Synonymá slova "mer" v Synonymickom slovníku slovenčiny

merač kto vymeriava rôzne plochy • geometer • vymeriavač: na pole prišli merači, vymeriavači, geometri

merací určený na meranie • merný • meračský: meracie, merné prístroje; meracia, meračská technika • nivelačný (určený na meranie výškových rozdielov na zemskom povrchu): nivelačné zariadenie

kritérium miera, podľa ktorej sa niečo posudzuje • meradlo: kritérium, meradlo výkonnosti, krásy; subjektívne kritérium, meradlo • hľadisko (východisko posudzovania): odborné hľadisko • zreteľ: uplatniť estetický zreteľ

meradlo 1. prístroj al. technická pomôcka na určovanie rozmerov • miera • mierka: kontrolné meradlo, kontrolná miera, mierka • zastar. merťuk: merať merťukom

2. prostriedok na hodnotenie • miera: nemá na každého výkon rovnaké meradlo, rovnakú mieru • kritérium • hovor. meter: mať správny meter na posúdenie výkonov

meter 1. nástroj na meranie dĺžky • hovor. colštok (drevený skladací meter): odmerať múrik metrom, colštokom

2. hovor. kubický meter • kubík: dva metre, kubíky dreva

3. hmotnosť sto kilogramov • cent: váži už skoro meter, cent • hovor. metrák

4. prostriedok na hodnotenie • miera • meradlo: nemá na každého rovnaký meter, meradlo • kritérium

hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovať • zhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhu • kvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľa • oceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkon • merať: svoj úspech meria vynaloženou námahou • vážiť • zvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovo • hovor. šacovať • odhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazu • bilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky práce • kritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodárenia • klasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotku • bodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacich • pozerať (sa) • hľadieť • dívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec? • zastar. taxovať

merať 1. zisťovať mieru, rozmery a pod. • vymeriavať: merala, vymeriavala látku na šaty • rozmeriavať • premeriavať: rozmeriaval, premeriaval záhradu • hovor. stopovať (merať čas na stopkách al. na hodinkách): stopovať čas bežcovi

2. merať cestu p. ísť

3. p. obzerať 4. p. hodnotiť 5. p. točiť 1

obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezerať • pozerať (sa) • prehliadať • kniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponáty • hovor.: obkukávať • obkúkať • obkukovať • okukovať • okukávať • okúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťa • expr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízali • expr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvor • expr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dom • premeriavať • merať • odmeriavať • skúmať • preskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadom • hovor. zastaráv.: muštrovať • vizitovať • vizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacienta • práv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)

točiť 1. uvoľnením záveru nechať tiecť • čapovať: točí, čapuje pivo • merať • nalievať (liehoviny): víno meria, nalieva zo suda • hovor. šenkovať: krčmár šenkuje víno

2. p. krútiť 1, 2 3. p. sústružiť 4. p. nakrúcať

vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhu • mať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg

2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovať • merať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmi • oceňovať • hodnotiť • posudzovať • odhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer síl • poťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik

bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

brnieť¹ mať pocit chvenia al. vyvolávať takýto pocit • brňať • tŕpnuť: brní, tŕpne mi v nohe; brní, tŕpne mi koleno • meravieť • tuhnúť • drevenieť (stávať sa pritom nehybným; o častiach tela): meravejú, tuhnú mu údy; drevenie mi ruka • zunieť (so zvukovým efektom): brní, zuní mi v hlave; slová mu brnia, zunia v ušiach

meravieť stávať sa meravým, nehybným (z fyziologických al. duševných príčin) • tŕpnuť: nohy mu meravejú, tŕpnu od státia • kniž. trnúť: trnúť hrôzou • tuhnúť • drevenieť: prsty mi tuhnú, drevenejú • expr.: drepenieť • brnieť • brňať (vyvolávať pritom pocit chvenia): brní mu v kolenách • expr. mrieť: mrieť strachom • kamenieť • expr. dúpnieť (meravieť od silných pocitov): kamenel od údivu; dúpnel od strachu • krehnúť • kľavieť • mrznúť • kniž. stydnúť (meravieť od zimy): celý kľavel na mraze; ruky mu mrzli, stydli • zried. hluchnúť: kultúrny život meravie, hluchne

konzervatívny 1. ktorý sa pridržiava tradície, rešpektuje overené, zaužívané zásady, spôsoby, poriadky a pod.; svedčiaci o tom • tradicionalistický: konzervatívna, tradicionalistická koncepcia, orientácia • pravicový • pravičiarsky • pravý (o politickom smere): pravicová, pravičiarska strana; pravá úchylka hnutia

2. ktorý je málo prístupný zmenám, často aj zaujatý proti pokroku, všetkému novému, modernému; svedčiaci o tom • tradičný • tradicionalistický • nemoderný: konzervatívny, tradičný, nemoderný postoj • zastaraný • staromódny • obyč. pejor. staromilský (ktorý vyšiel z módy): zastarané, staromódne názory na manželstvo; staromódni, staromilskí rodičia • meravý • nepružný • nedvižný • stŕpnutý • kniž.: ustrnutý • strnulý • skostnatený • expr. ťapákovský (ktorý nie je schopný ďalšieho vývinu, neprijímajúci zmeny, nič nové): meravé, nepružné, nedvižné, stŕpnuté myslenie; byť obklopený ustrnutým, strnulým, skostnateným prostredím • nepokrokový (op. pokrokový) • neprogresívny (op. progresívny) • spiatočnícky • reakčný • reakcionársky (odmietajúci nové, presadzujúci návrat k starým, prekonaným poriadkom, obyč. v politickej, názorovej a pod. oblasti): nepokrokové, neprogresívne, spiatočnícke, reakčné sily, vrstvy

meravý 1. ktorý je bez pohybu al. bez náznaku života • nehybný: meravé, nehybné telo mŕtveho • nepohyblivý • kniž. nedvižný • odb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telo • zmeravený • zdrevenený • stŕpnutý • stuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimy • skľavený • kľavý (meravý od zimy al. choroby): skľavené, kľavé prsty od lámky • skrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohy • tuhý • expr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevené • neohybný • nepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telo • nepohnutý • expr.: sklený • sklenený • kniž.: strnulý • ustrnutý • toporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdna • necitlivý • znecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivená • expr. grambľavý (meravý obyč. od zimy) • pren. kamenný

2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie • nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postoj • stŕpnutý • kniž.: nedvižný • ustrnutý • strnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy

mŕtvy¹ 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretý • umretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuzných • kniž. zastaráv.: zomrelý • umrelý • umrlý (Kukučín, Timrava) • zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojaci • zdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý pes • kniž. zosnulý • trocha zjemn. nebohý • expr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otca • neživý • nehybný • bezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telo • meravý • stuhnutý • expr. tuhý • pren.: vystretý • vyvrátený • vyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážke • pren.: studený • vychladnutý: už je studený • pren. vyhasnutý (o očiach) • odumretý • odb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo

2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný

nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravý • zmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnosti • nepohnutý • stŕpnutý • stuhnutý • tuhý • expr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazený • pren.: kamenný • skamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maska • kniž.: ustrnutý • strnulý • nedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmy • nepohyblivý • imobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilný • chromý • ochromený • ochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutá • pevný • stabilný • statický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózu • stojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno rieky • ťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

p. aj stály

nepružný 1. ktorý nemá schopnosť vrátiť sa do pôvodnej polohy, ktorý stratil pružnosť (op. pružný) • ovisnutý • ochabnutý • expr.: zvädnutý • uvädnutý: nepružná, ochabnutá postava; ovisnutá, ochabnutá, zvädnutá koža (na tvári) • neohybný • meravý • pren. drevený (ktorý sa nedá ľahko ohýbať; op. ohybný): nepružná, neohybná, meravá chrbtica; drevený tanečník • expr. mľandravý (bez pružnosti a sily): nepružné, mľandravé svaly

2. ktorý nevie pružne, rýchlo reagovať na zmeny a pod.; svedčiaci o tom (op. pružný) • nedvižný • neobratný: nepružný, nedvižný obchodník; nedvižný, neobratný podnikateľ • pejor.: ťarbavý • nemotorný: ťarbavé, nemotorné vedenie podniku • ťažkopádny (nepružný v myslení): ťažkopádne reakcie rečníka (op. pohotové) • neprispôsobivý (ktorý sa nevie prispôsobiť) • neprispôsobený: nepružná, neprispôsobivá reklama • skostnatený • meravý • kniž.: strnulý • ustrnutý: skostnatené, meravé, strnulé, ustrnuté myslenie

ochrnutý 1. ktorý stratil schopnosť pohybu, obyč. ako následok úrazu, choroby a pod. • chromý • ochromený: po autonehode ostal ochrnutý, chromý; chromá, ochromená končatina • nehybný • nepohyblivý • kniž. imobilný: jazyk ostal od prekvapenia nehybný, nepohyblivý; nepohyblivý, imobilný invalid • meravý • zmeravený • stŕpnutý • stuhnutý • tuhý: pravá časť tváre je po porážke meravá, zmeravená, stuhnutá; pri zápale mozgových blán má pacient stŕpnutú, stuhnutú, tuhú šiju

2. p. ochromený 1

merica 1. hist. stará zvyková dutá miera v rozpätí od 50 do 100 l na sypké potraviny a obilie • zastar. korec: merica, korec obilia

2. hist. stará plošná miera; plocha, na ktorú bolo možno zasiať mericu obilia • zastar.: korec • miera • expr. merička: kto sa ulakomí na tie jeho dve merice poľa • hist. lukno

meridián p. poludník

poludník myslená čiara na zemeguli spájajúca miesta s rovnakým miestnym poludním • odb. meridián

meridzať p. prežúvať 2

prežúvať 1. zubami dôkladne rozomieľať a premiešavať slinami • žuť: prežúvať, žuť suchú kôrku • expr. žviakať: stále niečo žviaka • omáľať (v ústach prehadzovať): omáľa dvojdňové pečivo a nijako mu nejde dolu hrdlom • hrýzť • rozhrýzať • rozhryzovať (zubami drobiť, rozomieľať): nervózne hryzie, rozhrýza, žuje kúsok nitky

2. (o rožnom statku) znova žuť potravu vrátenú z predného žalúdka • meridzať: kravy lenivo ležia a prežúvajú, meridzajú • prežviakať • prežviakovať: ovce pokojne prežviakajú, prežviakujú

meritórny p. základný, vecný 3

vecný 1. týkajúci sa konkrétnej veci • hmotný: vecný dar; vecné, hmotné náklady • majetkový: vznikla majetková škoda

2. vzťahujúci sa na vec z hľadiska obsahu • obsahový: vecný, obsahový katalóg knižnice; vecná, obsahová stránka diela

3. opierajúci sa o objektívnu skutočnosť: vecné argumenty • reálny: existuje reálne nebezpečenstvo, že… • skutočný: má o umenie skutočný záujem • objektívny: objektívne podmienky neboli priaznivé • realistický: realistický pohľad na vec • triezvy • nepredpojatý • nestranný: triezva, nepredpojatá kritika; nestranná polemika • faktický: uviesť faktické dôvody • meritórny

základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba

meritum p. podstata

podstata základná, hlavná zložka niečoho • jadro • základ: dotknúť sa podstaty, jadra, základu problému • ťažisko: ťažisko otázky • os: osou románu je hľadanie pravdy • založenie (základná vlastnosť, obyč. povahová): svojím založením je optimista • základňa: myšlienková základňa teórie • kniž.: báza • fundament: tvoriť bázu, fundament niečoho • kniž. substancia: hmotná substancia • kniž. kvintesencia: kvintesencia životnej múdrosti • kniž. meritum: povedať niečo k meritu veci • stredobod (najdôležitejšia časť niečoho): stredobod činnosti

p. aj základ

dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakov • dávať pozor • mať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatni • prizerať • bdieť • bedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detí • hovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšie • varovať • opatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobe • kontrolovať • robiť kontrolu • robiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravín • hovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovať • chrániť • ochraňovať • strážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiál • hovor. zastar. vartovať • kniž. striezť • zastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu

merkovať 1. p. dozerať 2. p. pozorovať 1

pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozor • mať stráž • byť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje veci • varovať • hovor.: vartovať • merkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušli • dozerať • dohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na chorého • zastaráv. striehnuť • kniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetok • bdieť • bedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí

p. aj chrániť

merkovať si p. pamätať 1

pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sa • pamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho meno • hovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje

2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdravie • starať sa: starať sa o blaho rodiny • myslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vás • rátať • počítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi

merný 1. p. merací 2. p. špecifický 1

špecifický 1. odb. ktorý vyjadruje mieru fyzikálnych al. technických vlastností • odb. merný: špecifická, merná hustota; špecifické, merné teplo

2. p. typický, charakteristický, svojský 1

merťuk p. meradlo 1

cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť • účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cesty • úmysel • zámer: mať pevný zámer • predsavzatie: mať životné predsavzatia • kniž. méta: klásť si vysoké méty • ideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideál • zacielenie

2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť • terč: pohyblivý cieľ, terč

idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienka • nápad (náhla idea): mať dobrý nápad • plán • zámer • úmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmysel • cieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovami • predstava: utopické predstavy

2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobody • zásada: zásady demokracie • pojem: pojem nekonečna • presvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienka • téma: hlavná idea, myšlienka, téma filmu • námet: námet skladby

plán 1. predstava budúcnosti • zámer • úmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmu • cieľ: uskutočnil svoj cieľ • účel: nejasný účel porady • predsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatie • idea: to je dobrá idea • kniž. zámysel

p. aj úmysel, zámer, idea 1

2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnosti • rozvrh: rozvrh hodín, prác • program: program koncertu, edičný program • grafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravy • harmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramu • projekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníka • scenár: scenár filmu, výstavy • osnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovy • poriadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadok • koncepcia • kniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešenia • hovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

p. aj koncepcia 2

3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, ulice • odb. dispozícia: dispozícia prízemia • projekt (plán technického diela): projekt divadla, stanice • pôdorys: pôdorys budovy

4. p. zložka

tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendencie • zámer: politické zámery • cieľ: všeľudský cieľ • úsilie • snaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu

2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmu • náklonnosť • náchylnosť • dispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečo • kniž. trend: vývinový trend

úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslom • zámer: uskutočniť nejaký zámer • cieľ: sledovať osobné ciele • plán: prekaziť niekomu plány • predsavzatie: mať pevné predsavzatie • myšlienka • idea: to nie je dobrá idea • účel: dať niečo na šľachetný účel • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politike • kniž. intencia: konať v niečích intenciách • kniž. zámysel (J. Horák)

zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámer • úmysel: nerobil to s dobrým úmyslom • cieľ: sledovať istý cieľ • účel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účely • plán: mal veľkolepé plány do budúcnosti • predsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatia • kniž.: zámysel • intencia: pracovať v intenciách svojho predchodcu • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie

címer p. erb

erb znak vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: šľachtický, rodový erb • címer: zemiansky címer • štít: štít mesta Bratislavy

znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti

3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža

harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súlad • súladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybov • súzvuk • súzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónov • súhra: súhra tvarov • ladnosť • kniž. lad • súmernosť: súmernosť tváre • zastar. súmer (Kukučín) • kniž. symfónia: symfónia farieb • hud.: konsonancia • spoluznenie: spoluznenie kvarty a tercie • hud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov

2. p. zhoda 1, porozumenie 2

súmer p. harmónia 1

prímer p. prirovnanie

prirovnanie výrazový prostriedok porovnávajúci niečo na základe zhodných al. odlišných vlastností • kniž. prímer: jeho reč bola plná prirovnaní, prímerov zo života • príklad (konkrétne prirovnanie): osvetliť niečo príkladom

výmer úradné určenie, vymedzenie niečoho; doklad o tom • predpis: výmer, predpis daní; dostať výmer, predpis