Synonymá slova "ml" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 188 výsledkov (2 strán)

  • mlaď 1. p. mládež 2. p. mladosť


    mládež mladí ľudia všeobecne • hovor. mladí: stretnutia mládeže, mladýchtrocha expr. mlaďkniž.: omladinajunačexpr. chasa: dedinská mládež, chasazastar.: čeľaďpodrastarch. detvadorast (dorastajúca mládež)


    mladosť mladý vek, doba vývinu (najmä v ľudskom živote) • mlaď (v spoj.: za mladi, od mladi): naučiť sa niečo ešte za mladi, za mladosti


    mláďa nedospelý živočích • mladé: prvýkrát vyviesť mláďatá, mladé


    mladé p. mláďa


    mladec p. mládenec


    mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladíkchlapecšuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakultyhovor. parobokhovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabajcabancagaňcapajcorgoňexpr. šuhajecpoet. šuhajinazastaráv.: čeľadníkchasníkobyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako levkniž. al. expr. mladoňkniž. zastar.: mladec (Timrava)mladoch (Vajanský)


    mládenčiť hovor. prežívať mládenecký vek • hovor.: chasníčiťparobčiť: mládenčil, chasníčil, parobčil na dedine


    mladí p. mládež


    dievča 1. nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia • dievka: driečne dievča, driečna dievkaexpr.: dievčicadievčinadevucha: švárna dievčica, dievčina, devuchaexpr. mladica (svižné mladé dievča) • expr.: žabažabkažabecžabčažubrienka (mladšie dievča) • trocha pejor. pipíškahovor. expr. hepa (staršie dievča al. pôsobiace už ako dospelé) • kniž. al. expr.: devadevicahypok. devuška (Tajovský)zastaráv. panenkazastar. pannaslang.: babababka: baby, babky z našej triedyslang.: pipkakosťcipka: fajn pipkasubšt. kočka

    2. p. milá 3. p. žena 1


    mladica p. dievča 1, žena 1


    žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená ženahovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviskapani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme paniedáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dámelady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvorepejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorkafúriaxantipamegera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babuexpr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňastarena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženskápejor. ženštinahrub. piksľa

    2. p. manželka


    mladícky 1. p. mladistvý 2. p. nedospelý


    mladistvý príznačný pre mladého človeka; pôsobiaci dojmom mladosti (op. starecký) • mladý: prekážky sa ľahšie prekonávajú v mladistvom, mladom veku; mladistvá, mladá tvármladíckychlapčenskýkniž. zastar. mladonský (o osobe mužského pohlavia): mladícke roky prežil na dedine; mladícka, chlapčenská nerozvážnosťdievčenskýdievocký (o osobe ženského pohlavia): aj po troch deťoch má dievčenský, dievocký vzhľadsviežisvižnýrezkýčulýčerstvýpružný (o výzore, o fyzických a psychických prejavoch človeka): i v neskorom veku má svieži, svižný, rezký krok; zachovať si čulé, čerstvé, pružné mysleniebodrýkniž. jarý: vyznačoval sa bodrým, jarým duchom; prehovoril bodrým hlasomnestarnúci (nepodliehajúci starnutiu, stále mladistvý): mladistvý, nestarnúci vzhľad


    mladý1 1. ktorý je v začiatočnom, prvom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie (op. starý) • nedospelý: mladý, nedospelý človek; mladý, nedospelý hlasmalýdetský (zhruba do 15. roku života) • nevyspelý: si ešte príliš malý na také problémy; má ešte detský výzorpejor.: sopľavýusmrkanýpren. expr. holobradý: všade za mnou chodil môj sopľavý, usmrkaný brat; je to ešte taký holobradý mládenčekkniž. útly (veľmi mladý): zomrel v útlom vekunestarýhovor. pomladší (pomerne mladý): ženil sa s nestarou, pomladšou susedounestarnúci (stále mladý): zachovať si mladý, nestarnúci zápalneskúsenýzačiatočnícky (bez skúseností dospelého veku): neskúsený, začiatočnícky pracovný kolektívexpr.: mladučkýmladuškýmladunkýmladulinkýmladučičký (veľmi mladý): mladučký, mladušký, mladunký pár; mladulinké, mladučičké šteniatkaexpr. primladý (príliš mladý): na lásku si ešte primladý

    2. ktorý je príznačný pre mladosť (op. starecký) • mladistvýmladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia): mladá, mladistvá tvár; mladícka postava; mladícka nerozvážnosťsviežirezkýpružný: má ešte stále svieži, rezký krok; mladé, pružné myslenie

    3. ktorý vznikol pred krátkym časom (op. starý) • nový: mladé, nové víno; nový výhonoknezrelý (ktorý nemá znaky zrelosti): mladé, nezrelé drevo


    nedospelý ktorý ešte nemá skončený (fyzický) vývin; svedčiaci o tom (op. dospelý) • nevyspelýnezrelý: nedospelý, nezrelý mladík; pohlavne nevyspelá, nezrelá mládeždetskýdetinskýpolodetský; chlapčenskýmladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia) • dievčenský (o príslušníčke ženského pohlavia): ešte stále má detskú, chlapčenskú, dievčenskú postavu; detské chápanie svetanedorastenýnevyvinutý (čo sa týka veľkosti, tvarov a pod.): presádzať nedorastené, nevyvinuté rastlinky; nedorastené, nevyvinuté časti telanevyzretýinfantilný (obyč. o mentálnej nedospelosti): nedospelé, nevyzreté, infantilné názorypubertálnyslang. puberťácky (charakteristický pre pubertu): pubertálne správaniepráv. neplnoletýzastaráv. maloletý (o neplnoprávnom človeku vo veku do 18 rokov; op. plnoletý): trestná činnosť neplnoletých, maloletých občanovmalýmladýkniž.: útlyraný (nachádzajúci sa v časovom období detstva; týkajúci sa tohto obdobia): starať sa o malých súrodencov; zomrel v mladom, útlom, ranom vekuneoperený (o vtáčati, pren. expr. aj o človeku): neoperený vrabecpejor.: sopľavýusoplenýusmrkaný: si ešte sopľavé, usoplené, usmrkané deckovulg.: zasranýzasratý

    p. aj mladý, malý


    mladík p. mládenec


    mladina 1. mladý lesný porast • mládnik: pričupiť sa v mladine, v mládniku

    2. medziprodukt pri varení piva, mladé pivo • mladinka


    mladinka p. mladina 2


    svieži 1. ktorý je v dobrej duševnej i telesnej kondícii, plný energie; svedčiaci o tom • čerstvýčulý: vrátiť sa z dovolenky svieži, čerstvý (op. unavený, vyčerpaný); čerstvá, čulá starenka, myseľoddýchnutýodpočinutývypočinutý (ktorý opäť nadobudol sviežosť, silu a pod.): oddýchnutá, odpočinutá tvármladýmladistvý (príznačný pre mladosť; op. starý): mať vysoký vek, ale mladý, mladistvý výzorkniž. jarý: starý, ale jarýnestarnúci (ktorý sa zdá stále mladý): nestarnúci duch

    2. ktorý osviežuje, ktorý príjemne pôsobí na zmysly • čerstvýosviežujúci: svieži, čerstvý horský prameň; osviežujúca ranná rosachladný (príjemne): chladné ránoneznečistenýzdravý (o vzduchu) • šťavnatý (o zeleni, tráve)

    3. p. čerstvý 1, nový 1 4. p. svižný, rezký 1


    mládka mladá dospelá samica sliepky • jarica


    mládnik 1. p. mladina 1 2. p. výhonok


    výhonok novo narastená časť rastliny: vŕba má nové výhonkyletorast (výhonok drevín, ktorý vyrástol za jedno vegetačné obdobie): brezové letorastykonárvetvahaluz (väčšie výhonky): konáre, vetvy, haluze obťažené ovocímmládnik: strom vyhnal mládnikykraj.: omladomlaďomlada; odnož (prízemný rastlinný výhonok) • šľahúňbot. poplaz (plazivý výhonok): jahodové šľahúne, poplazyzried. výhon (Vajanský)kniž. ratolesť: olivová ratolesť


    mladoch p. mládenec


    mladomanžel muž v deň svojho sobáša a krátko po ňom • novomanžel: rozžiarený mladomanžel, novomanželhovor. mladoženáč


    mladoň p. mládenec


    mladonský p. mladistvý


    mladoženáč p. mladomanžel


    mladoženích p. ženích


    ženích muž, ktorý sa žení • mladoženíchmladý zať: (mlado)ženích a nevestavyvolený: drží sa za ruku svojho vyvolenéhonápadník


    mladucha p. nevesta


    nevesta žena, ktorá sa vydáva al. má pred svadbou • mladuchavyvolená


    mladučký expr. veľmi mladý (op. staručký) • expr.: mladuškýmladunký: mladučká, mladušká nevesta; mladušká, mladunká tvárexpr. primladý (príliš mladý): si ešte primladý, nerozumieš tomuexpr.: mladulinkýmladučičký (veľmi mladučký)


    čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

    2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


    hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

    2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


    malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľkýnevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľnýnebadanýnebadateľnýnevýraznýneviditeľnýminiatúrnymikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúcinedostatočnýslabýchabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatenýnedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličípiadimužíckyškriatkovskýkolibričíliliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesnýobmedzenýstiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučkýšťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivýnepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľnýblšacíblšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľkýaký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalýprimalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličkýmaličičkýmalinkýmalilinkýmalunkýmalulinkýmalučkýmalučičkýzried. malučenkýnár. malušký

    2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

    p. aj nedospelý

    3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


    mladý2 p. začiatočník


    nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

    2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

    3. p. súčasný 1, moderný 1


    začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočníknováčik: bola na pracovisku nováčikomdebutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbeadept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elévexpr. učeň: v medicíne je ešte len učeňpejor.: zelenáčzajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajacpejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadokpejor.: ucháňucho: je to ešte ucháň, uchovoj. slang.: holubmladýbažantvtákzobákpeónpážamilionáropicapucákzastar. novák (Vajanský)


    mládza tráva, ktorá rastie po prvej kosbe • otavanár. kosienok


    mláka menšie množstvo plytkej stojatej vody; niečo rozliate • kalužkalužakalužina: šliapnuť do mláky, do kalužebarina: vtáča pilo z bariny


    cintľavka expr. krehká, slabá, chúlostivá bytosť: bledotvára cintľavkaexpr. pavučinka: závan vetra zloží tú pavučinku do postele s horúčkouexpr. bleduľa (bledá žena, bledé dievča) • žart. slamkahusár (o cintľavom mužovi) • mľandravecmľandroš (slabý, mľandravý muž, chlapec) • subšt. slabinger


    mľandravec expr. 1. fyzicky slabý, neduživý človek • expr.: dengľavecneduživecchudorľavecchorľavec: s takým mľandravcom, dengľavcom, neduživcom si ľahko poradímeexpr.: mľandrošdengľošcintľavkahrub.: mrcinazdochlina

    2. p. slaboch


    neduživec neduživý človek • expr. nedorastokexpr. zried. nedorastenec (nedostatočne vyvinutý tvor) • expr.: dengľavecmľandravec (telesne málo zdatný človek) • pejor.: krpáňkrpeczákrpokzakrpatenecnedorobok (J. Horák)pejor. nedochôdča (neduživé dieťa, mláďa)

    p. aj krpáň


    slaboch človek slabej vôle, zriedkavejšie aj fyzicky slabý človek: je to slaboch, nedá sa naňho spoľahnúťexpr.: mäkkýšmľandravecpejor.: zdochliakzdochlinavecheťexpr. chriašteľ (fyzicky slabý človek) • pejor. chabec (Kukučín)pejor. onucazgrgoň (Urbánek)hniličkahovor. pejor. handrahrub.: sraľosráčposerosubšt. slabinger (najmä fyzicky) • zbabelec (človek prejavujúci nedostatok odvahy): ujsť ako zbabelec


    mľandravieť p. slabnúť


    slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sachabnúťochabovaťchabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabietíchnuťutíchaťstíchaťutišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišujeustávaťprestávaťzmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňujepoet. mŕtvieť: bôľ mŕtvieusedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedáchradnúťupadaťbiednieťcivieťhynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynúmalátnieťmľandravieťdengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejúchladnúťochládzaťochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda


    lepkavý 1. ktorý pripomína lepidlo tým, že sa ťahá a pri dotyku sa lepí na povrch • lepivýlipkavýprilípavý: lepkavé, lepivé cesto; od lekváru má lepivé, lipkavé prstynár.: lepkýlipký; glejovitý (ako glej): lepkavý, glejovitý roztokslizký (ktorý je pokrytý slizom al. pripomína sliz): lepkavý, slizký klobúk masliakamazľavýexpr. mľandravýzastar. väzký (ktorý sa ťahá, kĺže a lepí na povrch): brodiť sa lepkavým, mazľavým blatom; mazľavá, väzká hlinanár.: miazgavýmľazgavýmliazgavýmliadzgavý

    2. p. dotieravý


    malátny 1. fyzicky al. duševne oslabený; svedčiaci o nedostatku fyzických al. duševných síl (op. svižný, rezký) • ochabnutý: dvíhal z postele svoje malátne, ochabnuté telozoslabnutýchabýmdlý: ranený sa ozval chabým, mdlým hlasomslabýmatnýnevýrazný: slabé, nevýrazné tempo; slabý, matný výkonunavenývysilenýzmorenýhovor. expr. zvädnutý (malátny od únavy): unavený, vysilený zrak; unavená, zmorená, zvädnutá myseľskľúčenýsklesnutýskormútenýkniž. skleslý (svedčiaci o nedostatku duševných síl; op. bodrý): pozrel na nás skľúčeným, sklesnutým, skormúteným pohľadomexpr. mátožný (bez pohybovej koordinácie): mátožné pohyby slepcaexpr. mľandravý (svedčiaci o istej nešikovnosti, neschopnosti): od horúčosti je celý mľandravý

    p. aj pomalý

    2. p. omamný 1


    mľandravý p. ochabnutý 2, slabý 1, malátny 1, neduživý


    neduživý trpiaci (dlhodobejšou) chorobou, náchylný na choroby; fyzicky slabo vyvinutý; svedčiaci o tom • chorľavýchudorľavý: neduživé, chorľavé, chudorľavé dieťa; neduživý, chorľavý výraz tváre; bez slnka vyrastú iba chudorľavé rastlinkyexpr.: dengľavýmľandravý: neduživé, dengľavé, mľandravé telokniž. nezdravistý: mať nezdravistý výzorslabýútlytenkýexpr. cintľavý (z hľadiska fyzickej stavby): neduživé, slabé jedince v prírode zahynú; chémia spôsobuje, že porast v lese je útly, tenký, cintľavýnár. chymražný


    nepružný 1. ktorý nemá schopnosť vrátiť sa do pôvodnej polohy, ktorý stratil pružnosť (op. pružný) • ovisnutýochabnutýexpr.: zvädnutýuvädnutý: nepružná, ochabnutá postava; ovisnutá, ochabnutá, zvädnutá koža (na tvári)neohybnýmeravýpren. drevený (ktorý sa nedá ľahko ohýbať; op. ohybný): nepružná, neohybná, meravá chrbtica; drevený tanečníkexpr. mľandravý (bez pružnosti a sily): nepružné, mľandravé svaly

    2. ktorý nevie pružne, rýchlo reagovať na zmeny a pod.; svedčiaci o tom (op. pružný) • nedvižnýneobratný: nepružný, nedvižný obchodník; nedvižný, neobratný podnikateľpejor.: ťarbavýnemotorný: ťarbavé, nemotorné vedenie podnikuťažkopádny (nepružný v myslení): ťažkopádne reakcie rečníka (op. pohotové) • neprispôsobivý (ktorý sa nevie prispôsobiť) • neprispôsobený: nepružná, neprispôsobivá reklamaskostnatenýmeravýkniž.: strnulýustrnutý: skostnatené, meravé, strnulé, ustrnuté myslenie


    ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšenýzníženýopadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakovodb. atrofický

    2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabýslabýmalátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervymdlýzoslabnutýexpr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svalyvysilenýunavenýustatývyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmussklesnutýskľúčenýskormútenýexpr.: zvädnutýuvädnutýspľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá náladanepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožkaneohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica


    slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

    p. aj chudý

    2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

    3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

    4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

    5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


    mľandroš p. mľandravec 1


    mlanúť p. páchnuť


    páchnuť vydávať pach (obyč. nepríjemný) • cítiť: páchne rumom, voňavkou, cítiť z neho rum, voňavku; mrcina už páchla, už ju bolo cítiťvoňať (iba o príjemnom pachu): ľalie silno voňajúhovor. zaváňať (obyč. o príjemnom pachu): pečené ryby zďaleka zaváňajúsmrdieťzapáchať (iba o nepríjemnom pachu) • hovor. raziť (iba o nepríjemnom pachu): raziť potomexpr. posmrdkávať (trocha nepríjemne páchnuť) • expr. mlanúť: v ústach mlanel trúnok (Švantner)expr. čpieť (vydávať štipľavý, ostrý pach): celý dom čpie dymom, cesnakom


    mľaskot zvuk, ktorý vzniká pri odtrhnutí jazyka od podnebia al. pri náraze tvrdého predmetu do riedkeho prostredia (blata) • mľasktľaskottľask: pri jedle sa ozýval mľaskot, mľask; tľaskot, tľask krokov v blatemľaskaniemliaskanietľaskanietliaskanie


    mľask, mľaskanie p. mľaskot


    mľaskať, mliaskať vydávať zvuk odtrhnutím jazyka od podnebia • expr.: tľoskaťtloskať: mľaskal, tľoskal pri jedlepomľaskávaťpomľaskúvať (v istých časových intervaloch): pomľaskával na konezried. mľaskotiť (Tajovský)expr.: cmukaťcmugaťcmokaťcmogať (vydávať zvuk odtrhnutím zovretých pier): cmukal pri bozkávaní; cmukal na kone


    zamľaskať, zamliaskať (viackrát) vydať zvuk odtrhnutím jazyka od podnebia al. prudkým pohybom pier • pomľaskaťpomliaskať: pri jedle sa olízal a zamľaskal, zamliaskal; pomľaskať jazykomexpr. zacmukať (pohybom pier): zacmukať na psamľasknúťzamľasknúťzamľasnúťmliasknuťcmuknúť (jednorazovo): mľaskol nad chutným jedlom; v údive cmukol


    holohumnica 1. miesto v humne, kde sa mláti obilie • mlat: na holohumnici, mlate mlátili raž

    2. p. stodola


    kladivo nástroj v podobe upraveného kovu na rúčke používaný na búchanie: zatĺkať klince kladivommlat (obyč. ťažké kladivo): kováčsky mlatmlatok (kladivo s dvoma plôškami) • hovor. hámrik


    mlat 1. p. holohumnica 1 2. p. kladivo


    mlatba mlátenie obilia • výmlat


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    mlátiť p. biť 1, 2


    tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu


    biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

    2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

    3. p. bojovať 1, 2


    mlátiť sa p. biť sa 1


    mlatok p. kladivo


    mľazgavý p. lepkavý 1


    mlčanlivec mlčanlivý, nezhovorčivý človek • expr. zried. mlčoch (Vajanský)


    mlčanlivo p. mlčky, ticho1 2


    mlčky bez vyjadrovania myšlienok rečou, bez hovorenia • mlčanlivo: mlčky, mlčanlivo si vypočul otcove slovámĺkvonevravnezried. pomlčky: mĺkvo, nevravne kráčali hore schodminemozamĺknutozastar. zamĺklo: zamĺknuto sa pozerala za odchádzajúcimitichobez slovapotichuexpr.: tichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotichulinky: ticho, bez slova, potichu, tichučko zastali nad otvoreným hrobomexpr. čuškynár. expr. čučky (Mihálik): mlčky, čušky sedí v kúte izbyzadumanezadumanopoet.: dumnedumno (mlčky a premýšľavo): zadumane, dumno hľadí na obraz pred sebou


    ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnocinečujnenehlučnebezhlučnebezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotnebezhlasnebezzvučnenehlasnenezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala peraminepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výškešeptomšepkompošepkyhovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vraveltlmenepridusene: tlmene, pridusene na nás zavolalhud. pianoexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotíškunár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnostizastar.: neslyšneneslyšateľnenespráv. sticha

    2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichubez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do ránamlčkymlčanlivozried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobomnemomĺkvozamĺknutozmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimiexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkyexpr. zried. čuškynár. expr. čučky

    3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepoholnerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinouexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinko

    4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokojpokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeječitčtpst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo!expr. ani mukani škrkani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujemhovor.: kuškušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud


    diskrécia zachovávanie dôverných správ a informácií v tajnosti • diskrétnosťmlčanlivosťtaktnosťzdržanlivosť (op. indiskrécia, indiskrétnosť)


    mlčanlivosť p. diskrécia


    diskrétny 1. zachovávajúci mlčanlivosť, takt, ohľaduplnosť; svedčiaci o tom (op. indiskrétny) • mlčanlivý: zveriť sa diskrétnej, mlčanlivej osobe; diskrétny, mlčanlivý tajomníktaktnýnevtieravý: taktné, nevtieravé správanie; položiť taktnú, nevtieravú otázkušetrnýohľaduplný: postihnutý sa pohyboval v šetrnom, ohľaduplnom prostredízdržanlivý: zdržanlivý úsmev

    2. p. nenápadný 1 3. p. chúlostivý 3 4. p. oddelený


    málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravnýnezhovorčivýzried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slovamlčanlivýzamĺknutýzried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starcatichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá ženamĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkoufraz. skúpy na slovo

    2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívnyprázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údajeexpr. jalový: málovravné, jalové gestá


    mlčanlivý 1. p. málovravný 1, tichý 2, 3 2. p. diskrétny 1 3. p. nemý


    nemý ktorý nevydáva zvuk, ktorý je bez zvuku • mlčanlivýmĺkvy: ryba je nemý, mĺkvy tvor; stromy boli mlčanlivými, mĺkvymi svedkami našich stretnutítichýbezslovný (neprejavovaný zvukovo): tichý, nemý súhlas; sledovala ho s nemým, tichým obdivomzamĺknutýonemený (dočasne nevydávajúci zvuky): od prekvapenia ostal zamĺknutý, onemenýneozvučený (o filme; op. zvukový): éra nemého, neozvučeného filmu


    tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť • bezhlasnýnehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie bránynečujnýnepočuteľnýnezvučnýzried.: bezzvučnýbezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vravanehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motorapolohlasnýpolohlasitýtlmenýpritlmenýpridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasombezhlasýbezhrmotnýexpr.: tichučkýtichulinkýtichunký (veľmi tichý)

    2. ktorý práve al. už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu • mlčanlivýmĺkvyzamĺknutýzastar. zamĺklybez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slovmálovravnýnevravnýnezhovorčivý (ktorý málo al. nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapeckrotkýmiernynevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povahaplachýutiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina

    3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná) • pokojnýnerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímaniemierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie životapren. mĺkvymlčanlivýzamĺknutýzamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les

    4. p. skrytý, nemý 5. p. slabý 3


    uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorenýzatvorenýzavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metraneprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradunepriechodný: nepriechodný tunel

    2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplexucelený: uzavretý, ucelený systém prvkovohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovanýoddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavukniž. začarovanýexpr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučnýexkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

    3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorenýzdržanlivýnedostupnýneprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavenýupätýzahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do sebautiahnutýsamotárskynespoločenskýnedružnýexpr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povahanekomunikatívnymlčanlivýnevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťaintrovertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapcanepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter?pren.: mníšskyrehoľnýkláštornýpustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovanýzagombíkovaný

    porov. aj utiahnutý, samotársky

    4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončenýzavŕšenýdovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdiumvyriešenýuzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípadneaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy


    mlčať nevydávať nijaké zvuky, nehovoriť (op. hovoriť) • čušať: rozpačito mlčal, čušalbyť tichobyť mĺkvy: medzi dospelými bol vždy tichopejor. kušať (pri okríknutí): Kuš!neozývať saneohlášať sa (mlčať na verejnosti): na schôdzach sa neozývalzried. mĺkvieť (Vajanský)


Pozri výraz ML v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV