Synonymá slova "mn" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 158 výsledkov (2 strán)

  • chutný 1. ktorý má dobrú chuť • hovor. gustióznynár.: smačnýšmačný: chutné, gustiózne, smačné, šmačné jedlodobrýlahodný: dobrý, lahodný syr, koláčexpr.: chutnučkýchutnulinký (veľmi chutný) • expr. mňam-mňam (neskl.)

    2. p. príjemný, milý 3, pekný 1


    mňau napodobňuje hlas mačky • miaumraumrňaumau: mačka pred dverami ticho mňaukala: mňau, miau, mrňau


    mraučať 1. (o mačke) vydávať zvuk mrau, mňau a pod. • mravčaťmňaučaťmňaukať

    2. p. plakať, fňukať


    mňaučať, mňaukať p. mraučať 1


    abstinent kto sa zdržiava telesných pôžitkov, najmä pitia liehovín: stať sa abstinentomnepijannefajčiar (kto nepije, nefajčí): sú tu samí nepijani, nefajčiariexpr. mních (striedmy človek)


    mních p. rehoľník


    rehoľník člen, príslušník rehole • mních: život, stav rehoľníka, mníchafráter (rehoľník bez kňazskej hodnosti) • bratzried. kláštorník


    domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    mnieť p. myslieť 1, 4


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    mníška p. rehoľníčka


    rehoľníčka členka, príslušníčka ženskej rehole • mníška: stala sa z nej rehoľníčka, mníškasestra: starali sa o nich sestry dominikánkysestrička


    uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorenýzatvorenýzavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metraneprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradunepriechodný: nepriechodný tunel

    2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplexucelený: uzavretý, ucelený systém prvkovohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovanýoddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavukniž. začarovanýexpr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučnýexkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

    3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorenýzdržanlivýnedostupnýneprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavenýupätýzahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do sebautiahnutýsamotárskynespoločenskýnedružnýexpr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povahanekomunikatívnymlčanlivýnevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťaintrovertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapcanepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter?pren.: mníšskyrehoľnýkláštornýpustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovanýzagombíkovaný

    porov. aj utiahnutý, samotársky

    4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončenýzavŕšenýdovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdiumvyriešenýuzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípadneaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy


    mno p. no 2


    no 1. vyjadruje pohrozenie • nonopozor: No, nono, pozor, nesmieš skočiť!

    2. vyjadruje váhanie, rozpaky, uvažovanie, pohŕdanie, znevažovanie a pod. • nužmno: No, nuž, už by sme mali ísť. No, mno, myslíš, že je to dosť?

    3. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, výzvu a pod. • noženolen: No(že), nolen, daj sa už do práce!nužtakteda: Nuž, tak, teda poďme, aby sme neprišli neskoro!hovor. taže: Taže, dajte mi už pokoj!

    4. p. áno 5. p. ale 1, však 1


    niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorýdaktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejšíktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviťľubovoľnýjedenniektoktosidaktovoľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrkuzried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia!dajedennejeden; mnohíviaceríistí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesťhovor.: poniektorípodaktorípodajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišlijedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé


    mnohý 1. (obyč. mn. č. mnohí, mnohé) vyskytujúci sa vo väčšom, vo veľkom množstve (op. ani jeden, nikto): niektorí už prišli, ale mnohí ešte váhajúviaceríviaceréneskl. viacero (aspoň dvaja): na mnohých, viacerých miestach sa vyskytli problémyhojnýpočetnýbohatýveľký (op. zriedkavý, ojedinelý): v hojných, početných prípadoch sa nepostupovalo správne; má bohaté, veľké skúsenosti (op. malé, slabé) • mnohorakýexpr. premnohý (veľmi mnohý): prišli premnohí návštevnícizried. množný (Hviezdoslav)

    2. viac ako jeden • nejeden: mnohí z nich tu už boli, nejeden z nich tu už bolniektorýdaktorývoľaktorý (v bližšie neurčenom množstve, počte): niektorí, daktorí ľudia neprišli; daktoré, voľaktoré scény z filmu vystrihlivšelikto (množina rozličných osôb): zišli sa tam mnohí, zišiel sa tam všelikto


    mnoho 1. p. veľa 2. p. veľmi


    veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


    veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


    často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robotečochvíľapodchvíľoukaždú chvíľuzried.: podchvíľkoupodchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za nímveľa rázveľakrátmnoho rázmnohokrátexpr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plotahojnezhustahovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovarzried. začasto: začasto slúži zlej veciexpr.: častučkočastuško: často, častučko sa vybral sám do horynár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak)nespis. častokrát • nezriedkanejeden raznejedenkrátfraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ránopričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazeneexpr.: prečastočasto prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí


    mnoho ráz 1. p. veľakrát, viackrát 1, často 2. p. oveľa


    oveľa (podstatne) väčšou mierou • omnohoznačnehodneo hodne: je oveľa, omnoho vyšší ako ja; dosahuje značne, hodne, o hodne lepšie výsledky ako ostatnínepomerneneporovnateľne: cez les je to nepomerne, neporovnateľne kratšieveľakrátveľa rázmnohokrátmnoho ráz: je veľakrát, mnoho ráz šikovnejší ako tyhovor.: oveľakráto veľa rázomnohokráto mnoho ráz: v zahraničí zarobil oveľakrát, o veľa ráz, o mnoho ráz viacej ako domaexpr.: poriadneriadne: (po)riadne väčší chlapnár. omoc


    veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa rázmnohokrátmnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnounejedenkrátnejeden razviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihlinespočetnekrátkniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrátmnohonásobneoveľaexpr.: stonásobnetisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iníčastoneraz: často, neraz nevedel, ako ďalejexpr.: stokrátsto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobilexpr. nastokrát: ďakujem vám nastokrátexpr.: tisíckráttisíc rázmiliónkrátmilión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť saexpr.: tucetkráttucet rázixkrátix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieťexpr.: toľkokráttoľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal


    viackrát 1. vyjadruje násobenosť deja, stavu neurčitým počtom; vyjadruje opakovanosť deja, stavu v neurčitom počte prípadov • viac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: už viackrát, viac ráz prišiel neskoroniekoľkokrátniekoľko ráz: niekoľkokrát, niekoľko ráz ho pristihol pri klamstvenejedenkrátnejeden raz: nejedenkrát, nejeden raz zaspal do práceviacnásobneniekoľkonásobne: viacnásobne, niekoľkonásobne zväčšený obrázokopakovane: viackrát, opakovane ho musel napomínaťveľakrátveľa rázmnohokrátmnoho rázmnohonásobnehovor. dosť ráz (vyjadruje násobenosť väčším neurčitým počtom): už veľakrát, veľa ráz bol na pracovnej ceste v zahraničí; mnohokrát, mnoho ráz si myslel, že prácu nedokončí

    2. p. viac 3


    mnohobožstvo p. polyteizmus


    polyteizmus viera v mnohých bohov (op. monoteizmus) • mnohobožstvo


    mnohočlenný p. viacčlenný


    početný veľký čo do počtu, množstva • hojnýbohatý: početná, hojná, bohatá účasťveľkýmnohočlenný (op. malý): početná, veľká, mnohočlenná rodina; veľká, mnohočlenná organizáciasilný (op. slabý): početná, silná armádamnohýviacerý (vyskytujúci sa vo veľkom počte): mnohé, viaceré prípady ochoreniaexpr. prepočetný


    viacčlenný ktorý má viac členov • viacejčlennýniekoľkočlenný: viacčlenný, niekoľkočlenný kolektívmnohočlenný (ktorý má mnoho členov): mnohočlenná skupinapočetný (o niečom, čo má väčší počet, ako je zvyčajné): početná rodinahovor. párčlenný (ktorý nemá veľa členov): párčlenná kapelarozvetvenýširoký: rozvetvená rodina, široké príbuzenstvoveľký (čo do počtu; op. malý): viacčlenný, veľký orchester


    viacdňový trvajúci viacej dní al. viacej dní starý • niekoľkodňový: viacdňový, niekoľkodňový výlet; viacdňové, niekoľkodňové kurenceviacdennýniekoľkodenný (trvajúci viacej dní): viacdenný, niekoľkodenný pobyt v nemocnicimnohodennýmnohodňový (trvajúci mnoho dní): mnohodenné, mnohodňové meškaniedlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viacej dní, ako sa predpokladalo): zásielka prišla s dlhším, väčším oneskorenímhovor. párdňový (trvajúci zopár dní al. zopár dní starý): párdňové voľno; párdňové medvieďa


    mnohodielny p. mnohozväzkový


    mnohozväzkový pozostávajúci z viacerých samostatne vydávaných častí (číslovaného) knižného súboru • viaczväzkový: mnohozväzkový, viaczväzkový slovníkmnohodielnyviacdielny (iba o číslovaných častiach knižného súboru): mnohodielne, viacdielne zobrané spisy autoraniekoľkozväzkový


    mnohofarebne p. strakato


    strakato s rozmanitými, pestrými, obyč. krikľavými farbami, škvrnami a pod. • pestropestrofarebnemnohofarebne: strakato, pestro, pestrofarebne oblečená žena; mnohofarebne vyzdobené ulicenastrakatodostrakata, pís. i na strakato, do strakata: nastrakato, dostrakata nastriekané dverejarabato

    porov. aj strakatý 1


    mnohofarebný p. pestrý 1


    pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby • pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látkafarebnýfarbistýviacfarebnýmnohofarebnýrôznofarebný (majúci mnohoraké al. odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astierživýveselýhýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne) • strakatýstrakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné al. krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňanár.: tarkavýtarkastý: tarkavé jesenné lístiejarabatýjarabý (obyč. o perí vtákov) • expr. čačkavýexpr. storaký (o farbe)

    2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny) • rozmanitýmnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny životmnohorakýmnohotvarýrôznorodýrôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiálfarbistýfarebnýživý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostímiešanýpren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosťrozličnývšelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest


    strakatý, strakavý 1. ktorý má rozmanité, dosť výrazné a obyč. farebné škvrny: strakatá, strakavá kravarôznofarebnýpestrofarebnýmnohofarebnýpestrý: rôznofarebná, pestrofarebná košeľa; mnohofarebné, pestré sfarbenie jesennej prírodyjarabistýjarabatýjarabý (obyč. o vtákoch): jarabistý, jarabatý kohút; jarabé periekrôpkavýkrôpkatýkropenatýkropenýfŕkanýstriekanýprskaný (pofŕkaný drobnými bodkami, škvrnami): krôpkavé, krôpkaté, kropenaté, kropené vajíčka lesných vtákovhovor. fľakatý (majúci fľaky, väčšie škvrny): fľakaté zviera; módne fľakaté nohaviceškvrnitý: škvrnitá srsťexpr. zried. stračkavýnár.: tarkavýtarkastý: stračkavý, tarkavý, tarkastý pes

    2. p. pestrý 1, 2, rozmanitý 1


    polyfónia hud. harmonický súzvuk dvoch al. viacerých samostatných melodických línií • mnohohlasnosťmnohohlasovosťmnohohlas


    mnohohlas, mnohohlasnosť, mnohohlasovosť p. polyfónia


    mnohohlasný pozostávajúci z mnohých, v hudobnej produkcii rovnocenných a samostatne znejúcich hlasov • viachlasný: z chóra zaznel mnohohlasný, viachlasný spevmnohohlasovýviachlasový (aj určený pre viaceré hlasy): mnohohlasová, viachlasová skladbazried.: mnohohlasýviachlasý: nič nepochopil z mnohohlasého, viachlasého hovoruhud.: polyfónnypolyfonický (založený na harmonickom súzvuku dvoch al. viacerých línií): polyfónna, polyfonická vokálna kompozíciaexpr. tisíchlasý: tisíchlasá ozvena


    viachlasný pozostávajúci z viacerých, v hudobnej produkcii rovnocenných a samostatne znejúcich hlasov • mnohohlasný: z chóra zaznel viachlasný, mnohohlasný spevviachlasovýmnohohlasový (aj určený pre viaceré hlasy): viachlasová, mnohohlasová skladbazried.: viachlasýmnohohlasý: nič nepochopil z viachlasého, mnohohlasého hovoruhud.: polyfónnypolyfonický (založený na harmonickom súzvuku dvoch al. viacerých melodických línií): polyfónna, polyfonická vokálna kompozíciaexpr. tisíchlasý: tisíchlasá ozvena


    mnohojazyčný v ktorom sa hovorí mnohými jazykmi; ktorý sa skladá z mnohých jazykov • mnohojazykovýmnohorečový: mnohojazyčný, mnohojazykový štát; mnohojazykový, mnohorečový text k fotografiámviacjazyčnýviacjazykovýviacrečovýniekoľkojazyčný (ak ide najmenej o dva rôzne jazyky): viacjazyčný, viacjazykový, viacrečový kolektívkniž.: polyglotickýpolyglotný: polyglotický, polyglotný slovníkrôznojazyčnýrôznojazykovýrôznorečový (ak sa zdôrazňuje, že ide o odlišné jazyky): kniha obsahuje rôznojazyčný, rôznojazykový, rôznorečový text


    mnohokrát 1. p. veľakrát, viackrát 1, často 2. p. oveľa


    viackvetý ktorý má viac kvetov • mnohokvetý: viackveté, mnohokveté klásky


    viacmiestny mat. pozostávajúci z viacerých číslic • mnohomiestny: viacmiestne, mnohomiestne číslo


    niekoľkomiliónový pozostávajúci z niekoľkých miliónov • dakoľkomiliónovýveľkýobrovskýnesmiernyohromný: niekoľkomiliónové, veľké, obrovské zisky; niekoľkomiliónové, nesmierne, ohromné bohatstvopočetný (počtom veľký): je to niekoľkomiliónový, početný národmnohomiliónový (pozostávajúci z mnohých miliónov): napáchať mnohomiliónové škodyviacmiliónový (pozostávajúci viac ako z jedného milióna): viacmiliónový majetok


    viacnárodný zahŕňajúci viac národov • mnohonárodný: viacnárodný, mnohonárodný štát


    mnohonásobne p. veľakrát


    mnohonásobný p. viacnásobný 1


    mnohostranný týkajúci sa mnohých, viacerých strán, stránok, účastníkov a pod. (op. jednostranný) • viacstrannýniekoľkostranný: viesť mnohostranné, viacstranné, niekoľkostranné rozhovorypubl. multilaterálny: uzavrieť mnohostranné, multilaterálne dohodyvšestranný: všestranný športovecmnohorakýniekoľkoraký: liek má mnohoraký, niekoľkoraký účinokmnohonásobnýniekoľkonásobnýviacnásobný: z lesa je mnohonásobný, niekoľkonásobný, viacnásobný úžitok


    niekoľkonásobný 1. násobený al. opakovaný niekoľko ráz • dakoľkonásobnýviacnásobný: niekoľkonásobné, dakoľkonásobné zväčšenie; reagoval až na niekoľkonásobné, viacnásobné napomenutie; odsúdený za viacnásobné priestupkyveľkýobrovskýohromnýmnohonásobný: obchod sa vyplatil, dosiahol mnohonásobný, veľký zisk; byť v niekoľkonásobnej, obrovskej, ohromnej prevahe

    2. p. mnohostranný


    viacnásobný 1. násobený al. opakovaný viac ráz • niekoľkonásobný: viacnásobná, niekoľkonásobná ozvenaveľkýobrovskýohromnýmnohonásobnýveľanásobný (obyč. pri porovnaní): viacnásobný, veľký zisk; niekoľkonásobná, obrovská presilaexpr.: stonásobnýtisícnásobný: stonásobné napomenutiesériový (obyč. o viacnásobnom vrahovi)

    2. p. mnohostranný


    masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudovýcelospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport

    2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadnýmnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vraždaveľkýobrovskýpočetnýširoký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličovdavovýpejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davukolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek


    mnohorako 1. p. rozlične 2. porov. mnohostranný, pestrý 2


    rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanitozastaráv. rozmaniterôzneodlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienkanerovnakonejednakorozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať surovinypestrohocijakovšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečenínejednotnenerovnorodonesúrodorôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomikykniž. disparátne: vývin pokračoval disparátnemnohorakozried. viacerakoexpr.: desatorakostorakotisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorakoodchodneprotichodnezastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodneinakinakšieináčtak i onaktak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináčrôznotvárnemnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť


    mnohorakosť p. mnohosť


    mnohosť výskyt niečoho v rozličných podobách • mnohorakosť: mnohosť, mnohorakosť tvarovrozmanitosťrozličnosťrôznosťmnohotvárnosťkniž. pluralita: rozmanitosť, rozličnosť, rôznosť, pluralita názorov nás nemôže prekvapovať


    mnohoraký 1. p. rozmanitý 1, mnohostranný, pestrý 2 2. p. mnohý 1


    rozmanitý 1. ktorý je nerovnakého druhu, nerovnakej kvality, nerovnakých vlastností a pod. (op. rovnaký, jednotný) • pestrýmnohorakývšelijaký: mať rozmanitú, pestrú stravu; človek rozmanitých, mnohorakých tvárí; rozmanité, všelijaké tvary vázrozličnýrôznyrôznorodýnesúrodýnerovnorodýnerovnakýnejednaký: kúpiť rozličný, rôzny, rôznorodý tovar; nesúrodé, nerovnaké druhyniekoľkorakýdakoľkorakýviaceraký: niekoľkoraké, dakoľkoraké formymnohotvárny (op. jednotvárny, monotónny): mnohotvárna krajinakadejakýkdejaký: predvádzať kadejaké, kdejaké kúzlamiešanýhovor. všakovakýexpr. všakovýexpr.: storakýtisícorakýtisícerýtristorakýstrakatý: storaké, tisícoraké podoby krásyzastar. onakvý

    p. aj pestrý, rôznorodý

    2. p. odlišný, rozdielny


    mnohorečový p. mnohojazyčný


    dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúrstarýprastarýpradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časochpravekýhovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvorystarobylýstarodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológieminulýkniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časyarch. drievny (Kukučín)ďalekývzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulostiodveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstvadlhoročnýmnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

    p. aj niekdajší


    dlhodobý ktorý trvá, platí dlhý čas (op. krátkodobý): dlhodobá zmluvaperspektívnyvýhľadový (zameraný na dlhý čas do budúcnosti): perspektívne, výhľadové plánydlhýdlhotrvajúci (op. krátky): výsledok dlhej, dlhotrvajúcej prípravydlhoročnýmnohoročný (trvajúci veľa rokov): dlhoročné, mnohoročné úsilie


    dlhoročný ktorý trvá, jestvuje veľa rokov • mnohoročný: dlhoročná, mnohoročná práca; dlhoročný, mnohoročný správcadlhodobý (op. krátkodobý) • dlhý (op. krátky): dlhodobá činnosť; dlhodobý, dlhý vývindlhotrvajúcidlhoveký: dlhotrvajúce priateľstvo; dlhotrvajúce, dlhoveké úsiliedávnystarý: dávny, starý kamarát

    p. aj dlhodobý, dlhý 2


    dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudívysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčiskoveľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosťkniž. siahodlhýexpr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cestaexpr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka)hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňaexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niťexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabátpren. expr.: polmíľovýsedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové krokypren. expr. oslí (o ušiach)

    2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakaniedlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potleskdlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročnýmnohoročnýdlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja životaexpr.: stáročnýstovekýpoet. stáveký: stáročné, stáveké úsilieďaleký: vydať sa na ďalekú cestukniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanieexpr. nekonečný: nekonečný príbehexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý: dlžizný rokexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý časkniž. zastar. drahný


    mnohoročný p. viacročný


    niekoľkoročný ktorý trvá niekoľko rokov, ktorý má niekoľko rokov • dakoľkoročnýviacročný: učiteľ s niekoľkoročnou, viacročnou praxou; niekoľkoročná, viacročná budovamnohoročnýdlhotrvajúcidlhodobý (ktorý trvá mnoho rokov): mnohoročné, dlhotrvajúce úsilie; využiť mnohoročné, dlhodobé skúsenosti


    starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

    p. aj starecký

    2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

    3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

    4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


    viacročný ktorý trvá viacej rokov; ktorý je viacej rokov starý • niekoľkoročný: pracovník s viacročnou, niekoľkoročnou skúsenosťou; viacročná, niekoľkoročná lipamnohoročnýdlhoročnýzried. veľaročnýdlhotrvajúcidlhodobý (ktorý trvá mnoho rokov): mnohoročné, dlhoročné priateľstvo; veľaročná, dlhotrvajúca práca


    zložitý ktorý je utvorený z mnohých zložiek bez prehľadu (op. jednoduchý) • komplikovaný: zložitý, komplikovaný stroj, problémneprehľadnýchaotickýpomotanýzmotanýzamotanýzapletenýspletenýzauzlenýkniž. spletitý (v ktorom sú zložky navzájom neprehľadne pospletané): neprehľadný, chaotický dej; zamotaná, zauzlená, spletitá situácianejasnýzmätenýneusporiadaný: nejasné pomery, neusporiadaný stavneľahkýťažkýneriešiteľnýslang. mastný (zložitý z hľadiska riešenia): neľahké, ťažké podmienky; neriešiteľné otázky; ťažký, mastný matematický príkladmnohotvárnymnohostrannýmnohorozmernýmnohovrstevnýmnohovrstvovýviacrozmernýviacvrstvový (zložitý z mnohých stránok): mnohorozmerný, viacvrstvový proces premiennepraktický (zložitý z hľadiska praktického využitia): nepraktické zapínanie, nepraktická metódaprekomplikovaný (veľmi al. zbytočne zložitý): zložitá, prekomplikovaná povaha


    mnohosľubný p. nádejný, sľubný


    nádejný vzbudzujúci al. prejavujúci nádej, prísľub do budúcnosti • sľubnýmnohosľubnýzried. veľasľubný: váš syn má talent, je to nádejný, sľubný muzikant; nádejný, sľubný začiatok hospodárskej reformyperspektívny (nádejný do budúcnosti): považujú ho za perspektívneho pracovníkakniž. nádejeplný: uprel na mňa nádejeplný pohľadveriacizried. dúfanlivý (ktorý má nádej, vieru v niečo): zaujať dúfanlivý, veriaci postoj k niečomu


    sľubný ktorý veľa sľubuje, od ktorého sa dá veľa čakať • mnohosľubnýnádejný: sľubný, mnohosľubný, nádejný začiatok; mnohosľubná, nádejná budúcnosťperspektívny (schopný rastu, vývinu, zdokonaľovania): perspektívny talentzried. veľasľubný


    veľavravný 1. veľa a zbytočne rozprávajúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný človekrozvravený: rozvravená ženazhovorčivýzvravnýhovorný (ktorý sa rád zhovára): zhovorčivá, zvravná susedazried. rečnýexpr. utáraný: utáraný starecexpr. táravý: táravé jazyčniceexpr.: bľabotavýrapotavý: rapotavá susedapejor. ľapotavýsubšt. ukecaný

    p. aj výrečný 1

    2. veľa naznačujúci, sľubujúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný úsmevmnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný pohľadvýznamnýveľavýznamnýmnohovýznamnýmnohovýznamový: významné, veľavýznamné, mnohovýznamné gestomnohosľubnýveľasľubnýnádejný: veľasľubný, nádejný začiatok

    p. aj významný 3


    významný 1. ktorý má veľký význam • význačnýdôležitýzávažnýprominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problémveľavýznamnýmnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutiahistorický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosťsvetodejnýkniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvopamätnýkniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rokslávny: slávne výročiepodstatný: počasie bez podstatných zmienrozhodnýrozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamihosudnýosudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyvprevratný: prevratný vynálezprelomový: prelomové časyďalekosiahly: ďalekosiahle záverystrategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické surovinyepochálny: epochálny vynálezveľký: to je veľká vecvýrečný: výrečné svedectvovážny: vážne nebezpečenstvonezaplatiteľnýneoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné službyvzácny: dnes čakáme vzácneho hosťazodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciuhovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šaržaexpr. svetoborný: vymyslieť niečo svetobornéčelnýpoprednýpredný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské právavedúci: vedúci činiteľprvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcovhlavný: mať na niečo hlavný vplyvprvoradý: prvoradá úlohazastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban)zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

    2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľkýznačný: významné, veľké, značné úspechyvynikajúcipozoruhodnýznamenitývýborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledkyznateľný: mať znateľný vplyv

    p. aj výborný, veľký

    3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamnýmnohovýznamnýveľavravnýmnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadommnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmevmnohosľubnýveľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gestovýrečný: výrečné svedectvo

    p. aj veľavravný 2


    mnohostrannosť vlastnosť vyjadrujúca, že niečo sa týka viacerých objektov al. účastníkov • multilateralita: mnohostrannosť, multilateralita rokovania


    všestranný zahŕňajúci viacero stránok • mnohostranný (op. jednostranný): mať všestranné, mnohostranné záujmyvšemožný (taký, aký je vôbec možný): venovať niečomu všestrannú, všemožnú podporu, starostlivosťuniverzálny (všestranne použiteľný): univerzálny liekencyklopedický: mať encyklopedické vedomosti

    p. aj všeobecný 1


    mnohotvárne p. rozlične, porov. aj mnohotvárny


    mnohotvárnosť p. mnohosť


    polymorfia 1. miner. schopnosť niektorých nerastov kryštalizovať v rozličných kryštálových sústavách • mnohotvarosťodb. heteromorfiarôznotvárnosť

    2. biol. výskyt výrazných osobitostí v rámci jedného druhu živočíchov, rastlín • odb. polymorfizmusmnohotvárnosťrôznotvárnosť


    bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

    2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


    mnohotvárny prejavujúci sa v mnohých tvaroch, podobách (op. jednotvárny, stereotypný) • rôznotvárnyzastaráv.: mnohotvarýrôznotvarý: zanechať mnohotvárne, rôznotvárne, mnohotvaré, rôznotvaré dielo; venovať sa rôznotvárnej práci (op. monotónnej, fádnej) • menej časté viactvárny: viactvárna skutočnosťbiol. polymorfný (výrazne sa odlišujúci v rámci jedného druhu rastlín, živočíchov, nerastov): vekovo polymorfné živočíchy; nerasty s polymorfnou štruktúrouplnotvárny (ktorý vyčerpáva všetky možnosti tvarov, podôb): prežil plnotvárny životpestrýrozmanitýbohatý: mnohotvárna, pestrá, rozmanitá príroda; mnohotvárna, bohatá tvorba spisovateľarôznorodýrozličnýrôzny (op. rovnorodý): rôznorodé, rozličné, rôzne premeny sveta


    mnohotvarosť p. polymorfia 1


    viactýždňový ktorý trvá viacej týždňov al. viacej týždňov starý • niekoľkotýždňový: viactýždňová, niekoľkotýždňová dovolenka; viactýždňové, niekoľkotýždňové dieťaviactýždennýniekoľkotýždenný (trvajúci viacej týždňov): viactýždenný, niekoľkotýždenný pobyt v nemocnicimnohotýždennýmnohotýždňový (trvajúci mnoho týždňov): mnohotýždenná, mnohotýždňová neprítomnosť na pracoviskudlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá dlhšie, ako sa predpokladalo): prišiel s dlhším, väčším oneskorenímhovor. pártýždňový (trvajúci zopár týždňov al. zopár týždňov starý): pártýždňová pauza, pártýždňové dieťa


    mnohouhlový ktorý má mnoho (obyč. viac ako tri) geometrických uhlov: mnohouhlový pôdorys budovymnohouholnýzastar. mnohouhlýodb. polygonálny: mnohouholný, mnohouhlý, polygonálny útvar


    mnohouholník rovina obmedzená niekoľkými stranami • geom. polygón: narysovať mnohouholník, polygón


    mnohoveký p. starobylý


Pozri výraz MN v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV