Synonymá slova "mã sã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 21 výsledkov (1 strana)

  • bez (koho, čoho) 1. vyjadruje neprítomnosť niečoho • s vylúčením: zápas odohrajú bez divákov, s vylúčením divákov

    2. vyjadruje odpočítavanie (op. a) • mínus (op. plus): päť bez dvoch, päť mínus dva


    s vylúčením p. bez 1


    dobrovoľne z vlastnej vôle, bez nútenia (op. nútene, povinne) • sám: dobrovoľne, sám odstúpil z funkciepodobrotkypodobrompodobrote (op. pozlotky, pozlom): podobrotky, podobrom to s ním nejdenenútenenevynútene

    porov. aj dobrovoľný


    dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca ajdokonca iešteešte aješte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmievalbaba ajba ešteba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustilauž aj: už aj navariť viesám: prišiel sám predsedahovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)

    2. p. až 2


    jediný vyjadruje minimálny počet • jedensám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, samaojedinelýosamotenýosihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druhunikátnyjedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlinazastaráv. samojedinýexpr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domčekmonopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaruostatnýzvyšnýzvyšujúciposledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánkyexpr. jedinký

    porov. aj sám 1


    oddelene oddeliac al. oddeliac sa od niekoho, od niečoho, od celku; nie spolu s druhým al. s ostatnými • osobitnejednotlivoosvesamostatnezvlášť: začali podnikať oddelene, osobitne, jednotlivo; každý pohár zabalila osve, samostatne, zvlášťseparátnehovor. extra: rokovania o vojenských otázkach sa začali oddelene, separátne; jeho rodičia bývajú extraosamoteneosihoteneizolovanesám (obyč. nedobrovoľne oddelene od druhých, od celku): tu nikto nežije osamotene, osihotene, izolovaneodlúčeneodtrhnuto: deti vyrastali odlúčene, odtrhnuto od rodičov


    opustený 1. ktorý zostal bez spoločnosti iných, ktorý je nechaný sám na seba • sámsamotný: starý mládenec žil opustený, sám, samotnýosamelýosamotený (vyskytujúci sa sám) • osihotený (o veciach): na starosť zostal osamelý, osamotený; široko-ďaleko bol iba jeden osamelý, osamotený, osihotený stromosirotenýosirelýosirenýpoet. sirý (opustený ako sirota): pocity osirotených, osirelých ľudí; opustený, osirený psíkbezprizorný (ktorý je bez opatery, bez pomoci obyč. dospelých): opustené, bezprizorné detizabudnutýnepovšimnutýstratený: zabudnutí, nepovšimnutí starčekoviaexpr.: samučičkýsamunký

    2. p. osamelý 1, 2, prázdny 1, pustý 1 3. p. zanedbaný 1, 2


    osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dedinyosihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicouizolovanýodlúčenýsamotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkýchsámexpr.: samučkýsamučičkýsamunkýsamulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičkýpren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampajednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosťojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrikopustenýzanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na sebabezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská

    p. aj samotársky

    2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustýprázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdnyopustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brlohosirelýosirenýosihotenýzried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia


    osamote oddelene, vzdialene od ostatných • osamoteneosamelo: zostal stáť vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastúci stromosihotene: dom stojí osihotene na kraji lesaizolovaneodlúčenev ústraní: rozhodol sa žiť izolovane, odlúčene, v ústranísám: osamote, sám sedáva v kúte miestnostibezprizorne (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorne sa túla po mesteopustene (bez spoločnosti niekoho, niečoho): stál opustene uprostred uliceosireloosirenezried. osirotene: jabloň osamote, osirelo vyrastá v rohu záhrady


    osirelý 1. ktorý stratil rodičov al. rodiča • osirenýosirotený: po smrti matky zostali deti osirelé, osirené, osirotenéopustenýosamelýsám (bez ochrany dospelých): deti vyrastali opustené, osamelé, samybezprizorný (ktorý je bez domova): vonku sa potuluje osirelé, bezprizorné mačiatko

    2. p. osamelý 2, prázdny 1, pustý 1


    osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelenejednotlivosamostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatnezvlášťosvezastaráv.: osobiteosobitozastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osvesámindividuálne: začal hospodáriť sám, individuálneseparátnehovor. extra: rokovali s každým separátne, extraizolovanehovor. sólo

    2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálneosobitoosobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlozvlášťhovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo

    3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadnezvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledkyveľmi: nijako veľmi nám to nepomohlonevšednenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný programosobitoosobite: osobito výrazný úspechnadpriemernevýnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapechovor. extra: extra účinný prostriedok

    porov. aj osobitný 2


    sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

    p. aj jediný

    2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamoteosamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prstosameloopusteneosihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dedinyexpr.: zabudnutostrateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

    porov. aj opustený 1

    3. bez cudzej pomoci • samostatneosobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

    4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľnesamostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

    5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priampriamodokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

    6. p. opustený


    samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovaťsám: sám si vybral svoje povolanienezávisleautonómne: chce nezávisle, autonómne podnikaťzvrchovanesuverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajinesvojprávne: správa sa svojprávnekniž.: samobytnesvojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytnefraz.: na vlastnú rukuna vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

    2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitneoddeleneosve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osvejednotlivohovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extraseparátnesólovohovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti


    samotný ktorý je bez spoločnosti iných • sám: prechádzal sa samotný, sámosamotenýosamelý: stáť pred domom osamotený, osamelýopustenýizolovanýodlúčený: už dlhé roky žije v horách opustený, izolovaný, odlúčenýexpr.: samučičkýsamunký: naokolo ani živej duše, iba on samučičký, samunkýexpr. zastar.: samojedinýsamojedinký: matka žila vo veľkom dome samojediná, samojedinká


    náhlivo ponáhľajúc sa, s náhlením • chytrorýchlo: náhlivo, chytro sa vrátila po kľúče; rýchlo sa obrátila dozaduv náhlostiv náhlivostiúchytkom: v náhlosti, v náhlivosti, úchytkom si zbalil vecichvatnechvátavochvatom: chvatne, chvátavo odpratala všetko zo stola; náhlivo, chvatom si potiahol z cigaretys chvatomv chvates veľkým chvatom: s chvatom, v chvate si natiahol topánky a odišielnarýchlonachytronapochytronapochytre: náhlivo, narýchlo sa rozlúčila s rodičmi; nachytro, napochytro vyrozprával, čo sa mu stalo

    porov. aj rýchlo


    spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločnepospoluvedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vednokolektívnehromadnekniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadnedohromadydovednadokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekochvovednevovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazochpohromadehovor.: pokopenakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakopezastar. spolne (Hviezdoslav)fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na frontevzájomnenavzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemeckyfraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou

    2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromadydovednadokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopyvednovovednevovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prascecelkovecelkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat konísúhrnnesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]odb.: úhrnneúhrnomzastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisícvcelkuen bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en blochovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korúnhovor. bajzomnár. expr.: pajzomfajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiatzastar. spolnesubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom

    3. p. súčasne 1, zároveň 1


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    uskromniť sa obmedziť svoje nároky, potreby v niečom na malú mieru • expr. utisnúť sa: musia sa uskromniť s menším platom; radšej sa utisnem, ako by som si mal požičiavaťzried. utiahnuť sa: nemajú na to, musia sa utiahnuťhovor. expr. utiahnuť si/pritiahnuť si opasok/remeň: po prevrate si všetci museli utiahnuť opasok, remeňuspokojiť sa s málomumáliť sa: mladí sa na začiatku museli uspokojiť s málom, museli sa umáliťpouskromňovať sapouťahovať sa (postupne sa uskromniť)


    vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy • zarovnať saurovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnalinarovnať savystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrelpovyrovnávať sapozarovnávať sapourovnávať saponarovnávať sapovystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch al. veciach)

    2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň • byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveňdostihnúťdohoniťdobehnúťdohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších

    3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam • zúčtovaťhovor.: vyúčtovaťporátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnýmifraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účtyfraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou) • pokonať sazmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmieriliskoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncovalnespis.: vyporiadať sa • vysporiadať sa


    zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahkobrať na ľahkú váhuhrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťazastar. zaihrávať sa (Dobšinský)fraz.: hádzať frčky niekomuhádzať si frčky s niekýmpohrávať sapoihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovaťnár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj!hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životomriskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie


Pozri výraz MÃ SÃ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: ts, des ifrovac, tcp, t, preview, ack, m, úd, su, depression, e, , ora, čaša, mirror
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV