Synonymá slova "ma" v Synonymickom slovníku slovenčiny

matéria 1. p. hmota 1 2. p. látka 1

materiál 1. p. látka 1 2. p. údaj

materialista p. hmotár

materializmus pejor. uprednostňovanie hmotných stránok vecí, túžba po hmotných prostriedkoch • hmotárstvo

materiálny p. hmotný 1, 2

materinčina prvý naučený jazyk, ku ktorému si človek vytvára istý citový vzťah • materčina: našou mater(in)činou je slovenčina • materinská reč • materinský jazyk

materinský 1. p. materský 1, 2 2. p. rodný 2

materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mlieko • hovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty

2. pripomínajúci matku • materinský • láskavý • nežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďom • starostlivý: starostlivá opatera

3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadol • pôvodný • základný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunky • východiskový • pren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu

mati p. matka 1

matica voľná časť skrutky s vnútorným závitom • hovor. matka: matica, matka spadla dovnútra stroja

matička p. matka 2

matka 1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu • mať • mater • mama • rodička (žena, ktorá porodila dieťa): viacnásobná matka, rodička • hypok.: mamka • mamička • maminka • mamuľa • mamuľka • mamulienka • mamušenka • mamušinka • mamuška • mamičenka • mami (obyč. v oslovení) • hovor.: mati • mamina

2. niečo, k čomu má človek citový vzťah ako k matke • matička • poet. roditeľka: zem, naša matka, matička, roditeľka

3. p. matica

matkať p. hmatať

matný 1. ktorý má málo lesku (op. lesklý); ktorý má malú intenzitu žiarenia, zvuku (op. intenzívny) • mdlý: matný, mdlý náter; matné, mdlé svetielko (op. jasné) • nevýrazný • nejasný • slabý: nábytok mal nevýrazný, slabý lesk (op. silný), nejasný, slabý zvuk (op. ostrý, prenikavý) • nepriehľadný • mliečny (o skle upravenom špeciálnou technikou) • neleštený (o povrchovej úprave nábytku): neleštený príborník • zahmlený • zastretý • vodnatý • vodavý • expr. vodový (pripomínajúci hmlu, vodu): uprel na ňu zahmlený, zastretý, vodnatý, vodavý pohľad

2. ktorý nemá prísnu al. viditeľnú podobu • nejasný • nezreteľný • nevýrazný • hmlistý • neurčitý: mať matný, nejasný, nezreteľný dojem; vynárali sa mi nejasné, hmlisté spomienky na detstvo; na tvári mal neurčitý, nezreteľný, nevýrazný náznak úsmevu • neostrý • rozmazaný (obyč. o filme a pod.): neostrá, rozmazaná fotografia

3. p. slabý 2

mátoha p. strašidlo 1

mátožiť 1. p. strašiť 1, 2 2. p. znepokojovať

mátožne 1. porov. hrozný 1, strašný 1 2. porov. malátny 1 3. p. pomaly 1

mátožný 1. p. hrozný 1, strašný 1 2. p. malátny 1

matróna p. žena 1

matróz p. námorník

matúra p. maturita

maturant človek s úplným stredoškolským vzdelaním • abiturient

maturita záverečná skúška na strednej škole • matúra: zložiť maturitu, matúru • kniž. skúška dospelosti

matuzalemský p. starecký; vysoký 2

mau p. mňau

mauzóleum p. hrobka

mávačka palička s pestrofarebnými strapcami • mávadlo

mávadlo p. mávačka

mávať p. kývať 2

mávnuť p. kývnuť

maxi p. dlhý 1

maximálne 1. p. najviac 1, nanajvýš 1, 2, prinajhoršom, prinajlepšom 2 2. p. nadmieru

maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčší • najvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinu • najrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší program • maximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakov • úplný • absolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosť • krajný • vrcholný • hraničný • limitný • limitový • prahový • stropný • stropový • medzný • špičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovca • zvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia

maximum 1. p. najviac 1 2. p. vrchol 2

mazáč p. olejovač

mazadlo p. mastivo

mazanica 1. p. mazanina 1 2. p. čarbanice

mazanina 1. stav. špeciálne upravená hlina na vymazávanie škár, dlážky a pod. • mazanica: cementová mazanina, mazanica

2. p. čarbanice

mazaný p. prešibaný

mazať 1. p. mastiť 1 2. p. špiniť 1 3. p. bežať 1 4. porov. zotrieť

mazivo p. mastivo

mazľavý p. lepkavý 1

mazlena p. mazna

mazna expr. rozmaznaná žena al. rozmaznané dievča • zried. mazlena: zobrať si maznu, mazlenu za ženu • mazuľa

maznáčik p. maznák

maznák rozmaznaný človek, najmä dieťa • rozmaznanec • zried. maznavec • expr.: maznoš • maznáčik • mazniatko

maznať 1. priveľmi sa o niekoho starať a byť k nemu príliš zhovievavý • rozmaznávať: život ho nemazná; rozmaznávajú jedináčika • expr. mazlinkať • kniž. zastar. mazliť: mazlili syna • expr. peľhať (úzkostlivo sa starať): peľhali svoje deti

2. prejavovať niekomu, prejavovať si navzájom lásku nežnosťou, láskaním • láskať: snúbenci sa maznali, láskali; matka maznala, láskala dieťa v perinke • expr.: čankať • mojkať • mazlinkať: čankali, mazlinkali sa; mojkal malé mača

maznať sa 1. prejavovať niekomu lásku slovami, nežnosťou, láskaním • láskať sa: maznal sa, láskal sa s dievčaťom • expr.: ľuľkať sa • mazlinkať sa: iba s ním sa ľuľkala (Dobšinský) • expr. zried. mazuľkať sa (Jesenský) • nár. mazniť sa: deti sa maznili s mačiatkami • expr.: cukrovať sa • hrdličkovať sa • hovor. expr. holúbkovať sa (navzájom): pred svadbou sa cukrovali, holúbkovali

2. p. hrať sa 2

maznavec p. maznák

maznavý 1. prejavujúci kladné city slovami, nežnosťami, láskaním • milý • nežný • láskavý: maznavý, milý, láskavý tón reči; nežné, láskavé pohladkanie • familiárny • dôverný: familiárne, dôverné oslovenie

2. podobný reči malých detí • strojený • afektovaný • neprirodzený: maznavá, strojená, afektovaná výslovnosť; maznavý, neprirodzený tón príhovoru

mazniatko p. maznák

maznica p. mastenica

mazniť sa p. maznať sa 1

maznoš p. maznák

mazuľa p. mazna

mazuľkať sa p. maznať sa 1

mäčkať p. húžvať, mädliť

mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapku • mrviť • expr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstami • stláčať • stískať • žmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovku • expr.: mäkušiť • miagať • zried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozity • húžvať • húžviť • krkvať • krčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterku • skrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal noviny • nár.: mäčkať • mäždiť • madžgať

mäkčeň diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky • hovor. háčik: mäkčeň, háčik nad písmenom

mäkčidlo p. zmäkčovadlo

mäkčiť robiť mäkkým, mäkším • zmäkčovať: mäkčila, zmäkčovala vodu špeciálnym prípravkom • lingv. palatalizovať (artikulovať hlásky na mäkkom podnebí): palatalizované spoluhlásky

mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo) • namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo) • domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäso • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • namäkučko • namäkunko • namäkulinko • namäkuško • domäkučka • domäkunka • domäkulinka • domäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina

2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) • hebko • jemne • poddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánku • príjemne • lahodne: je mu príjemne, lahodne na duši • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • hebučko • hebunko • jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško

3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo) • láskavo • nežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasoch • prívetivo • vľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievča • ústupčivo • povoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne

porov. aj mäkký 3

mäkkosť p. neha

mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúš • poddajný • ohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kov • formovateľný • tvárny: formovateľná, tvárna hlina • vláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cesto • jemný • hebký • hodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperky • sypký • kyprý • ľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôda • riedky • kašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký • hebučký • hebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemný • lahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíka • jemný • tlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčny • pružný • plynulý • harmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systém • oblý • nevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tváre • hud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človek • citlivý • dobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá žena • súcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechy • poddajný • povoľný • ústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahu • prístupný • zhovievavý • blahosklonný • znášanlivý • tolerantný • kniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politik • nežný • milý • láskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie

mäkkýš p. slaboch

mäknúť stávať sa mäkším, obyč. pôsobením tepla (op. tuhnúť, tvrdnúť) • topiť sa: maslo v teple mäkne; syr sa topí • taviť sa (pri vysokej teplote; o kovoch): zlato sa taví • roztápať sa • rozpúšťať sa: torta sa roztápa; krém sa rozpúšťa po tanieri

mäkučko, mäkunko, mäkulinko, mäkuško p. mäkko 1, 2

mäkučký expr. veľmi al. príjemne mäkký • expr.: mäkušký • mäkunký • mäkulinký • mäkučičký: mäkučký, mäkušký mach; mäkunký, mäkulinký, mäkučičký uterák