Synonymá slova "me" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 433 výsledkov (4 strán)
-
štítok 1. vymedzená plôška s označením vecí, s menom, s nápisom: kovový štítok na dverách • menovka (štítok s menom): schránky s menovkami • lístok: lístok na exponátoch • nálepka: nálepky na výrobkoch • tabuľka: tabuľka s menom
2. tienidlo na čapici • strieška: čapica so širokým štítkom, so širokou strieškou • hovor. šilt
šústať expr. 1. prudko padať vo veľkom množstve; pri nárazoch prudko zasahovať • valiť sa • sypať sa: piesok šústa, sype sa zo všetkých strán • liať sa • expr. kydať sa: dážď sa leje, sneh sa kydá
2. prudko hádzať, prudko liať (vo veľkom množstve) • vrhať • metať: vrhá, mece kamene do potoka; šústa jej vodu do očí • špliechať • striekať • prskať • expr. fŕskať (rozstreknutú kvapalinu): špliecha, strieka na deti hadicou; prská, fŕska na mňa vodu
p. aj špliechať, hádzať
3. p. kmásať 2 4. p. biť 2 5. p. šušťať
talizman drobný predmet, ktorý má prinášať šťastie • amulet: na retiazke nosí zlatý talizman, amulet • agnusok • agnuštek (prívesok s obrázkom svätca nosený na krku) • medailón (závesok na hrdlo, obyč. s portrétom) • maskot
tárač, táraj expr. kto veľa, zbytočne, nerozvážne hovorí • expr.: táradlo • trepaj • trepák: nik si ho nevážil, bol to iba taký tárač, trepaj • expr.: meľhuba (Vajanský) • rapotáč • rapoták (Bendová) • frázista • šepleta (Zúbek) • expr. zried.: taran • tliapaj • hovor. pejor. búchač (Hviezdoslav) • pejor. tlčhuba • nár.: ľapták (Hviezdoslav) • ľaptoš (Skalka) • ľabdoš • hrub. drístoš • subšt. kecoš
ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport • expr.: ťarbavec • ťapaj • ťapák • nekaľavník • medveď • maco • motovidlo • hovor.: nemotorník • nešikovník • hovor. expr.: neogabanec • neohrabanec • neokresanec • neokrôchanec • neotesanec • pejor.: hebedo • kvargľa • nemehlo • hromotĺk • skydoň (Jesenská) • hovor. pejor.: ťuťmák • ťuťo • ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • poleno • drevo • lekvár
tlač 1. pracovný postup, pri ktorom sa prenáša písmo al. iné znaky na papier al. na iný materiál: chyba tlače • kníhtlač (tlačenie kníh): vynájdenie kníhtlače • hĺbkotlač (technika tlače z hĺbky) • meditlač (tlačenie obrazov z medených platní) • ofset (technika tlače z plochy, pri ktorej sa obraz prenáša na gumový valec a z neho na papier) • fototlač • fototypia (spôsob fotomechanického rozmnožovania) • typografia (technika tlače s použitím sadzby) • xerografia (reprodukčná technika založená na elektrostatickom princípe)
2. periodicky vychádzajúce tlačové výrobky: odborná tlač • časopisy: obrázkové časopisy • noviny: čítať noviny • publikácie: vedecké publikácie • pejor. plátok (podradná tlač, najmä noviny)
točiť 1. uvoľnením záveru nechať tiecť • čapovať: točí, čapuje pivo • merať • nalievať (liehoviny): víno meria, nalieva zo suda • hovor. šenkovať: krčmár šenkuje víno
2. p. krútiť 1, 2 3. p. sústružiť 4. p. nakrúcať
trhať sa 1. robiť prerušované prudké, krátke pohyby • mykať sa • expr. šklbať sa: dieťa sa mu trhá, myká z ruky; pes sa šklbe z reťaze • expr.: myksovať sa • myksľovať sa • hádzať sa • metať sa • trepať sa • trepotať sa (celým telom): v horúčke sa hádže, mece, trepe • drmancovať sa (Jonáš) • potrhávať sa • potrhovať sa • potŕhať sa • pomykávať sa • expr. pošklbávať sa (chvíľami al. opakovane): pery sa mu potrhávali, pošklbávali
2. dostávať trhlinu, rozrušovať sa puklinami • roztŕhať sa • roztrhávať sa: oblaky sa trhajú, roztŕhajú • pukať • pukať sa: ľadová pokrývka (sa) pukala • praskať • práskať • prašťať: múry pri výbuchu praskali, prašťali
3. p. zaujímať sa
trhlina voľný priestor vzniknutý roztrhnutím, rozdvojením niečoho: zemské trhliny • prasklina • puklina: praskliny, pukliny na dome • medzera: medzera medzi zubmi • škára: škáry v okne • štrbina: štrbina v dlážke • zastar. štrba (Hviezdoslav) • rozsadlina: smrek vyrastá z rozsadliny • prielom: prielom v múre • zlom: skalné zlomy • kniž. ruptúra: ruptúra vo vývine
učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učí • vzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzine • študovať • hovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktora • zastaráv. školovať sa: je to školovaný človek • školiť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatrách • zaúčať sa • zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odboru • memorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseň • hovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúšku • štud. slang.: drviť sa • drviť • šprtať sa • štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiu • vštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorce • podúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť
2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať si • prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie tela • privykať si • privykať sa • priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť
p. aj cvičiť 1
ustanoviť 1. úradne, inštitucionálne rozhodnúť o postupe, spôsobe, výsledku niečoho • admin. stanoviť: ustanoviť predpisy, výšku poplatku; stanoviť úradného obhajcu • určiť: určiť náplň práce
2. inštitucionálne dať základ niečomu • utvoriť • kniž. konštituovať: ustanoviť, utvoriť novú stranu; konštituovať ústavu, zákony • založiť • vybudovať (vôbec dať základ vzniku niečoho): založiť, vybudovať družstevnú organizáciu • zriadiť (niečo so širším spoločenským dosahom): zriadiť novú školu, pobočku
3. poveriť úradnou funkciou • vymenovať: ustanovili, vymenovali novú vládu • admin. slang. menovať: menovať niekoho za predsedu
útržkovitý majúci podobu útržku, vyznačujúci sa nesúvislosťou a neucelenosťou • úryvkovitý • nesúvislý: máločo vyrozumela z útržkovitého, úryvkovitého, nesúvislého hovoru rodičov • fragmentárny • torzovitý • zlomkovitý • kniž. úlomkovitý (ktorému chýba nejaká časť, časti): fragmentárne, torzovité literárne pamiatky; zlomkovité, úlomkovité správy • kusý • neucelený • neúplný • medzerovitý: kusé, neucelené poznámky; neúplné, medzerovité vedomosti • rozbitý
uverejniť urobiť verejne prístupným, verejne známym • zverejniť: uverejniť, zverejniť štatistické údaje o niečom; uverejniť, zverejniť obsah dokumentu v tlači, v rozhlase, v televízii • medializovať (uverejniť v rozličných masových médiách): problém treba medializovať • publikovať • vydať (uverejniť tlačou): autor publikoval svoje prvé básne v časopisoch • odtlačiť (uverejniť tlačou): článok mu odtlačili v ústrednom denníku • doniesť • priniesť (správu, informáciu a pod.): noviny priniesli správu o živelnej katastrofe • prispieť (do novín, do časopisu): prispieť odborným článkom, esejou • pouverejňovať • povydávať (postupne uverejniť)
váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodný • byť neistý • kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý • rozhodovať sa • vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou • otáľať • odkladať • meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito • zdráhať sa • okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil • okúňať sa • ostýchať sa • expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu • tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom
vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhu • mať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg
2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovať • merať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmi • oceňovať • hodnotiť • posudzovať • odhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer síl • poťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik
vecný 1. týkajúci sa konkrétnej veci • hmotný: vecný dar; vecné, hmotné náklady • majetkový: vznikla majetková škoda
2. vzťahujúci sa na vec z hľadiska obsahu • obsahový: vecný, obsahový katalóg knižnice; vecná, obsahová stránka diela
3. opierajúci sa o objektívnu skutočnosť: vecné argumenty • reálny: existuje reálne nebezpečenstvo, že… • skutočný: má o umenie skutočný záujem • objektívny: objektívne podmienky neboli priaznivé • realistický: realistický pohľad na vec • triezvy • nepredpojatý • nestranný: triezva, nepredpojatá kritika; nestranná polemika • faktický: uviesť faktické dôvody • meritórny
velikáš 1. pejor. človek trpiaci velikášstvom: nenapraviteľný velikáš • megaloman
p. aj povýšenec
2. p. génius 1 3. p. obor
velikášsky nemierne túžiaci po sláve, uznaní; podľa toho sa správajúci, tomu zodpovedajúci • megalomanský • megalomanický: velikášske, megalomanské črty, reči
velikášstvo pejor. chorobná túžba po niečom veľkom, chorobné vedomie vlastnej dôležitosti: človek postihnutý velikášstvom • megalománia • megalomanstvo • zried. slávomam (Mináč)
p. aj povýšenectvo, pýcha 1
verejný 1. ktorý sa týka celej spoločnosti (op. súkromný): verejný poriadok, verejný činiteľ, dbať na verejné blaho • spoločný • všeobecný (op. individuálny): spoločný, všeobecný záujem • kniž. pospolitý • zastar. pospolný: pospolité veci • mestský (patriaci mestu, spravovaný mestom): mestská doprava • obecný (patriaci obci, spravovaný obcou): obecná knižnica • kniž. exoterický
2. ktorý sa koná, ktorý prebieha bez zatajenia (op. tajný): verejné hlasovanie • otvorený • neskrývaný • netajený • zjavný • zrejmý (op. skrytý): otvorený boj, neskrývaný, netajený obdiv; zjavné, zrejmé nepriateľstvo • očividný • viditeľný • badateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): je to očividné, viditeľné, badateľné klamstvo
3. týkajúci sa väčšiny, vlastný väčšine: verejná mienka, vzbudiť verejné pohoršenie • všeobecný: získal pre svoju vec všeobecný súhlas • rozšírený: rozšírený názor o niečom
vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátil • vetrík • vánok • poet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánok • víchor • víchrica • povíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchrica • vetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízda • orkán • uragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)
2. p. vzduch
vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)
2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)
3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami
vložka 1. predmet, ktorý sa niekam vkladá: kožušinová vložka do kabáta, vložka do zámky • stielka (vložka do obuvi)
2. vložená časť do niečoho: schôdzka s kultúrnou vložkou • vsuvka (čo sa vsúva do textu): vsuvky v rukopise • intermezzo • medzihra (krátke prerušenie deja inou udalosťou): baletné intermezzo v opere, symfonická medzihra, ľúbostné intermezzo
volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo sna • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izby • vyvolávať • vykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku
2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú
3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domov • pozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevu • vyzývať • vyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu
4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovať • ozývať sa • ohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny
5. používať meno • nazývať: volali ho starký • kniž.: menovať • zvať: vrch zvali Grúň • pomenúvať • označovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilné • oslovovať • titulovať (o človeku): titulovali ho pán doktor • prezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou
6. p. žiadať 1
volať sa mať meno • nazývať sa • kniž.: menovať sa • zvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očová • hovor. zastar. písať sa • fraz. niesť meno po niekom/niečom
vratký 1. ktorý nemá pevnú polohu (op. pevný) • nepevný: vratká, nepevná stolička • labilný (op. stabilný): labilná poloha • neistý (op. istý): neistý krok • tackavý • kolísavý • knísavý • rozkolísaný • expr. kolembavý (sprevádzaný tackaním, kolísaním, knísaním): tackavá, kolísavá, knísavá, rozkolísaná chôdza; kolembavé pohyby člna • hojdavý • expr. rozheganý: hojdavá, rozheganá posteľ • expr.: trasľavý • roztrasený (nemajúci istotu): trasľavé ruky, roztrasený starec • zastar. zvratný (Sládkovič)
2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. pevný) • nepevný • neistý (op. istý): mať vratkú, nepevnú, neistú politickú pozíciu • nestály (op. stály) • labilný (op. stabilný): v názoroch je veľmi nestály, labilný • vrtkavý • kolísavý: šťastie je vrtkavé, kolísavé • menlivý • premenlivý: žijeme v menlivých, premenlivých časoch • problematický: budúcnosť je vždy problematická • nerozhodný • bezradný (op. rozhodný): nerozhodná, bezradná odpoveď
p. aj neistý 1, 2
vrece obdĺžnikový obal na spodku spojený na prenášanie al. uskladňovanie sypkého al. kusového materiálu; jeho obsah: papierové, igelitové vrece, vrece múky • mech: plný mech zemiakov • žoch (veľké široké vrece): plátenný žoch • vak (vrecovitý obal na prenášanie vecí): cestovný vak • nár. pyteľ: pyteľ zbožia
vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukru • mešec • miešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabak • hovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarnicle • subšt.: sáčik • sáčok
2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí • vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačku • expr. kešeňa
3. útvar podobný menšiemu vrecu • kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsu • vačok: vačky pod očami
vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľou • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zem • expr.: prášiť • šibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať blesky • zahadzovať • odhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zem • metať • vmietať • miesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tváre • nár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba
2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1
vrtieť sa 1. robiť rýchly krúživý pohyb • krútiť sa • točiť sa: vreteno sa vrtí, krúti, točí • otáčať sa: koleso sa rýchlo vrtelo, otáčalo • zvŕtať sa (vrtieť sa v tanci): páriky sa na parkete zvŕtajú • expr. vrtkať sa: včely sa vrtkali okolo kvetov • tancovať • vykrúcať sa (vrtieť sa v tanci): tancujú, vykrúcajú sa v rytme valčíka • prekrúcať sa: prekrúca sa pred zrkadlom
2. expr. nepokojne sedieť, ležať al. stáť, byť neposedný • expr.: hniezdiť sa • mechriť sa • miesiť sa: žiak sa ustavične vrtí, hniezdi, mechrí; miesiť sa na posteli • hovor. mrviť sa: po hodine sa začali prítomní mrviť, vrtieť • expr. šuchoriť sa (vydávať pritom šuchotavé zvuky): dieťa sa na stoličke neprestajne šuchorí • poposedávať (meniť polohu pri sedení): nervózne poposedáva • expr. premínať sa (Kukučín) • nár. expr.: krmeliť sa (Šoltésová) • hnieždiť sa
p. aj prešľapovať
3. expr. šikovne sa pohybovať pri práci, prejavovať veľký záujem • zvŕtať sa: vrtí sa okolo sporáka, okolo detí • obracať sa: v obchode sa vie vrtko obracať; chlapci sa vrtia okolo dievčiny
4. p. obšmietať sa 1
vyhlásenie verejné oznámenie, obyč. slávnostné: vyhlásenie vlády • proklamácia: revolučná proklamácia • deklarácia (vyhlásenie, obyč. politických zásad): slávnostná deklarácia • zastaráv. ohlas: vydať ohlas • memorandum (vyhlásenie k závažnej, obyč. politickej otázke) • nespráv. prehlásenie
vymenovať 1. uviesť v poradí, označiť menom • menovať: vymenoval, menoval všetkých účastníkov
2. poveriť úradnou funkciou • ustanoviť: vymenovať, ustanoviť členov výboru • admin. slang. menovať: menovanie ministra • nominovať (vybrať obyč. hráčov, účastníkov): nominovanie hokejistov
vyrátať 1. rátaním, počítaním zistiť, určiť výsledok • vypočítať: ľahko vyráta, vypočíta matematické príklady • vykalkulovať (vyrátať cenu prepočítavaním rozličných údajov): vykalkulovať výrobné náklady • odhadnúť (približne vyrátať, určiť): odhadli, kedy asi vystúpia na vrchol • povyratovať • povyratúvať • povypočítavať (postupne, viac položiek)
2. označiť menom pri uvádzaní v poradí • vypočítať • vymenovať • menovať: vyrátali, vypočítali nám všetky nedostatky; vyrátať, vymenovať, menovať neprítomných • uviesť • pospomínať: uviedla, pospomínala všetky prípady pomoci
3. rátaním, počítaním dať, vyplatiť • vypočítať • odčítať • odrátať: za prácu mi týždenne vyrátal, odčítal mzdu na dlaň
4. p. zamerať 2
vysloboditeľ kto sa zaslúžil o vyslobodenie • osloboditeľ: vysloboditeľ, osloboditeľ národov • kniž.: vykupiteľ • spasiteľ (kto prináša vykúpenie, spásu; náb. o Kristovi): stal sa vykupiteľom zajatcov; náb. Vykupiteľ, Spasiteľ sveta • kniž.: liberátor • mesiáš
p. aj záchranca
výstraha pripomenutie, aby sa niekto vystríhal niečoho, čo by mohlo mať nepriaznivé následky: dávať výstrahu; bolo to mienené ako vážna výstraha • varovanie: neposlúchnuť varovanie • upozornenie: dôležité upozornenie • kniž. memento: nešťastie bolo mementom pre všetkých
vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačenie • pocta: preukázať niekomu poctu • česť: pokladať si niečo za česť
2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanie • rad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánika • medaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medaila • hovor. expr. metál: dostať metál • zastaráv. vyznačenie (Jégé)
základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba
zákruta zakrivenie cesty a pod. do ostrejšieho oblúka; takto zakrivené miesto • zatáčka: na ceste je veľa zákrut; vlak vošiel do zákruty, vybrať autom zatáčku • serpentína (ostrá zákruta): nebezpečná serpentína • ohyb • záhyb (miesto zakrivenia): ohyby, záhyby rieky, cesty • kľučka (oblúkovité vybočenia): kľučky chodníka • meander (riečna zákruta): rieka tvorí meandre • zákľuka (Podjavorinská) • nár. skrutka (Timrava) • nár. kiar (Žáry)
zaliečavý ktorý sa usiluje získať niečiu priazeň lichôtkami, chválou a pod. • líškavý: zaliečavý, líškavý človek • lichotivý • lichotnícky • lichotiaci: rád počúva lichotivé, lichotiace slová • kniž. lichotný (Sládkovič, Jesenský) • sladký • sladkavý • sladkastý • expr. medový (prehnane al. pokrytecky milý): sladké, medové reči • podlízavý • podliezavý • podkladavý • pochlebovačný • poklonkujúci • pochlebovačský • pochlebnícky • pochlebný • poklonkársky (zaliečavý pre vlastný prospech): má podlízavý charakter; pochlebnícka kritika; pochlebná reč; poklonkárske spôsoby • pejor.: servilný • pätolizačský • nadbiehavý: má servilných podriadených
zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápase • bitka: pustiť sa do bitky • boj: zvíťaziť v boji • potýčka (krátky zápas): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • zrážka: krvavé zrážky • súboj: letecký súboj • duel: stretnúť sa v dueli • expr.: pračka • ruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačka • hovor. pasovačka: junácke pasovačky • poet. zápol (Roy)
2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápas • boj: konkurenčný boj • kniž. zápolenie: zápolenie s prekážkami • kniž. borba: životná borba • zastar. úbehy (Zguriška)
3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápas • stretnutie: víťazné stretnutie • kniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebeh • preteky (zápas o prvenstvo): automobilové preteky • šport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať meč • zastar. úbehy (Dobšinský)
zariadenie 1. predmet al. súbor predmetov prispôsobených na vykonávanie istých operácií: poplachové zariadenie, klimatizačné zariadenie • mechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou): prevodový mechanizmus • hovor. sprava: sprava na čistenie pokrovcov • prístroj • aparát (zariadenie, ktoré nevykonáva prácu, ale prebieha v ňom fyzikálny al. chemický dej): načúvací, premietací prístroj, aparát
2. súbor vecí, predmetov potrebných na riadne fungovanie niečoho: hotelové zariadenie, zariadenie ordinácie • vybavenosť: technická vybavenosť továrne • vybavenie: vybavenie kúpeľne • vystrojenie: vystrojenie miestnosti • nábytok (zariadenie bytu, miestnosti)
zatiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu v súčasnosti; do tohto času, do súčasnosti • dosiaľ • posiaľ • doposiaľ: zatiaľ, dosiaľ bol všade pokoj; posiaľ, doposiaľ sa mu darilo • doteraz • dodnes • podnes: doteraz sme mu nemuseli pomáhať; dodnes, podnes bolo všetko v poriadku • kniž. zastar. pozatým (Hviezdoslav) • nespis. prezatým
2. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu; do toho času, do tých čias • dotiaľ • dovtedy • potiaľ: zatiaľ, dotiaľ určite ešte podrastie; dovtedy sa isto vráti; dovtedy, potiaľ bude dobiedzať, kým nedostane
3. ukazuje al. odkazuje na časový úsek • medzitým • medzičasom: zatiaľ, medzitým stihla navariť; medzičasom si môžeš pospať • za ten čas • zried. medzičím
4. v tomto čase, do istého času • nateraz • teraz: zatiaľ, nateraz sa musíme uskromniť; nechaj ho teraz, zatiaľ na pokoji • dočasne • načas • prechodne: dočasne, načas môže byť skriňa v chodbe
zdravotný súvisiaci so zdravím, starostlivosťou oň: zdravotný stav, zdravotné návyky • zdravotnícky (súvisiaci so zdravotníctvom): zdravotnícka osveta, zdravotnícky personál • medicinálny • zried. zdravonosný (prinášajúci zdravie): zdravonosná vôňa (Kukučín)
zjednodušený zbavený podrobností, zložitých jednotlivostí: zjednodušený problém • povrchný • plytký (op. dôkladný): zjednodušené, povrchné riešenie; plytký pohľad na vec • paušálny • paušalizujúci • mechanický • schematický • šablónovitý (zjednodušený v negatívnom zmysle): paušalizujúce, schematické, šablónovité tvrdenia • expr. sploštený: sploštené videnie problému
zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský
2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý
p. aj nepríjemný
3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova
4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad
p. aj nevľúdny
5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný
zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku • nepokoj • nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť • neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota • zmätenie • zmätenosť: ovládlo ma zmätenie • tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému • expr. mítor (Hviezdoslav)
2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok • chaos: spôsobiť chaos v doprave • zmätenosť: zmätenosť pomerov • zhon: odísť vo veľkom zhone • poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach • rozruch: spôsobiť rozruch • neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní • nesúlad: nesúlad v manželstve • dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia • dezorientácia • dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť • anarchia: anarchia vo výrobe • panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • expr. kucapaca: nastala kucapaca • expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma • expr. haravara: strhla sa haravara • expr.: balamuta • galamuta • motanica • motanina • motanisko • mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov • expr.: hurhaj • huriavk: robiť hurhaj • expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon • hovor. expr. džungľa • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. rodeo • hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať • expr. bengál • hovor. expr.: meľa • mela: v krčme bola včera meľa, mela • hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš • hovor. expr. mišmaš • kniž.: mätež • mätenica • mätenina: mätež jazykov • kniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák) • kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak • zastar. surmia (Vajanský) • zastar. surmita (Zúbek) • kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia • zastar. zmuta (Vajanský) • kniž. mumraj (Zúbek) • zastaráv. zmätenie (Vajanský) • hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel • subšt. herberg: má doma herberg • subšt. paseka: bola tam hotová paseka • subšt. magľajz
zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasia • premena: hlboká premena v živote • prevrat • zvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vede • obrat: politický obrat • otras: krajinu zasiahol hospodársky otras • zlom: revolučný zlom v dejinách • kniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelom • kniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerod • skok (náhla zásadná zmena): vývinový skok • obmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenou • odb. metamorfóza: metamorfóza hornín • revolúcia (základná zmena): priemyselná revolúcia • odb. konverzia: konverzia zbrojnej výroby • transformácia: transformácia elektrického prúdu • reforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma
2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmeny • hovor. šichta: vrátiť sa zo šichty • hovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnej • hovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú
zmes spojenie niekoľkých vecí do jedného celku: zmes plynov, betónová zmes • zmiešanina: výbušná zmiešanina • miešanina • pomiešanina: miešanina osiva • miešanka (miešanina kŕmnych rastlín): ozimné trávne miešanky • zmeska (zmes viacerých druhov): vyvážená zmeska vín • kniž. zried. zmesica (Vajanský) • odb. melanž: kávová melanž • spleť (zmes rozličných javov, udalostí a pod.): spleť zvukov • kniž. konglomerát: konglomerát jazykov • kniž. pêle-mêle [vysl. pel mél]
zoo hovor. priestor, kde sa chovajú zvieratá na náučné ciele; inštitúcia s týmto zameraním • zoologická záhrada • zastar.: zverinec • menažéria • zoopark
žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená žena • hovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviska • pani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme panie • dáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dáme • lady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvore • pejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorka • fúria • xantipa • megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babu • expr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňa • starena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženská • pejor. ženština • hrub. piksľa
2. p. manželka
žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltý • ostrožltý • sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko • svetložltý • slabožltý • žltobledý • žltobiely • bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby • žltastý • žltkastý • žltavý • žltkavý • nažltastý • nažltkastý • nažltkavý • žltavobiely • žltkavobiely • žltkavobledý • žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie • expr.: žltučký • žltulinký • žltunký • žltušký: žltučké kuriatka • žltozelený • zelenožltý • kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza • mosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltý • žltozlatý • zlatistý • zlatý • zlatkavý • zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy • slamenožltý • slamený • slamovožltý • slamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučký • zlatušký • zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore • žltohnedý • okrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožka • žltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlina • pomarančovožltý • oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltý • tmavožltý • temnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medový • medovožltý • citrónový • citrónovožltý • kanárikový • pieskový • púpavový • žĺtkový • žĺtkovožltý • maslový • krémový • šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby • plavý • hovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy • zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list
čmeľ p. čmeliak
čmeliak chlpatý zamatovočierny bzučiaci hmyz • čmeľ: bzučanie čmeliakov, čmeľov
hrsť miskovito ohnutá dlaň • poet. žmeň: za hrsť, za žmeň zeme
žmeň p. hrsť
hybaj 1. naznačuje obyč. rázny, rýchly pohyb preč • hybáj • poď • poďho: a on hybaj, poďho dolu vŕškom na saniach • hajde • hajdy • zried. hajda: nasadol na bicykel a hajdy • šup • šups: šup, šups, a už jej nebolo
2. vyjadruje pokyn, rozkaz na odchod z nejakého miesta, pokyn na priblíženie, pokyn na začatie niečoho • hajde • hajdy • zried. hajda: hybaj, hajde, nech ťa tu už nevidím • poďho • poďme: poďho, poďme, tam nemáš čo robiť • hybajme • hybajte: hybajme, hybajte do roboty • šup • šups • šup-šup: šup, šups, to nie je pre vás
jačmeň obilnina s dlhým ôstím; zrno tejto obilniny • jarec: zimný jačmeň, jarec
koľko 1. vyjadruje otázku zacielenú na počet al. množstvo; ako veľa, ako mnoho • expr. koľkože: Koľko(že) vás pôjde na výlet? • koľkí • expr. koľkíže (životné mužského rodu): Koľkí(že) sa prihlásili na zájazd? • koľké • expr. koľkéže (neživotné mužského rodu, ženského a stredného rodu): Koľké(že) z dievčat boli na zábave? • nár. koľme
2. expr. vo zvolacích vetách ukazuje na veľký počet, na veľké množstvo • expr.: koľkože • čo • čože: koľko(že) sa len načakala; čo(že) ten toho už narozprával • expr.: ako veľa • ako mnoho: koľko, ako veľa krvi už stratil • expr. koľkoro (ukazuje na veľké množstvo a zároveň na rozmanitosť): koľkoro šiat má doma • nár. koľme
3. uvádza vedľajšiu príslovkovú vetu miery • nakoľko: každý utekal, koľko, nakoľko vládal
4. p. hocikoľko
koľme p. koľko 1, 2
krémeš p. krémovník
krémovník lístkové krémové pečivo • hovor. krémeš
ktovie vyjadruje pochybnosť o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti • nevedno: ktovie, nevedno, či príde • nevie sa • nie je známe • nik nevie: nevie sa, nie je známe, nik nevie, kedy prídu • hovor. ktohovie • hovor. expr.: ktoževie • ktožehovie • ktožehotamvie: kto(že)hovie, ktožehotamvie, kedy sa to skončí • hovor. expr.: bohvie • bohhovie • pánbohvie • pánbohhovie: boh(ho)vie, pánbohvie, či sa vráti • hovor. expr.: čertvie • čerthovie: čert(ho)vie, čo chcel • hovor. expr.: paromvie • paromhovie • paromžehovie: paromvie, parom(že)hovie, čo tým myslel • nár. ktozná • nár. expr.: ktohozná • ktožezná • ktožehozná • bohzná: kto(že)zná, ako to bolo
natoľko 1. odkazuje na mieru deja, vlastnosti, obyč. vyjadrenú vedľajšou vetou • tak • tak veľmi • hovor. toľme: natoľko, tak sa zľakla, že nevedela povedať ani slovo; tak veľmi, toľme sa bál otca, že radšej nešiel domov
2. p. potiaľ 3
toľko 1. ukazuje na počet, množstvo pozorovaných vecí al. na kvantitu pozorovaného deja • toľkoto • tak veľa • tak mnoho: ešte toľko, toľkoto sme nazbierali; tak veľa, tak mnoho nás nebude • tak veľmi • hovor. toľme: prečo tak veľmi, toľme fajčíš • zastaráv. zatoľko: napadlo zatoľko snehu • toľkoro (ukazuje na počet a zároveň na rozmanitosť): toľkoro šiat ešte nikdy nemala
2. odkazuje na dĺžku času určenú situácii; taký dlhý čas • tak dlho: Kde si toľko, tak dlho bol? • toľkoto • hovor. toľme: Kde sa toľkoto, toľme tára? • zastaráv. zatoľko (Timrava)
toľme p. toľko 1, 2, natoľko 1
potutme, poťuťme p. tajne, ukradomky, nepozorovane