Synonymá slova "lá" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1018 výsledkov (9 strán)

  • krížom-krážom rozličnými smermi, všetkými smermi • hore-dolu: prešiel skoro celý svet krížom-krážom, hore-dolusem a tamsem i tamsem a tasem-tamsem-ta: nepokojne chodila sem a tam po miestnosti; behali medzi kríkmi sem a ta; prevážali sa na aute sem-tam po mesteexpr.: šírinoulárom-fárom: ovce sa mu rozliezli širinou, lárom-fárom


    krk 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom • hrdlo: mať štíhly krk, štíhle hrdlo; chytiť niekoho okolo krku, hrdlaexpr. gágor: má gágor ako huspren. pejor.: hrvoľlalok (tučná al. ovisnutá predná časť krku)

    2. niečo podobné krku; osoba, ktorú treba živiť • hrdlo: krk, hrdlo fľaše, hovor. expr. mať doma štyri hladné krky, hrdlá


    kyprý 1. pozostávajúci z čiastočiek, ktoré nedržia pevne pokope; ktorý sa ľahko sype, oddeľuje • sypkýzried. sypkavý: pozorovať hru vetra s kyprým, sypkým snehom; sypkavé snehové páperieľahký: sadiť do ľahkej pôdy (prevzdušnenej, drobivej); opatrne spracúvať ľahké cesto (riedke a dobre vykysnuté) • jemnýmäkký: zahryznúť do jemného, mäkkého koláča

    2. p. tučný 1


    laba 1. spodná časť končatín niektorých zvierat • dlaba: medvedia laba, dlabadlapatlapahovor. expr. ťapa

    2. p. ruka 1 3. p. noha


    ľabdanina 1. p. táranina 2. p. bľabot 1


    ľabdoš p. tárač


    labiála fon. perná spoluhláska • pernica: hlásky b, p, m sú labiály, pernice


    labilita 1. neschopnosť udržať pevnú polohu (op. stabilita) • labilnosťnestabilitanestabilnosťvratkosť: labilita, labilnosť, vratkosť chôdze

    2. neschopnosť rozhodnúť sa pre jeden cieľ (op. stabilita) • labilnosťkolísavosťnestálosťvratkosťvrtkavosť: citová labilnosť, kolísavosť, nestálosť, vratkosť, vrtkavosť

    3. vnútorná nesúrodosť (op. stabilita) • labilnosťnepevnosťslabosť: politická labilnosť, nepevnosť, slabosť


    labilnosť p. labilita 1–3


    labilný 1. p. neistý 1, nestály 1, 2 2. p. slabý 1


    laborovať p. namáhať sa


    labužnícky p. pôžitkársky


    labužník p. maškrtník, pôžitkár


    labyrint p. bludisko, spleť 1


    lacnosť p. lacnota


    lacnota nízka finančná al. morálna a pod. hodnota niečoho • lacnosť: lacnota, lacnosť dovezeného tovarubezcennosťpovrchnosť: bezcennosť gestaprázdnotaprázdnosť: prázdnosť myšlienok


    lacný 1. ktorý stojí relatívne málo peňazí (op. drahý): lacný oblekhovor. expr.: grošovýšestákový: nakúpil pre deti lacné, grošové, šestákové pletkyzlacnenýpartiový (so zníženou cenou, obyč. v dôsledku zníženej kvality): obchod s partiovým, so zlacneným tovarombazárovýjarmočný (predávaný v bazári, na jarmoku za nižšiu cenu): bazárové, jarmočné látkynízky (o cene): kúpiť niečo za nízku cenu

    2. p. bezcenný, prázdny 2


    lačnieť p. túžiť


    lačnota p. hlad 1


    lačný 1. p. hladný 1 2. p. túžobný, žiadostivý


    lad p. harmónia 1


    ľad p. klzisko


    ľaď p. aha 2


    láda p. debna


    ladiť 1. nastavovať na vydávanie správnych tónov • vylaďovaťnalaďovať: ladil, vylaďoval klavírhovor. štimovať: štimoval si hlas

    2. byť vo vzájomnej súhre, harmónii • harmonizovaťbyť v súzvuku: farby ladia, harmonizujúhodiť sa: tí dvaja sa k sebe hodia, tí dvaja spolu ladiahovor.: štimovaťšikovať sahraťzastar. súzvučať: blúzka sa šikuje k sukni; všetko spolu štimuje, hrá, súzvučí


    ladne p. príjemne


    ľadnička p. chladnička


    ľadník p. vika


    ladný harmonicky pôsobiaci svojou uhladenosťou a jemnosťou • pôvabný: ladné, pôvabné pohyby tanečníkov (op. drsné) • mäkký: mäkké krivky telaelegantnýgraciózny (spojený s eleganciou): elegantná, graciózna chôdzasúladnýharmonickývkusný (navzájom zharmonizovaný, zladený): šaty s ňou tvoria jeden súladný, harmonický, vkusný celokšarmantný (spojený so šarmom): šarmantná chôdzahovor. šikzastaráv. strojný: cvičenci stáli v strojných radoch

    p. aj pekný


    ladom p. úhorom


    ládovať p. nakladať 1


    ládovať sa p. jesť 1


    ľadovatieť p. mrznúť 1, 2


    ľadovec kúsky ľadu padajúce ako zrážky • krúpy: podľa predpovede počasia možno čakať ľadovec, krúpykrupobitiekamenec: krupobitie zničilo úrodu


    ľadovica p. poľadovica


    ľadovieť p. mrznúť 2


    ľadový 1. p. studený 1 2. p. nevľúdny 1, odmeraný 1


    ľadvina p. oblička


    lady p. žena 1


    ľaďže p. aha 2


    lagan 1. p. chlapec 1 2. p. samopašník 3. p. naničhodník


    laganský p. šibalský


    laganstvo p. samopaš


    láger p. tábor 1


    lagúna p. jazero


    ľaha p. ležadlo


    ľahčina p. ľahkomyseľník


    ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

    porov. aj ľahký 2

    2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

    4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

    porov. aj ľahký 3

    5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    6. porov. ľahký 4


    ľahkomyseľne 1. porov. ľahkomyseľný 2. p. nerozmyslene


    ľahkomyseľník nezodpovedný, povrchný, ľahkomyseľný človek • expr. ľahtikár: ľahkomyseľníka, ľahtikára si neber za mužaexpr. vetroplachpejor.: pobehajľahčina: je to vetroplach, ľahčina, nedá sa naňho spoľahnúť


    ľahkomyseľný ktorý koná bez rozvahy al. zodpovednosti; svedčiaci o nedostatku rozvahy al. zodpovednosti (op. uvážlivý) • ľahkovážny: si ľahkomyseľný, ľahkovážny, nestaráš sa o budúcnosť; ľahkovážny skutoknerozvážnyneuváženýneuvážlivý (bez uváženia, rozvahy; op. rozvážny): nerozvážny mladík; neuvážený, neuvážlivý risknezodpovedný (op. zodpovedný): mať ľahkomyseľný, nezodpovedný prístup k rodičovstvuexpr. ľahtikársky (bezstarostne ľahkomyseľný): viesť ľahtikársky živothazardnýhazardérskyriskantný (spojený s istým rizikom): hazardné, hazardérske, riskantné zahrávanie sa so zdravímhýrivýmárnotratný (ľahkomyseľne utrácajúci): hýrivý, márnotratný mladíkzastar. nevážny: nevážne počínanie (Timrava)dobrodružný


    ľahkonohý p. rýchly


    ľahkovážne 1. porov. ľahkomyseľný 2. p. nerozmyslene


    ľahkovážny p. ľahkomyseľný


    ľahkoverný p. dôverčivý


    ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

    4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

    5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

    6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


    ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť saľahnúťzaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúťpriľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť saprevaliť sazvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať siľažinkať sibucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sauvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

    2. iba ľahnúť p. poľahnúť


    lahoda 1. čo vzbudzuje príjemný pocit • lahodnosťľúbeznosť: hlavu mu zaplavila lahoda, lahodnosť, ľúbeznosť zvukov lutny

    2. príjemný pocit • polahodalahodnosť: bola to len lahoda, polahoda, lahodnosť myslieť na blížiacu sa svadbupohoda: pohoda dovolenkových dnípotešenie: pociťovať potešenie z krásnej chvíle


    lahodiť p. tešiť 1, páčiť sa 1, lichotiť 1


    lahodivo p. príjemne


    lahodne 1. p. príjemne, ľahko 5, mäkko 2 2. porov. chutný 1 3. porov. pekný 1


    lahodnosť p. lahoda 1, 2


    lahodný 1. p. príjemný; chutný 1 2. p. pekný 1 3. p. chatrný 1


    ľahostajne 1. porov. ľahostajný 2. p. nedbanlivo, slepo 2


    ľahostajnosť p. cudzota 2, apatia


    ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


    lahôdka p. maškrta, pochúťka


    lahôdkový ktorý má vlastnosti lahôdky, ktorý chutí ako lahôdka • pochúťkový: lahôdková, pochúťková bryndzajemnývyberanýdelikátnydelikatesný: jemné párky; vyberaný, delikatesný syr; delikátne, delikatesné jedládezertný (o víne): dezertné vínadobrýkvalitnýprvotriednyhovor.: fajnýfajnový (ktorý má výbornú kvalitu): dobrá, kvalitná saláma; kvalitný, prvotriedny nápoj; fajné, fajnové šaláty


    ľahšie p. skôr 3


    ľahtikár p. ľahkomyseľník


    ľahtikársky p. ľahkomyseľný, nezodpovedný, povrchný


    ľahučko, ľahulinko, ľahunko p. ľahko 1–5, zľahka 1, 2


    ľahučký, ľahulinký, ľahunký p. ľahký 1, 2


    laicizovať vymaňovať spod vplyvu cirkvi • zosvetšťovať: nastalo laicizovanie, zosvetšťovanie školstva, morálkykniž.: profanovaťprofanizovaťsekularizovať: postupne sa umenie profanovalo, profanizovalo


    laický p. naivný 2, neodborný, svetský 1


    laik p. amatér


    lajblík p. vesta


    lajdácky 1. p. neporiadny 1, 2, nedbanlivý 2. p. nedbanlivo, povrchne 2


    lajdáctvo pejor. nedobre urobená, povrchná práca; produkt, výsledok takejto práce • pejor. lajdáčinahovor. pejor. šlendriánstvo: za lajdáctvo, lajdáčinu, šlendriánstvo mu platiť nebudemeexpr. nedbajstvo: požiar z nedbajstva


    lajdáčina p. lajdáctvo


    lajdáčiť p. leňošiť


    lajdák p. lenivec, nedbanlivec


    lajniak p. hnojival


    lajno dobytčí výkal • kravinec: na ceste ležali lajná, kravince


    lajsnúť si p. dovoliť si 1


    lajster, lajstro 1. p. listina 2. p. list 2


    ľak náhly pocit strachu • úľak: ľak, úľak jej zobral rečzľaknutiepreľaknutie: nevie, čo má od zľaknutia, preľaknutia robiť


    lákadlo čo láka, priťahuje • vábidlo: lákadlá, vábidlá veľkomestavábničkavnadidlo: netreba skočiť na každé vnadidlozvod: zvody mesta ma nelákajúzried. vábnik: ženský vábniknávnadanástraha (obyčajne niečo zámerne nastražené): dať pozor na nástrahyexpr. udicazried. zvodidlo (Kukučín)poet. váb (Hviezdoslav)


    lákať 1. p. vábiť 2. p. mámiť 2


    ľakať p. strašiť 2


    ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


    lákavý p. príťažlivý; vábivý


    ľakavý p. bojazlivý, plachý 1, 2


    lakeť hist. jednotka starej dĺžkovej miery (0,779 m) • hist. ríf: dva lakte, rífy látky


    ľaknúť sa p. naľakať sa


    lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani grošžgrľoexpr.: hladošškrečoknár. žgrgoň (Urbánek)expr.: žujo (Hronský)pejor.: skupáňdržgrošskuhrošskuhrákskuhravecskuhroňpažravecvlkolakpejor. zried.: skývražníkškrhliakskrblošskrbecskuhráňhovor. expr.: škótškrob: nebuď škót a oferuj čosiziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivecchamtivecmamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brataexpr.: vydriduchvydrigrošhrabáčhrabošpachtivec


    lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiťdychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchodeexpr.: pachtiť sazháňať sapejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárčibyť lakomýlipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch


    lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starecchtivýnenásytnýzažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmiziskuchtivýprospechárskyhmotárskyzištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudiaexpr. pachtivýpejor.: hrabivýmamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodníkpejor. vydridušskýúžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmárexpr. hladnýpren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkomzastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

    2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháčexpr.: žgrlošskýdržgrošskýpejor.: skuhravýskývraživýskývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazdanár. expr. škrhľavý


    lakonickosť p. lakonizmus


    lakonicky p. krátko 3, porov. aj stručný, strohý 2


    lakonický p. stručný, strohý 2


Pozri výraz LÁ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: emp, sqare, t ã ã, ascending, xbase, rd ram, ó, ai, bmp, true, entita, more, fav, memo, led
Ekonomický slovník: dob, hpo, v� �, ciap, vbv, ll, ag, trã â, dli, zag, f, kyr, šd, dpx, pmx
Slovník skratiek: vci, ãom, sbu, dov, csk, pqj, ísť, h22, hry, f99, morí, postskriptum, g12, hcr, env
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV