Synonymá slova "lup" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 62 výsledkov (1 strana)

  • buch napodobňuje tupý zvuk pri výbuchu, výstrele, náraze, páde, údere a pod.; naznačuje buchnutie, výstrel, náraz, pád, úder a pod. • bumbumsbumst: buch, buch, ozývalo sa z vedľajšej miestnosti; bum, bum, bolo počuť každú chvíľu zo strelnice; pošmykol sa a bums(t) na zembachbauch: bach, bauch, brána sa zavrelabác: bác, roztiahol sa na chodníku, aký bol dlhýluppuk: lup mu jednu po lícibuc (naznačuje slabý náraz, pád dieťaťa): dieťa zrazu buc na zem

    p. aj bác


    korisť dobytá al. ulúpená vec, ulovené zviera: vojnová korisťtrofej (víťazná korisť získaná v boji al. na poľovačke): poľovnícka trofejúlovok (ulovené zviera) • lovkniž. lup (Jégé)pren. expr. skalp (v minulosti trofej Indiánov) • obeť: sup sa vrhol na svoju obeť


    krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeželúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpežekniž. lup (Jesenský)oslab. odcudzeniezlodejstvohovor. expr. zlodejčinarozkrádanie: rozmohla sa zlodejčinasvätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo


    lup1 1. p. korisť 2. p. lúpež


    lup2 p. buch


    lúpež násilné odňatie cudzej veci • zbojstvo: páchať lúpeže, zbojstvázastar. zbojhovor. pejor. lup: zboj, lup nazývali hrdinstvomhovor. expr.: rabovačkarabovka (hromadné lúpenie) • hovor. drancovačka


    čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný bytsubšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať autosubšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbuexpr.: lízaťoblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovaťleštiťsubšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučkyočisťovaťzried. očíšťať

    2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriťčíriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavuprečisťovaťprečíšťať: prečisťovať osivochem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukruchem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olejočisťovaťzried. očíšťať

    p. aj osievať

    3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpaťlúpaťbieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablkahôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hruškyolupovať: ovocie si najskôr olupuješkriabaťškrabaťoškrabovaťzoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytkusubšt. pucovať • očisťovaťzried. očíšťať


    lúpať1 p. šúpať


    lúpať2 neos. bodavo bolieť (pri reumatizme) • lámaťlomiť: lúpe ho v kĺboch; láme, lomí ho v krížochpichať (ostro): pichá ma v kolenekálať: kála ma v kostiach


    lúskať 1. tlakom vyberať jadrá z obalu • lúštiť: lúskal, lúštil tekvicové jadierkarozbíjať (lúskať z tvrdého obalu): lúskať, rozbíjať orechy, lieskovcelúpaťvylupovať (lúskať z mäkšieho obalu): lúpala, vylupovala fazuľu

    2. vydávať lupkavý, pukavý zvuk nárazmi prstov • lupkaťpukať: lúskať, pukať prstami

    3. p. riešiť


    odzrňovať zbavovať kukuricu zŕn • hovor. moržovať (na prístroji): odzrňovanie, moržovanie kukuričných klasovlúpať (ručne)


    pichať 1. zasahovať niečím zahroteným • bodať: pichať, bodať obeť nožomštuchaťštúraťštáraťšparchať: štuchá, štára do osieho hniezdaďubaťďobať: dravec ďobe zobákom do zdochlinystokaťstokýnať: stokať červíka na udicužihať (pichať žihadlom): žihať ako osa

    p. aj strkať 2

    2. spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí • bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá očištípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípeklať: po dlhom behu ma začne klať v bokulúpaťlámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolenekniž. obádať: strnisko obáda nohy

    3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín • hovor. štikaťsubšt.: cvikať • cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný

    4. p. strkať 1 5. p. podpichávať


    škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapuhovor. expr.: škrabcovaťdrapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stolaexpr.: škrabkaťzadrapkávaťdrapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclonyexpr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

    2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbátšúchaťšuchaťtrieťdrieť: šúcha, trie, drie si oči, tvárdrhnúťexpr.: brhliťdrhliťškohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

    3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovaťzoškrabovaťolupovaťzlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z ranyšúpaťlúpaťbieliťhôliťčistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

    4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapaťhovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzieštípaťhovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

    5. p. čarbať 6. p. brať 1


    štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé al. takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať trieskykálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polenárúbať (sekerou): v hore rúbe drevo

    2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť • lámaťlomiťkálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohelúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene


    šúpať zbavovať vrchnej vrstvy, šupky, kôry a pod.; odstraňovať z povrchu šupu, kôru a pod. • bieliť: šúpať, bieliť jablká, banány, šúpať kukuricu; bieli si kožku z ovocialúpaťolupovaťodlupovaťzlupovaťčistiť: lúpe, čistí fazuľu, olupuje vajcehôliť: hôliť jablko, šupu z jablkasubšt. pucovať: pucuje zemiaky


    liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšokexpr.: škrabať saškriabať saštverať saštverigať sadrapcovať sadriapať saliepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopcazried. laziťkraj. expr. kriatať sa

    2. ísť dolu (o koži) • zliezaťlúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbátlieniť saolupovať sašúpať sa: šúpu sa mu dlanevypadávaťpadať (o vlasoch): vlasy mu padajú

    3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1


    lúpať sa p. šúpať sa


    šúpať sa zbavovať sa vrchnej vrstvy; oddeľovať sa z povrchu • lúpať saolupovať saodlupovať sazlupovať sa: tvár sa jej šúpe, lúpe; spálená pokožka sa mu šúpe, lúpe, o(d)lupujelieniť sa (o niektorých živočíchoch): had sa lieni; koža na nohe sa lienizliezaťliezť (o koži): koža na nose mu zlieza, lezie


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    lupcovať p. biť 2


    zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstvalúpež: dopustiť sa lúpežezastar. zboj: chodiť po zbojilupičstvobanditizmusbanditstvozastar. lúpežníctvopirátstvozlodejstvohovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčinakrádež

    2. p. samopaš


    kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úroduokrádaťexpr.: odieraťzdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcichpren. expr. šklbať: šklbať zákazníkovrozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastkyhovor. kmíniťexpr. poťahovať: poťahuje, čo môžezbíjaťlúpiťlúpežiťhovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociachkniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili


    lúpežiť p. lúpiť, kradnúť


    lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v leselúpežiťhovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestáchprepadávať: v noci prepadávať chodcovdrancovaťplieniťpustošiťexpr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domochkradnúťokrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestnýchexpr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete


    lúpežnícky p. lúpežný


    lúpežný týkajúci sa násilného odnímania cudzieho majetku • koristníckykoristný: lúpežné, koristnícke, koristné výpravy potulných rytierovzbojskýzbojnícky: zbojský, zbojnícky prepadlupičskýzastar. lúpežnícky: lupičský zámer; lupičská, lúpežnícka banda


    lúpežník p. zbojník 1


    zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkovlupičbandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli bankuzastar. lúpežníkpirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín

    2. p. samopašník


    lupič kto okráda s použitím násilia • hovor. pejor. raubír: maskovaný lupič, raubír


    zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodejavykrádač (kto vykráda): vykrádači chátokrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačomrozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálulupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupičhovor. vreckárzried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkárhovor.: kmínzbojníkhovor. expr.: strakakradoš (Hviezdoslav)hovor. expr. dlhoprstý


    lupičský p. lúpežný


    zlodejský zameraný na kradnutie; tak založený (o človeku); svedčiaci o tom • zbojníckylupičský: zlodejské, zbojnícke, lupičské bandy; zlodejské, lupičské úmyslyžart. lapikurkársky: lapikurkárska povahaexpr. dlhoprstý: dlhoprstá pokladníčkapren. lepkavý: mať lepkavé prsty


    lupienka kožná choroba vyznačujúca sa ošupovaním pokožky • psoriáza: trpieť lupienkou, psoriázou


    lupina1 obyč. mn. č. drobné kúsky pokožky odlupujúce sa z hlavy • šupina: vlasy plné lupín, šupín


    lupina2 kŕmna olejnatá rastlina • vlčí bôb


    drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniťpustošiť: vojská drancovali, plienili naše dedinyničiťexpr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmiokrádaťvykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobulúpiťzbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestáchhovor. brakovaťexpr.: draťzdieraťrabovaťhovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch


    cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky • expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem

    2. kráčať, bežať drobnými krokmi • expr.: drobčiťcupkaťťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupkáexpr.: capkaťciepkaťťupkaťťapuškaťťapušiťdupkaťdupčiťstupkaťbežkaťdipkaťlupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohaminár. cupajdovať (Šoltésová)nár.: drmoliťdrboliťdzepkaťďubkať (Kálal)


    drobčiť expr. kráčať drobnými krokmi • expr.: cupkaťcupotaťťapkať: deti drobčia, cupkajú, ťapkajú po chodníkuexpr.: capkaťciepkaťťupkaťtľapkaťťapuškaťťapušiťdupkaťdupčiťdipkaťďubkať: tľapkať, dipkať po tráve bosými nohamiexpr.: stupkaťbežkaťlupkať: dievčatko bežkalo po kobercinár.: drboliťcupajdovať (Šoltésová)


    dupať 1. prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk • dupotať: kone dupali, dupotali po dlažbevydupávaťvydupkávaťpodupávaťpodupkávať (chvíľami): podupával v čakárniexpr.: dupkaťdupčiťcupkaťcupotaťcapkaťlupkať (s malou intenzitou): deti dupkali, cupotali po izbeexpr. dubasiť (dupať pri tanci) • nár. expr.: dupancovaťdupsiť

    2. p. šliapať 1


    jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

    2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


    lupkať 1. p. plieskať 1 2. p. žmurkať 1 3. p. cupotať 2 4. p. biť 1


    plieskať 1. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. prúta, biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov • práskaťtlieskať: plieskať, práskať, tlieskať korbáčomšľahaťlupkať: tesne nad hlavou mu šľahal, lupkal bičíkomexpr. lipkať: vo vetre lipká zástava

    2. udierať dlaňou • fliaskaťflieskať (po tvári): plieskal, fliaskal ho hlava-nehlavafackaťzauškovaťexpr.: čapcovaťoflinkovať (plieskať po tvári): facká, zauškuje ho za odvrávanieexpr.: ťapkaťťapaťtľapkať (jemne, zľahka plieskať): ťapká, tľapká koníka po širokom krkunár. fácať

    3. spôsobovať príznačné zvuky nárazom vody na pevný materiál • pleskotaťšpliechaťšpľachotaťšplechotaťšpľachtaťšplechtať: vlny plieskajú, pleskocú o breh, špliechajú, špľachocú pri člnečliapaťčľapotaťčľapkaťčliapkaťčapkať (pri menšom množstve vody): dážď čliape, čľapká do oblokovtlieskať

    4. p. hádzať 1 5. p. tárať


    praskať, práskať 1. rozrušovať sa puklinami • pukaťpukať (sa)trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú saprašťaťexpr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocúroztŕhať saroztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú

    2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní • pukaťprašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičomexpr.: praskotaťpukotať: oheň veselo praskoce, pukoceexpr.: vržďaťvrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohamiexpr.: chrupčaťchrapčaťchrupšťaťchrapšťaťchrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčíexpr.: trešťaťtruštiťtrušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truštídružďaťdruzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocúexpr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážkepopraskávať (chvíľami)

    3. iba práskať p. biť 2


    pukať 1. dostávať pukliny, rozrušovať sa trhlinami • pukať satrhať sa: zem (sa) od sucha pukala, trhala; ľady (sa) pukajú, trhajúpraskaťpráskať: pery mi praskajúprašťaťexpr. praskotať: hrady praštia, praskocú

    2. vydávať krátke tupšie zvuky ako pri trhaní; spôsobovať takýto zvuk • praskaťpráskaťprašťať: kĺby mu pukajú, praštia; horiace drevo puká, praská, práska, praštíexpr.: pukotaťpraskotať: parkety pukocú, praskocúplieskať (pukať pri prudkom pohybe): bič plieskalúskať (pukať prstami) • expr. lupkať: pri chôdzi jej papuče lupkajú

    3. p. pučať


    žmurkať 1. zatvárať a opäť rýchlo otvárať oči, pohybovať mihalnicami, viečkami (mimovoľne al. s cieľom dávať isté znamenie) • mrkať: od nervozity žmurká, mrká; žmurkať, mrkať na dievčamihať (očami, viečkami) • klipkať (mimovoľne zatvárať oči, obyč. od ospanlivosti, únavy): sedí pri knihe a klipkáexpr. lupkať: lupká očami po dievčatáchexpr. žmurkotať: žmurkotal od dojatianár.: mruškaťmružkať (F. Hečko)nár.: mrihaťmrižkať: podchvíľou mrižká očamipožmurkávaťpožmurkovaťpomrkávaťpoklipkávať (opakovane, s väčšími prestávkami): požmurkáva, pomrkáva na mňa, aby som súhlasil; poklipkáva nad robotou

    p. aj bľuskať

    2. p. blikať, svietiť 1


    chrupnúť expr. vydať zvuk ako pri lámaní, puknutí • zapraskaťzaprašťaťzachrapšťaťzachrupšťaťzachrapčaťzachrupčať: niečo mu medzi zubami chruplo, zachrapčalopuknúťrupnúť: puklo, ruplo mi v koleneexpr. lupnúť: luplo mu kdesi v krížoch


    lupnúť 1. p. plesnúť 1, 2 2. p. udrieť 1 3. p. spadnúť 1


    plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúťpľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičomtlesnúťtlesknúťtľasknúť (dlaňami) • zaplesnúťzaplesknúťzaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčomtresnúťtresknúťtrepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dveramiexpr.: capnúťcapiť: zaucho hlasno caplo do ticha izbyexpr. lupnúť: udrel, až luplozapukať (viac ráz): zapukať bičom

    2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúťpľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleciťapnúťtľapnúť (zľahka) • pľaštiťpleštiť (silnejšie) • expr.: capnúťčapnúťčľapnúťčapiť (prudko) • expr.: lupnúťpacnúťbacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstochexpr. črchnúť (Jesenská)

    p. aj udrieť 1

    3. p. hodiť


    prasknúť, prasknúť sa 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť • puknúťpuknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, puklarozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukolrozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučiliroztrhnúť sarozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrholpopraskať (sa)popráskať (sa)popukať (sa)dopraskať (sa)dopukať (sa)rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukalazried. spukať: zem spukala od horúčavy

    2. iba prasknúť vydať al. spôsobiť krátky ostrý zvuk • puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým puklachrupnúťrupnúť (vydať al. spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chruplatresnúťtresknúťplesnúťplesknúťrachnúť (spôsobiť al. vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachlaexpr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplozapraskaťzapráskaťzaprašťaťzapukaťzaplieskať (vydať al. spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstamiexpr. zapraskotať

    3. p. spadnúť 1 4. p. hodiť 5. p. udrieť 1


    spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

    2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

    3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

    4. p. klesnúť 1


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

    2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


    cupot zvuk vznikajúci pri drobnom rýchlom kroku al. pri dopadaní niečoho drobného • ťapot: cupot, ťapot detských nôh; ťapot dlaní po stolelupot: lupot padajúcich orechov


Pozri výraz LUP v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: cru, kurã â, p, dop, plq, mnw, sju, omä, cph, gm foods, ã eno, msj, omč, å siå, mvg
Slovník skratiek: q98, c11, qsm, umi, pik, l05, fr, ã uã ë a, v v, gep, ezb, jlp, n30, oz, laã
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV