Synonymá slova "mu����" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 59 výsledkov (1 strana)

  • beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • aj taki tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojomani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte

    2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie • aj taki taktak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuveríjednakojednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžetehovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol.fraz.: napriek tomunapriek všetkémunapriek tomu všetkému

    3. p. predsa 2


    bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakaťbľakotaťbučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučímečaťmékaťmekotať (obyč. o koze, ovci) • ručaťmučaťexpr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovaťvybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

    2. p. spievať 1 3. p. kričať 1


    mučať p. múkať


    múkať (o niektorých zvieratách), vydávať charakteristické zvuky • mučaťbučať: múkanie, bučanie dobytkaručaťryčať: kravy ručia; jelene, ťavy ryčia


    blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


    cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovaťprecvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliachtrénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľkyučiť sazdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie

    2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovaťprecvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmidrezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohybučiťvychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadokhovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti


    majstrovať hovor. 1. ručne zhotovovať, vykonávať amatérsky nejakú ručnú prácu • hovor. expr. muštrovať: stále čosi majstruje, muštruje; muštroval nový rebríkhovor. porábať: Čože to porábaš?expr. kutiť: kutí okolo domuzastar. kremesliť: kremeslí čosi v šopeskladaťzostavovaťmontovať (z častí do celku): skladá, montuje police

    2. p. napomínať


    muštrovať 1. p. majstrovať 1 2. p. cvičiť 2, porov. vychovať


    obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezeraťpozerať (sa)prehliadaťkniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponátyhovor.: obkukávaťobkúkaťobkukovaťokukovaťokukávaťokúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťaexpr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízaliexpr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvorexpr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dompremeriavaťmeraťodmeriavaťskúmaťpreskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadomhovor. zastaráv.: muštrovaťvizitovaťvizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacientapráv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    čudovať sa pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv • diviť sabyť prekvapený: diváci sa čudujú, divia, sú prekvapení, že sa predstavenie ešte nezačaložasnúťbyť ohromený (čudovať sa vo veľkej miere): žasli sme nad výkonmi športovcovexpr.: vyvaľovať očiotvárať očihíkaťochkaťachkať: čudujem sa toľkej odvahe, otváram oči nad toľkou odvahou; čuduje sa, híka, achká nad toľkou krásouprekvapuje ma (iba v 3. os.): čudujem sa tomu, prekvapuje ma tofraz. expr. oči mu vyliezajú z jamiek/jamôk (pri veľkom prekvapení)


    diktátor neobmedzený, násilnícky vládca: krvavý diktátortyran: revolta proti tyranovisamovládcakrutovládcaabsolutistadespota: samozvaný despotautláčateľutlačovateľ: boj proti utláčateľomukrutníkmučiteľtrýzniteľzotročovateľ (kto zotročuje): zotročovateľ národovpren. katpejor. katankniž. cézarpejor. džingischán


    mučiteľ kto druhému spôsobuje telesné al. duševné utrpenie • trýzniteľ: mučiteľ, trýzniteľ ženského srdcapejor. katan: po chvíľke týrania jeho katani odišlikattrápičzried. trápiteľ


    družstvo 1. organizácia na spoločnú, obyč. ekonomickú činnosť: potravinárske, bytové družstvozastaráv. kooperatívhovor. zastar. konzum (nákupné a spotrebné družstvo)

    2. organizovaná skupina jednotlivcov, obyč. v športe • mužstvo: futbalové družstvo, mužstvo; reprezentačné mužstvo vyhralotímkolektív (športový): hokejový tím Švédska prehral; náš kolektív bol úspešnýsubšt. mančaft


    mužstvo skupina osôb s jednotným poslaním • subšt. mančaft: záchranné mužstvo prišlo včas; môj mančaft vám pomôžedružstvo (v športe): volejbalové mužstvo, družstvo, volejbalový mančaft


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    gustírovať si hovor. vopred sa tešiť na niečo (obyč. na jedlo) • robiť si chuť/chutehovor. gustovať si: gustíruje si, robí si chut(e), že si v jazere zaplávafraz. expr.: sliny mu tečúsliny sa mu zbiehajú (má veľkú chuť na jedlo): sliny mu tečú na dobrú večeru; sliny sa mu zbiehajú na pečienku


    hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


    chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, mužpán: program pre pánovexpr. chlapík: urastený chlapíkexpr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapinaexpr. chlapákhovor. chlapec: naši chlapci vyhraličlovek: bol to starší človekzastaráv. mužský

    2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, mužexpr.: chlapíkchlapák: odvážny chlapíkhovor. expr. pašák: To sú pašáci!

    3. p. manžel


    manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • mužhovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapafam. môj: spýtam sa môjhohovor. expr. starýfam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otecockoocinotatotatkotatíčkotataocitati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportujehovor. svoj: neopustí toho svojho


    muž 1. p. chlap 1, 2 2. p. manžel


    mužský1 príznačný pre muža (op. ženský) • chlapský: mužská, chlapská záležitosť; mužské, chlapské uvažovaniemužnýtvrdý: mužný, tvrdý športpánsky: pánske oblečenieneženský: má mužské, neženské pohyby


    mužský2 p. chlap 1


    ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

    4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

    5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

    6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


    muší p. ľahký 1


    lastúra škrupinovitá schránka mäkkýšov • mušľa: zbierať pri mori lastúry, mušleulita: ulita s prekrásnym prírodným vzoromškľabkakorýtko: príliv vyplavil škľabky, korýtkazastar. škebľa


    mušľa p. lastúra


    škrupina 1. vápenatá schránka niektorých mäkkýšov: škrupina sépieulita: slimačia ulitalastúramušľa: zbierať mušlehovor. korýtko

    2. p. šupa1


    martýrium 1. tragická smrť, ktorej predchádza dlhé trýznenie • martýrstvomučeníctvo: martýrium, mučeníctvo svätých

    2. p. muky


    mučeníctvo p. martýrium 1


    muky veľká duševná al. telesná bolesť • trápenieutrpenieútrapytrýzeň: ešte nevedel, aké muky, utrpenie, útrapy ho čakajú; muky, trýzeň koncentrákovkniž.: mučeníctvomartýriummartýrstvo (veľké muky): mnohí svätci podstúpili mučeníctvo, martýriumsúženiepoet. súžba: súžba lásky


    moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


    mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týraťtrýzniť: mučili, týrali ho bitímtrápiťmoriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladomexpr. katovaťhovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete

    2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkamimoriťsúžiťsužovať: morí, sužuje ho pocit vinytrýzniťtýraťžraťzožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosťexpr.: zhrýzaťužieraťrozrývaťkatovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušuhovor. expr.: mordovaťkrižovať: mordoval, križoval syna hrešením


    ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

    2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

    3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


    trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


    týrať zámerne spôsobovať veľké bolesti telesným al. duševným mučením • trýzniťmučiť: týrať, trýzniť väzňov; mučiť nevinnýchlynčovať (telesne kruto a nezákonne ubližovať, obyč. až na smrť): lynčovať černochovbičovať (týrať bičom): dal bičovať otroka

    p. aj trápiť


    mučeník človek umučený za nejakú myšlienku (a preto uctievaný) • martýr: mnohí svätí boli mučeníci, martýritrpiteľ (kto veľmi trpí za istú ideu al. pre chorobu): mučeníci, trpitelia v koncentrákoch


    mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť satrpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskousúžiť sasužovať samoriť sa: súžil sa vo väzenítýrať satrýzniť sazožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspechexpr.: katovať sazhrýzať saužierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkamihovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou


    trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sasužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičovrobiť si starosti: robí si starosti so synomznepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinuzožierať saexpr.: zhrýzať sahrýzť sazjedať saužierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevomumárať samrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrtihovor.: mordovať sakrenkovať saturbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkostikniž.: trudiť sazžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou synatrýzniť samučiť satýrať sakatovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťouničiť sanivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číšnár. expr. žuhriť sa (Hronský)zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)

    2. p. namáhať sa


    mučivý ktorý spôsobuje telesné al. duševné muky, utrpenie • trýznivýtýravý: pociťoval mučivý, trýznivý smäd; príval mučivých, trýznivých, týravých spomienokexpr.: zhrýzavýzhrýzajúcihryzavý: zhrýzavé, hryzavé myšlienky, pochybnostiexpr.: žeravýžravýkniž. žieravý: žeravá, žravá bolesťkniž.: srdcelomnýsrdcervúci: srdcelomný, srdcervúci plačdesivýstrašný: desivé, strašné snykniž. zried.: samotrýznivýsebatrýznivý (mučiaci samého seba): opantala ju samotrýznivá zvedavosť


    mušacinec muší trus • mušinec


    mušinec p. mušacinec


    muškát rastlina s červenými, ružovými al. bielymi kvetmi pestovaná v črepníkoch v exteriéroch al. v oblokoch • pelargónia


    muštra p. vzor 2, 4


    vzor 1. kto je hoden al. čo je hodno nasledovania; kto al. čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otcapríklad: bol príkladom obetavostipredobrazobraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúryideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistutyp: pravý typ umelcakniž.: prototyptypus: je prototypom dobrého futbalistuzastar. vzorec (Vajanský)

    2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívaniepredloha: kresliť podľa predlohyšablóna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablónyukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvalityzastar. al. expr.: mustramuštra: používať niečo ako mustru, muštru

    3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áutmodeltyp: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty

    4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod. • vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorkudezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatikezastar. al. expr.: mustramuštra: orientálna mustra, muštrazastar. vzorec


    mužnieť p. silnieť


    silnieť stávať sa silnejším, silným, mocnejším, mocným (op. slabnúť) • mocnieť: zvuk silnie, mocnie; jeho vplyv na mládež silnie, mocniezosilnievaťzosilňovať sa: dážď zosilnieva, zosilňuje samohutnieť (stávať sa veľmi silným, mohutným): hnev v otcovi mohutnienarastaťrozmáhať sa (o intenzite, počte niečoho): nezhody v rodine narastajú, rozmáhajú sapevnieťtužieť (stávať sa pevným, tuhým): svaly mu pevnejú, tužejúmužnieť (stávať sa mužnejším, mužným): chlapec začína mužnieťdužieťdužnieť (stávať sa dúžim): stromčeky duž(n)ejú

    p. aj tučnieť


    mužný p. mužský1


    smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutkynebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domuudatnýkniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovnícijunáckyhrdinskýbohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdcetrúfanlivýtrúfalýprismelýpriodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievčapren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkoumužnýzastar. zmužilýchlapskýodhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný činkniž.: nebojácnyneohrozenýzastar. odvážlivýhovor. gurážnyexpr. srdnatýpren. expr. prometeovskýpren. expr. zastar. prometejskýexpr. čertovský


    škŕkať vydávať zvuky ako pri trhaní, prelievaní, trení a pod. (o zažívacích orgánoch) • škvŕkaťškvrčaťexpr.: škrčaťkručať: neos. v žalúdku, v bruchu mu šk(v)ŕka, šk(v)rčí, kručíexpr.: čvrkaťčvŕkaťčvrlikať: neos. od hladu mu v črevách čvrká, čvŕkafraz.: cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajúcigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


Pozri výraz MU���� v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: pqb, ok1, mtm, tur, rtx, uba, ecpa, sgz, kráľ, kcj, sob, gut, odf, frca, pza
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV