Synonymá slova "mrä" v Synonymickom slovníku slovenčiny

mračistý p. zamračený 1

zamračený 1. zahalený mrakmi • zaoblačený • zachmúrený • oblačný • mračný: zamračená, zachmúrená obloha; oblačné, mračné nebo • zatiahnutý • zastretý: zatiahnuté rána • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • podmračný • podmračený: chmúrny, pochmúrny deň • zried. mračistý (Hviezdoslav)

2. tváriaci sa nevľúdne, nevľúdne vyzerajúci • zachmúrený: zamračená, zachmúrená tvár • zried.: pochmúrený • podmračný • podmračený: podmračený pohľad • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • mračný: pochmúrny výraz • zazerajúci • expr.: zazeravý • zamosúrený • zmraštený: stále chodí zmraštený • pejor. gánivý • zried. zázrivý • expr. zried. umrštený: zamosúrený, gánivý pohľad • poet. zmračený (Hviezdoslav)

p. aj nevľúdny

mračiť p. mraštiť

mraštiť sťahovať tvár do vrások • mŕštiť • vraštiť: mraštil, mŕštil, vraštil tvár od bolesti • mračiť • chmúriť (do zachmúreného výrazu): počúval a mračil, chmúril čelo • zmrašťovať • zmŕšťovať • zmršťovať • zvrašťovať: zapíjal tabletky a pritom zmrašťoval tvár • krčiť • húžvať: krčil nos nad niečím; hrôza mu húžvala tvár • expr.: krkvať • vráskať: krkval, vráskal čelo od zlosti • kriviť (ústa): krivila ústa od plaču • expr. osmŕdzať: osmŕdza tvár nad jedlom

gániť pejor. neprívetivo, zlostne, obyč. zboku na niekoho pozerať • zazerať: nemajú sa radi, gánia, zazerajú na seba • expr.: fľochať • fľočiť • fľošiť: nahnevano fľochala, fľočila na protivníka • nár. bočiť • zastar. zahliadať • expr. škúliť: zlostne na mňa škúli, ako by som mu bol obed zjedol • mračiť sa • škarediť sa • mraštiť sa (celkove prejavovať nevôľu) • kniž. nevražiť • nár. murgotiť sa (Chrobák)

mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačí • pomráčať sa: od severu sa pomráča • chmáriť sa • chmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúri • zaťahovať sa • zaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačuje • kniž. kaboniť sa: nebo sa kaboní • iba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami

2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraští • mŕštiť sa • vraštiť sa • chmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľko • expr.: škňúriť sa • mosúriť sa • škarediť sa • kniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od rána • zazerať • nevražiť • pejor. gániť • expr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na suseda • nár. murgotiť sa • nár. expr.: fľočiť (Jégé) • flošiť (Gabaj) • subšt. ksichtiť sa

vráskavieť stávať sa vráskavým • vráskať sa: čelo mu už vráskavie, čelo sa mu už vráska • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa (z citových al. zmyslových podnetov): vraští sa od jedu, mŕšti sa od hnusu • mračiť sa • krčiť sa • sťahovať sa • zvrašťovať sa (obyč. o tvári): tvár sa mu sťahuje od bolesti • vráskovať sa • vráskovatieť (sa) (obyč. o listoch, ovocí): škodcami napadnuté listy sa vráskajú; vráskovatenie ovocia; tvár mu vráskovatie od starostí

hrozba 1. výstražné napomínanie • vyhrážka: nebáť sa hrozieb, vyhrážok; donucovanie hrozbami, vyhrážkami • kniž. zried.: záhroz • záhroza (Hviezdoslav)

2. blízkosť nebezpečenstva: hrozba hladu • expr.: strašidlo • strašiak: strašidlo, strašiak komunizmu • kniž. chmúra • chmára • mrak • mračno: rozohnať chmúry, chmáry, mraky, mračná nad krajinou

kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblak • mračno • mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí • kotúč: rozvírený kotúč prachu • kúr • expr.: kundol • kúrňava: kundol, kúrňava piesku

mračno p. oblak 1, 2

oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrak • mračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrak • chmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzore • expr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava

2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrak • mračno: oblaky, mračná dymu • kúdol • kúr: zvírený kúdol, kúr prachu • expr.: kúrňava • kundol: zdvihla sa kúrňava piesku • roj (o hmyze): roje, oblaky komárov • zried. záhal (Figuli)

roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včiel • chumáč (hustý roj): chumáč ôs • expr.: chumeľ • guča • hrča • húf: chumeľ, húf komárov • expr.: oblak • mračno: oblak, mračno kobyliek

2. p. kopa 2

mračný p. zamračený 1, 2

nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivý • nemilý • neláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatia • mrzutý • namrzený • nevrlý • namosúrený • kniž. morózny • hovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzor • zamračený • mračný • zamosúrený • pochmúrny • pošmúrny • zachmúrený • chmúrny • zastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladu • studený • chladný • odmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správanie • mrazivý • odmietavý • pren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomu • pren. expr. kyslý

p. aj nepríjemný; zlý

2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivý • nepríjemný • zlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasie • kniž. nehostinný • drsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný kraj • pochmúrny • pošmúrny • chmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domu • ťaživý • smutný • kniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba

mrak 1. p. oblak 1, 2 2. p. súmrak

súmrak rozhranie medzi dňom a nocou: na krajinu padá súmrak • mrk: prišiel na mrku • mrkanie: večerné mrkanie • zried. mrak: vracať sa na mraku domov • zmrkanie: pracovať do zmrkania • zried. zmrk (Podjavorinská) • zmrknutie (Urban) • poet. zorenie: večerné zorenie (Figuli)

mrákava súvislé ťažké mraky • čierňava: sťahuje sa mrákava, čierňava • chmárava • chmúrava • chmára • chmúra • zried. kúrňava • zastar. mrákota • poet. síňava • expr. húľava (búrkový oblak)

dom 1. stavba určená najmä na bývanie: rodinný dom, stavať dom • stavanie • stavisko: hospodárske stavania, staviská • zried. stavenisko: drevené stavenisko • kniž. príbytok: ľudské príbytky • budova (väčší dom): staničná budova • zastar. budúnok • mrakodrap (dom s veľkým počtom poschodí): tridsaťposchodový mrakodrap • hovor. vežiak (výškový dom): panelový vežiak • hovor. panelák (panelový dom) • hovor. činžiak (nájomný dom): majiteľ činžiaka • múranica • murovanica (murovaný dom) • drevenica (drevený dom) • chalupa (jednoduchý dedinský dom): murované chalupy • zastaráv. chyža: má peknú chyžu • vila (stavebne náročnejší rodinný dom, obyč. so záhradou) • bungalov (ľahký rozoberateľný domček, pren. drevený rodinný domček na rekreáciu) • dača (vila na vidieku ako letné sídlo v ruskom prostredí) • chatrč (chatrný dom) • búda (jednoduchý nízky, obyč. drevený dom) • expr. barak: kúpil si rozostavaný barak • často expr. domec (menší, jednoduchý dom): záhradný domec • expr., obyč. pejor. škatuľa: na sídlisku sú samé škatule • pejor. chajda (nevzhľadný, neudržiavaný dom): cigánska chajda • kniž. obydlie: mať pohodlné obydlie • kniž. strecha: rodná strecha • subšt. štokovec (poschodový dom)

2. p. domov 1 3. p. rodina 1, domácnosť

mrakodrap p. dom 1

mdloba strata vedomia • bezvedomie: prebrať sa z mdloby, z bezvedomia • mrákota (obyč. mn. č.): ešte vždy je v mrákotách • ťažoba

mrákota 1. p. mdloba 2. p. mrákava

biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šaty • snehobiely • mliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožka • jasnobiely • kniž.: bieloskvúci • belostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramor • cínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farba • kriedový (biely ako krieda): kriedová tvár • pren. alabastrový • mramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.) • porcelánovobiely • porcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári) • perleťový (biely a lesklý ako perleť) • platinový (biely ako platina) • mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne sklo • žltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasy • modrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dym • sivobiely • belavý • šedivobiely • popolavobiely • špinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domov • striebrobiely: striebrobiely kov • pren. srienistý: srienistá hlava starca • pren. snežný (Kalinčiak) • expr.: bielučký • bielučičký • bielunký • bielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľa • zabielený • zabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápna • pribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár

chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mlieko • chladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené víno • vychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá piecka • čerstvý • svieži • osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrine • ľadový • mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduch • drsný • nevľúdny • neprívetivý • kniž. nehostinný • surový • ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severák • sychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasie • pren. zubatý: slnko je už zubaté • prichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavu • rozumový • racionálny: rozumový, racionálny typ človeka • chladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosť • triezvy • rozvážny: triezvy, rozvážny um • pokojný • stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavý • ľahostajný • vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažné • zdržanlivý • rezervovaný • neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťah • ľadový • mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvár • strohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slov • odmeraný • neprístupný: byť k niekomu odmeraný • studený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosť • nevľúdny • neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľad • hovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobený • úsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a nelásku • frigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálny • formálny • úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase

mramorový p. biely, chladný 3

húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiť • krkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šaty • nár. krcmať (Kálal) • expr.: žvachľať • miagať • nár.: mäčkať • madžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňu • mraštiť • mŕštiť • vraštiť • nár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvár • mädliť • mrviť • žmoliť • expr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapku • šúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papier • expr. chalbať

krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sa • húžvať sa • húžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkve • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa • nár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôle • šúveriť sa • skrúcať sa • kriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sa • hrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robote • nahrbovať sa • prihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať sa • ohýbať sa • zohýbať sa • zhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenom • skláňať sa

3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčí • expr. krepiť sa (Rázus) • byť učupený • chúliť sa • kvočať • čupieť • expr.: čupiť sa • kvačať • kľučať • drepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkov • zried.: ukŕčať sa • túliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe

mraštiť sa p. mračiť sa 2

mňau napodobňuje hlas mačky • miau • mrau • mrňau • mau: mačka pred dverami ticho mňaukala: mňau, miau, mrňau

mrau p. mňau

fňukať 1.trhano, prerývano plakať • fikať • vzlykať: už neplakala, iba ticho fňukala, vzlykala • poplakávať: v kúte ticho poplakávala • expr.: frnkať • mrnčať • mrčať • mrkotať • mraučať (vydávať obyč. tiché plačlivé zvuky): dieťa v kolíske nespokojne mrnčí, mraučí • expr.: mrnkať • pomrnkávať (vydávať veľmi slabé, obyč. plačlivé zvuky) • kňučať • skučať (vydávať tichšie, piskľavé a žalostné zvuky): kňučať, skučať od bolesti • sopliť (sa) (fňukať za sprievodu vylučovania sĺz a hlienu): Nesopli sa už toľko!

2. p. bedákať

mraučať 1. (o mačke) vydávať zvuk mrau, mňau a pod. • mravčať • mňaučať • mňaukať

2. p. plakať, fňukať

plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

p. aj smútiť, bedákať

plačky slzami (a vzlykaním) prejavujúc pocit žiaľu, bolesti, ukrivdenia a pod. • s plačom • plačúc • plačúcky: plačky, s plačom sa vrátila domov; plačúc, plačúcky vybehol z izby • vzlykajúc • fikajúc • expr.: fňukajúc • mraučiac • rumázgajúc • rumádzgajúc • poet. lkajúc

mraučiak p. uplakanec

uplakanec plačlivý chlapec, plačlivé dieťa • expr.: plačko • usmrkanec • usmrkanča • usoplenec • usoplenča • fňukáč • mraučiak • utrinos • smokľoš • hovor. expr.: ufňukanec • urevanec • pejor.: sopliak • sopľoš • sopeľ • pejor. bľačiak (Alexy)

mrauknúť p. povedať¹

povedať¹ vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať¹, osopiť sa

mrav p. zvyk

zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálni • obyčaj: robiť niečo podľa starej obyčaje • zvyklosť: krajové zvyklosti • kniž. uzancia: obchodná uzancia • hovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresy • expr.: manier • maniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, maniery • zvyčaj • návyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návyky • pravidlo (prijatá zásada): životné pravidlá • konvencia: spoločenské konvencie • tradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciám • kniž. úzus: vžitý úzus • zastaráv. mrav: podľa rodinného mravu

mravčí p. vytrvalý 1

vytrvalý 1. ktorý zotrváva, nepoľavuje v činnosti; svedčiaci o tom • húževnatý • neúmorný: žiak vytrvalý, húževnatý v učení; vytrvalé, neúmorné úsilie • neúnavný (ktorý neberie ohľad na únavu): neúnavný pracovník • zastar. vytrvanlivý: vytrvanlivá námaha (Vajanský) • tvrdošijný • úporný: klásť tvrdošijný, úporný odpor • nepoddajný • neoblomný • neústupný: nepoddajná, neoblomná, neústupná povaha • zastar. nezmarný • pren. mravčí (o práci) • expr.: skalný • verný: skalný, verný fanúšik

2. dlhší čas trvajúci al. často sa opakujúci • trvalý: vytrvalé, trvalé dažde • neprestajný • neprestávajúci • nepretržitý: má neprestajné, neprestávajúce bolesti • ustavičný: ustavičné nariekanie • zastar. vytrvanlivý

p. aj trvalý

etika 1. filozofická disciplína zaoberajúca sa morálnymi javmi • mravouka (učenie o mravnosti): kresťanská etika, mravouka • zastar. mravoveda

2. sústava mravných noriem • morálka • mravnosť: ohrozovať etiku, morálku, mravnosť

morálka sústava (neprávnych, obyč. náboženských) noriem upravujúca správanie sa ľudí v spoločnosti • mravnosť: morálka, mravnosť často prevyšuje platnosť zákonov • etika (najmä ak ide o užšiu skupinu ľudí): etika lekárov • zastar. móresy

p. aj etika

mravnosť 1. p. morálka 2. p. etika 2

mravný 1. zodpovedajúci mravnosti; týkajúci sa mravnosti, morálky (op. nemravný) • bezúhonný • čistý (mravne): mravný, bezúhonný človek; mravný, čistý život • cnostný • čnostný • kniž. mravopočestný: cnostné, mravopočestné dievča • expr. svätý: žiť svätým životom • mravnostný: mravnostné delikty • morálny (op. amorálny) • etický (op. neetický): morálny, etický zákon; morálny poklesok

p. aj morálny 1

2. p. duchovný¹ 1

bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestný • cnostný • čnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občania • statočný • čestný • poctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konanie • mravný • kniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný život • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudia • nevinný • nepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievča • dobrý: mať dobrú povesť • bez hany: človek bez hany • expr. svätý: Nikto nie je svätý!

cnostný vyznačujúci sa cnosťami, mravnosťou; založený na cnosti, mravnosti • čnostný • mravný (op. nemravný): cnostný, čnostný, mravný človek • počestný • kniž. mravopočestný: počestní, mravopočestní občania • bezúhonný • bez hany (ktorý je bez mravnej ujmy): bezúhonná osoba, osoba bez hany • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): viesť čistý, mravne zachovaný, zachovalý život • bohabojný • nábožný (cnostný v duchu kresťanskej morálky) • kniž. bohumilý: bohabojní, nábožní, bohumilí ľudia • cudný • nevinný (cnostný v pohlavnom živote): cudná, nevinná láska; nevinná deva

p. aj mravný, bezúhonný

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1

duchovný¹ 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou človeka (op. telesný); týkajúci sa produktov a prejavov vedomia človeka (op. hmotný, materiálny) • duševný: duchovný, duševný rast; duchovná, duševná aktivita • morálny • mravný (op. materiálny): morálna, mravná pomoc, sila • nehmotný • nemateriálny: nehmotné, nemateriálne investície • nevýrobný (op. výrobný) • neproduktívny (op. produktívny): nevýrobná, neproduktívna sféra, oblasť

p. aj duševný

2. zameraný na duchovnú oblasť, duchovnosť • spirituálny • spiritualistický • mystický: duchovné, spirituálne, spiritualistické stretnutia; spirituálna, mystická hudba • náboženský (op. svetský): stredoveká náboženská poézia; duchovné, náboženské piesne • idealistický (op. materialistický): idealistické založenie autora, idealistický princíp

3. týkajúci sa cirkevnej duchovnej oblasti • kňazský: duchovný, kňazský stav • pastoračný • pastorálny: pastoračná, pastorálna činnosť; pastoračné pôsobenie

morálny 1. týkajúci sa morálky, zodpovedajúci morálke (op. amorálny, nemorálny) • etický (op. neetický): morálne, etické právo; morálne, etické princípy • mravný (op. nemravný): morálny, mravný prehrešok; byť morálny, mravný • zastar. moralitný (Štúr)

p. aj mravný 1

2. p. duchovný¹ 1

nevinný 1. ktorý nemá vinu, ktorý sa neprevinil; svedčiaci o tom (op. vinný): nevinná obeť, nevinný pohľad • poctivý • počestný • expr. čistý: prepustili ho, je nevinný, poctivý, čistý

2. ktorý neprekračuje mravné zákony; svedčiaci o tom • cnostný • bezúhonný • poctivý • počestný: nevinné, cnostné dievča; nevinný, bezúhonný bozk • čistý • mravný: nevinná, čistá mladosť; žiť čistým, poctivým, mravným životom • expr. svätý (príkladne dodržiavajúci mravné zákony): je to svätý muž

3. p. neškodný

zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politika • mierny • nevtieravý • diskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človek • rezervovaný • odmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postoj • chladný • studený • oficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmev • striedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokoch • abstinentský • abstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásady • asketický • expr.: kláštorný • kláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životom • cudný • mravný • čistý • hanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapec • uzavretý • neprístupný • nekomunikatívny • upätý • odmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človek • hovor. škrobený • pren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre

moralista človek, ktorý hlása prísnu mravnosť, ktorý rád moralizuje • moralizátor: moralisti, moralizátori nie sú obľúbení • kniž.: mravokárca • mentor (kto často a nevhodne poúča vo veciach morálky)

mravokárca p. moralista

mentorský ktorý rád poúča, napomína; obsahujúci poúčanie, napomínanie • poúčavý: zaujať mentorský, poúčavý postoj • karhavý (ktorý s výčitkou napomína): mentorský, karhavý tón reči • moralizátorský • moralistický • kniž. mravokárny (ktorý poúča z hľadiska prísnej morálky): moralizátorská, moralistická kázeň; mravokárne ponaučenia

mravoučný poučujúci o mravoch, o mravnosti: mravoučná literatúra • moralizátorský • moralistický • zastar. moralitný • kniž.: mravokárny • mravokársky (poúčajúci al. posudzujúci z hľadiska prísnej až prepiatej morálky): viesť moralistické, mravokárne reči

mravokárny, mravokársky p. mravoučný

mravopočestný p. mravný 1

mravouka p. etika 1

mravoveda p. etika 1

mravy p. správanie

správanie formy konania v styku s ľuďmi • menej vhodné chovanie: jemné, hrubé správanie, chovanie • zastaráv., obyč. mn. č. mravy: dostať dvojku z mravov • obyč. mn. č. spôsoby: bol to človek zlých spôsobov • vystupovanie: sebavedomé vystupovanie • hovor., obyč. mn. č. móresy (spôsob správania): čo sú to za móresy?

chlad 1. nízka teplota (op. teplo) • chladno • zima: nočný chlad, pociťovať chladno, tvár vyštípaná zimou • studeno • studenosť • zried. chladnosť (Kukučín) • zastar. chladnota (Horal) • mráz (chlad nižší ako 0 °C): mráz poškodil stromy

2. nedostatok citu • ľahostajnosť: z jej správania vycítil chlad, ľahostajnosť • odmeranosť • neprívetivosť • nevšímavosť: bol známy svojou odmeranosťou, neprívetivosťou, nevšímavosťou • chladnosť • studenosť • zastar. chladnota (Škultéty)

inovať zmrznutá vodná para skladajúca sa z ľadových kryštálikov v tvare ihličiek • inovatka • srieň: stromy, konáre sú pokryté inovaťou, srieňom • osuheľ: zo stromov visela osuheľ • mráz: na pole padol mráz • zried. osuhlina • nár. hŕňava

mráz p. inovať

zimomriavky mrazivý pocit na tele od chladu al. citového vzrušenia sprevádzaný vystúpením drobných pupencov na koži: zimomriavky mu chodia po tele • triaška: prebehla ním drobná triaška • mráz: od vzrušenia mu prebehol po tele mráz • hovor. zima: preskočila ho zima • zimnica (Sever) • husacia/husia koža

mraziaci 1. určený na mrazenie (potravín, nápojov a pod.) • chladiaci: mraziaci, chladiaci pult • mraziarenský • chladiarenský (súvisiaci s mraziarenstvom, chladiarenstvom): mraziace, mraziarenské, chladiarenské zariadenie

2. p. studený 1

studený 1. ktorý vzbudzuje pocit chladu, ktorý má nízku teplotu, veľmi chladný (op. teplý, horúci) • chladný: opierať sa o studenú, chladnú stenu • chladený (op. nechladený): chladené nápoje • ľadový • mrazivý • mraziaci (ktorý mrazí, ktorý je studený ako ľad): ľadové ruky priložila na čelo; mrazivý severný vietor • zimomravý • zimomrivý (naháňajúci zimomriavky) • nár. zimný: zimomravé ráno; drsný (stále studený a ťažko znesiteľný): drsné podnebie • expr. zried.: studenkastý • studenkavý (trocha studený)

2. p. chladný 1, 3 3. p. mŕtvy¹ 1

mraziarenský p. mraziaci 1

chladiť 1. zbavovať tepla • ochládzať • ochladzovať • schladzovať: chladí, ochládza si horúci čaj • mraziť • zmrazovať (chladiť pod bod mrazu): na zimu si mrazia, zmrazujú ovocie a zeleninu

2. vyvolávať chladivý pocit • studeniť: obklad ho na čele chladí, studení • mraziť (pri pocite veľkého chladu): mrazí ho v celom tele • expr. zried. znobiť: znobenie na chrbte (Jesenská)

3. p. tíšiť 2

mraziť p. chladiť 1, 2

mrazivý 1. p. studený 1 2. p. nevľúdny 1

ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)

mrčať p. fňukať

hlísta cudzopasný červ najmä v ľudskom al. zvieracom organizme • odb. helmint • škrkavka • škrkavica (zool. Ascaris) • mrľa (zool. Oxyuris)

hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do obloka • vrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľu • expr.: šmariť • zašmariť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • plesknúť • šľahnúť • trepnúť • capiť • capnúť • čapiť • čapnúť • švacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gauč • expr.: pleštiť • pľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zem • nár. šmrliť (Šikula) • expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do auta • expr.: prasknúť • praštiť • mrštiť • buchnúť • džuchnúť • bacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôl • expr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanier • expr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkou • hovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do tašky • hovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do nás • hovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrno • nahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na voz • pohádzať • expr. potrepať (postupne, viac predmetov)

mŕštiť p. mraštiť

vhodiť hodením umiestniť do niečoho, dnu • hodiť: vhodil, hodil list do schránky • mrštiť • vsotiť • sotiť • vstrčiť • strčiť: mrštiť, vsotiť loptu do siete • expr. vraziť • hovor. expr.: šmariť • vcapiť (vhodiť prudkým pohybom): vrazila, šmarila, vcapila kapustu do hrnca • expr. všustnúť (hodením nasypať): všustol zrna do válova • expr.: kydnúť • vkydnúť

kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)

2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák

mršina 1. expr. staré, vychudnuté, neužitočné zviera, najmä kôň • mrcina • mitrha (o koňovi): predal mu starú mršinu, mrcinu, mitrhu, čo ledva pletie nohami

2. p. zdochlina 1 3. p. naničhodník

naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva

zdochlina 1. zdochnuté zviera: hyeny sa živia zdochlinami • mrcina: páchnuca mrcina • expr.: mrcha • mršina • skapacina • expr. zried. skapanina (Jégé)

2. p. slaboch 3. p. lenivec

mrňau p. mňau

mrňavý správ. malý

mrštný správ. svižný