Synonymá slova "myst" v Synonymickom slovníku slovenčiny

mystériový p. záhadný 1, tajomný

tajomný ktorý je zahalený tajomstvom, skrývajúci tajomstvo, plný záhad; nepreskúmaný • tajuplný • záhadný: tajomný, tajuplný ostrov; stretnúť tajuplnú, záhadnú bytosť • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý dráždi, neschádza z mysle, vzbudzuje počudovanie, podozrenie): čudné, divné, podivné úkazy na nočnej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvláštnou rečou pohľadov a mlčania • zastaráv. šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nepreniknuteľná ľudská psychika, nevysvetliteľné javy, nevyspytateľný osud • nepoznaný • neznámy (doteraz nie dostačujúco známy): neznámy podmorský svet, neznáma vesmírna sila • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov, príhod a pod.): zázračná, čarovná rozprávková ríša; zázračné, čarovné pôsobenie talizmanu • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský) • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (nepochopiteľný ako mystika, nepreniknuteľný ako mystérium): má v sebe niečo mystické, mysteriózne; v kaplnke vznikla zvláštna, mystériová atmosféra • okultný • okultistický • nadprirodzený (vzdialený racionalite, nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • expr.: temný • tmavý

záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomný • tajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hrad • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľad • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný jav • šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • temný • tmavý: mať temnú, tmavú minulosť • nepoznaný • neznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľky • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávok • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféra • okultný • nadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)

2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápis • nejasný • nezreteľný • dvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metafory • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: neurčité, hmlisté spomienky • nepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolov • čudný • divný: je to čudný, divný prípad • kniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumie • kniž.: rébusový • rébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatický • kniž. spletitý • hovor. expr.: zapletený • spletený • zamotaný • pomotaný • zmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh

3. p. zvláštny 1

mystika 1. náboženský svetonázor uznávajúci možnosť priameho spojenia s božstvom • mysticizmus

2. vlastnosť niečoho al. niekoho navodzujúca atmosféru iracionálnosti • mystérium • mysteriozita • mysterióznosť • mysticita • mystickosť: mystika, mystérium, mysteriozita smrti • tajomnosť • tajuplnosť • záhadnosť • tajomstvo • záhada: tajomnosť, tajuplnosť, tajomstvo, záhadnosť, záhada pohanských obradov

mysteriozita, mysterióznosť p. mystika 2

mysteriózny p. tajomný, záhadný 1

mystérium 1. p. záhada 1 2. p. mystika 2

tajomstvo 1. niečo neznáme, ťažko poznateľné, záhadné: tajomstvo života • záhada • tajomnosť: usilovať sa odkryť tajomstvá, záhady prírody • kniž. taj: taje vesmíru • kniž. zastar. tajina (Kukučín) • mystika • kniž. mystérium: mystika, mystérium smrti

2. niečo nevysvetlené • hádanka • záhada: ostalo to pre mňa tajomstvom, hádankou, záhadou do smrti • rébus: jeho správanie je pre nás rébusom

3. niečo, čo nemá byť prezradené, čo má ostať skryté: redakčné, vojenské tajomstvo; zveriť niekomu tajomstvo • tajnosť: nemať pred nikým nijaké tajnosti • intimita • intímnosť • dôvernosť • kniž. zastar. tajina (Šoltésová)

záhada 1. niečo nepochopiteľné, tajomné • záhadnosť • tajomstvo: záhady ľudskej existencie; metafyzické záhadnosti; záhada, tajomstvo vesmíru, života • kniž. taj: taje prírody • tma: tma neznáma • temnota • temnosť: temnota minulosti • kniž.: temno • mystika: mystika smrti • kniž. mystérium: mystérium kríža

2. niečo nepoznané, nevysvetlené al. zložité na riešenie: to je záhada, ako sa tak rýchlo uzdravil; riešiť záhady obrázkového písma • hádanka: bola preňho vždy hádankou • problém: problémy fyziky • hovor. rébus: jeho správanie je pre mňa rébus

mysticita p. mystika 2

mysticizmus p. mystika 1

mystickosť p. mystika 2

duchovný¹ 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou človeka (op. telesný); týkajúci sa produktov a prejavov vedomia človeka (op. hmotný, materiálny) • duševný: duchovný, duševný rast; duchovná, duševná aktivita • morálny • mravný (op. materiálny): morálna, mravná pomoc, sila • nehmotný • nemateriálny: nehmotné, nemateriálne investície • nevýrobný (op. výrobný) • neproduktívny (op. produktívny): nevýrobná, neproduktívna sféra, oblasť

p. aj duševný

2. zameraný na duchovnú oblasť, duchovnosť • spirituálny • spiritualistický • mystický: duchovné, spirituálne, spiritualistické stretnutia; spirituálna, mystická hudba • náboženský (op. svetský): stredoveká náboženská poézia; duchovné, náboženské piesne • idealistický (op. materialistický): idealistické založenie autora, idealistický princíp

3. týkajúci sa cirkevnej duchovnej oblasti • kňazský: duchovný, kňazský stav • pastoračný • pastorálny: pastoračná, pastorálna činnosť; pastoračné pôsobenie

mystický 1. p. tajomný, záhadný 1 2. p. duchovný¹ 2

lož úmyselne nepravdivý, zavádzajúci výrok (op. pravda) • klamstvo: šíriť lži, klamstvá • cigánstvo • nepravda • nepravdivosť • výmysel • expr.: luhanina • cigánčina • hovor. bluf • kniž.: šaľba • mystifikácia • kniž. zried. oklam

mystifikácia p. lož

výmysel 1. niečo vymyslené, nepravdivé: celá udalosť bol čistý výmysel • nepravda: šíriť nepravdy • lož • klam • klamstvo (niečo vedome zavádzajúce): čo hovoríš, je lož, klam • fantázia: všetko, čo povedal, je fantázia • fikcia: rozoznať fikciu od pravdy • mystifikácia • vymyslenina (Vansová) • expr.: báchorka • bájka: rozprávať báchorky, bájky • expr. balamuta • expr. zried.: vyhútanina (Felix) • vyluhanina (Figuli) • zastar. výduma (Záborský) • kniž. blúznina (Vajanský)

2. p. domnienka

balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudí • zavádzať • miasť • mámiť: vedome zavádzajú, mätú mládež • kraj. galamutiť (Jégé) • ohlupovať: frázy na ohlupovanie más • klamať • fraz. vodiť za nos • hovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za nos • hovor. expr. valiť • blázniť • šialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčence • mystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovanie • demagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutili • expr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!

klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať

mýliť 1. uvádzať do omylu • miasť • pliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma! • zavádzať • mámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmi • expr.: mítoriť • balamutiť • baláchať: balamutil celú triedu • klamať • podvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzali • dezorientovať • demagogizovať • kniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť

2. p. rušiť 3

mystifikovať p. klamať 2, mýliť 1

klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivý • zried.: klamavý • oklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvuky • zdanlivý • neskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidiny • iluzívny • iluzórny • skreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavy • pren. krivý: krivé zrkadlo • mámivý • fatamorganický • zried. šalebný • poet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na lásku • preludný: preludná radosť (Šoltésová) • expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka) • šialivý (Jesenská) • kniž. lichý: liché nádeje • nepravdivý • nepravý • pejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobody • podvodný • kniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politika • falošný • nesprávny • bludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnosti • mylný • mystifikujúci: mylné, mystifikujúce informácie • menej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestály • premenlivý • hovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)

mystifikujúci p. klamný, zavádzajúci

zavádzajúci ktorý úmyselne skresľuje, klame • lživý • skresľujúci: zavádzajúca, lživá politika; má skresľujúce reči • demagogický: demagogickí rečníci, demagogické frázy • mystifikujúci: mystifikujúce správy

p. aj klamný