespratnýroztopašnýrozpustený (bez zábran, nemiestne nerešpektujúci predpisy, spoločenské normy a pod.): neviazaná, nespútaná, roztopašná mládež; roztopašní, nespratní, rozpustení žiacinevychovanýzastar. nespôsobný (ktorý neplní pravidlá slušného správania; op. vychovaný): od mala bol nevychovaný, nespôsobnýnaničhodnýzlý (trestuhodne neplniaci výchovné požiadavky): neposlušná, zlá dcéraexpr.: lapajskýuličnícky

    p. aj svojvoľný 1


    podlý konajúci bez zmyslu pre čestnosť, charakternosť, mravnosť (o človeku); svedčiaci o tom • bezcharakterný (op. charakterný) • nečestný (op. čestný): podlý, bezcharakterný človek; podlé, bezcharakterné, nečestné konaniehanebnýnehanebný (hodný odsúdenia; zneucťujúci) • kniž. profánny: hanebný, nehanebný činnízky (mravne): nízke skutkykniž. perfídny: perfídna zákernosťničomnýničomníckynaničhodnýmrzký: ničomný, naničhodný lotor; mrzké úmyslyexpr. mizerný: mizerná, podlá dušapejor.: podliackyoplanskýpľuhavýhovor. pejor.: gaunerskýlumpáckyexpr. oslab. podlučký


    prekliaty expr. nad ktorým je vyslovená kliatba; negatívne hodnotený (obyč. v nadávkach) • kniž. zlorečenýpoet. kliaty: Buď prekliaty, zlorečený, kliaty!zatratenýzavrhnutý: prekliate, zatratené, zavrhnuté detiexpr.: naničhodnýčertovskýdiabolskýhromskýpotvorskýsprepadený: naničhodná, čertovská, hromská, potvorská robotaexpr. paskudný: paskuda paskudnáhovor. expr.: paromskýparomovský: parom(ov)ské peniazesubšt. sakramentský: sakramentský chlapíkniž. hovor. poondiatypoondený: Kedy sa skončí tá poondiata, poondená zima!hrub.: posranýposratýskurvený


    dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

    2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


    naniesť 1. p. nanosiť 2. p. predložiť 1


    nanosiť nosením nahromadiť • ponosiť: nanosil, ponosil veci na stôlpoznášaťpodonášaťpoprinášaťnaznášaťnadonášať (postupne viac vecí): naznášali im daryexpr.: povláčiťnavláčiťpozvláčaťnazvláčaťexpr. zried. podovláčať: navláčil všetko na kopunaniesť (nanosiť jednorazovo): voda naniesla veľa piesku


    naviať 1. viatím nahromadiť • nafúkaťnaduť: vietor navial, nafúkal snehu do izbynaniesťnanosiťnaznášať (o daždi): voda naniesla piesok do okienvmiesť: vietor vmietol sneh do dvora

    2. neos. viatím vniknúť • nafúkaťnaduť: navialo snehu do dvora


    predložiť 1. položiť pred niekoho, obyč. na vybratie, posúdenie, vybavenie a pod.; povedať niekomu niečo, aby o tom rozhodol, zaujal k tomu stanovisko a pod. • kniž. predostrieť: predložiť, predostrieť doklady, sťažnosť, návrh, ponuku, dôkazypodaťdať (obyč. písomne): (po)dať dizertačnú prácu na oponentúrukniž. nastoliť: nastoliť návrh na zmenu pravidielpredniesťvysloviť (ústne predložiť): predniesli, vyslovili požiadavku na zvýšenie dôchodkovpráv. prezentovať: prezentovať účet, žiadosťhovor.: naservírovaťdať na pretras: rodinnej rade dali na pretras všetky háklivé otázkynadhodiť (v reči): riešili všetky nadhodené problémyupozorniť (vyzvať na všimnutie si): upozorniť na nedostačujúce dôkazy vinyadmin. slang. naniesť: naniesť problém

    2. položiť pred niekoho niečo s výzvou, želaním vziať si z toho, prijať (jedlo, tovar a pod.) • podaťdať: predložiť, podať, dať deťom večeru; po obede nám predložili, podali zákusky a kávuponúknuť: Aké jedlo vám ponúkli?; ponúkať iba kvalitné výrobkyservírovaťnaservírovať (jedlo al. nápoj): na večierku (na)servírovali studené jedlá


    usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sausídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v mestehovor. zakotviťexpr.: uviaznuťzaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrikepren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil koreneudomácniť sazabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnilikniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesorexpr.: usalašiť saupelešiť sazapelešiť saroztiahnuť sarozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom domeutáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji horyhovor.: nanosiť sananiesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komorykniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miestokniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukepousádzať sapousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

    p. aj ubytovať sa

    2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prachuložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperienavrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesoksadnúť: na stromy sadla hmlapousádzať sapousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

    3. p. sadnúť (si) 1


    ňaňo p. otec 1


    nanominovať sa p. votrieť sa


    votrieť sa pretvárkou, lesťou vnútiť niekomu svoju prítomnosť • expr. vtrieť sa: votrel sa, vtrel sa do cudzej spoločnostivnútiť savtisnúť sanatisnúť savtlačiť sa (nasilu sa votrieť): vtisli sa, natisli sa im do domuexpr. nanominovať sa: nanominoval sa k nim na tri dniexpr.: vdrať savodrať savdrieť savodrieť sa (prudko, dravo sa votrieť): vodral sa, vodrel sa medzi nichvlúdiť sa (nenápadne sa votrieť): vlúdil sa do jej rodinného kruhu


    nános množstvo vzniknuté nanesením: nános prachunaplaveninanáplavnáplava (niečo naplavené): riečna naplavenina, náplavazastar. námel: piesočnatý námel (Jesenská)moréna (ľadovcový nános) • bahno (nános na dne močiarov) • zámet (Hviezdoslav)


    nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


    naznášať postupným znášaním nahromadiť • nanosiťpoznášaťpodonášať: naznášal domov kopu kníh; nanosil zásobyexpr.: navláčiťnazvláčaťnazvlačovať: deti navláčili blata do bytu; nazvláčať dreva na dvor


    nanosiť sa 1. p. vniknúť 1 2. p. osopiť sa


    osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


    vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

    2. p. pochopiť 1


    nanovo p. znova


    znova vyjadruje opakovanie deja al. stavu • znovuešte raz: celú skladbu zahrali znova, znovu, ešte razzasazasezas: zasa, zase prišiel domov neskoroopäťopätovne: opäť, opätovne sa prihlásil na medicínunanovoodznovaodznovuodnova: rana sa mu nanovo, odznova zapálila; začína vždy odznovu, odnovaopakovane: opakovane sa skupinke prihovoriloznovaoznovekniž. poznovekniž. zried.: poznovapoznovu: oznova, poznove sa na ňu dlho zadívalpoet. znov (Hviezdoslav)kniž. zastar.: vnovovnove (Šoltésová, Podjavorinská)nár. znovek (Hviezdoslav)


    nánožník kožušinový vak pre deti na ochranu nôh a tela pred zimou • subšt. fusak


    nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovaťdonucovaťpripieraťsiliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riadnanucovaťkniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výrobypoháňaťtisnúťpotískať: treba ho do všetkého tisnúťhovor. tlačiťexpr. hnaťkniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísťnaliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomoholpobádaťnutkaťpovzbudzovaťpodnecovaťviesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznanínabádaťvyzývaťponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

    2. p. dráždiť 2


    vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal • nanucovaťnatískaťvtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názorydiktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiťprikazovaťnariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatreniakniž.: imputovaťdekrétovaťoktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadkyexpr.: pchaťstrkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenufraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo)


    nanucovať sa p. ponúkať sa 1, vnucovať sa


    ponúkať sa 1. (o ľuďoch) prejavovať ochotu urobiť niečo • núkať sa: ponúkali, núkali sa, že prídu po násvnucovať sanatískať sanatláčať sananucovať sa (nasilu sa ponúkať): vnucoval sa, natískal sa, natláčal sa robiť skupine sprievodcutisnúť satlačiť sa (nástojčivo, nasilu sa ponúkať): tisne sa, tlačí sa mu za spoločníka

    2. (o javoch, veciach) náhodou sa zjaviť • núkať sanaskytovať sa: ponúkala sa, núkala sa, naskytovala sa mu príležitosť na dobrú robotuexpr. zried. ponukovať sabyť naporúdzi: výhovorka je naporúdzitriafať sa: triafa sa cesta do zahraničia


    vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať savtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníkatisnúť satlačiť sadotierať sananucovať sanatískať sanatláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazneponúkať sanúkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcunadbiehaťnadbehávaťnadbehovaťnadchodiťnadchádzaťnadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plathovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzalaexpr.: pchať sastrkať savdierať savodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnostikraj. nabíjať sa (Vansová)


    nanútený p. nedobrovoľný


    nedobrovoľný uskutočnený proti vlastnej vôli, z donútenia (op. dobrovoľný) • nútenývynútenýnanútenývnútený: nedobrovoľný, vynútený súhlas; (vy)nútený kúpeľnásilný (donútený silou): nedobrovoľná, násilná smrť (op. prirodzená)


    nadiktovať mocensky predložiť ako príkaz • nariadiťprikázať: kolonizátori nadiktovali krajine nové zákonypredpísať (písomne): predpísať nové pravidlánanútiťvnútiťnatisnúťnaoktrojovať (násilím nadiktovať): nanútil, naoktrojoval mu svoju vôľuobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne nadiktovať): vedenie podniku nadekrétovalo zvýšenie výrobyzried. vdiktovať


    nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohunatisnúťvtisnúť: natisla synovi obednariadiťnadiktovaťvdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisynaimputovaťnaoktrojovaťpejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názornasugerovaťvsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísťfraz. expr.: nabiťnatĺcť do hlavy (niekomu niečo)


    vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť voskvprataťvpraviťvopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vrecavstrčiťstrčiťzastrčiťvsunúťzasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzuvtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetuzatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáženapchaťstlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufraexpr.: vštúriťštúriťvšupnúťšupnúťvšuchnúťšuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlanepritisnúťpritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňomexpr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného autapovtláčaťpotískať (postupne)

    2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennostinatisnúťvnútiťnanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženíchakniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstunadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu


Pozri výraz NAŇ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Nárečový slovník: koriň, k, op, bzd, di, phu, f f, scicani, ose, osc, ňebars, amkac, kac r tajn, kiklac, na isto
Technický slovník: ram pamäť, hv, txt, isd, mpe, abo, cpt, obt, semi, pop3, e e e, combine, com exe, density, routine
Ekonomický slovník: sn, db, ig, no, ca, bf, szy, mpb, men, tcq, ojs, aek, cvl, sob, che
Slovník skratiek: e511, al, j40, dlu, mvp, cvs, zdf, soj, isp, vtn, hbs, dvs, err, l04, eno
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV