Synonymá slova "maši" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 30 výsledkov (1 strana)

  • masakra hromadné zabíjanie bezbranných al. slabších • masakerkrviprelievanievraždenie: nebol to boj, bola to masakra, bol to masakerexpr. mäsiarčina


    mäsiarčina 1. p. mäsiarstvo 1 2. p. masakra


    mäsiarstvo 1. mäsiarsky odbor • hovor. mäsiarčina: išiel sa učiť mäsiarstvu, mäsiarčine

    2. predajňa mäsa • zried. mäsiareňzastaráv. jatka: kúpiť mäso v mäsiarstve, v jatkevýsek


    mäsiarčiť p. ničiť 3


    ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

    2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

    3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


    mäsiareň p. mäsiarstvo 2


    sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípanýchbravbravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať bravakŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnikprasa (mláďa svine): prasa kvičíprasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicumangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban)hovor.: mašicamašurahypok.: mašomaškonár.: vepor (Šoltésová)bravčo

    2. p. podliak, nemravník, chlipník


    mašina 1. p. stroj 2. p. vlak


    prístroj technické zariadenie na vykonávanie istých fyzikálnych al. chemických dejov • aparát: premietací, fotografický, hasiaci prístroj, aparáthovor. sprava: cirkulárka, telefón je užitočná spravaautomat (automatický prístroj): hrací automathovor. zastaráv. al. expr. mašina

    p. aj stroj


    stroj zariadenie premieňajúce jednu energiu na druhú al. vykonávajúce prácu: spustiť stroj, pracovať pri stroji; počítací stroj (počítač) • mechanizmus: stavebné mechanizmyprístrojaparát (jednoduchší stroj): merací prístroj, aparáthovor. zastaráv. al. expr. mašina: šijacia mašinapejor. zastar.: verkverkeľvergeľ


    vlak koľajový dopravný prostriedok na prepravu osôb al. tovaru: osobný vlak, nastúpiť do vlaku, zmeškať vlaktransport (vlak naložený niečím): vojenský transportrýchlik (vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť) • expres (diaľkový rýchlik) • hovor. motorka (motorový vlak) • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: sadnúť na mašinuhovor. zastar. železnica: po trati sa ženie železnica (Rázus)subšt.: osobák (osobný vlak), motorák (motorový vlak)


    mašinéria p. mechanizmus 1


    mechanizmus 1. zariadenie, pomocou ktorého sa niečo uvádza do činnosti al. sa nastavuje • mechanika: mechanizmus, mechanika klavírapejor. mašinériaústrojenstvo (pohonný mechanizmus)

    2. p. stroj


    systém usporiadanie súvisiacich jednotlivín do celku; súhrn prvkov, medzi ktorými existujú isté vzťahy: demokratický systémsústava: nervový systém, nervová sústava; mzdová, školská sústavaštruktúra (spôsob usporiadania prvkov istého systému vnútri tohto systému): štruktúra jazykastavbavýstavba: stavba, výstavba románuzloženie: zloženie pôdyskladba: skladba obyvateľstvazriadenie (vnútorná organizácia istej spoločnosti): štátne zriadenierežim (vládny systém): nastoliť nový režimporiadok: do veci treba vniesť poriadokmechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou; sústava ustálených úkonov): mechanizmus hodín; remeselný mechanizmusodb. textúra (vnútorné usporiadanie): textúra tkaninyanat. trakt: zažívací traktpejor. mašinéria (zložitý, mechanicky fungujúci systém): byrokratická mašinériakniž. ustrojenieústrojenstvo: psychické ustrojenie človeka, pohybové ústrojenstvo


    rušňovodič železničný pracovník, ktorý vedie rušeň • strojvodcastrojvodičhovor. zastar. mašinista


    strojník odborník obsluhujúci stroje a starajúci sa o ne: lodný strojníkhovor. zastaráv. al. expr. mašinista


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    mašírovať p. ísť 1


    pochodovať kráčať pravidelným pochodovým krokom • hovor. zastar. mašírovať: ulicou pochodovali, mašírovali vojacidefilovať (pochodovať pri slávnostnej prehliadke): na námestí defiluje vojsko

    p. aj ísť 1


    masírovať ošetrovať telo a svaly masážou • robiť masáž: masér masíroval hráčov; robila si masáž tváre


    dužnatý, dužinatý majúci (bohatú) dužinu (o plodoch, rastlinách): duž(i)naté ovociemäsitýmäsnatý: dužinatá, mäsitá, mäsnatá paprika; mäsitý hríbšťavnatý (s dužinou bohatou na šťavu): šťavnaté jablká, pomaranče


    mäsitý 1. obsahujúci mäso v hojnej miere • mäsnatý: mäsitá, mäsnatá tvártučnýplný: mäsitý, tučný zátylok (op. chudý), tučné, plné pery (op. úzke, tenké) • hrubý (op. tenký): mäsitý, hrubý nos

    2. majúci bohatú dužinu • dužnatýdužinatý: mäsité, dužnaté, dužinaté huby; dužnaté, dužinaté listy aloy


    tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstýtelnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlapokrúhlyguľatýexpr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčkanár. jablčistý: jablčisté prasiatkoplnýzaokrúhlenýoblýkyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčinakorpulentnýobjemnýzavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postavamäsitýmäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté rukysadlovitýsadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasaloobéznypretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudízažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáčhovor. silný: je silnejšej postavyplnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletnýmolet (neskl.): plnoštíhla, moletná dámaexpr.: tučnučkýtučnulinkýtučnunkýtlstučkýtlstunkýtlstulinkýguľatučkýzaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätkoexpr. zried. tučnastý (Jesenská)expr. pretučný: tučný, pretučnýexpr.: vykŕmenývytučnenývytučený: dobre vykŕmený, vytučnenýexpr.: rozkysnutýrozkydnutýpejor.: pupkatýbruchatýbachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchárahovor. pejor.: vypasenýdopasenýrozpasenývyžratý: vypasený, vyžratý ako prasapren. pejor.: opuchnutýspuchnutýnár. expr.: odudlavenýnaváľaný: odudlavený, naváľaný zadoksubšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčovýsvinskýprasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

    2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1


    hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

    2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

    3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


    masívny 1. ktorý tvorí masív ako zemský útvar al. veľmi veľký celok (op. malý) • mohutnýobrovský: masívne, mohutné, obrovské braloveľký: masívna, veľká stavbahrubý (masívny do hrúbky): masívna, hrubá vrstva snehu

    2. ktorý je veľký a zároveň zhotovený z odolného materiálu (op. slabý, krehký) • pevnýmocnýsilný: masívny, pevný, mocný nábytok; mocná, silná posteľhrubý (op. tenký): masívna, hrubá reťazťažký (op. ľahký): masívna, ťažká brána


    mohutný ktorý má nezvyčajne veľké rozmery, menej často aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. malý) • veľkýmocnýsilný: mohutná, veľká stavba; mocná, silná šija; mocný, silný prúd vody; zapôsobil na mňa mocným, silným dojmomobrovskýohromnýnesmierny: obrovské stĺpy; obrovská, ohromná sila príboja; cítil obrovské, nesmierne nutkanie odísť (op. slabé) • statnýrobustnýhovor. dúži (mohutný čo sa týka vzrastu; op. útly): vyrástol na statného, robustného, dúžeho mládencamasívnypevnýhrubý (mohutný čo sa týka rozmerov): masívne steny kláštora; masívna, pevná reťaz; pevné, hrubé múryobjemnýrozložitý (mohutný čo sa týka objemu, rozlohy): objemná kniha; rozložitý hradgigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco mohutný rozmermi, hodnotou; op. nepatrný): gigantické, kolosálne súsošie; gigantická, monumentálna pyramídaveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou mohutnosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny kráľovský palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýpreveľký: mohutné, ozrutné, obrovité chlapisko; ozrutánsky, velikánsky, veličizný gaštan; je v ňom mohutná, velikánska, preveľká túžba po poznaníexpr. obludný (svojou mohutnosťou vzbudzujúci hrôzu): mohutné, obludné rozmery stavbyexpr.: herkulovskýherkulesovskýgoliášsky: herkulovská, goliášska postavaexpr.: hromovýdunivý (o zvuku, ktorý má veľkú intenzitu; op. slabý, tichý): ozval sa mohutný, hromový, dunivý hlas zvona


    pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhýtvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obalnerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmotanepoddajnýneohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivohúževnatý: húževnaté drevotrvácitrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látkasúdržnýkompaktnýkonzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masamasívnysilnýhrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niťkožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránkaodb. rigidnýexpr. prepevný (veľmi pevný)

    2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatnýhovor. dúžizdravýjadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlaptuhýsilnýmocnýpren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svalyodolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmusdobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravieurastenývyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

    3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silnýhúževnatývytrvalýneoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčenínezlomnýnezdolnýnezničiteľnýnepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného duchaskalopevnýtrvalýtrvácnynemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutienepodkupnýnepodplatnýpren. žulový (o charaktere človeka) • železnýpren. oceľový: mať železné, oceľové nervystály: stály vzťahnezmeniteľnýnezvratnýnepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmyselkniž.: neochvejnýneotrasiteľnýnerozbornýpren.: nerozbitnýnedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednotanerozlučnýneoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojicasúdržnýstmelenýskĺbenýkniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektívpren. rigidný

    4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivýstacionárnyneprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavecfixnýfixovaný: fixné lano

    5. ustálený dohodou • fixnýstály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

    6. p. istý 2


    ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vreciaexpr.: stokilovýstocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlapťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny nákladmohutnýmasívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skalypriťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovyzried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

    2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná bránamohutný: mohutný starožitný nábytoknevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

    3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavýneľahkýobťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cestyúpornýhúževnatý: úporný, húževnatý bojnáročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienkyzložitýkomplikovanýneriešiteľnýnezvládnuteľnýnesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príkladpren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný textúmornýúnavnývyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanietvrdýexpr. chlapský: tvrdá, chlapská prácaotrockýexpr.: lopotnýkrvopotnýkonskýexpr. zried. potnýzried. potutvárnyexpr. zried. mozoľnatýpren. expr.: galejníckygalejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka prácakrutýneľudskýpren. expr.: psípsovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osudkniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robotakniž. trudnýzried. trudnatýhorkýtrpkýpren.: tŕnistýtŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púťkrušný (ťažký a smutný): prišli krušné časypriťažký (priveľmi ťažký)

    4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovenývydýchanýnedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

    5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký


Pozri výraz MAŠI v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: zzr, ardop, ocp, cpp, udd, pdx, cmj, rto, aima, zna, ols, aj1, tå åˆ, ujl, omp
Slovník skratiek: šs, y25, sce, fyp, srg, q60, f68, w83, c71, mme, vpx, gvy, inr, mum, ocd
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV