Synonymá slova "mi��" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 121 výsledkov (2 strán)

  • avizovať dať správu niekomu o niečom, čo sa uskutoční • dať avízoohlásiťoznámiť: avizoval, ohlásil, oznámil som mu svoju návštevu; avizovali nám poštovú zásielkuupovedomiť (úradne oznámiť): upovedomiť cestujúcich o zmene dopravydať na vedomie: dali nám na vedomie rozhodnutie úraduupozorniť (vyzvať na všimnutie si niečoho): upozorniť na splatnosť účtu


    ohlásiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieoznámiť: ohlásili, oznámili výsledky ankety; dali na vedomie všetkým zmenuavizovaťzahlásiť (vopred): avizovať poštovú zásielku, zahlásiť svoj príchodhovor. zastar.: omeldovaťzameldovať (vopred) • vyhlásiť (obyč. verejne): vyhlásiť štrajkzverejniťpublikovať (ohlásiť verejne): zverejnili, publikovali dôležitú správuprezentovať (ohlásiť svoju prítomnosť): najskôr sa treba prezentovaťsignalizovať (podať správu signálom): signalizovala svoj príchod telegramomkniž. zvestovať (ohlásiť slávnostným, nezvyčajným spôsobom): zvestovať dobrú správupoohlasovaťpooznamovať (postupne) • prihlásiť (úradne ohlásiť): prihlásenie účastníkov

    2. nadviazať rozhovor s niekým a obyč. zároveň aj vyzvať k niečomu • osloviť: keď šiel okolo, zakaždým ma ohlásil, oslovilprihovoriť saprivravieť sa (nadviazať rozhovor) • zavolať: Cestou ma zavolaj!


    oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

    2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

    3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    rozhlásiť dať na všeobecnú známosť • rozchýriťrozšíriťoznámiť: rozhlásil, že odchádza; rozchýril, rozšíril správu po celej dedine; oznámiť všetkým radostnú zvesťexpr.: roztrúbiťroztáraťroztrúsiťvychytiťrozbubnovaťvybubnovaťvykotkodákať: roztrúbil, vybubnoval o ňom všetky klebety; vychytili ho ako dobrého odborníkaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): prezradila novinu pred všetkýmiexpr.: vykričaťrozkričaťvytrúbiť: všetky tajnosti vytrúbilroznosiť (rozhlásiť na viaceré miesta): roznosila po okolí, že má veľký majetokrozniesťexpr. rozkríknuť (na jeden raz): rozniesol, roztrúbil tajomstvoporozhlasovaťporozchyrovaťexpr.: poroztrubovaťporoztriasať (postupne, viac vecí)


    tlmočiť 1. dať vedieť v mene niekoho • odovzdať: mám vám tlmočiť, odovzdať pozdrav, odkazvyjadriťoznámiť (za iného): som poverený vyjadriť, oznámiť názor celej skupiny

    2. dávať, prevádzať do iného jazyka • prekladaťkniž. transponovať: tlmočiť, prekladať, transponovať rozhovor do angličtinydabovať (zvukovo prevádzať do iného jazyka): dabovať film


    vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosťohlásiťoznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protestvyniesť: vyniesť nariadeniezverejniťuverejniťpublikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigentavysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudokvydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanostivypovedať (vojnu, boj niekomu)

    2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtvehoposúdiťkvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnúvykričaťrozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetnéhohist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slovákanespráv. prehlásiť


    vyniesť 1. nesením dopraviť von al. hore • vyložiť: vyniesť, vyložiť z auta náklad; vyniesť, vyložiť vrecia na povaluvyvliecť (vyniesť vlečúc): vyvliecť topiaceho sa na brehexpr.: vytrepaťvyteperiťvyrepetiťvyredikať (pomaly, s námahou): vytrepal, vyteperil sud na dvorodniesť (nesením odpraviť): odniesť z domu veciodpratať (nesením odstrániť): odpratať smetivynosiťvyvláčiťpovynášaťpovyvláčaťpovyvlačovať (postupne): vynosiť, povyvláčať debny z pivnice; vyvláčiť, povynášať náklad do chaty

    2. úradne dať najavo • kniž.: vyriecťvyrieknuť: vyniesli, vyriekli nad ním rozsudok, ortieľvyhlásiťoznámiť: vyhlásiť, oznámiť nové nariadenia

    3. porov. chváliť 4. p. vyhodiť 3


    balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzaťmiasťmámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiťblázniťšialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


    klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

    2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

    p. aj balamutiť

    3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


    mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamujeopájaťopantávať: les ho opantával opojnou vôňouhovor. šialiť: víno šiali hlavuexpr.: omračovaťomárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

    2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniazevábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebeťahať: ťahal informácie od kolegovexpr.: drankaťdrančaťpýtkaťvyťahovaťhovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekohokniž.: lúdiťvyludzovať

    3. p. klamať 2


    mýliť 1. uvádzať do omylu • miasťpliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma!zavádzaťmámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmiexpr.: mítoriťbalamutiťbaláchať: balamutil celú trieduklamaťpodvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzalidezorientovaťdemagogizovaťkniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť

    2. p. rušiť 3


    pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večerupožadovaťvyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečoprosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výletexpr.: žobraťžobroniťprosíkaťproskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korúnexpr. vystíhať (Jesenská)expr.: skuhraťdrankaťdrančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniazemámiťexpr. lúdiť (neodbytne) • vypytovaťvypytúvať (ustavične pýtať)

    2. p. prosiť 3. p. žobrať 1


    vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádaťpodnecovaťponúkaťvyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahováraťnavrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzaťnavádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriťpoďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


    vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo


    chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

    2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

    3. p. živiť 1


    kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašouhovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmikniž. sýtiťnasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkamiexpr.: pchaťnapchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkminár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať husživiť: Čím živíte rybky v akváriu?obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť konedojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiacplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava


    opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu


    informovať podať informáciu, správu o niečom • poinformovaťdať správuoboznámiťzoznámiť: informovať obyvateľstvo o stave hospodárenia; oboznámiť čitateľov s novinkami; zoznámil nás s predpismi, poinformoval nás o predpisochupovedomiť (úradne oznámiť) • kniž. vyrozumieť (obyč. o úradnej správe): písomne nás upovedomili, vyrozumeli o rozhodnutí súdudať na vedomie: zmenu pracovného času treba dať na vedomie všetkým pracovníkompoučiť (dať poučenie o nejakom fakte): žiakov ešte raz poučili o odchode vlakovzasvätiť (podrobne, dôverne): zasvätiť niekoho do všetkých podrobnostípozoznamovaťpooboznamovať (postupne, viacerých informovať): dôkladne pozoznamovať niekoho s predpismi


    oboznámiť p. informovať


    poučiť poskytnúť poznatky o niečom al. dať radu, pokyn na konanie, vysvetlenie niečoho • ponaučiť: poučiť, ponaučiť deti o dopravných pravidláchoboznámiťinformovať: účastníci sú so všetkými podmienkami oboznámení; o podrobnostiach vás informuje príslušný pracovníkinštruovať (dať príslušné inštrukcie, pokyny): inštruovať frekventantov kurzupodučiťpoinformovať (poskytnúť isté, obyč. menšie množstvo informácií o niečom): ešte ťa podučím, ako treba zaobchádzať s prístrojomvyškoliť (dôkladne poučiť na školení): v danom odbore dobre poučený, vyškolený pracovníknapomenúť (dať poučenie týkajúce sa obyč. správania sa): matkino napomenutie na cestu prijala s porozumením


    uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domuzaviesťpriviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovneumiestiťumiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

    2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiťvoviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácieoboznámiťzoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

    3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybupriviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

    4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehuuplatniť: uplatniť mechanizáciu

    5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hrupredviesťzahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniupremietnuť (film)

    6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udaťpovedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytkuvymenovať: vymenoval všetky výnimkyspomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípaduzacitovaťodcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politikapoudávaťpouvádzať (postupne)

    7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkciedosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníkazastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón


    zasvätiť 1. vysvätením určiť (Bohu, svätým) al. určiť niekomu vôbec; dať z vyšších pohnútok • obetovať: chrám zasvätený, obetovaný Panne Márii; život zasvätila, obetovala rodineposvätiť: voľný čas posvätiť umeniuvenovaťkniž. zastar. obecať: dielo venovať pamiatke národného hrdinupren. upísať: všetok čas upísať športu

    2. podrobne, dôkladne niečo niekomu porozprávať o niečom • oboznámiť (niekoho s niečím): zasvätiť priateľa do svojich plánov, oboznámiť ho s nimiinformovať (podať základné fakty o niečom): informovať o stave chorého

    3. porov. oslavovať 1


    zoznámiť p. informovať


    jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

    2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


    miškulancie 1. p. jedlo 1 2. p. spor 1


    spor 1. stretnutie sa názorov al. záujmov • konflikt: riešiť medzinárodné spory, konflikty rokovaním; dostať sa s niekým do sporu, konfliktunezhoda (nestotožnenie sa v názoroch): rodinné nezhodynedorozumenie (nesúlad v názore): majú medzi sebou nedorozumeniatrenica (obyč. v mn. č.): politické treniceroztržkakniž. rozbroj (prerušenie stykov pre spory): vyvolať roztržku, rozbrojrozporkniž. rozopra: rodinné rozpory, rozoprykolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia medzi záujmami a povinnosťamipubl. konfrontácia (nezhoda v názoroch): časté konfrontácie medzi kolegamikniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverziikniž.: svárnesvárpejor. zastar.: miškulanciemišpulancie

    2. p. hádka, zrážka 3


    mišpulancie 1. p. jedlo 1 2. p. spor 1


    kastrovať zbavovať samčích pohlavných žliaz (obyč. zvieratá): kastrovať býkamiškovaťzried. klieštiť (domáce zvieratá) • škopiť (barana) • kapúnovať (kohúta) • veter. al. lek. sterilizovať (umelo vyvolávať neplodnosť; pri obidvoch pohlaviach)


    miškovať p. kastrovať, sterilizovať 2


    sterilizovať 1. zbaviť choroboplodných zárodkov, mikróbov: sterilizovať prostrediedezinfikovať (odstrániť možnosť infekcie mikróbmi a pod.): dezinfikovať všetko šatstvovyvariť (varom zbaviť mikróbov, nečistoty a pod.): vyvarí, sterilizuje chirurgické nástroje

    2. umelým zásahom spôsobovať neplodnosť (u ľudí aj u zvierat) • kastrovať (zbavovať pohlavných žliaz, obyč. zvieratá) • miškovať (domáce zvieratá): miškuje býčkavyrezať (dok.)


    ktovieako 1. pís. i ktovie ako hovor. expr. vyjadruje neurčitosť spôsobu so záporným citovým hodnotením • expr. nevedno akohovor. expr.: ktohovieakoktožehovieako, pís. i ktohovie ako, ktožehovie ako: ktovieako, kto(že)hovieako to urobilhovor. expr.: bohvieakobohhovieakočertvieakočerthovieako, pís. i bohvie ako, bohhovie ako, čertvie ako, čerthovie ako: bohvie ako sa dostal na vysokú školu; čerthovie ako prišiel k toľkým peniazom

    2. hovor. expr. v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastnosti a pod. • veľmiosobitnemimoriadne: nie je ktovieako krásna; nechcem, aby ho tam veľmi, osobitne preháňalihovor. expr.: bohvieakočertvieako: nebude ktovieako, bohvieako vysoký (veľmi)


    mimoriadne 1. vymkýnajúc sa z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel (op. riadne) • výnimočne: dnes ma môžeš mimoriadne, výnimočne navštíviťnepravidelneneplánovanenetradične

    2. vyjadruje nie zvyčajnú, ale obyč. podstatne zvýšenú mieru, intenzitu a pod. • osobitnevýnimočne: dosahujú mimoriadne, osobitne dobré výsledky; je výnimočne šikovnáveľmiznačnehodne: medzi nimi bol veľmi, značne, hodne veľký vekový rozdielnezvyčajneneobyčajnekniž.: neobvyklenezvykle: do mesta sa dostali nezvyčajne, neobyčajne rýchlo; cieľ zasiahol neobvykle, nezvykle presnenevídanenevýslovneneopísateľneneuveriteľneneslýchane: je nevídane, nevýslovne, neopísateľne krásna; za neuveriteľne, neslýchane krátky čas postavili novú školunevšednezriedkavo: chytil nevšedne, zriedkavo vzácny exemplár motýľanadmierunanajvýšpriveľmipríliš: s odmenou bol mimoriadne, nadmieru, nanajvýš spokojný; táto hornina je priveľmi, príliš tvrdánadpriemernehovor. extra: do miestnosti vstúpil nadpriemerne, extra vysoký mužzvlášťobzvlášťzastar.: obzvlášteobzvláštne: podarilo sa mu zvlášť, obzvlášť rýchlo zbohatnúťhovor. expr. ktovieakobohvieakočertvieako (v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery): vystúpenie súboru naozaj nebolo mimoriadne, ktovieako, bohvieako úspešné

    porov. aj mimoriadny 1


    nadmieru viac, ako je zvyčajná miera, nad zvyčajnú mieru • veľmimimoriadnezried. nadmier: s výsledkom boli nadmieru, veľmi spokojní; vedel mimoriadne zaujímavo rozprávaťnanajvýš: film bol nadmieru, nanajvýš poučnýneobyčajnenezvyčajnenesmiernenevšednekniž.: nezvykleneobvykle: k práci pristupoval neobyčajne, nezvyčajne zodpovedne; bol nesmierne, nevšedne žičlivý voči druhýmnadpriemernenadnormálneabnormálne: v práci bol nadmieru, nadpriemerne úspešný; tento stroj je nadnormálne, abnormálne hlučnývysokomaximálne: vysoko, maximálne účinný liek proti chrípkeprílišpriveľmiexpr. preveľmi: na takúto funkciu je nadmieru, príliš mladý; priveľmi, preveľmi sa ho bojanemierne: nadmieru, nemierne pije pri každej príležitostiveľapriveľaexpr. preveľa: má veľa, priveľa, preveľa možností, ako sa vyhnúť povinnostiamhovor. expr. neúrekom: fantázie má nadmieru, neúrekomexpr. vyše práva: starostí má vyše právanár. prevelicenespis. nazbyt


    nadovšetko 1. v najvyššej miere; nad všetko ostatné • veľmi: nadovšetko, veľmi sa bojí svojho otcanajväčšminajviacnajviacej: najväčšmi, najviac, najviacej má rada svoje vnúča

    2. p. najmä


    nanajvýš 1. viac, ako je zvyčajná miera • nadmieruzried. nadmier: nanajvýš, nadmieru vydarené predstavenieveľmimimoriadne: má veľmi, mimoriadne presné informácieneobyčajnenezvyčajnenevšednenesmiernekniž.: nezvykleneobvykle: bol to neobyčajne, nezvyčajne zaujímavý film; má nevšedne, nesmierne vyvinutý zmysel pre krásumaximálne (v najvyššej možnej miere; op. minimálne): maximálne účinný prostriedok

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj (krajnú mieru, obmedzenie a pod.) k výrazu, nie viac ako • najviacnajviacej: rozprával sa s ňou nanajvýš, najviac(ej) päť minútnajviac aknajviacej aknajtiaž: zoženie najviac(ej), najtiaž dve-tri tisíckymaximálne: ty môžeš nanajvýš, maximálne prosiť, nie žiadaťzastar. najvýš

    3. p. prinajhoršom


    osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelenejednotlivosamostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatnezvlášťosvezastaráv.: osobiteosobitozastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osvesámindividuálne: začal hospodáriť sám, individuálneseparátnehovor. extra: rokovali s každým separátne, extraizolovanehovor. sólo

    2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálneosobitoosobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlozvlášťhovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo

    3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadnezvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledkyveľmi: nijako veľmi nám to nepomohlonevšednenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný programosobitoosobite: osobito výrazný úspechnadpriemernevýnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapechovor. extra: extra účinný prostriedok

    porov. aj osobitný 2


    príliš nad náležitú, primeranú mieru • veľmi: príliš, veľmi sa ponáhľalprílišnepriveľmi: prílišne, priveľmi sa rozťahujenadmierumimoriadneneobyčajnezried. nadmier: je nadmieru, mimoriadne, neobyčajne opatrnýpriveľahovor. expr.: neúrekomvyše práva: je toho už priveľa, neúrekom, vyše práva, čo si dovoľuje


    silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo) • silnemocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťapevnetuhostuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemidotuhahovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzolveľmiznačnehodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistenáintenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného životaprenikavoostro: jasmín prenikavo, ostro voniadôrazneenergickyprudkoráznestrmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dverevehementnerazantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názoryvýdatne: vonku výdatne pršíprisilnoprisilne (príliš silno)

    porov. aj silný 1–4

    2. p. hrubo 1 3. p. ťažko 3


    ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

    2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahkoobťažneprácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudnotrudneexpr.: lopotnekrvopotneznojnemozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažkonaveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

    porov. aj ťažký 3

    3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážnesilnosilneveľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživotiesnivozle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestnebolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

    4. nie rýchlo • pomalydlhozdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

    5. p. sotva 2


    tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevnesilnosilnemocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol rukyintenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénujetvrdohúževnatoúporneexpr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presileusilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnostiveľmi: vonku tuho, veľmi mrznenatuhonapevnodotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutkyhovor. expr. fest: lepidlo fest drží

    porov. aj tuhý 3


    veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


    veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


    vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko) • hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima

    2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko) • dovysokanavysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevokniž. vozvysokpoet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysokzastaráv. zvýšezastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše (Vansová); visela len na meter zvýšky (F. Hečko)

    3. vo veľkej miere (op. nízko) • veľmi (op. málo) • hodneznačne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvovrcholnenadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie


    ľstivý ktorý často používa lesť, úskok, podvod a pod.; ktorý je založený na lesti, úskokoch a pod. al. ktorý svedčí o týchto ľudských vlastnostiach (op. úprimný, čestný) • falošnýneúprimnýnečestný: ľstivý, falošný, nečestný človek; falošné, neúprimné slováúskočnýúlisnýpokryteckýpejor. farizejský (ktorý používa lesť predstieraním dobrého): úskočný, úlisný priateľ; úlisné, pokrytecké, farizejské správaniepodvodníckyexpr. klamárskyhovor.: cigánskyšvindlerskýšvindliarsky (používajúci drobnú lesť al. podvod): vymáhať niečo podvodníckym, klamárskym spôsobom; cigánska, švindlerská hra v kartyzákernýúkladnýrafinovaný (ktorý skryto a premyslene pripravuje, spôsobuje nečakané zlo): zákerný útok; úkladný, rafinovaný činexpr.: prefíkanýprešibanýprebitývybitývybíjaný (ktorý sa vie vynájsť v každej situácii a konať vo svoj prospech): je to prefíkaný, prešibaný obchodník, neradno mu dôverovať; prebitý, vybitý, vybíjaný právnikfraz. všetkými masťami mastený/mazanýsubšt. mazaný


    málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trochatrochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostíneveľanemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákovkoľko-toľkoriedkohovor. poriedkozried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedkoskromneposkromneskúpokniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúponiečodačovoľačočosi: zostalo nám iba niečo, čosi chlebaniekoľkohovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázkuexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: má máličko, málinko priateľovexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuskromnučkoskromnunkoskromnulinkoštipkaštipkubyľkabyľkukvapkakvapkukvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mliekaminimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korúnprimálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcovfraz.: za náprstokako kvapka v mori

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trochatrochu: málo, trocha si pospalneveľanemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnohokoľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľkoneveľmineprílišzried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladbaskromneposkromneskúpokniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izbazľahka: zľahka sa usmialaslaboexpr.: biedneúbohomizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábalexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračilexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuštipkubyľkukvapkukvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľaviloexpr. skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko sa najedolnepatrnemizivominimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímaloprimálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinuchvíľuhovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal

    3. p. zriedkavo


    neveľmi vyjadruje okolnosť menšej miery, intenzity, menšieho rozsahu a pod. • neveľanepríliš: za posledný rok neveľmi, neveľa podrástol; nepríliš dbal o poriadok na pracoviskuhovor. nebárs: nebárs sa staral o to, čo s ním budenie veľminie prílišpomerne málo: matke nie veľmi, pomerne málo pomáhal; neveľmi, nie príliš pokojne sledoval vývoj situáciemálotrochatrochu (vyjadruje okolnosť malej miery): v druhom polčase sa iba neveľmi, málo, trocha zlepšili


    trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochumálo: vypil trocha, trochu, málo mliekaneveľanemnohoniekoľkokoľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákovriedkohovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedkoskúpokniž. sporozried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý stromskromnehovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedlaniečodačočosivoľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chlebaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávyexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: na dne zostalo máličko, málinko vodyexpr.: byľkuštipkukvapkukvapkakvapôčkaskromnučkoskromnunkoskromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vínaexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochumálo: trocha, málo si privstalneveľanemnohokoľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohlinepatrne: nepatrne sa usmialaneveľmineprílišzried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomoholskromneposkromne: skromne, poskromne si oddýcholslabochaboskúpokniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izbajemneľahkozľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasochhovor. ako-tak: ako-tak si polepšilkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošička, trošinku sa bálaexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšilexpr.: byľkuštipkukvapkukvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástlaexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinkoexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochuchvíľuchvíľkuexpr. chvíľočkuhovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuťnachvíľunachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostaťkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskorilfraz. na skok: prišla iba na skok


    marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!zmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!hovor. expr.: kuškušte: Deti, kuš domov!fraz. strať(te) sa mi z očívon (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!fraz.: choď/choďte do čertachoď/choďte v čertychoď/choďte do peklachoď/choďte do frasachoď/choďte mi z očítam sú dvere


    miešanina čo vzniklo zmiešaním rozličných prvkov • zmesmiešanica: miešanina, zmes hlasovexpr.: motaninamotanica: motanina jazykovzried. pêle-mêle [vysl. pelmel]: pêle-mêle melódiíhovor. expr. mišmaš: mišmaš motívovsubšt. mišung


    mišmaš 1. p. miešanina 2. p. zmätok 2


    zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätkunepokojnepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosťneistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistotazmäteniezmätenosť: ovládlo ma zmätenietréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trémuexpr. mítor (Hviezdoslav)

    2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätokchaos: spôsobiť chaos v dopravezmätenosť: zmätenosť pomerovzhon: odísť vo veľkom zhonepoplach (náhly zmätok): vyvolať poplachrozruch: spôsobiť rozruchneporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovanínesúlad: nesúlad v manželstvedezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizáciadezorientáciadezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosťanarchia: anarchia vo výrobepanika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panikaexpr. kucapaca: nastala kucapacaexpr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrmaexpr. haravara: strhla sa haravaraexpr.: balamutagalamutamotanicamotaninamotaniskomrvenica: motanica ľudí, motanina problémovexpr.: hurhajhuriavk: robiť hurhajexpr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinechovor. expr. babylon: veľkomestský babylonhovor. expr. džungľahovor. expr. virvar: virvar na ulicihovor. expr. rodeohovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovaťexpr. bengálhovor. expr.: meľamela: v krčme bola včera meľa, melahovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiášhovor. expr. mišmaškniž.: mätežmätenicamätenina: mätež jazykovkniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák)kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopakzastar. surmia (Vajanský)zastar. surmita (Zúbek)kniž. konfúzia: myšlienková konfúziazastar. zmuta (Vajanský)kniž. mumraj (Zúbek)zastaráv. zmätenie (Vajanský)hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordelsubšt. herberg: má doma herbergsubšt. paseka: bola tam hotová pasekasubšt. magľajz


    priveľmi 1. p. príliš, nadmieru 2. p. mimoriadne 2, veľmi


    mišuge p. bláznivý 1


    mišung p. miešanina


    preveľmi p. veľmi, nadmieru


    najväčšmi 1. p. najviac 1 2. p. nadovšetko 1


    najviac 1. vyjadruje najväčší počet, najväčšie množstvo, resp. najväčšiu mieru (op. najmenej) • najviacej: najviac, najviacej záujemcov bolo z vidiekamaximálne (op. minimálne) • hovor. maximum (vyjadruje najväčšiu možnú mieru, najväčší možný počet; op. minimum): dostane maximálne, maximum päťtisíc korúnnajväčšmi (vyjadruje najväčšiu mieru): najviac, najväčšmi sa jej páčia ruženajčastejšie (veľmi často): najviac, najčastejšie chodieva do kina

    2. p. nadovšetko 1 3. p. nanajvýš 2 4. p. zväčša 1


    najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedomdojesť sadosýtiť sazasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syromexpr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal prečexpr.: nakŕmiť sanasúkať sanarezať sanapukať sanapáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancovexpr.: napratať sanapráskať sanatrieskať sahovor. expr.: nafutrovať sanadžgať sanaprať sanapchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutianažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasapriživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známychdet.: napapať sanapapkať sasubšt. naládovať sa


    nakŕmiť sa p. najesť sa


    nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovaťnasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinuzasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syromkniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinunahostiťpočastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtamipohostiťexpr.: napchaťnadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krkyprichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätkodosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocímnapásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytokvyobročiťnaobročiťhovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)


    opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriťdať na poriadokpostarať sahovor.: obriadiťoriadiťvyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinuošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasyhovor. expr. ogabať: ogabať domácnosťnár.: obšatriťokiepiťohriešiťokľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťanachovaťnakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statokdozrieťdať pozorzavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťaposprávať (Dobšinský)

    2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1


    natoľko 1. odkazuje na mieru deja, vlastnosti, obyč. vyjadrenú vedľajšou vetou • taktak veľmihovor. toľme: natoľko, tak sa zľakla, že nevedela povedať ani slovo; tak veľmi, toľme sa bál otca, že radšej nešiel domov

    2. p. potiaľ 3


    toľko 1. ukazuje na počet, množstvo pozorovaných vecí al. na kvantitu pozorovaného deja • toľkototak veľatak mnoho: ešte toľko, toľkoto sme nazbierali; tak veľa, tak mnoho nás nebudetak veľmihovor. toľme: prečo tak veľmi, toľme fajčíšzastaráv. zatoľko: napadlo zatoľko snehutoľkoro (ukazuje na počet a zároveň na rozmanitosť): toľkoro šiat ešte nikdy nemala

    2. odkazuje na dĺžku času určenú situácii; taký dlhý čas • tak dlho: Kde si toľko, tak dlho bol?toľkotohovor. toľme: Kde sa toľkoto, toľme tára?zastaráv. zatoľko (Timrava)


    neverejný konaný bez účasti verejnosti, bez verejnej kontroly; známy iba úzkej skupine ľudí (op. verejný): neverejné súdne konanietajný (zámerne skrytý, utajený): neverejné, tajné hlasovanie; tajná schôdzka; tajná informáciadôvernýdiskrétny (obmedzený na skupinu dôveryhodných, spriaznených ľudí): dôverné, diskrétne stretnutie; poskytnúť dôverné, diskrétne správyfraz. za zatvorenými dverami: zasadanie za zatvorenými dveramisúkromný (týkajúci sa osobného života mimo verejnosti; poskytnutý v súkromí al. dôverne): neverejný, súkromný život politika; súkromný rozhovorosobnýprivátny (týkajúci sa súkromnej osoby, nie verejného činiteľa; op. oficiálny): osobný, privátny názor politika; osobný tón (v rozhovore)neúradný (op. úradný): neúradný prejav


    oboznámiť sa p. zoznámiť sa 1, 2


    zoznámiť sa 1. navzájom (osobne) prísť do kontaktu, nadviazať známosť • spoznať sapoznať sa: zoznámili sa, (s)poznali sa na dovolenkezried.: oboznámiť sazoznať sa: zoznali sa a spriatelili (Tatarka); oboznámiť sa s celou rodinouzastaráv.: oboznať saobznať sanár. oznať sapozoznamovať sa (postupne): do konca pobytu sme sa všetci pozoznamovali

    2. bližšie sa poučiť o niečom, získať o niečom informácie, vedomosti • oboznámiť sainformovať sa: podrobne sa zoznámiť, oboznámiť s podmienkami štúdia; informovať sa o svojich právach, zoznámiť sa so svojimi právamizastaráv. oboznať sazastar. obznať sazried. obznámiť sa (Laskomerský)pooboznamovať sapozoznamovať sa (postupne): pooboznamovať sa s problémami pracoviskapoinformovať sa (vyžiadať si informácie): poinformovať sa o zdravotnom stave detí


    očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniťkniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslniliopojiťomámiťzmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámiloexpr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepilafascinovať: je fascinovaný jej zjavomuchvátiťuniesťoduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilonadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojalexpr. obájiť: obájili ho staré povestiexpr.: počariťpočarovaťučariťučarovaťporobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila


    omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov • expr. omariťzmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámenýomráčiť: alkohol ho načisto omráčilhovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapilaopiťopojiť (alkoholom) • opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantalaexpr.: oblúzniťodurmaniť: oblúznil ju úsmevomotupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogamihypnotizovaťzhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy) • narkotizovať (omámiť narkózou)

    2. p. očariť


    omráčiť 1. úderom zbaviť vedomia • expr. ohlušiť: drúkom ho omráčil, ohlušilexpr. prizabiť (úderom al. iným spôsobom takmer zabiť): elektrický prúd ho mal prizabiťexpr.: ovaliťorútiťochmeliť (veľmi udrieť): ovalil, orútil, ochmelil ho tým, čo mu prišlo pod rukunár. expr. olomáziť: zlodeja olomázil hrabľamiomámiťexpr. omariťhovor. expr. oťapiť (zbaviť jasného vedomia): alkoholové výpary ho omámili, omarili, oťapili

    2. p. ohromiť


    počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovaťučariťučarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učarovalporobiťexpr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiťurieknuťuriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť

    2. expr. silne zapôsobiť • učariťučarovať: prepych všetkým načisto počaril, učariluchvátiť: krása mora nás uchvátilaexpr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovalaexpr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesolnadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariťomámiťopojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil


    uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievčaexpr.: uchytiťuchmatnúťurvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviackniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovaťosvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrístrhnúť: strhnúť na seba moc

    2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesolnadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadcholstrhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strholomámiťzmámiťočariťopojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnkarozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohnípren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovalachytiťdojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme


    zmámiť 1. p. očariť, uchvátiť 2 2. p. omámiť 1


    prezradiť povedať niečo al. povedať o niečom, čo malo ostať utajené; spôsobiť, že niečo vyjde najavo • vyzradiť: prezradiť, vyzradiť cudzie tajomstvo; prezradiť, vyzradiť o niekom novinuzradiť: nikomu nezradím, že si mi zveril peniazekniž. zjaviť: prisahám, že vás nezjavímexpr., obyč. pejor.: vytáraťvykrámiťvybubnovaťvytrúbiťvycengaťvyzvoniťvytrepaťvyrepetiťvyrapotaťvytrantáriť: nedá sa pred ňou nič povedať, všetko vytára, vytrepe, vykrámi, vyzvoníexpr., obyč. pejor.: vybľabotaťvylalotaťvyľapotaťvyfrfotaťvyštebotaťvyčvirikaťvygágaťvygagotaťvykotkodákaťvykrákoriťvykvákaťvyklebetiť: Prečo si to vybľabotala, vyklebetila o svojej kamarátke?expr., obyč. pejor.: vyblafnúťvyštekaťvyfrflaťvybrblať: vyblafnúť svoje zámery; babka všetko vyfrfotalaexpr. vykričať (verejne): vykričí pred všetkými krutú pravdunár. vodlovať (Rysuľa)subšt. vyvaliť • prerieknuť sapreriecť sa (neúmyselne prezradiť): preriekla sa, že chce zmeniť miestovyjaviťdať najavo: vyjaviť niekomu svoje skryté myšlienky; oddaný výraz tváre dal najavo, vyjavil silný citvyžalovať (žalovaním prezradiť): nebojte sa, nevyžalujem to na vás rodičompovyzrádzaťpoprezrádzať (postupne, viac vecí): povyzrádzať tajomstvá


    vykrámiť p. vytárať, prezradiť


    vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrinevypratať: vyprace z pivnice nepotrebné vecivyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneruvystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcovvyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľupovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode

    2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôlvysadiťposadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňanaložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na vozvyniesť: vyniesť debnu na pôjdpovykladaťponakladať (postupne, viac vecí)

    3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkamiobložiťobklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmipovykladaťpoobkladať (postupne, viac plôch)


    vytárať expr. nepremyslene, nerozvážne povedať (často niečo, čo malo ostať utajené) • expr.: vytrepaťvytrieskať: vytára, vytrepe, čo mu zíde na umexpr., obyč. pejor.: vykrámiťvytrúbiťvycengaťvyzvoniťvybubnovaťvyrapotaťvyrepetiť: nič v sebe neudrží, všetko vykrámi, vytrúbi, vyrapoceexpr., obyč. pejor.: vybľabotaťvyľapotaťvyľapkaťvylalotaťvybrblaťvyfrfotaťvytrkotať: vybľabotal všetky rodinné tajomstváexpr., obyč. pejor.: vyčvirikaťvyštebotaťvykotkodákaťvykrákoriťvygágaťvygagotaťvykvákaťvyspievaťvyštekať: vyčvirikala, vykotkodákala o mne všetko svojej kamarátkeexpr. vyklebetiť (klebetením povedať): vyklebetila naše zámeryvyzradiťprezradiťvyjaviť (povedať niečo, čo malo ostať utajené): vyzradiť, prezradiť tajomstvosubšt. vykecať


    poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

    2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

    p. aj zoznámiť sa 1

    3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


    prešibaný ktorý sa vie vynájsť v každej situácii; ktorý na dosiahnutie svojich zámerov využíva šikovnosť, lesť, klamstvo a pod.; svedčiaci o tom • expr. prefíkanývýmyselný: prešibaný, prefíkaný lapaj; prešibaná, prefíkaná tvárrafinovaný: rafinovaný zlodejexpr.: prebitývybitývybíjanýprebíjanýhovor. expr. prešpekulovanýpejor. chytráckyexpr. lišiacky: lišiacky spôsobšpekulantskýexpr. fiškálskyzastar.: preštvanýpreštvalý (Rázus, Kukučín)expr.: čertovskýpotvorskýšikovníckyfilištínskyfraz. všetkými masťami mastenýsubšt. mazaný


    primámiť p. privábiť


    privábiť vábením, lákaním privolať niekoho, niečo niekam al. zabezpečiť účasť niekoho, niečoho niekde • prilákať: privábiť, prilákať voličov k voľbám; prilákal dieťa cukríkomprimámiť: kvet vôňou primámi hmyzhovor. pritiahnuť: výkon opernej hviezdy pritiahol do divadla mnohýchkniž. pripútať: moju pozornosť pripútal hlasný hovorzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mladých na šport


    rozkrámiť sa p. rozložiť sa 1


    rozložiť sa 1. umiestniť sa s vecami na rozličné miesta • rozmiestiť sarozmiestniť sa: žiaci sa rozložili, rozmiestnili po lúkerozostaviť sarozstaviť saporozkladať sa: rozostavili sa, porozkladali sa so stanmi pod stromamiexpr.: porozťahovať sarozkrámiť sa: deti sa porozťahovali, rozkrámili s hračkami po celom bytekniž. rozhostiť sa: rozhostili sa pod topoľomrozprestrieť sarozľahnúť sa (na väčšom priestore): rozprestretý, rozľahnutý tábor pri Dunaji

    2. pohodlne si sadnúť al. ľahnúť • usadiť sazasadnúť si: rozložil sa, usadil sa vo foteli; zasadli si k obeduexpr.: uvelebiť sausalašiť sa: usalašili sa na gaučiexpr. zried. uveličiť sakniž.: uhostiť sarozhostiť sa

    3. podľahnúť rozkladu • rozpadnúť sa: hmota sa rozložila, rozpadlarozvrátiť sarozrušiť sa: spoločenstvo sa rozvrátilo; morálka sa rozrušilanár. rozrusať sa

    4. rozdeliť sa na časti • rozčleniť sa: strana sa rozložila, rozčlenila na viac frakciídekomponovať sadisociovať sa: zlúčenina sa rozložila, disociovala na zložkychem. rozštiepiť sa


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorejskoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleliprvvčaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie

    2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtýmkedysivoľakedyprv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verilifraz. svojho času

    3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostanešľahšiepravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu

    4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstveväčšmiviacviacejpredovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti

    5. p. vopred 1


    väčšmi 1. p. viac 2 2. p. skôr 4


    viac 1. vyjadruje väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah (op. menej) • viacej: zarobil viac, viacej ako ostatníviacero: bolo tam viacero dverí

    2. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu (op. menej) • viacejväčšmi: čím ďalej, tým viac, viacej sa mu páčila; odvtedy sa väčšmi staral o blaho rodiny

    3. (so záporným slovesom) popiera jestvovanie niečoho v čase; vyjadruje skončenie nejakého deja, stavu • viacejuž nikdy: neukazuj sa mu viac, viacej na oči; mladosť sa už nevráti; už nikdy ma sem nedostaneďalejnaďalej: ďalej nemusíš hovoriť; nemusíš sa naďalej namáhaťviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nech sa to viac(ej)krát, viac ráz nestane

    4. vyjadruje pribúdanie, pridávanie, pokračovanie • viaceješteokrem toho: bála sa, či si viac, viacej nájde takého dobrého muža; Povedal všetko. Čo chceš ešte, okrem toho?

    5. p. skôr 4


    stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstlapribraťnabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabralahovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviťexpr.: rozkysnúť savykŕmiť savypásť savytučiť savyžrať sarozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieťzbruchatieťzbachratieťspupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatelexpr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sazaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatilazhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrublazosilnieťzmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieťzosadlovieťosadlovieť (obrásť tukom)


    vykŕmiť sa p. stučnieť


    tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večerpotajmepotajmozastar.: potajnepotajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningyukradomkykradmopokradomkypokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robiaskrytoskrytenepozorovanenebadanenenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domuutajenezatajeneinkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mestafraz.: za zatvorenými/zamknutými dveramipod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dveramifraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želaťkonšpiračnekonšpiratívnesprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vládynezákonneprotizákonnenelegálneilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranicepokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letákyzastar.: pokryjomkypokryjomnepokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín)nár. expr.: potatmepotutmepoťuťme (Jesenská, Figuli)

    porov. aj tajný


    tobôž zdôrazňuje pripojený výraz • tým viactým skôrtým väčšmiešte väčšmi: vždy je smädný a tobôž, tým viac, keď je tak horúco; matka sa bude hnevať a tým skôr otec; radosť budú mať rodičia a deti tým väčšmi, ešte väčšmitým menej (po zápore): nepoznal príčinu ťažkostí a tobôž, tým menej spôsob, ako sa z nich dostaťnietonieto ešte (po zápore): nevládala vstať z postele a nieto (ešte) ísť sama nakúpiťnár.: otobôž (Jesenská)potobôžtýmbôž (Hviezdoslav)


    ulievať sa hovor. expr. vyhýbať sa povinnostiam, práci • subšt. flákať sa: teší sa, keď sa môže v robote ulievať, flákaťpostávaťobstávať (namiesto práce al. počas nej venovať sa zábave, rozptýleniu): chlapi už od desiatej postávajú, obstávajú, debatujúzaháľaťleňošiťexpr. hlivieť (byť nečinný): celý deň zaháľa, leňoší, hliviefraz.: ruky si plekaťpostávať so založenými rukami


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    veľmi-preveľmi p. veľmi


    výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúcoskveleskveloznamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermibezchybnedokonaleideálneperfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohumajstrovskyprvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná témapozoruhodnekniž. excelentneexpr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovaniehovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránkuhovor. expr.: ohromneúžasnefantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variťhovor.: prímafajnsuper: pri mori bolo príma, fajn, superhovor. tip-topexpr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosťexpr. božskyhovor. expr. báječnesenzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječneslang. senzisubšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

    porov. aj výborný

    2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobresprávneveľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúťznamenitevynikajúcoskvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovujehovor. fajnhovor. expr.: ohromnefantastickybáječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podaríbravobravó: bravo, výborne, to je úspechsubšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

    3. p. ostro 4


    vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generáciezastaráv.: vykolísaťodkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudíexpr.: vypiplaťvyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokovexpr.: vypeľhaťvyplekaťodplekaťnár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného synavypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosťvyučiťvyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnikvycvičiťhovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované detihovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)

    2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovaťdochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detívyživiťuživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu

    3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy


    vykŕmiť p. vychovať 3


    vylákať 1. lákaním dostať von • vyvábiť: vylákať, vyvábiť zver z úkrytuexpr. vytiahnuť: vytiahnuť deti na výletexpr. vypoďkať: vypoďkala ma z domuzvábiťzlákať: hudba ich zvábila, zlákala na balkón

    2. lákaním, mámením dostať, získať • vymámiť: vylákať, vymámiť tajomstvo od niekohovylúdiť: vylúdili odo mňa potrebné údajeexpr.: vytiahnuťvyžmýkať: chce vytiahnuť od nás informácieexpr.: vydrankaťvyžobrať (pýtaním): vydrankať, vyžobrať podporuhovor. expr. vypumpovať (obyč. peniaze) • hovor. vyklamať (vylákať klamstvom): vyklamať od dôverčivých ľudí peniazehovor. expr. vyfigľovať (vylákať fígľami)


    vymámiť p. vylákať 2


    získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

    2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

    3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali


Pozri výraz MI�� v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: him, pyf, jrc, snz, iasc, lyz, tc, nor, vae, dld, ctb, mnf, rkc, ksn, tz
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV