Synonymá slova "meno" v Synonymickom slovníku slovenčiny

meniny sviatok osobného mena • meno: Jozef má meniny, má meno 19. marca

meno 1. slovo, ktoré všeobecne al. jedinečne pomenúva nejaký jav • označenie • pomenovanie • názov: aké meno, pomenovanie, aký názov dať novému mostu; huby majú pekné mená, názvy • zastar.: nazvanie • názvisko

2. p. povesť 2 3. p. meniny

názov slovné označenie niečoho • pomenovanie: názov, pomenovanie ulice, mesta • meno: miestne meno • zastar. názvisko (Kalinčiak) • označenie • nazvanie: označenie vín • nadpis (krátky názov článku, kapitoly, básne a pod.): nadpis má byť pútavý • titul: kniha vyšla pod titulom Pamäti • titulok (názov článku, obyč. v novinách): palcový titulok

pomenovanie slovné označenie niečoho • názov: pomenovanie, názov obce, ulice • meno: miestne meno • označenie: označenie vín • termín (pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného odboru): odborný termín

povesť 1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť • rozprávka: povesti, rozprávky o hradoch • poviedka: zbierka poviedok • sága (severská povesť) • bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájky • fabula: romantická fabula

2. súhrn názorov o niekom, o niečom, verejná mienka • chýr • meno: mať dobrú, zlú povesť, dobrý, zlý chýr; kaziť niekomu povesť, meno • zvuk: výrobky majú vynikajúci zvuk

3. p. správa¹, chýr 1

renomé kniž. kladné, oceňujúce názory na niekoho • meno: stratiť renomé, meno • vážnosť • dobrá povesť: svojím postojom si získal vážnosť, dobrú povesť • hovor. reputácia: pokaziť si reputáciu

menom p. namiesto

namiesto (koho, čoho) vyjadruje vzťah zástupnosti • miesto: prišiel namiesto, miesto brata • za (koho, čo): nastúpil za zraneného spoluhráča • v mene • zastar. menom (koho, čoho): hovorí v mene všetkých • odb. v zastúpení (koho, čoho): vystupuje v zastúpení žalovanej stránky

menovať 1. p. nazývať 2. p. vymenovať 1, 2

nazývať používať meno niekoho, niečoho • volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starý • hovoriť: hovorili jej babka • pomenúvať • titulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docent • kniž.: menovať • zvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menom • prezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom

ustanoviť 1. úradne, inštitucionálne rozhodnúť o postupe, spôsobe, výsledku niečoho • admin. stanoviť: ustanoviť predpisy, výšku poplatku; stanoviť úradného obhajcu • určiť: určiť náplň práce

2. inštitucionálne dať základ niečomu • utvoriť • kniž. konštituovať: ustanoviť, utvoriť novú stranu; konštituovať ústavu, zákony • založiť • vybudovať (vôbec dať základ vzniku niečoho): založiť, vybudovať družstevnú organizáciu • zriadiť (niečo so širším spoločenským dosahom): zriadiť novú školu, pobočku

3. poveriť úradnou funkciou • vymenovať: ustanovili, vymenovali novú vládu • admin. slang. menovať: menovať niekoho za predsedu

volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo sna • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izby • vyvolávať • vykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku

2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú

3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domov • pozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevu • vyzývať • vyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu

4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovať • ozývať sa • ohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny

5. používať meno • nazývať: volali ho starký • kniž.: menovať • zvať: vrch zvali Grúň • pomenúvať • označovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilné • oslovovať • titulovať (o človeku): titulovali ho pán doktor • prezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou

6. p. žiadať 1

vymenovať 1. uviesť v poradí, označiť menom • menovať: vymenoval, menoval všetkých účastníkov

2. poveriť úradnou funkciou • ustanoviť: vymenovať, ustanoviť členov výboru • admin. slang. menovať: menovanie ministra • nominovať (vybrať obyč. hráčov, účastníkov): nominovanie hokejistov

vyrátať 1. rátaním, počítaním zistiť, určiť výsledok • vypočítať: ľahko vyráta, vypočíta matematické príklady • vykalkulovať (vyrátať cenu prepočítavaním rozličných údajov): vykalkulovať výrobné náklady • odhadnúť (približne vyrátať, určiť): odhadli, kedy asi vystúpia na vrchol • povyratovať • povyratúvať • povypočítavať (postupne, viac položiek)

2. označiť menom pri uvádzaní v poradí • vypočítať • vymenovať • menovať: vyrátali, vypočítali nám všetky nedostatky; vyrátať, vymenovať, menovať neprítomných • uviesť • pospomínať: uviedla, pospomínala všetky prípady pomoci

3. rátaním, počítaním dať, vyplatiť • vypočítať • odčítať • odrátať: za prácu mi týždenne vyrátal, odčítal mzdu na dlaň

4. p. zamerať 2

menovať sa p. volať sa

volať sa mať meno • nazývať sa • kniž.: menovať sa • zvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očová • hovor. zastar. písať sa • fraz. niesť meno po niekom/niečom

menovite p. najmä

najmä zdôrazňuje platnosť výrazu, pričom ho označuje ako najdôležitejší • predovšetkým • hlavne: teraz musí najmä, predovšetkým pokojne ležať; chcel sa stretnúť hlavne s otcom • nadovšetko: má rád architektúru, sochy, no nadovšetko obrazy • osobitne • kniž. v prvom rade • zvlášť • kniž. obzvlášť • zastar.: zvlášte • obzvlášte: zaujímali sa v prvom rade, zvlášť, obzvlášť o teba • zastar. menovite • subšt. gór (Hrúz, Johanides)

menovitý ktorý je konkrétne vyjadrený; odb. ktorý zodpovedá uvedeným číselným údajom • odb. nominálny: menovitá, nominálna hodnota bankoviek; menovité, nominálne napätie (na elektrickom zariadení) • normálny • bežný: normálny, bežný výkon motora

menovka p. štítok 1

štítok 1. vymedzená plôška s označením vecí, s menom, s nápisom: kovový štítok na dverách • menovka (štítok s menom): schránky s menovkami • lístok: lístok na exponátoch • nálepka: nálepky na výrobkoch • tabuľka: tabuľka s menom

2. tienidlo na čapici • strieška: čapica so širokým štítkom, so širokou strieškou • hovor. šilt

adjektívum lingv. ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje vlastnosti predmetov, javov • prídavné meno

hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbu • potupa: je to pre nás potupa • blamáž: skončilo sa to blamážou • zlé meno: urobiť rodine zlé meno

2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanby • hanblivosť: červenať sa od hanblivosti • kniž. stud: konať bez studu • ostych: urobil to bez ostychu

3. p. ohanbie

kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiť • preklínať • nadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadáva • hrešiť (hrubo): hreší ako paholok • hromžiť • expr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadky • kniž. klnúť • hovor. expr.: bohovať • stobohovať • šľakovať • expr. zastar.: žúriť (J. Kráľ) • teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebu • fraz. brať meno Božie nadarmo

pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otca • hovor. okrstiť: okrstili ho až neskôr • pomenovať • nazvať: pomenovať, nazvať nové sídlisko • označiť: označil chlapca hanlivým menom

pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrej • pokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovi • nazvať: ulicu nazvali po známom básnikovi • prezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkom • kniž. denominovať

2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvať • označiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menom • otitulovať: otituloval ho veľkomožným pánom • osloviť: Ako vás mám osloviť? • povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná pani • vyhlásiť: vyhlásili ho za zradcu • zastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)

predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simuluje • hrať: futbalista zranenie iba hrá • hovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobu • fingovať: fingovať spoluúčasť • fraz.: robiť len na oko/iba očistom • robiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre meno • hovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmuje • imitovať: lásku iba imitoval • tváriť sa • robiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočuje • pretvarovať sa • pretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretvárať • hovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravda • afektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom

substantívum lingv. ohybné slovo pomenúvajúce javy skutočnosti chápané ako jestvujúce samostatne • podstatné meno