Synonymá slova "násť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 175 výsledkov (2 strán)

  • nasťahovať sa p. ubytovať sa


    ubytovať sa zaujať byt, nájsť si bývanie (v byte, v dome; obyč. na kratší čas): ubytoval sa v hoteli, v mestezložiť sa: zatiaľ sa zložil v školeexpr. usalašiť sa: usalašili sa u bratausídliť sa (často aj na dlhší čas): v susedstve sa usídlili noví nájomnícinasťahovať saexpr. nakvartírovať sa (obyč. na dlhší čas zaujať byt): nasťahoval sa do podnájmuzastar. uhospodiť sa: uhospodil sa u istého garbiara (Kukučín)usadiť saosadiť sa (nájsť, zaujať trvalý domov): usadil sa v rodičovskom dome; osadil sa natrvalo na vidiekuutáboriť sa (ubytovať sa v stane, v tábore, expr. ubytovať sa vôbec)

    p. aj usadiť sa


    nastálo p. natrvalo, trvalo 2


    natrvalo na všetok budúci čas • trvalotrvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidiekunastálonavždyhovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičovnaveky: naveky zostane mrzákomdefinitívnenenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominulifraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždyfraz. (až) do súdneho dňa


    trvalo 1. neprerušovane v čase • trvaleneprestajneustavičnestále: na tejto škole trvalo, neprestajne pôsobil od sedemdesiatych rokov; ustavične, stále vzrastá počet nezamestnanýchnepretržitepermanentnehovor. naveky: naveky sedí doma

    p. aj ustavične

    2. nepripúšťajúc zmenu, nepodliehajúc zmenám; na celý budúci čas • trvalenemennestáledefinitívne: zanechal trvalo, nemenne dobrý dojem; stále pristupuje k nim ako k malým deťom; rozhodol sa trvale, definitívne zostaťnatrvalonastálonavždyhovor. navždyckyfixne: trvalo, natrvalo zhoršené podmienky na prácu; prišiel sem bývať nastálo, navždy, navždyckynaveky: naveky zostali dobrými priateľmifraz. raz (a) navždy


    naštartovať p. spustiť 2, začať 1


    spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodusklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnicezvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

    2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodudať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzkyhovor.: rozbehnúťnaštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobuzapnúť: zapnúť prístroj, magnetofónpospúšťať (viac vecí)

    3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečohozačať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

    4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunuubrať (z ceny) • povoliťpoľaviťpopustiť (z nárokov, z ceny)


    začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júlikniž. počať: počal ich presviedčaťpustiť sadať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežaťchytiť sa: chytili sa rýchlo do robotynasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tónnačať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chliebpozačínaťponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavunaštartovaťodštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behuspustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tušpubl.: rozbehnúťnabehnúť (na niečo) • rozkrútiťroztočiťrozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrovvyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie jakniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnuvstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajkunespráv. zahájiť

    2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťochexpr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovinadviazaťnadpriasťzried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každýmnahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva


    štartovať 1. dávať do pohybu, dávať do chodu • spúšťaťhovor. rozbiehať: štartovať, spúšťať, rozbiehať motoryzapínať

    2. dávať sa do pohybu (o strojoch) • naštartúvať: motor dobre štartuje, naštartúvarozbiehať sa: auto sa rozbiehavzlietať (o lietadle)


    našťastie p. chvalabohu


    chvalabohu vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím • chválapánubohuvďakabohunašťastie, pís. i na šťastie: chvalabohu, chválapánubohu, vďakabohu, nič sa nestalo; našťastie sme nikoho nestretliďakovať Bohu: ďakovať Bohu, prišli ste včaszried. bohuchvála (Rázus)


    nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísťprísťdôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniunastúpiťzavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo tichozačať savzniknúťzastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa starobaexpr.: udrieťuderiťpadnúť: udreli chladné noci, padla tmakniž.: dostaviť sarozhostiť sapovstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokojvystať: čo všeličo z toho môže vystaťkniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna


    stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť saodohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľubprihodiť sakniž.: udiať saudať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alopoet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič)prísťdôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrakhovor. pritrafiť sanaďabiť sazastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafíporobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očamipostávať sapopridávať saexpr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecíexpr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiekneos. povodiť sazried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlozájsť (niekoho): zašlo nás nešťastiezbehnúť sazmlieť sazomlieť saexpr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo?expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchnepozachodiťpozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo


    strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť satrhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadolexpr. vyjašiť savyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašilivyľakať savydesiť savystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesilavyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

    2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotenýprebudiť sazobudiť saprebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôbvyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočilpostŕhať sapostrhávať sapostrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

    3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiarkniž.: rozpútať saprepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiechvzplanúťsplanúťvzbĺknuťzbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokojenastaťpovstaťvzniknúťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka


    vypuknúť 1. náhle vzniknúť, nečakane sa objaviť (často o niečom negatívnom) • kniž. rozpútať sa: v hore vypukol, rozpútal sa oheňvzplanúťsplanúťrozhorieť sa: na viacerých miestach vzplanuli, splanuli nepokojestrhnúť sa: medzi mládencami sa strhla bitkazbĺknuťvzbĺknuť: (v)zbĺkol v nich odporexpr. vybuchnúť: koncom februára vybuchla jarzavládnuťnadísťpovstaťnastaťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): zavládla všeobecná radosť; začiatkom zimy nadišli, nastali silné mrazy; od budúceho týždňa sa majú začať páľavynespis. prepuknúť

    2. prudko prejaviť cit (o človeku); prudko sa prejaviť (o cite) • expr. vybuchnúť: dievčence vypukli, vybuchli v škodoradostný smiech; vedľa vypukol, vybuchol jasotexpr. vyprsknúť: vyprskol hlasným smiechom; hnev z nej vyprskol nevídanou silouexpr. vyhŕknuť: vyhŕkla z nej závisťkniž.: vzbĺknuťvzplanúť: vzbĺkol, vzplanul v ňom jednespis. prepuknúť


    vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastaťzavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť savzrásťvzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť savytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť saspraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť savystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sastrhnúť savypuknúťkniž.: rozpútať saprepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sazodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sazliahnuť sauliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúťvzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť savzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport


    začať sa 1. mať začiatok, začať jestvovať, začať byť (op. skončiť sa) • zastar. započať sa: rozhovor sa začal, započal veľmi srdečnenastaťnadísťprísť (najmä v čase): zima nastala, nadišla tohto roku neskorovzniknúť (o udalosti): organizovaný odpor vznikol najskôr v závodochzavládnuť (o istom stave): v rodine zavládol pokoj; zavládlo slnečné počasiedatovať sa (nedok.; mať začiatok)

    2. dať sa do činnosti v uvedenom štádiu práce, tvorby a pod. • rozbehnúť sa: výcvik sa začal, rozbehol včerarozprúdiť sarozkrútiť saroztočiť sa (dostať sa do intenzívnej činnosti): práce na poli sa už rozprúdilikniž. rozpútať sa (začať sa s veľkou intenzitou): rozpútala sa bitka na život a na smrť


    budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúcinastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželkadruhýďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianocenový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domovpren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dnízried. príduci: príduci pondelok


    nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom rokudruhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiťbudúcinastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde otepleniekniž. následný: prejavili sa následné dôsledky chorobychem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia

    2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýtotento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk


    nastávajúci p. budúci, nasledujúci 1


    nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

    2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

    3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


    nastávať p. nasledovať 2


    postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstaťpovstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohárvzpriamiť sanapriamiť savztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčilzdvihnúť sazodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihlivzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stoluhovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať saschabrať sazrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sapovstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

    2. zaujať miesto stojačky • stať sistať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k oblokuzastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňazaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniecpopostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvochnastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

    3. p. vzoprieť sa 1, protestovať


    násadec odb. predmet, ktorý sa dá nasadiť na iný predmet • nástavecšpička (násadec na cigarety)


    nástavec p. násadec


    napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúkponaprávať (postupne): ponaprávala všetky posteleobnoviťreštaurovaťzreštaurovať: reštaurovať staré maľbyopraviťhovor.: reparovaťzreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechukorigovaťskorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v textenastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

    2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiťzlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plathovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopiskorigovaťskorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

    3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

    4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviťkorigovaťskorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie koleguzmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriechkniž. odčiniť: odčinil všetky krivdyodstrániťzlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodáreníponaprávať (postupne)

    5. p. usmerniť 1


    nastaviť 1. dať do vhodnej polohy (obyč. smerom hore) • nadstaviťnadložiť: nastavila tvár slnku; nadstavil, nadložil nádobu pod vodovodnadstrčiťnastrčiťnatrčiťotrčiť (smerom dopredu): natrčil tanier, aby mu naložilihovor. narichtovať: narichtoval dlaň a začal žobraťponastavovať (postupne): ponastavovať všetky hodinkyodb. justovať (nastaviť na predpísané optimálne hodnoty): justovať technické zariadenietech. naregulovať: naregulovali všetky strojehovor. naštimovaťsubšt. naštelovať

    2. p. nastrojiť 1


    nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážkyprichystaťnachystaťnastaviťnadstaviťhovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenienačasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, náložnastražiťnastrážiťnastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascuexpr.: navliecťnarafičiťspískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal onkniž.: osnovaťzosnovať: zosnoval intrigy na pracoviskuhovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascuinscenovaťzinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

    2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinukniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevuhovor. expr. naštimovať

    3. p. usmerniť 1


    otrčiť vysunúť proti niekomu a tým niečo naznačiť • natrčiťnastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, rukuvytrčiťvystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil braduvyšpúliťnašpúliťoduť (obyč. pery) • vystrieť (ruky, ramená)


    vyladiť 1. vykonať ladenie hudobného nástroja, prijímača a pod. • naladiť: vyladenie, naladenie klavíra; vyladiť, naladiť rozhlasovú stanicuzaostriťnastaviť (upraviť do optimálnej polohy): zaostriť, nastaviť televízny obrazhovor. narichtovaťhovor. expr. naštimovaťsubšt. naštelovať

    2. p. zladiť


    založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiťumiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombunasadiťnavliecťnatiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plecenasunúť: nasunúť ohlávku koňovinastaviťvstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do drevazaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinuuložiťodložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

    2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženkuhovor. expr.: zapotrošiťzapatrošiťzašantročiťodšantročiťodpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročíexpr.: odpeľhaťodpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

    3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásťzaprataťzatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradímpozakladaťpozapĺňať (dôkladne založiť)

    4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriťvytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štátustanoviťkniž.: konštituovaťskonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskejzriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavuvybudovaťvystavaťpostaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktochkniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na silepozakladať (postupne založiť)

    5. pripraviť oheň • rozložiťpodpáliťzapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatrurozrobiťrozvatriť: oheň rozrobili na čistinkepozakladať (postupne založiť)

    6. p. zahnúť 1


    zaostriť 1. urobiť ostrým, zvýrazniť ostrie (op. zatupiť) • naostriť: zaostriť, naostriť sekeru, nôžpriostriť (urobiť ostrejším): priostrený hrotzbystriť (urobiť ostro vnímavým): zaostriť, zbystriť zrak, pozornosť na prichádzajúcichnabrúsiť (zaostriť brúsením): nabrúsiť nôž

    2. urobiť končistým, špicatým • zahrotiťzašpicatiť: kolík zaostril, zahrotil, zašpicatil nožíkomzastrúhaťostrúhať: na konci tyč zastrúhalazried. zakončatiť: ťažká choroba mu už zakončatila nos

    3. upraviť prístroj (obyč. optický) do optimálnej polohy • nastaviť: zaostriť, nastaviť ďalekohľad, rozhlasový signáltech.: justovaťvyjustovať (správne zaostriť) • vyladiť: vyladenie televízneho obrazuhovor. narichtovaťsubšt. naštelovať


    zbystriť 1. zvýšiť vnímavosť, reakciu • zaostriťzostriť: zbystriť, z(a)ostriť zrak, pozornosťnastražiťnastrážiťnastaviť (sluch, uši)

    2. zväčšiť rýchlosť, bystrosť (pohybu) (op. spomaliť) • zrýchliť: zbystrili, zrýchlili krok, tempozried. znáhliť


    zakladať 1. dávať niečo do istej polohy, na nejaké miesto al. na seba • klásťumiesťovaťumiestňovať: zakladá, kladie udicu do vody; umiesťovať nálož do autanasadzovaťnasádzať: nasadzuje si okuliarenavliekaťnasúvať: navlieka, nasúva neveste prsteňnaťahovať: naťahovať si čiapku na ušinastavovať (siete)

    2. dávať základ vzniku niečoho, pričiňovať sa o vznik niečoho • utváraťvytváraťtvoriť: zakladať, utvárať si novú rodinu; vytvárajú, tvoria, zakladajú družstváustanovovaťbudovaťkonštituovať (istým právnym postupom): budovať, konštituovať výskumné ústavyzriaďovať: pri materských školách zriaďujú detské ihriská

    3. brať niečo za základ • vychádzať (z niečoho): celú svoju životnú filozofiu zakladá na láske k blížnemu; vo všetkom vychádza z lásky k blížnemustavaťbudovať: stavať, budovať na dôvere k partnerovi


    naštekať p. vynadať


    vynadať povedať niekomu hrubé, urážlivé slová, zahrnúť nadávkami • nadať: vynadali, nadali mu do darmožráčovnakliať: nakliala mu do niktošovhovor. nagrobianiťexpr.: nabrýzgaťnašprihaťnašpintať: nagrobianila, nabrýzgala jej, koľko sa do nej zmestilonahromžiťnakričaťexpr. nakydať: nahromžili, nakydali na nás už dosťexpr. zried. nacengať (Jégé)expr.: naštekaťnabrechaťnapapuľovať: naštekal, napapuľoval mi do hlupákovhrub. nabohovaťexpr. vykliať: vykliala muža nevyberaným spôsobomfraz.: vziať do parádyvziať nakrátko (ostro pokarhať) • ponadávať (trocha vynadať): ešte mu čosi ponadával a odišiel

    p. aj vyhrešiť


    nástenný určený na zavesenie (na stenu): nástenná mapazávesný (prispôsobený na zavesenie): závesný kalendár


    naštimovať 1. p. nastrojiť 1, 2 2. p. vyladiť 1


    nasporiť sporením nahromadiť (obyč. peniaze) • našetriťušetriťusporiť: nasporili, našetrili na autohovor.: našporiťnašporovaťušporiťušporovaťexpr.: nahonobiťzhonobiť: našporil si na dom, nahonobila si šperkovnahospodáriťnagazdovaťzgazdovať (nasporiť dobrým hospodárením): nagazdoval si slušný majetokexpr.: nastískaťnaškriabať (nasporiť s ťažkosťami): horko-ťažko nastískal trochu peňazíkniž. nastrádať: za život nastrádal pekné úsporypejor.: nahrabaťnahabaťnazhŕňaťnazhrabúvaťnazhrabovať (nahromadiť obyč. nečestne): nahrabali veľké bohatstvopejor.: naskývražiťnaskupániťnadržgrošiťnažgrliťnažgrlošiť (nasporiť pre lakomstvo, pre skúposť): za života naskývražil, nažgrlošil veľký majetok


    nastískať p. nasporiť


    ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniazehovor. ušporovať: ušporovať na bytnašetriťnasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumuhovor.: zošporiťzošporovaťzašporiťzašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenkuhovor.: zgazdovaťnagazdovaťzhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovalizried. uhospodáriť: uhospodárené peniazeprisporiťhovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdovalhovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárovodložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisíckuexpr.: nastískaťutisnúťnaskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazíexpr.: nahonobiťnazhŕňaťnazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiťnažgrliť

    2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániťochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevomhovor.: ušanovaťušianaťzašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami


    nastlať p. vystlať


    vystlať vyplniť, pokryť (obyč. vnútro niečoho) niečím mäkkým • vyložiťpostlať: debnu vystlať, vyložiť molitanom; postieľku treba mäkko vystlať, postlaťobstlaťobložiť (dookola) • podstlať (dať stelivo): podstlala dobytkunastlať (navrstviť niečo na ležanie): nastlať na posteľ periny, vystlať posteľ perinamipovystielať (postupne, viac vecí)


    nastojato p. stojato


    stojato postaviac do polohy al. stojac v polohe kolmej na vodorovnú os, hore koncom • nastojato, pís. i na stojato: knihy vložil do poličky stojato, nastojatozvislezvislovertikálne: zvislo uložené fľašestojačkypostojačkystojmo: chladničku treba prepravovať stojačky, stojmofraz. hore koncom


    naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivoneodbytneneústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienokdôrazneúporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovyexpr.: pálčivožeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahochúpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoczastar. úsilnestuhakniž. zastar. snažne

    porov. aj naliehavý 1

    2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivoakútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovodsúrneneodkladnebezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zberenevyhnutnenutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácienaskutkurazom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiekhneďihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiťnespráv. pilne


    nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia • násilnenásilímzried. násilky (J. Horák): nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytunedobrovoľnenútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženuhovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotkyhovor. zastar. zlotky (Kukučín, J. Horák)

    2. v rozpore s presvedčením al. pocitmi, proti vôli • násilnesilene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosťnútenenedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľneneprirodzenestrojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža

    3. s použitím všetkých možných prostriedkov • nástojčivovšemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovysilou-mocouza každú cenustoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu


    nástojčivo 1. p. naliehavo 1, 2 2. p. nasilu 3, všemožne


    všemožne všetkými možnými silami a prostriedkami, každým spôsobom, akýmkoľvek spôsobom • všelijakohovor. všelijak: všemožne, všelijako sa usiluje, aby ho prijalinástojčivo (všetkými silami a dôrazne): nástojčivo sa domáha uznanianasiluexpr.: silou-mocouzubami-nechtamistoj čo stoj: nasilu, silou-mocou, stoj čo stoj by chcel byť prvýfraz. rukami-nohami


    naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónomúpenlivýpoet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko)neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkaminutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

    2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrnyakútnyurgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípadneodkladnýbezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnostinástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnostipálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahovnevyhnutnýnutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutnáexpr.: horúcižeravý: žeravá témazried. doliehavý

    p. aj aktuálny


    nástojčivý p. naliehavý 1, 2, neodbytný


    neodbytný ktorého sa nedá zbaviť, ktorého nemožno odohnať • dotieravýdobiedzavýdolípavýdomŕzavý: neodbytný, dotieravý záletník; dobiedzavá, domŕzavá muchabezočivýhovor. drzý (vytrvalo a pritom nevyberane sa domáhajúci niečoho, presadzujúci niečo a pod.): neodbytný, bezočivý zákazníknástojčivýnutkavýnaliehavý (dôrazne, neústupčivo trvajúci na niečom; neústupčivo sa natískajúci): predniesť nástojčivé, naliehavé prosby; prenasledujú ho nástojčivé myšlienky; cítil nástojčivú, nutkavú túžbu odísť


    netrpezlivý ktorý nemá dostatok trpezlivosti, strpenia; svedčiaci o tom (op. trpezlivý) • nedočkavý: netrpezlivý, nedočkavý zákazník, hosť; nedočkavé prešľapovanienepokojnýnervózny (ktorý nevie pokojne čakať al. znášať niečo): nepokojný, nervózny pacientdychtivý (s netrpezlivosťou očakávajúci niečo od budúcnosti): netrpezlivá, dychtivá mladosťnaliehavýnástojčivý (vyžadujúci okamžitú reakciu, riešenie a pod.): naliehavé, nástojčivé volanie


    súrny ktorý nemožno odložiť; ktorý si vyžaduje nevyhnutné, rýchle riešenie, zásah a pod. • neodkladnýbezodkladný: mať súrnu, neodkladnú prácu; neodkladné, bezodkladné rozhodnutienaliehavýnástojčivý: lekára zavolali k naliehavému prípadu; prísť so súrnou, nástojčivou žiadosťoukniž. urgentný: problém si vyžaduje urgentné riešenieexpresnýneskl. expresrýchly (určený na skoré doručenie): pošt.: súrny, expresný list; expres, rýchla zásielka


    nástojiť p. trvať 2


    stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

    2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

    3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

    4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

    5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

    6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2


    trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene) • jestvovaťexistovaťbyťpretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajúkniž. perzistovaťostávaťneprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestávakniž. tlieťudržiavať sa (utajene al. s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sažiťdržať sa: tradície sa držia, žijúprebiehať: rozhovor prebieha už hodinu

    2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska • pridŕžať sadržať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoruzotrvávaťkniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postojineustupovaťnezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitostinástojiťžiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas


    napichnúť 1. pichnutím zachytiť al. navliecť na ostrý predmet • nastoknúťnabodnúť: napichnúť, nastoknúť slaninu na ražeňstyknúťnastyknúť: styknúť jedlo na vidličkunabrať: nosorožec ho nabral na rohnastýkaťponapichovať (postupne, viac vecí): ponapichovala kolíčky do zemezastar.: stoknúťnatknúť: stokol bajonet na pušku

    2. pichnutím prederaviť • nabodnúťprepichnúť: napichol si pľuzgier; prepichol si kožu nožom


    naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

    2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

    3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

    4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


    nasadiť1 1. uložiť na príslušné miesto • daťumiestniť: nasadil, dal si klobúk; okná dal, umiestnil na južnú stranuvložiťvsadiťzasadiť (dať do niečoho): vsadil, zasadil obraz do rámunatiahnuťnavliecťnasunúť (nasadiť ťahom): navliekol, nasunul jej prsteňnastrčiťnastoknúť (nasadiť prudším pohybom): nastrčil, nastokol sekeru na porisko

    2. odb. uložiť s istým cieľom: nasadili pstruhy do potokapodsadiťpodsypať: podsypali vajcia pod sliepkuponasádzať (postupne nasadiť): ponasádzali zuby do hrablísk

    3. p. použiť 4. p. začať


    nastoknúť 1. priložením, posunutím dať na príslušné miesto • nasadiťnastrčiť: nastokol jej prsteň; nastrčil si na ruku maňuškunavliecťnasunúťnatiahnuť (nastoknúť ťahom): navliekol, nasunul hadicu na vodovod

    2. p. napichnúť 1 3. p. navliecť 1


    navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavicenasunúťnasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si maskunastoknúťstoknúťstyknúťnaraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapkupostýkaťponavliekaťponastýkaťnastýkaťnár. postýbaťnastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienkyobliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňuobuť (navliecť na nohy): obul si papuče

    2. p. nastrojiť 1


    nastokrát p. veľakrát


    veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa rázmnohokrátmnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnounejedenkrátnejeden razviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihlinespočetnekrátkniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrátmnohonásobneoveľaexpr.: stonásobnetisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iníčastoneraz: často, neraz nevedel, ako ďalejexpr.: stokrátsto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobilexpr. nastokrát: ďakujem vám nastokrátexpr.: tisíckráttisíc rázmiliónkrátmilión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť saexpr.: tucetkráttucet rázixkrátix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieťexpr.: toľkokráttoľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal


    nastoliť 1. uviesť do funkcie, platnosti • zaviesť: nastolili novú vládu; zaviedli prísny poriadokdosadiť (mocensky nastoliť): dosadili ministrov, veľvyslancov do úradov

    2. p. predložiť 1


    predložiť 1. položiť pred niekoho, obyč. na vybratie, posúdenie, vybavenie a pod.; povedať niekomu niečo, aby o tom rozhodol, zaujal k tomu stanovisko a pod. • kniž. predostrieť: predložiť, predostrieť doklady, sťažnosť, návrh, ponuku, dôkazypodaťdať (obyč. písomne): (po)dať dizertačnú prácu na oponentúrukniž. nastoliť: nastoliť návrh na zmenu pravidielpredniesťvysloviť (ústne predložiť): predniesli, vyslovili požiadavku na zvýšenie dôchodkovpráv. prezentovať: prezentovať účet, žiadosťhovor.: naservírovaťdať na pretras: rodinnej rade dali na pretras všetky háklivé otázkynadhodiť (v reči): riešili všetky nadhodené problémyupozorniť (vyzvať na všimnutie si): upozorniť na nedostačujúce dôkazy vinyadmin. slang. naniesť: naniesť problém

    2. položiť pred niekoho niečo s výzvou, želaním vziať si z toho, prijať (jedlo, tovar a pod.) • podaťdať: predložiť, podať, dať deťom večeru; po obede nám predložili, podali zákusky a kávuponúknuť: Aké jedlo vám ponúkli?; ponúkať iba kvalitné výrobkyservírovaťnaservírovať (jedlo al. nápoj): na večierku (na)servírovali studené jedlá


    zaviesť 1. vedením, sprevádzaním dostať niekoho niekam • odviesť: zaviesť, odviesť chorého do nemocnicevyviesť (obyč. hore): vyviesť skupinu na vrcholdoviesťpriviesť (v smere k hovoriacemu): Čo vás k nám doviedlo, priviedlo?hovor. zastar.: zašikovaťodšikovať: zlodejov hneď zašikovali, odšikovali do väzeniahovor. expr. zašupovať (zaviesť šupom, postrkom): zašupovala syna do škôlkyuviesť (usmerniť vstup niekam): uveďte hostí do izbyzavliecť (násilím): zavliekli ho do domu

    2. vedením dopraviť • inštalovať: dať si zaviesť, inštalovať telefón, plynpozavádzať (postupne)

    3. postarať sa o realizáciu v praxi • uviesť (do praxe): zaviesť v priemysle väčšiu konkurenciu; uviesť do praxe novú technikuvniesťuplatniť: vniesť do odboru, uplatniť v odbore počítačovú technikupozavádzať (postupne): pozavádzať novotynastoliť (zaviesť do platnosti, do funkcie): nastoliť diktatúru, novú vládu

    4. p. oklamať 2


    nastopro p. isto 3, rozhodne 2


    naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakanýzľaknutýpreľaknutýprestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľadpoľakanýpoplašenýpostrašenýnastrašenýnaplašenýmenej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané očiustrašenýustráchanýmenej časté: ustrachovanýprestráchanýzried. uľakanýuľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťasplašenývyplašenýzdurenýzjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený!zdesenývydesenýzhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrikexpr.: roztrasenýrozklepanýrozľakanýslang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepanýstrémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveďzried. zostrašenýniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: pokakanýposranýposratý


    nastráchaný p. naľakaný


    vystrašený ovládnutý strachom; svedčiaci o strachu, ľaku • nastrašenýprestrašenýpreľakanýpreľaknutýnaľakanývyľakanýzľaknutýustrašenýstŕpnutýexpr. nastráchaný: vystrašené, prestrašené, preľaknuté, ustrašené dieťa; vystrašený, prestrašený, preľaknutý, ustrašený pohľad; prišiel celý nastráchaný; nastráchaná tvárexpr.: vyjavenývyjašenýzamretý: hľadí celý vyjavený, vyjašenývyplašenýpoľakaný: vyplašené, poľakané žriebä; mať vyplašený, poľakaný výzorzdesenývydesenýpredesený: zdesené, vydesené, predesené dievča; pozeral na mňa vydesenými, predesenými očamidet. al. zjemn. pokakanýexpr.: vyklepanýrozklepanývulg.: posratýposranývysratývysraný


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    nastráchať sa, nastrachovať sa p. naľakať sa


    nastrádať p. nasporiť


    lákadlo čo láka, priťahuje • vábidlo: lákadlá, vábidlá veľkomestavábničkavnadidlo: netreba skočiť na každé vnadidlozvod: zvody mesta ma nelákajúzried. vábnik: ženský vábniknávnadanástraha (obyčajne niečo zámerne nastražené): dať pozor na nástrahyexpr. udicazried. zvodidlo (Kukučín)poet. váb (Hviezdoslav)


    nástraha 1. p. úklady 2. p. návnada


    návnada potrava na chytanie zveri, rýb • vnadidlonástraha: otrávená návnada, nástraha na myšiújesť: újesť na pstruhy


    úklady konanie, správanie zacielené na oklamanie, poškodenie niekoho: chystať úklady proti niekomunástrahy: nepriateľské nástrahykniž. osídla: dostať sa do osídel zlobypascaklepec: nastaviť niekomu pascuintrigy: zákulisné intrigypejor.: machináciečachremachremachle: finančné machinácie, politické čachre, machrehovor. pletky: špinavé pletkysubšt.: pikle • techtle-mechtle: kuť pikle, robiť techtle-mechtle


    nastrakato p. strakato


    strakato s rozmanitými, pestrými, obyč. krikľavými farbami, škvrnami a pod. • pestropestrofarebnemnohofarebne: strakato, pestro, pestrofarebne oblečená žena; mnohofarebne vyzdobené ulicenastrakatodostrakata, pís. i na strakato, do strakata: nastrakato, dostrakata nastriekané dverejarabato

    porov. aj strakatý 1


    nastrašený p. naľakaný


    splašený ktorý sa zľakol, vystrašil tak veľmi, že ho nemožno ovládať (o zvierati), upokojiť, utíšiť (o človeku); svedčiaci o tom • zjašenýpojašený: behá po dome ako splašená, zjašená, pojašená; zjašené, pojašené kotkodákanie sliepkypoplašenýobyč. pejor. oplašený: niečo ju vyľakalo – je celá poplašená, oplašenádivýdivokýzdivenýzdivočenýzdurený: rozhadzuje rukami ako divá; chlapec si nevedel rady s divokým, zdiveným koňom; vyliezol na strom pred zdivočeným býkomvystrašenývyľakanývyplašenýexpr. rozdurený: vyskočil z postele celkom vystrašený, vyľakaný, vyplašený; vyplašený kŕdeľ holubovnaľakanýnastrašenýexpr. roztrasený (od strachu): nezrozumiteľne jachtal naľakaným, nastrašeným, roztraseným hlasomhovor. expr.: zmyšenýzmítorenýnár. expr. rozbadzganý: zmyšené, zmítorené dieťa; rozbadzgané divé hovädo (Švantner)


    ustrašený ktorý sa preľakol al. ktorý má sklon báť sa; svedčiaci o tom • ustráchanýustrachovaný: byť celý ustrašený, ustráchaný, ustrachovaný; trochu plaché, ustrašené, ustrachované dievčatkovystrašenýnastrašenýnaľakanýpreľaknutýstrachuplný: vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté dieťa; mať vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté očivyľakanýnaplašenývyplašenýzried. uplašený: vyľakaní, naplašení, vyplašení príbuzní vážne chorého pacienta; všetko prezradil vyplašený, uplašený výraz matkinej tváre

    p. aj bojazlivý


    zdesený veľmi naľakaný • zhrozený: zdesený, zhrozený výkrikvydesenýpodesenývyľakaný: vydesené, podesené, vyľakané deti bežali domovvystrašenýprestrašenýpreľaknutýzľakanýpoľakanýnastrašenýnaplašenýzľaknutý: vystrašený, naplašený pohľadohromenýohúrenýužasnutý (zároveň prekvapený): zostal stáť celkom ohromenýstŕpnutýzmeravenýkniž. ustrnutý: užasnutý, stŕpnutý výraz tvárezdrvenýotrasený (nepríjemne a bolestivo dotknutý): stál zdrvený pohľadom na synazarazenýzmätený (zdesený v menšej miere): zarazený pohľad; zmätený davniž. hovor. poondiatyhrub. pokakanývulg.: posranýposratývysratý


    naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


    nastrašiť p. naľakať


    pohroziť (sa) urobiť výstražné gesto al. výstražným slovom napomenúť • zahroziť (sa): palicou sa pohrozil, zahrozil nezbedným deťomprihroziť (sa) (mierne) • nastrašiťpostrašiť (vyvolať, nahnať strach): vinníkov treba nastrašiť, postrašiť súdompozahrážať sapovyhrážať sa (viacerým osobám al. viacerými vyhrážkami)


    zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiťnaplašiťpostrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbounaľakaťpoľakať: deti naľakať, poľakať trestompohroziť (hladovkou) • odplašiťodstrašiťodohnaťodpudiťzapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru


    nastrašiť sa p. naľakať sa


    pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

    2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

    3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


    nastražiť, nastrážiť p. nastrojiť 1


    poškodený 1. ktorý sa poškodil (používaním, vekom a pod.); ktorý nevyhovuje požiadavkám kvality • porušenýnarušenýrozrušený: poškodený, porušený obal; poškodený, narušený mechanizmus; narušené, rozrušené murivo budovypokazený (ktorý dočasne al. natrvalo stratil funkčnosť): poškodený, pokazený motor; pokazená hračkaznehodnotený: znehodnotený tovarpreležaný (ktorý sa poškodil dlhým skladovaním, nepoužívaním a pod.; o tovare) • chybný (ktorý má nedostatky; zle urobený, vyrobený): chybný výrobokexpr.: roztrasenýrozheganýrozglejený: roztrasená, rozheganá kára; rozglejený nábytok

    2. ktorý už nie je v poriadku, nie je dobrý, pevný (o zdraví) • narušenýnalomenýpodlomenýnaštrbený: zdravie má poškodené, narušené, nalomené, podlomené, naštrbenéexpr. pošramotenýpren. expr.: načatýnahlodanýpren. podkosený

    p. aj postihnutý


    narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínunaštrbiťpodkopaťpodvrátiťpodryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegovexpr.: nabúraťnahlodať: nahlodali jeho dôverupoškodiťpokaziťporúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie strojapodlomiťoslabiťotriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverourozvrátiťrozložiťrozrušiťvyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov


    naštrbiť p. narušiť


    pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

    2. p. zmariť 1, prekaziť


    porušiť 1. zmeniť pôvodný normálny stav smerom k horšiemu, nepriaznivému stavu niečoho • narušiť (trocha, čiastočne): lieky mu porušili, narušili funkciu pečeneporúchať (veľmi poškodiť): porúchaný bicykelpoškodiť (spôsobiť škodu na niečom): poškodenie karosérie auta; poškodiť si zdravienaštrbiť: vzťahy k rodine boli naštrbenéexpr. rozryť: rozryť pokoj na pracoviskurozrušiť: mráz rozrušil povrch cestyrozožrať (žraním poškodiť): mole rozožrali kožuchexpr. zožrať: ťažká robota mu zožrala zdravie; hrdza zožrala zámokzničiť (veľmi, celkom poškodiť): kyselina zničila celý oblekpokaziť (porušiť fungovanie niečoho): pokaziť televízor, pokaziť si žalúdok

    2. dopustiť sa priestupku voči niečomu, nedodržať, nerešpektovať niečo • prestúpiť: porušiť, prestúpiť zákaz, zákon, predpisprekročiť: prekročenie termínu, nariadeniazastaráv. zlomiť: zlomiť prísahu, sľub


    nastrčiť 1. p. nasadiť1 1 2. p. nastrojiť 1


    napiť sa 1. požiť nejakú tekutinu na zahasenie smädu • vypiť: napil sa vody; vypil kávuexpr.: napojiť sanaglgať sanalogať sanalúchať sanalôchať sanachleptať sanachlípať sanastrebať sa: napojil sa vínom; naglgal sa vínaexpr.: vylogaťvychleptaťvychloptaťvychľastať (niečo): vylogal pohár vína na exnár. expr. nadúchať sa: hltavo sa nadúchal vodyponapíjať sa (postupne sa napiť): všetci sa ponapíjaliodpiťupiťupiť si (napiť sa malého množstva tekutiny): odpil si pivaexpr.: glgnúť silognúť sinár. expr. šluknúť si: šlukol si z poháradet. nabumbať sa: Nabumbaj sa mliečka!expr. vyzunknúť (naraz vypiť): vyzunkol koňak z pohárikanacicať sanadojiť sa (o zvieratách, pren. expr. o človeku): teliatko sa nacicalo

    porov. aj vypiť 1

    2. p. opiť sa 3. p. nasiaknuť


    nastrebať sa 1. p. napiť sa 1 2. p. opiť sa


    opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sahovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemotyexpr.: naliať sanalogať sanaslopať sanarezať sanastrebať sanaťahať sanacicať sanacecať sanacengať sanadrať sanadrúľať sanalôchať sanaťať sanadratviť sahovor.: natankovaťnachmeliť sanazvoniť saexpr.: zrúbať sasťať sascápať sascapkať sazrezať sazdrať sazrichtovať sahovor. zmotorizovať saexpr.: doťať sadoťahať sadoriadiť sadorichtovať sadocengať sadotrundžiť saocengať saotrundžiť saotrúliť saotrtúliť sahovor. ochmeliť sapejor.: ochľastať saochleptať saoslopať saožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožralifraz. dať si do nosapodnapiť sapodpiť sapripiť sahovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)


    nastreliť p. trafiť 1


    trafiť 1. pohybujúcim sa predmetom dosiahnuť (ako cieľ) • zasiahnuť: presne trafiť, zasiahnuť cieľ, terč; trafiť do bránky, zasiahnuť bránkunastreliť (loptou, pukom pri hre): nastreliť žrď

    2. nájsť správnu cestu • potrafiť: nebojte sa, trafíme, potrafíme domov aj sami

    3. p. natrafiť 1, 2


    strieborne na farbu ako striebro, na striebornú farbu, s leskom ako striebro • striebristo: hladina sa strieborne, striebristo lesknenastriebornonastriebristodostriebornadostriebrista, pís. i na strieborno, do strieborna atď.: nastrieborno, nastriebristo zafarbené vlasy; dostrieborna, dostriebrista nalakovať autostriebrolesklo: strecha sa striebrolesklo ligoce


    nastrieborno, nastriebristo p. strieborne


    nastrkať p. vopchať, strčiť 1


Pozri výraz NÁSŤ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV