Synonymá slova "mät" v Synonymickom slovníku slovenčiny

mátožiť 1. p. strašiť 1, 2 2. p. znepokojovať

mátožne 1. porov. hrozný 1, strašný 1 2. porov. malátny 1 3. p. pomaly 1

mátožný 1. p. hrozný 1, strašný 1 2. p. malátny 1

matróna p. žena 1

matróz p. námorník

matúra p. maturita

maturant človek s úplným stredoškolským vzdelaním • abiturient

maturita záverečná skúška na strednej škole • matúra: zložiť maturitu, matúru • kniž. skúška dospelosti

matuzalemský p. starecký; vysoký 2

mäta lúčna rastlina s fialovými kvetmi a výraznou mentolovou vôňou • hovor. promincľa: vôňa mäty, promincle

mätenica, mätenina, mätež p. zmätok 2

mätežiť p. zmätkovať

mätežný p. zmätený 1

miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätie • privádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakov • expr.: motať • mítoriť: Nemotaj ma pri čítaní! • expr. mátať: čosi mu máta hlavu • mýliť • zavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslami • dezorientovať • expr.: balamutiť • baláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečami • konšternovať • kniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

nabažiť sa expr. uspokojiť túžbu po niečom • nasýtiť sa • mať dosť: už sa nabažil, nasýtil voľnosti; má dosť cestovania • presýtiť sa • prejesť sa (príliš sa nasýtiť): človek sa nikdy nepresýti, nepreje dobrého vzduchu • hrub.: nažrať sa • prežrať sa: nevie sa nažrať prepychu; už sa prežral zábav

nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavať • nadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovi • držať • sympatizovať • mať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovi • žičiť • priať • byť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialo • byť na strane • držať stranu • kniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravde • podporovať • napomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkym • hovor. drukovať • fraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčom • byť fanúšikom • hovor. fanúšikovať • subšt. fandiť: je fanúšikom Slovana

namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodu • pripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sám • protirečiť • odporovať • oponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičom • ohrádzať sa • ohradzovať sa • protestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvu • hovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o deti • protiviť sa • priečiť sa • stavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovi • zastar. nadmietať (Timrava)

námorník člen posádky námornej lode • zastar.: matróz • mornár

nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sa • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajú • počítať • rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sám • myslieť (si) • predpokladať • usudzovať • predvídať • kniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťazia • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa • expr.: hútať si • šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane

nejasný 1. ktorý nie je (dosť) dobre vnímateľný, najmä zrakom a sluchom (op. jasný, zreteľný) • temný • tmavý • špinavý (o nejasných farbách, ich odtieňoch; op. žiarivý, svetlý) • nezreteľný • rozplývavý: v diaľke vidno nejasné, nezreteľné obrysy hôr; vydával nejasné, nezreteľné zvuky • nevýrazný • mdlý (ktorý nemá vyhranenú, presnú podobu; op. výrazný): bábätko má ešte nejasné, nevýrazné črty tváre; usmieval sa na mňa mdlým úsmevom • rozmazaný (o fotografii): pozadie na fotografii je rozmazané • zrnitý (o televíznej obrazovke) • zastretý: spievala nejasným, zastretým hlasom • zamračený • zatiahnutý (o oblohe)

2. nie dosť jednoznačný, významovo nie presne určený (op. jasný, zreteľný) • nezreteľný: hovoríš vždy v nejasných, nezreteľných náznakoch • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: na detstvo mi zostali iba nepresné, neurčité, hmlisté spomienky; o budúcnosti mám iba hmlisté, matné predstavy • nevyhranený (bez presných ohraničení): zaujať nevyhranený postoj • nezrozumiteľný (op. zrozumiteľný): nepochopil som tvoj nezrozumiteľný výklad • difúzny • rozptýlený (o myslení) • neartikulovaný (nezreteľne členený na hlásky): vydávať neartikulované zvuky • nejednoznačný • vágny • dvojznačný • dvojzmyselný (ktorý sa dá rozlične, dvojako chápať, vysvetľovať): definícia nesmie byť nejasná, nejednoznačná; slovo má nejasný, dvojznačný, dvojzmyselný význam • popletený • pomotaný • zmotaný • prekrútený • hovor. skomolený (bez logickej následnosti): skomolené, popletené vysvetlenie • neujasnený (nie do konca, úplne premyslený): mať neujasnené plány do budúcnosti • nevyjasnený • nevyriešený (bez konečného rozhodnutia): nevyjasnená, nevyriešená situácia

nenávidieť cítiť k niekomu, k niečomu nenávisť, nelásku, odpor • nemať rád • neľúbiť: nenávidí nespravodlivosť; nemá rád svojich susedov • mať odpor (k niečomu): má odpor k alkoholu • neznášať: neznáša klamstvo • kniž. nevražiť: nevraží na vedúceho

nepriehľadný cez ktorý nevidieť (op. priehľadný) • nepriezračný • nepriesvitný: nepriehľadné, nepriesvitné sklo; nepriezračný papier • matný • mliečny • pren. slepý (o skle): mliečne, matné obločné sklo • opálový (o skle): nepriehľadné, opálové žiarovky

neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý) • nejasný • rozmazaný • rozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúry • nepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveď • nezreteľný • kniž. ambivalentný: ambivalentné správanie • pren.: hmlistý • zahmlený • matný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienky • nevyhranený • expr. bezfarebný • kniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýl • nedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocit • nevýrazný • bezvýrazný • pejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľad • beztvarý • beztvárny: beztvará, beztvárna masa • kniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojem • hovor.: (taký) nijaký • ani taký, ani onaký • fraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslaná • expr.: tajomný • záhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu

obletovať expr. uchádzať sa o náklonnosť niekoho • expr.: obletúvať • krútiť sa • točiť sa • fraz. mať sa okolo niekoho: obletuje vedúceho, krúti, točí sa okolo neho, aby získal prednosť; Musíte sa mať okolo našej mamy! • hovor.: kurizovať • brať na niekoho (pri prejavovaní ľúbostného citu): kurizoval spolužiačke, bral na susedu • dvoriť (vo vzťahu muža k žene): dvoriť dievčaťu • expr. hrkútať (okolo niekoho)

obľúbiť si získať citový vzťah k niekomu, niečomu, nájsť potešenie, uspokojenie v niečom • mať rád: už si obľúbil, už má rád nový domov • nájsť/mať zaľúbenie • nájsť/mať záľubu: našiel, má zaľúbenie, záľubu v koňoch • zamilovať si: zamilovala si južné Slovensko • zamilovať sa: zamiloval sa do svojho povolania • zaľúbiť sa (iba 3. os.): zaľúbilo sa mu spievať, zaľúbil sa mu šport • prilipnúť (k niekomu, niečomu): prilipol k novým známym, k mestu • hovor. priľúbiť si: priľúbil si susedovie deti • zried. prichcieť (dodatočne si obľúbiť): veď on nevestu prichce

obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu

obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom

obstáť 1. vedieť, byť schopný stáť dlhší čas na jednom mieste; byť schopný zaoberať sa istou činnosťou dlhší čas (často v zápore) • vystáť • vydržať: neobstál, nevystál, nevydržal (stáť) v rade ani hodinu; neobstojí, nevydrží pri knihe ani chvíľu • udržať sa (na nohách): od slabosti sa sotva udržal na nohách • zastar. obstáť sa (Timrava) • obsedieť • zotrvať (byť schopný zaoberať sa činnosťou dlhší čas): neobsedí, nezotrvá doma dlhší čas

2. ukázať sa ako vyhovujúci, dosiahnuť kladný výsledok • osvedčiť sa: pred komisiou (dobre) obstál, osvedčil sa; obstojí pri skúškach • vyhovieť • byť vyhovujúci: argument, názor nevyhovel, nebol vyhovujúci • uplatniť sa (stať sa platným): dobre sa vo funkcii uplatnil • kniž. uspieť • mať úspech: chce uspieť, chce mať úspech za každú cenu

3. p. obísť 4 4. p. zaobísť sa

obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne

opátka predstavená ženského kláštora • zastar.: abatiša • matka predstavená

opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o chorého • brať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opateru • mať v opatere: rodičov má v opatere dcéra • ošetrovať: ošetruje stromy • obsluhovať: obsluhuje dojnice • pestovať • hovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú reč • obchádzať • obchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinu • bedliť • bdieť • dávať pozor • dozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na stroje • varovať: ostať doma varovať dom • chovať • kŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu

oplývať mať bohatosť hmotných vecí al. duchovných hodnôt • mať hojnosť (niečoho) • byť bohatý (na niečo): oplývať peniazmi, majetkami, mať hojnosť peňazí, majetkov • prekypovať • kypieť (týka sa nehmotných vecí): prekypovať, kypieť veselosťou, zdravím, optimizmom • iskriť • expr. sršať (myšlienkami, nápadmi, vtipmi) • hýriť (mať niečoho nadbytok): lúka hýri kvetmi, farbami

p. aj topiť sa¹ 2

orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať sa • mať rozhľad • mať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľad • byť informovaný: v odbore je dobre informovaný • rozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sa • zacieľovať sa • upriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakoviny • sústreďovať sa • smerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mieru • kniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmy • poznať: pozná len vlastný prospech

osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osoh • ísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží mu • slúžiť • pomáhať • prospievať • byť na úžitok • ísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok? • byť cenný • mať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutoční • byť platný: vaša pomoc nám nie je platná • expr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žíri • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu

pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sa • pamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho meno • hovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje

2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdravie • starať sa: starať sa o blaho rodiny • myslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vás • rátať • počítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi

pauzovať hovor. mať prerušenú činnosť (obyč. pracovnú) na istý čas • mať pauzu • mať prestávku: futbalová liga pauzuje, má pauzu; nedoviezli materiál, musíme pauzovať, musíme mať prestávku

peňažný týkajúci sa peňazí, financií • finančný: peňažné, finančné zdroje; finančný kapitál • peňažitý • materiálny: peňažitá, materiálna odmena, podpora (op. duchovná) • kapitálový

plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plán • mať v pláne • chystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatrenia • zamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľom • pripravovať • strojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopredu • projektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mesta • hovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januári • kniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkov • organizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazd • snovať • snuť • osnúvať (tajne plánovať)

plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti

platiť 1. dávať peniaze za niečo • vyplácať: platiť, vyplácať v hotovosti, šekom • hradiť • uhradzovať • uhrádzať (platiť trovy, výdavky): hradiť, uhrádzať náklady na dopravu • financovať (dávať peniaze na niečo): stavbu financuje zahraničná firma • preplácať (platiť viac, ako je náležité): preplácať tovar • subšt. cálovať: veľa som za kabát cáloval

2. odmeňovať platom • dávať plat: platiť učiteľa hudby, dávať mu plat

3. byť uznávaný, záväzný • byť v platnosti • mať platnosť: vyhláška ešte platí, ešte je v platnosti, ešte má platnosť; staré peniaze už neplatia, nemajú platnosť • účinkovať (byť účinný): prísnosť naňho neplatí, neúčinkuje

4. p. týkať sa 1

počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali

počkať 1. zotrvať istý čas v očakávaní niekoho al. niečoho • vyčkať: počkali, vyčkali na vhodný okamih • dočkať: doma sme počkali, dočkali na otcov návrat; dočkáme, kým všetci odídu • zried. pomeškať (Švantner) • postriehnuť (si) • postriezť (si) (tajne, skryte počkať): postriehnuť, postriezť si na dievča, na korisť

2. prejaviť trpezlivosť pri niečom • dočkať • vyčkať • mať strpenie: s kúpou treba ešte počkať, dočkať, vyčkať; počkajte, buďte trpezliví, majte strpenie, vrátim všetko • pozhovieť • zhovieť • zried. prehovieť (trpezlivo počkať): úžerník mu už nechce pozhovieť, zhovieť • prečkať • vydržať (počkať do konca): treba prečkať, vydržať a neprenáhliť sa • odložiť (niečo na neskorší čas): konečné riešenie sme ešte odložili, ešte sme s ním počkali

podariť sa úspešne sa uskutočniť, úspešne skončiť, dosiahnuť úspešný výsledok • vydariť sa: majstrovstvá sa slovenským hráčom podarili, vydarili • byť úspešný • mať úspech: operácia je úspešná; program mal úspech • vyjsť: plán nám vyšiel • zastaráv. udať sa: udalo sa mu odviezť sa do mesta kočom • expr. pošťastiť sa: manželom sa pošťastilo nájsť byt • hovor. expr. poťapiť sa: poťapilo sa mi stretnúť starého známeho

podnapiť sa mierne sa opojiť alkoholom • pripiť sa • podpiť sa: chlapi sa v krčme rýchlo podnapili, pripili, podpili • hovor. expr.: potrundžiť sa • zried. potrunčiť sa • podgurážiť sa • expr.: uhnúť si • prihnúť si: hneď vidieť, že si uhli, prihli • expr. potúžiť sa • žart.: podkovať sa • podkuť sa • fraz.: mať v hlave • mať pod čapicou/pod klobúkom/pod čepcom • mať lampáš v hlave (byť mierne opitý) • byť v nálade • expr.: byť chytený • byť frcnutý • byť drgnutý • byť koštovaný (Timrava) • expr.: mať špičku • mať špicu

p. aj opiť sa, vypiť si

pochádzať mať niekde, v niečom začiatok, vznik • pochodiť: pochádzať, pochodiť z Oravy • byť: je z bohatej rodiny • mať pôvod: nepriateľstvo má pôvod v dávnom spore • koreniť • fraz. mať korene • kniž.: tkvieť • väzieť (byť ukrytý): nevedomosť korení, tkvie, väzí v nezáujme • hovor.: regrutovať sa • grupovať sa: odoberatelia časopisu sa regrutujú, grupujú z národne orientovaných občanov

pochybovať prejavovať, vyslovovať pochybnosť, neistotu • mať pochybnosť: pochyboval, mal pochybnosť, či vlak stihne • nemať istotu • nebyť si istý • byť neistý: nemá istotu, nie si je istá, či skúšku spraví • nedôverovať • neveriť (silno pochybovať): nedôveruje, neverí jeho rečiam

pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestu • nenáhlivo • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: ponenáhle • ponenáhlo • poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dvere • zvoľna • pozvoľna • voľne • zastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinou • ťažko: auto sa rozbiehalo ťažko • ospanlivo • ospalo • malátne • expr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal ruku • lenivo • expr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličky • expr.: piplavo • prplavo • šiplavo • hovor. expr.: babravo • babrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostí • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zeme • fraz. z kroka na krok • slimačím tempom • subšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

porov. aj pomalý 1

2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalo • zvoľna • pozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredie • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodol • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

3. vyjadruje výzvu • počkaj • počkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvoje • expr.: pomaličky • pomalinky

4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásoby • takmer • temer • bezmála • expr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišiel • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky

potratiť 1. (o žene) predčasne stratiť plod • mať potrat: potratiť, mať potrat v treťom mesiaci • lek. abortovať

2. p. stratiť 1

pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešenia • zapríčiňovať • robiť • arch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľ • zaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlaku • privolávať • privodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťaž • prinášať • donášať • navodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodné • pripadať • javiť sa • vidieť sa • prichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemná • ukazovať sa • predstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačito • vyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývať • účinkovať • mať vplyv • mať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľ • pracovať • hovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizácie • kniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutí • subšt. serepľovať

pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojom • byť zamestnaný • mať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracuje • hovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od rána • expr.: robotiť • nádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovať • hovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za troch • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • hrdlovať • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • plahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiť • mozoliť • hlušiť • moriť sa • mordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na poli • subšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefunguje • ísť (náležite): motor ide dobre • bežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno

prameniť 1. vychádzať z nejakého (obyč. prírodného) zdroja • vyvierať: rieka Nitra pramení, vyviera pod Kľakom • vytekať: potok vyteká z jazera • vystrekovať • striekať: neďaleko vystrekuje, strieka minerálny prameň • kniž. prýštiť: zo skaly prýšti životodarný mok • poet. tryskať

2. mať pôvod v niečom • pochádzať • pochodiť (z niečoho): jeho odvaha pramení, pochádza z pevného presvedčenia o správnom konaní • vychádzať: popud vychádza od rodičov • kniž.: tkvieť • väzieť (byť následkom niečoho): neúspech tkvie, väzí v ich nepripravenosti • kniž.: vyrastať • koreniť • mať korene: zlo korení v netolerantnosti • kniž. vyvierať: ich odpor vyvieral z nenávisti

prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajom • viesť • ťahať sa • tiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru? • kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušene • diať sa • robiť sa • odohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veci • uskutočňovať sa • konať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

3. porov. prebehnúť

prevažovať byť početnejší • mať prevahu • byť v prevahe • prevládať: v triede prevažovali, mali prevahu dievčence; v hore majú prevahu, sú v prevahe, prevládajú buky • kniž.: panovať • kraľovať (byť všeobecne rozšírený): v rodine panovali židovské zvyky • dominovať: v súťaži dominovala šikovnosť nad silou

priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odporný • byť protivný • protiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odporné • príkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčia • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé reči • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzuje • nár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumu • byť proti • nezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčením • kolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovať • vzpierať sa • protiviť sa • vzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahneš • zdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohu • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravdu • vadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiť • hašteriť sa • pejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvo • zastaráv. potýkať sa • subšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová) • fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti

prisniť sa obyč. neos. ukázať sa, zjaviť sa vo sne • mať sen (o kom, o čom): prisnilo sa mi, mal som sen o ďalekých krajoch • zried. prisnívať sa • prividieť sa • zazdať sa: možno sa ti to len (vo sne) prividelo, zazdalo • posnívať sa (viackrát, o rozličných veciach): človeku sa všeličo posníva • zasnívať sa: krásne veci sa mi zasnívali • expr. popliesť sa: v túto noc sa mi zasa o tebe čosi poplietlo

protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponoval • odporovať • nesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiť • polemizovať • viesť polemiku • hovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemiku • namietať • mať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietky • protiviť sa • vzdorovať • vzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmi • expr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätí • subšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči

protiviť sa² vzbudzovať nechuť, odpor, hnus • byť protivný • byť odporný: protiví sa mi, je mi protivné ranné vstávanie; niektoré jedlá sa mu protivia, sú mu odporné • priečiť sa • príkriť sa: prieči sa, príkri sa mi znova prosiť o dovolenie • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať fyziologický odpor): zdochlina sa mu hnusila, ošklivila; bridí sa mi to jesť • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takej robote mám odpor; vaše spôsoby ma odpudzujú • nár. hudiť sa

rečniť 1. mať verejný prejav • mať reč • držať reč • prednášať: rečnil, mal reč o nových úlohách; prednášal na zhromaždení

2. p. hovoriť 1

rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpekt • mať vo vážnosti • mať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte starších • vážiť si • ceniť si: váži si, cení si svojich priateľov • ctiť (si) • uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičov • uznávať • dať na: Vysvetli mu to, na teba dá! • zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady

2. p. uznať 2, zachovať 2

robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1

rodný 1. blízky rodom • vlastný • svoj (op. nevlastný, cudzí): je to jej rodná, vlastná sestra; nespoznať rodného, vlastného, svojho syna • expr. zried. rodnučký (obyč. v oslovení): brat môj rodnučký

2. súvisiaci s rodiskom, narodením, rodovou al. národnou príslušnosťou • svoj: navštíviť rodný, svoj kraj, dom • materinský: materinská reč, materinský jazyk • krstný (o mene danom pri narodení, krste)

rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovať • odb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiach • súdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinný • mať posledné slovo: u nás má posledné slovo otec • pejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkoval • rozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mama • rozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár

2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy

rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíš • vidieť • kniž. ponímať: správne videl, ponímal veci • vyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiach • brať • vykladať si • vysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slová • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápe • mať porozumenie • mať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnaký • byť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajedno • nájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

4. p. vyznať sa² 1, 2

skúška 1. zisťovanie, overovanie kvality, vlastnosti, primeranosti niečoho • zastaráv. próba: ísť ku krajčírke na skúšku, próbu šiat • test (skúška na zistenie hodnôt, vlastností): mikrobiologický test

2. kontrola a hodnotenie vedomostí, obyč. v škole: podrobiť sa skúške • test (skúška na zistenie vedomostí, schopností): písať test z matematiky • maturita • matúra (záverečná skúška na strednej škole): byť pred maturitou • hovor. písomka (písomná skúška) • hovor. štátnica (štátna skúška): urobiť štátnicu • hovor. prijímačky (prijímacie skúšky) • zastar. exámen (záverečná skúška na konci školského roka): zložiť exámen

3. prípravné predvedenie dramatického, hudobného a pod. diela: koncertná skúška • hovor. generálka (generálna skúška): verejná generálka

4. p. trápenie 5. p. pokus

slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

p. aj chudý

2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký

3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)

4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý

5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2

smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k moru • kráčať • ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domov • letieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavy • plávať (na vode): loď pláva do prístavu • hovor.: kerovať • karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hrad • kniž. spieť • dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemu • ísť: ide pomaly k svojmu cieľu • vyvíjať sa • postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncu • ústiť • vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriť • cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otec • obracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na nás • kniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra • mať tendenciu • hovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku

snívať sa obyč. neos. v spánku prežívať rozličné deje, predstavy • mať sen: snívalo sa mi o koňoch, s koňmi; mal som pekný sen • expr. neos. pliesť sa: každú noc sa mi pletie o mori • hovor. expr. neos. trepať sa: čosi sa mi nad ránom trepalo o tebe

sobášiť sa podstupovať svadobný obrad • mať sobáš • uzavierať manželstvo: sobášili sa, mali sobáš, uzavierali manželstvo v Dóme sv. Martina • svadbiť sa • mať svadbu (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu)

p. aj ženiť sa, porov. vydať sa 1

sopliť (sa) 1. vylučovať z nosa hlien • trocha hrub.: mať sopeľ • mať sople: dieťa soplí, má sople, sopeľ • smrkať (nosom poťahovať vylučovaný hlien) • siakať (vyfukovať z nosa hlien)

2. p. plakať, fňukať

spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujú • zlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčili • schádzať sa • schodiť sa • zbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhle • stretať sa: chodníky sa ďalej stretajú • stýkať sa • dotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cesty • splývať • zlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťou • odb. fuzionovať • kniž.: snúbiť sa • družiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotou • kniž. zastar.: pojiť sa • reťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťazia • kniž. páriť sa: tma sa so svetlom pári • biol. kopulovať (o bunkách)

2. uzatvárať spojenectvo • združovať sa • hovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírody • zoskupovať sa • organizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkoch • práv. spolčovať sa • pejor. spantávať sa • expr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemu • hovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

p. aj spolčovať sa

3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieť • mať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkým • vzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky

spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne • kniž.: prebývať • dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj • kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati • hľadieť • pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ • mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne • byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo? • kniž. tkvieť • väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci • kniž.: koreniť • mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine • pochádzať • pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie • zastaráv.: pozostávať • záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety

spolucítiť kniž. mať pochopenie pre bolesť, starosti, problémy iného • kniž. súcitiť: spolucítim, súcitím s vami vo vašom nešťastí • mať súcit: nemá s nikým súcit • cítiť (mať sociálny, humánny cit k niekomu): cíti s chorým

srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienok • konať veľkú potrebu • mať stolicu • vyprázdňovať sa • vyprázdňovať si črevá • klásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiť • ondieť • ondiať • hovor.: špiniť • špintať • expr.: fákať • hnusiť • hrub. sviniť: psy svinia v parku • trúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)

2. p. mrzieť, hnevať

stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosť • mať dosť • postačovať • postačiť • dostačiť • dostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačuje • vystačiť • vystačovať: múka do nového nevystačí • vyjsť: s peniazmi ešte vyjdem • dochádzať • dochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačí • vystačiť: vystačím držať krok s vami • vládať • stihnúť • môcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom čase • vedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliť • arch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúť • stíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhali • mať čas • mať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadok • zastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

starecký ktorý je typický pre starca • dedovský • dedkovský: odkedy si ho pamätám, stále má rovnaký starecký, dedovský, dedkovský výzor • matuzalemský: matuzalemská postava • zostarnutý: myseľ má už celkom zostarnutú; zostarnutá tvár • senilný (telesne aj duševne slabý): niet s ním reči, je načisto senilný • roztrasený (od staroby): pozorovala babkine roztrasené pohyby • starý: staré, ale žiariace oči

stáť² mať hodnotu vyjadrenú obyč. v peniazoch • mať cenu: fľaša koňaku stojí, má cenu 200 korún; Koľko to stojí? Akú to má cenu? • hovor. koštovať: Koľko koštuje meter látky? • hovor. prísť: tovar takto príde lacnejšie

stavať sa 1. prejavovať k niekomu, niečomu istý postoj • mať/zaujímať postoj • mať/zaujímať stanovisko: k veci má kladný postoj; k vyhláseniu zaujíma záporné stanovisko

2. p. zasadzovať sa 3. p. tváriť sa

stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiť • mať čas • mať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúť • dostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihneš • zachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v hore • chytiť • dochytiť: ešte som poštára (do)chytil • stretnúť: stretlo ho nešťastie • zájsť • prikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3

strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiak • mátoha • príšera • prízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízraky • čudo: veriť v čudá • duch: v zrúcaninách strašia duchovia • expr.: bobák • bubák • bobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákom • fantóm • vidina • kniž.: fantazma • fantazmagória • pren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu

2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohrade • plašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastroš • panák: panák v maku

strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátať • expr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani

2. naháňať strach • ľakať • desiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaru • expr.: mátať • mátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu • plašiť • znepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontu • expr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrť • pren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle

3. p. vyhrážať sa

strašný 1. ktorý vyvoláva strach, vzbudzuje pocit strachu, hrôzy al. zároveň aj odporu • hrozný • hrozivý: strašná, hrozná, hrozivá moc; hrozné, hrozivé zvuky nočného lesa • desivý • desný (vyvolávajúci veľký strach, des): desivá, desná atmosféra • strašidelný • hrôzostrašný • kniž. hrôzyplný: strašidelný zámok; vyhýbať sa povestnému hrôzostrašnému, hrôzyplnému miestu • mátožný (podobný mátohe vytvorenej obyč. bujnou fantáziou): stromy sa v tme menili na mátožné postavy • pren. apokalyptický (zodpovedajúci apokalypse): apokalyptické výjavy • príšerný • obludný • monštruózny • ohavný • zverský: morili ju príšerné, obludné sny; zmocnila sa ho zverská hrôza • ohromujúci • úžasný: ohromujúce, úžasné výkriky • diabolský • démonický • mefistofelovský • mefistovský (podobný diablovi, démonovi): diabolská tvár, démonické sily • gorgónsky (podobný Gorgóne z gréckej mytológie) • expr.: hrozitánsky • strašlivý • pekelný • kniž. infernálny: hrozitánske, strašlivé vidiny; pekelná zbraň • poet. hrôzonosný (Vajanský)

2. p. veľký 1, obrovský 3. p. zlý 2

strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozor • mať stráž • byť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje veci • varovať • hovor.: vartovať • merkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušli • dozerať • dohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na chorého • zastaráv. striehnuť • kniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetok • bdieť • bedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí

p. aj chrániť

stroskotať • zastar. stroskotať sa 1. zničiť sa obyč. pri náraze (o plavidlách, zried. aj o iných dopravných prostriedkoch): čln narazil a stroskotal • roztrieštiť sa • rozbiť sa • rozletieť sa: parník sa roztrieštil, rozbil na skalách; lietadlo sa rozletelo na kusy • potopiť sa (obyč. o plavidle; nedobrovoľne klesnúť na dno)

2. utrpieť neúspech, zle sa skončiť • nepodariť sa • nevydariť sa: pokusy, plány stroskotali, nepodarili sa, nevydarili sa • mať neúspech: expedícia stroskotala, mala neúspech • zlyhať • sklamať (nesplniť očakávanie, neosvedčiť sa): mladí zlyhali, sklamali pre nedostatok odvahy • hovor.: skrachovať • krachnúť: organizovaný odpor skrachoval, krachol

súdiť sa viesť s niekým súdny spor • mať spor • zastar. pravotiť sa: súdia sa, majú spor o pozemok; nechcel sa s bratom pravotiť o dedičstvo • hovor. zastar. procesovať sa