Synonymá slova "meň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 73 výsledkov (1 strana)

  • meňastý p. meňavý


    meňavý ktorý mení farbu, farebné odtienky, ktorý vytvára svetelné efekty (o farbe, intenzite svetla a pod.) • meňastýmenivýmenistý: meňavý, meňastý brokátblikavý: blikavé svetlo lámppremenlivýmenlivýtrblietavý: premenlivé, menlivé farby; premenlivý, trblietavý mihot hviezd


    meňavka jednobunkový živočích • zool. améba


    premenlivý ktorý podlieha zmenám, ktorý prejavuje nestálosť • nestály (op. stály): premenlivé, nestále nálady; premenlivé, nestále počasiestriedavý: striedavé úspechymenlivýmeňavýmenistýmenivý: menlivé, meňavé, menisté, menivé farby, materiályaprílový (o počasí) • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory v závislosti od okolností): chameleónsky postojzried. premieňavý (Kostra)kolísavýrozkolísanýnestabilný (striedavo stúpajúci a klesajúci; op. stabilný): kolísavý výkon športovcavrtkavýexpr. zried. rozlietavý: vrtkavé šťastie, vrtkavá povahaodb. premenný: premenná veličinakniž. variabilný: variabilné tvary, formy


    jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

    2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


    menažéria p. zoo


    zoo hovor. priestor, kde sa chovajú zvieratá na náučné ciele; inštitúcia s týmto zameraním • zoologická záhradazastar.: zverinecmenažériazoopark


    druhoradý ktorý je z hľadiska významu, dôležitosti, hodnoty až na druhom, resp. ďalšom mieste (op. prvoradý) • vedľajšípodružný (op. hlavný): druhoradý, vedľajší, podružný problém, činiteľdruhotriedny (op. prvotriedny): druhotriedny herecbočnýsekundárnyzried. druhotný: bočná, druhotná záležitosťzastaráv. pobočný: zaoberať sa pobočnými vecamimenejcennýmenejhodnotnýpodradný (ktorý má nižšiu úroveň, menšiu hodnotu): menejcenná, menejhodnotná, podradná prácazried. druhostupňový (Mráz)

    p. aj vedľajší, podradný


    menejcenný ktorý má menšiu hodnotu, kvalitu, závažnosť a pod. • menejhodnotnýneplnohodnotný: duševne menejcenný, neplnohodnotný človek; menejhodnotný, neplnohodnotný športový výkonpodradnýdruhoradýdruhotriedny (menej významný, kvalitný; op. prvotriedny): podradný umelec; druhoradá, druhotriedna kvalita tovarunekvalitnýhoršíslabší (op. dobrý, kvalitný): menejcenný, nekvalitný, horší tovar; horší, slabší pracovný výsledokhovor. pozadný (o obilí): pozadné zrnotreťoradýtreťotriedny (pomerne zlej kvality, hodnoty): treťoradý význam; treťotriedny hotelpochybnýpokútnypejor. brakovýkniž. obskúrny (ktorý má malú, podozrivú hodnotu): pridelili mu pochybnú, pokútnu prácu; braková, obskúrna literatúranezávažný (menej významný): nezávažný problém


    nekvalitný ktorý nemá vyžadovanú kvalitu (op. kvalitný) • nehodnotný: odovzdať nekvalitné, nehodnotné výrobkynedobrýzlýplaný (čo sa týka kvality): odovzdať nekvalitnú, nedobrú, zlú robotu; nedobrá, zlá, planá povrchová úpravamenejcennýmenejhodnotnýneplnohodnotný (bez potrebnej hodnoty, úrovne): menejcenné, menejhodnotné, neplnohodnotné literárne dielopodradný (s nižšou ako prvotriednou kvalitou): podradný tabaknepodarenýchybnýhovor. kazovýsubšt. aušusový • nespráv. závadný (ktorý je s chybami): nepodarená, chybná látka; kazový, aušusový tovarbazárovýpartiový (menej kvalitný, a preto zlacnený): bazárové, partiové hodinypokútnybrakový (ktorý má pochybnú hodnotu al. nezaručenú kvalitu): pokútne, brakové umeniepejor.: amatérskydiletantskýbabráckylajdáckyhovor. pejor. fušerský (obyč. o práci)


    podradný 1. menej dôležitý (op. prvoradý, hlavný, dôležitý) • podružnýdruhoradýtreťoradý: podradná, podružná, druhoradá, treťoradá vecbočnývedľajšínepodstatnýnedôležitý: bočný, vedľajší, nepodstatný, nedôležitý problém; záležitosť bočného, vedľajšieho, nepodstatného, nedôležitého významuperiférnyokrajový: periférny, okrajový prípad; mať v niečom periférnu, okrajovú úlohukniž. inferiórny (op. superiórny)

    2. ktorý má menšiu hodnotu, horšiu kvalitu • druhotriednytreťotriedny: podradná, druhotriedna, treťotriedna akosť (op. prvotriedny) • druhoradýmenejcennýmenejhodnotnýnekvalitnýnehodnotný (op. kvalitný, hodnotný): druhoradá, menejcenná, menejhodnotná práca; nekvalitný tabak; nekvalitný, nehodnotný tovarpozadný (o obilí horšej kvality) • brakovýsubšt. aušusový (obyč. o tovare zlej kvality, menšej hodnoty) • hrubý: hrubá robota, hrubá stravanízkyzlý (o kvalite)


    menejhodnotný p. druhoradý, menejcenný, nekvalitný, podradný 2


    meniny sviatok osobného mena • meno: Jozef má meniny, má meno 19. marca


    meniť 1. robiť z niečoho niečo iné • premieňať: meniť, premieňať púšť na úrodnú pôdupozmeňovaťobmieňaťkniž. modifikovať (čiastočne meniť): človek postupne pozmeňoval, modifikoval prírodu; obmieňať textdeformovať (so zmenou k horšiemu): deformoval povahu dieťaťa zlou výchovouodb.: metamorfovaťmutovaťpermutovať: metamorfované horniny; permutované prírodné rezervácie

    2. nahrádzať niečím iným toho istého druhu • striedať: menila, striedala šatyobmieňaťvarírovaťvariovať (meniť s návratmi k pôvodnému): obmieňal, varíroval hudobnú témumodulovať (meniť zvuk): modulovať hlastech. konvertovať: konvertovaný prúd

    3. dávať jednu vec za inú • vymieňať: menil, vymieňal poistkyzamieňať: zamieňal byt za väčší, zamieňal koruny za markypejor.: čachrovaťmachľovaťveksľovať (nečestne, pokútne meniť): čachrovali, machľovali s devízamihovor.: čaraťčarovať: deti čarali hračkyľud. zastar.: frajmačiťfrajmočiť: trhovníci frajmočili


    striedať 1. dávať niekoho al. niečo na miesto iného al. nastupovať na miesto iného • vymieňaťvystriedavať: stráž treba striedať, vystriedavať každé dve hodiny; noví hráči vymieňajú, striedajú starých bojovníkovmeniť: vedúcich treba meniť každé dva roky

    2. nahrádzať niečím iným, obyč. toho istého druhu • meniťobmieňaťobmeňovať: často strieda, mení účes; striedať, obmieňať názory podľa okolnostívarírovaťvariovať: vo svojom diele varíruje, variuje niekoľko základných tém


    lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť salisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnkublyšťať sablýskať (sa)ligotať sajagať sajagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamantyjasať sa (Rázus)trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperkstriebriť sastriebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri riekapoblyskávaťpoblyskovaťpoblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnkuexpr. bleskotať (sa)nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalozrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na cestehraťmeniť sapoet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnkukniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku


    meniť sa 1. postupne sa stávať niečím iným • premieňať sa: príroda sa mení, premieňaprechádzať: jeseň plynulo prechádza do zimy

    2. nastupovať na miesto niekoho, niečoho iného • striedať sa: prezidenti sa menia, striedajúvymieňať sa: úlohy sa vymieňajúobmieňať savariovaťvarírovať: tóny varírujú jeden za druhým

    3. p. lesknúť sa


    striedať sa nastupovať na miesto niekoho, niečoho, ísť v slede za sebou • vymieňať savystriedavať sa: hráči sa striedajú, vystriedavajú každé dve minúty; ľudia sa vo funkciách vymieňajú; smutnú hudbu strieda rezká polkameniť sa: časy sa menia; ročné obdobia sa striedajú, meniavarírovaťvariovaťobmieňať sa (čiastočne sa meniť): typické farby varírujú, variujú v celom dieleodb. alternovať: hlásky sa vymieňajú, alternujú; herec alternuje s kolegom


    menivý, menistý p. premenlivý, meňavý


    kolísavý 1. ktorý je sprevádzaný kolísaním (o pohybe) • hojdavýknísavýexpr. kolembavý: kolísavá, hojdavá, knísavá, kolembavá plavba loďou po rozbúrenom morikývavýklátivý: kývavá, klátivá chôdzatackavýpotácavýpotákavý (obyč. o pohybe opitého al. malátneho, chorého človeka): približoval sa tackavým, potácavým krokomtápavýneistý: prešiel po lane tápavým, neistým krokom

    2. ktorý nemá stálosť, podlieha zmenám • nestály: kolísavá, nestála výkonnosť športovcamenlivýpremenlivývrtkavý: menlivé, premenlivé počasie; vrtkavá povahavratkýlabilnýneistý (ľahko zmeniteľný): vratké šťastie; vratké, labilné, neisté víťazstvonepevný (op. pevný, stabilný): nepevné ceny potravín

    3. ktorý kolíše v názoroch, presvedčení; nie istý, nevediaci sa rozhodnúť (o človeku); ktorý o tom svedčí • váhavýnerozhodný: kolísavý, nerozhodný vedúcineistýnepevnýmenlivýpremenlivý: neistý, nepevný, menlivý názor


    menlivý p. premenlivý, nestály 2, meňavý


    nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

    2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


    vratký 1. ktorý nemá pevnú polohu (op. pevný) • nepevný: vratká, nepevná stoličkalabilný (op. stabilný): labilná polohaneistý (op. istý): neistý kroktackavýkolísavýknísavýrozkolísanýexpr. kolembavý (sprevádzaný tackaním, kolísaním, knísaním): tackavá, kolísavá, knísavá, rozkolísaná chôdza; kolembavé pohyby člnahojdavýexpr. rozheganý: hojdavá, rozheganá posteľexpr.: trasľavýroztrasený (nemajúci istotu): trasľavé ruky, roztrasený stareczastar. zvratný (Sládkovič)

    2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. pevný) • nepevnýneistý (op. istý): mať vratkú, nepevnú, neistú politickú pozíciunestály (op. stály) • labilný (op. stabilný): v názoroch je veľmi nestály, labilnývrtkavýkolísavý: šťastie je vrtkavé, kolísavémenlivýpremenlivý: žijeme v menlivých, premenlivých časochproblematický: budúcnosť je vždy problematickánerozhodnýbezradný (op. rozhodný): nerozhodná, bezradná odpoveď

    p. aj neistý 1, 2


    meno 1. slovo, ktoré všeobecne al. jedinečne pomenúva nejaký jav • označeniepomenovanienázov: aké meno, pomenovanie, aký názov dať novému mostu; huby majú pekné mená, názvyzastar.: nazvanienázvisko

    2. p. povesť 2 3. p. meniny


    názov slovné označenie niečoho • pomenovanie: názov, pomenovanie ulice, mestameno: miestne menozastar. názvisko (Kalinčiak)označenienazvanie: označenie vínnadpis (krátky názov článku, kapitoly, básne a pod.): nadpis má byť pútavýtitul: kniha vyšla pod titulom Pamätititulok (názov článku, obyč. v novinách): palcový titulok


    pomenovanie slovné označenie niečoho • názov: pomenovanie, názov obce, ulicemeno: miestne menooznačenie: označenie víntermín (pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného odboru): odborný termín


    povesť 1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť • rozprávka: povesti, rozprávky o hradochpoviedka: zbierka poviedoksága (severská povesť) • bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájkyfabula: romantická fabula

    2. súhrn názorov o niekom, o niečom, verejná mienka • chýrmeno: mať dobrú, zlú povesť, dobrý, zlý chýr; kaziť niekomu povesť, menozvuk: výrobky majú vynikajúci zvuk

    3. p. správa1, chýr 1


    renomé kniž. kladné, oceňujúce názory na niekoho • meno: stratiť renomé, menovážnosťdobrá povesť: svojím postojom si získal vážnosť, dobrú povesťhovor. reputácia: pokaziť si reputáciu


    menom p. namiesto


    namiesto (koho, čoho) vyjadruje vzťah zástupnosti • miesto: prišiel namiesto, miesto brataza (koho, čo): nastúpil za zraneného spoluhráčav menezastar. menom (koho, čoho): hovorí v mene všetkýchodb. v zastúpení (koho, čoho): vystupuje v zastúpení žalovanej stránky


    menovať 1. p. nazývať 2. p. vymenovať 1, 2


    nazývať používať meno niekoho, niečoho • volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starýhovoriť: hovorili jej babkapomenúvaťtitulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docentkniž.: menovaťzvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menomprezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom


    ustanoviť 1. úradne, inštitucionálne rozhodnúť o postupe, spôsobe, výsledku niečoho • admin. stanoviť: ustanoviť predpisy, výšku poplatku; stanoviť úradného obhajcuurčiť: určiť náplň práce

    2. inštitucionálne dať základ niečomu • utvoriťkniž. konštituovať: ustanoviť, utvoriť novú stranu; konštituovať ústavu, zákonyzaložiťvybudovať (vôbec dať základ vzniku niečoho): založiť, vybudovať družstevnú organizáciuzriadiť (niečo so širším spoločenským dosahom): zriadiť novú školu, pobočku

    3. poveriť úradnou funkciou • vymenovať: ustanovili, vymenovali novú vláduadmin. slang. menovať: menovať niekoho za predsedu


    volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo snaohlášať saohlasovať saozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izbyvyvolávaťvykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku

    2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať saohlasovať saozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú

    3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domovpozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevuvyzývaťvyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu

    4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovaťozývať saohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny

    5. používať meno • nazývať: volali ho starkýkniž.: menovaťzvať: vrch zvali Grúňpomenúvaťoznačovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilnéoslovovaťtitulovať (o človeku): titulovali ho pán doktorprezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou

    6. p. žiadať 1


    vymenovať 1. uviesť v poradí, označiť menom • menovať: vymenoval, menoval všetkých účastníkov

    2. poveriť úradnou funkciou • ustanoviť: vymenovať, ustanoviť členov výboruadmin. slang. menovať: menovanie ministranominovať (vybrať obyč. hráčov, účastníkov): nominovanie hokejistov


    vyrátať 1. rátaním, počítaním zistiť, určiť výsledok • vypočítať: ľahko vyráta, vypočíta matematické príkladyvykalkulovať (vyrátať cenu prepočítavaním rozličných údajov): vykalkulovať výrobné nákladyodhadnúť (približne vyrátať, určiť): odhadli, kedy asi vystúpia na vrcholpovyratovaťpovyratúvaťpovypočítavať (postupne, viac položiek)

    2. označiť menom pri uvádzaní v poradí • vypočítaťvymenovaťmenovať: vyrátali, vypočítali nám všetky nedostatky; vyrátať, vymenovať, menovať neprítomnýchuviesťpospomínať: uviedla, pospomínala všetky prípady pomoci

    3. rátaním, počítaním dať, vyplatiť • vypočítaťodčítaťodrátať: za prácu mi týždenne vyrátal, odčítal mzdu na dlaň

    4. p. zamerať 2


    menovať sa p. volať sa


    volať sa mať meno • nazývať sakniž.: menovať sazvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očováhovor. zastar. písať safraz. niesť meno po niekom/niečom


    menovite p. najmä


    najmä zdôrazňuje platnosť výrazu, pričom ho označuje ako najdôležitejší • predovšetkýmhlavne: teraz musí najmä, predovšetkým pokojne ležať; chcel sa stretnúť hlavne s otcomnadovšetko: má rád architektúru, sochy, no nadovšetko obrazyosobitnekniž. v prvom radezvlášťkniž. obzvlášťzastar.: zvlášteobzvlášte: zaujímali sa v prvom rade, zvlášť, obzvlášť o tebazastar. menovitesubšt. gór (Hrúz, Johanides)


    menovitý ktorý je konkrétne vyjadrený; odb. ktorý zodpovedá uvedeným číselným údajom • odb. nominálny: menovitá, nominálna hodnota bankoviek; menovité, nominálne napätie (na elektrickom zariadení) • normálnybežný: normálny, bežný výkon motora


    menovka p. štítok 1


    štítok 1. vymedzená plôška s označením vecí, s menom, s nápisom: kovový štítok na dveráchmenovka (štítok s menom): schránky s menovkamilístok: lístok na exponátochnálepka: nálepky na výrobkochtabuľka: tabuľka s menom

    2. tienidlo na čapici • strieška: čapica so širokým štítkom, so širokou strieškouhovor. šilt


    menšina menšia časť nejakého celku, napr. obyvateľstva, štátu (op. väčšina) • kniž. minorita (op. majorita): národnostné menšiny; náboženská minorita


    menšiť sa porov. zmenšiť sa


    menštruácia cyklický fyziologický dej odohrávajúci sa v tele ženy • hovor. menzeshovor. zastaráv. periódaniž. hovor. krámy


    duševný týkajúci sa psychiky, mysle, vnútra človeka • psychický: duševné, psychické otrasy, stavypsychologický (súvisiaci so psychológiou ako myslením, duševným založením človeka): psychologické vlastnostimentálnyrozumovýintelektuálnyintelektuálskymyšlienkový: mentálne poruchy; rozumová, intelektuálna, intelektuálska práca; mentálne, rozumové, myšlienkové schopnostivnútorný: vnútorný svet, život, nepokoj človekaduchovný (op. telesný): duševný, duchovný rast, vývin


    mentálny p. rozumový 1, duševný


    rozumový 1. týkajúci sa rozumu • mentálny: rozumová, mentálna úroveň, vyspelosťmyšlienkový: myšlienkové pochody, myšlienkové procesyintelektuálnyintelektuálskyduševný: intelektuálna, duševná prácalogickýodb. diskurzívny (o myslení, úsudku a pod.)

    2. u ktorého prevažuje rozumová činnosť (nad emocionálnou); vedený, usmerňovaný rozumom (o človeku); svedčiaci o tom • racionálny (op. iracionálny) • racionalistický: dievča je príliš rozumové, racionálne; rozumový, racionálny, racionalistický prístupchladnýtriezvy: chladné, triezve úvahyodb. diskurzívny: diskurzívny čitateľ, percipient (op. naivný)

    p. aj rozumný, triezvy, chladný 2


    mentolka hovor. mentolový cukrík • promincľa: cmúľať mentolky, promincle


    mentor kto rád, často a najmä nevhodne poúča iných • poučovateľ: stal sa z neho nezáživný mentor, poučovateľ

    p. aj moralista


    moralista človek, ktorý hlása prísnu mravnosť, ktorý rád moralizuje • moralizátor: moralisti, moralizátori nie sú obľúbeníkniž.: mravokárcamentor (kto často a nevhodne poúča vo veciach morálky)


    dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchodyvyčítaťvyčitovaťmenej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosťmentorovaťpoúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahnešnapomínaťhovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o detikarhaťhrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvoexpr.: krstiťmydliťharušiťharusiťfraz. prehovárať/hovoriť do dušefraz. expr.: vyhadzovať na očičistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať


    karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia synavyčítaťdohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľubnapomínať (mierne karhať) • expr.: krstiťmydliťharušiťharusiťhovor. zastar. štrôfaťzried. hriakaťsubšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadokmentorovaťpoúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosťpranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chybyfraz. expr.: hovoriť do dušečistiť niekomu hlavufraz. kniž. čítať niekomu levitynespis. kárať


    mentorovať p. karhať, napomínať


    napomínať dôrazne niekoho vyzývať, aby si uvedomil niečo • pripomínaťupozorňovať: napomínal syna, aby sa učil; pripomínal žene, aby navarila; upozorňovať deti, aby si neublížilidohováraťdovrávať (napomínať s výčitkou): prísne dohováral žiakom za ich nepozornosťvarovať (napomínať pred nebezpečenstvom): varoval ho, ale neposlúcholpoúčaťpoučovaťnaúčať (zároveň dávať rady): poúčal, poučoval deti, ako sa majú správaťdidaktizovať: didaktizujúca staršia spisbamoralizovaťmentorovať (poúčať z pozície autority): učiteľ často mentorujehovor. zastar. majstrovať: doma ju stále majstrujúnár. dotrýzňať (Kukučín)


    karhavý vyjadrujúci výčitku, napomenutie • vyčítavýzried. napomínavý: uprieť na niekoho karhavý, vyčítavý, napomínavý pohľadmentorskýkazateľský: mať v hlase mentorský, kazateľský tón


    mentorský ktorý rád poúča, napomína; obsahujúci poúčanie, napomínanie • poúčavý: zaujať mentorský, poúčavý postojkarhavý (ktorý s výčitkou napomína): mentorský, karhavý tón rečimoralizátorskýmoralistickýkniž. mravokárny (ktorý poúča z hľadiska prísnej morálky): moralizátorská, moralistická kázeň; mravokárne ponaučenia


    poúčavý ktorý poúča • poučovateľskýmentorskýkazateľský: poúčavý, poučovateľský, mentorský, kazateľský tón reči


    menzes p. menštruácia


Pozri výraz MEŇ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV