Synonymá slova "lud" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 56 výsledkov (1 strana)

  • ľud 1. najširšie vrstvy obyvateľstva • hovor. národ: styk s ľudom, národom

    2. p. ľudia


    ľudia dav, zhromaždenie ľudí • ľudhovor.: ľudstvonárodsvet: bolo tam ľudí, ľudstva, ľudu, sveta, že sme ani nič nevideli


    človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

    2. p. chlap 1


    populácia súbor ľudských jedincov žijúcich na určitom území v určitom období • ľudnatosť: pokles, rast populácie, ľudnatostiobyvateľstvoobyvatelia: všetci obyvatelia boli očkovaníobčianstvoobčania (príslušníci štátu al. obce) • ľudia: chrípka postihla obyvateľstvo, ľudí vyšších vekových kategórií


    lúdiť p. pýtať 1, prosiť


    mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamujeopájaťopantávať: les ho opantával opojnou vôňouhovor. šialiť: víno šiali hlavuexpr.: omračovaťomárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

    2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniazevábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebeťahať: ťahal informácie od kolegovexpr.: drankaťdrančaťpýtkaťvyťahovaťhovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekohokniž.: lúdiťvyludzovať

    3. p. klamať 2


    prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradilprosiť sadoprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovaťexpr.: žobraťžobroniťobyč. pejor.: prosíkať (sa)proskať (sa)prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márneexpr.: zariekaťzariekavať (Hviezdoslav)expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplnípýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patríexpr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenieexpr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankaťdrančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinuexpr. kolenkovaťfraz.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo)prihovárať saprivrávať saexpr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Bohavyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie


    pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večerupožadovaťvyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečoprosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výletexpr.: žobraťžobroniťprosíkaťproskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korúnexpr. vystíhať (Jesenská)expr.: skuhraťdrankaťdrančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniazemámiťexpr. lúdiť (neodbytne) • vypytovaťvypytúvať (ustavične pýtať)

    2. p. prosiť 3. p. žobrať 1


    kradnúť sa expr. potichu, ukradomky, nebadane sa pohybovať • expr. zakrádať sa: kradne sa, zakráda sa poza domyexpr. prikrádať sa (ukradomky sa približovať): prikráda sa k nám potmeexpr. odkrádať sa (ukradomky odchádzať): potichu sa odkráda prečexpr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa ku dverámkniž. lúdiť sa: lúdi sa za dievčaťom


    lúdiť sa p. kradnúť sa


    zakrádať sa expr. potichu, nebadane prichádzať niekam • expr.: prikrádať sakradnúť sa: zamaskovaný zakrádal sa, kradol sa, prikrádal sa k budoveexpr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa popri plote k domukniž. zastar. lúdiť sa (Vajanský, Tatarka)expr. šúchať sa (ísť pomalým, šúchavým krokom popri niečom) • expr. zried. plichtiť sa


    ľudnatý husto obývaný; preplnený ľuďmi (op. ľudoprázdny, vyľudnený) • zaľudnený: južné Slovensko je ľudnatý, zaľudnený kraj; prechádzali sme sa ľudnatou, zaľudnenou ulicou


    obývaný zaplnený ľuďmi, ktorí tam bývajú • osídlený: obývaný, osídlený ostrovzaľudnený: obývaný, zaľudnený domľudnatý (husto obývaný): ľudnatý kraj


    ľudojed p. ľudožrút


    ľudožrút kto je ľudské mäso • ľudojed: kmeň ľudožrútov, ľudojedovkanibalodb. antropofág


    kanibalizmus jedenie ľudského mäsa • kanibalstvoľudožrútstvoľudojedstvo


    altruista kto koná v prospech iných (op. egoista, sebec) • filantrop (človek prejavujúci starostlivosť o dobro ľudí) • kniž. ľudomil: lekár bol známy ľudomildobrodinec (kto koná dobro)


    filantrop človek prejavujúci starostlivosť o dobro ľudí (op. mizantrop) • kniž. ľudomil: lekár bol známy ako filantropaltruista (kto koná v prospech iných; op. egoista) • dobrodinec (kto koná dobro)


    ľudomil 1. p. filantrop 2. p. altruista


    altruizmus nezištný spôsob konania v prospech iných (op. egoizmus, sebectvo): vyznačoval sa hlbokým altruizmomfilantropiafilantropizmus (prejavovanie starostlivosti o dobro ľudí, op. mizantropia) • dobročinnosťkniž. ľudomilnosť


    filantropia prejavovanie starostlivosti o dobro ľudí (op. mizantropia) • filantropizmusdobročinnosťkniž. ľudomilnosť: ženský spolok sa zameral na filantropiu, dobročinnosťaltruizmus (nezištný spôsob konania v prospech iných; op. egoizmus): hlboko v duši mal zakorenený altruizmus


    ľudomilnosť p. filantropia, altruizmus


    dobročinný zameraný na dobročinnosť; poskytujúci, robiaci dobročinnosť • charitatívny: dobročinná, charitatívna organizáciabenefičný: benefičný koncert, benefičné podujatiehumánnyhumanitárny (zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro): humánne, humanitárne cieleľudomilnýľudomilskýfilantropický: robiť ľudomilné skutkyzastar.: blahočinnýdobrodejný


    humánny zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro; zodpovedajúci ľudskosti, vyplývajúci z ľudskosti (op. nehumánny) • ľudomilnýľudomilskýfilantropický: humánne, ľudomilné, ľudomilské, filantropické úsilie, myšlienky, názoryľudský (op. neľudský) • kniž. človečenský: humánna, ľudská povinnosť; nie je to humánne, ľudskéhumanitnýhumanitárny (súvisiaci s humanitou): humanitné ciele, humanitárna pomoc

    p. aj dobročinný


    ľudomilný, ľudomilský p. humánny, dobročinný


    ľudoop p. ľudoopica


    ľudoopica opica vývinovo najbližšia človeku • ľudoop: gorila je ľudoopica, ľudoopantropoidodb. pitekantrop (vzpriamene chodiaca ľudoopica)


    ľudoprázdny v ktorom sa nenachádzajú ľudia (op. zaľudnený, ľudnatý): ľudoprázdny krajvyľudnený (z ktorého odišli ľudia): prechádzali sme ľudoprázdnymi, vyľudnenými ulicamineobývanýneosídlený (obyč. o väčších územných celkoch; ktorý je bez obyvateľov): neobývaný, neosídlený ostrovopustenýosamelýspustnutý (zanechaný pôvodnými obyvateľmi): opustený, osamelý dom; opustené, spustnuté dedinypustýprázdny (op. plný, zaplnený): pusté, prázdne námestia; pusté, prázdne bytypren. mŕtvyfraz. (ako) vymretý: mŕtva planéta; mesto je ako vymreté


    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


    pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľspustnutýzapustnutýopustený: spustnutý, opustený dvorosamotenýosamelýosihotenýosirenýosirotenýosirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polianeobývanýpustatinnýpustatinovýnehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný krajvyľudnenýľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne uliceexpr.: neživýmŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

    2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna dušabezobsažnýneobsažnýplanýpren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnenýbezcieľnybezútešnýsmutnýtupý (obyč. o živote) • pren.: hluchýmŕtvysubšt. spustlý

    3. p. bezočivý


    folklórny týkajúci sa folklóru • ľudový: zachovanie folklórnych tradícií; folklórne, ľudové umenieľudovoumelecký: ľudovoumelecký súbor, ľudovoumelecká tvorivosťkrojovýkrojovaný (pre ktorý je príznačný folklórny, ľudový odev): krojová kultúra; krojovaná skupina prechádzala mestomfolkloristickýnárodopisnýetnografickýetnologický (zameraný na folklór): folkloristický, národopisný výskum


    ľudovoumelecký p. folklórny


    domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šatyzastar. domášnynár. domajší: domášna, domajšia stravaľudovýtrocha pejor. babský: ľudové, babské liekyrodinný: rodinné scény, rodinný lekársúkromný: súkromný učiteľdomestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)

    2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestnydomorodýautochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvateliatuzemský: tuzemský tovar, tuzemská menatunajšínár.: tuťajšítutejší: tunajšie zvykyvnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)

    p. aj pôvodný


    írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz • rázovitý: írečitý, rázovitý krajrýdzičistý: rýdza, čistá slovenčinasvojskýsvojrázny: svojský, svojrázny človekpôvodnýoriginálny: používal pôvodné, originálne výrazyľudový: ľudová kultúra, pieseň


    jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

    p. aj pohodlný 2

    2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


    ľudový 1. p. folklórny 2. p. jednoduchý 2; prijateľný


    masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudovýcelospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport

    2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadnýmnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vraždaveľkýobrovskýpočetnýširoký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličovdavovýpejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davukolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek


    prijateľný ktorý sa dá prijať (op. neprijateľný) • vyhovujúci: prijateľné, vyhovujúce riešenie, podmienkyakceptovateľnýkniž. akceptabilný: akceptovateľný, akceptabilný návrh zákonaprístupnýdostupnýprimeranýhovor. ľudový (finančne prijateľný; op. neprimeraný): prístupné, dostupné, primerané, ľudové ceny


    primitívny 1. ktorý je na najnižšom stupni spoločenského vývoja • prvotnýprapôvodný (ktorý bol na začiatku spoločenského vývinu): spôsob života primitívnej, prvotnej, prapôvodnej rodiny; prvotné, prapôvodné náboženstvonecivilizovaný (op. civilizovaný) • nekultúrnynevyspelýbarbarský: primitívny, necivilizovaný, barbarský svetdivýdivokýdivošský: divé, divoké, divošské kmene

    2. zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývinu • jednoduchýprostý: primitívne, jednoduché nástroje; primitívne, prosté myslenienedokonalý: nedokonalá technika, nedokonalý spôsob výrobynízky: nízky stupeň vývinuľudovýzastar. vulgárny: ľudový, vulgárny jazyk

    3. p. nevzdelaný, obmedzený 1, nevyspelý


    humanita cit pre blížneho • ľudskosťhumánnosť: konať v mene humanity, ľudskosti; bol známy svojou humánnosťou


    ľudskosť cit pre ľudí • humánnosťhumanita: vyznačovať sa ľudskosťou, humánnosťou, humanitoukniž. človečenstvo: prekypuje človečenstvom


    ľudský 1. ktorý súvisí s človekom ako fyziologickou bytosťou; charakteristický pre človeka: ľudské ruky; ľudské právaexpr. človečí (často v rozprávkach): drak žiadal človečie mäsokniž. človečenský (týkajúci sa človečenstva): chrániť prírodu je človečenská povinnosťvšeľudský

    2. p. humánny 3. p. zrozumiteľný


    prístupný 1. ku ktorému, do ktorého je dobrý, ľahký prístup (op. neprístupný) • dostupný (op. nedostupný, neprístupný): ťažko prístupné, dostupné miesto; prístupná, dostupná horská chataschodný (o ceste, chodníku)

    2. do ktorého, na ktorý je možný al. ľahký prístup, vstup (op. neprístupný) • otvorený (op. zatvorený, uzavretý): objekt je prístupný verejnosti, otvorený pre verejnosťsprístupnený (ktorý sa stal prístupným): sprístupnená archeologická lokalita

    3. ku ktorému sa možno (ľudsky) priblížiť; ktorý nechá na seba vplývať, pôsobiť; ktorý má pochopenie pre iných (o človeku; op. neprístupný, uzavretý) • dostupný: byť prístupný, dostupný citomotvorený: je otvorený akémukoľvek názoruvnímavý: prístupné, vnímavé srdcechápavýľudský: bola veľmi chápavá, ľudskákomunikatívny: komunikatívny typ človekaovplyvniteľný

    4. ktorý možno ľahko získať, dosiahnuť • dostupnýdosiahnuteľný: prístupná, dostupná literatúra; prístupné, dostupné, dosiahnuteľné pramene

    5. p. zrozumiteľný 6. p. prijateľný


    svetský 1. ktorý súvisí so svetom, so životom na zemi, medzi ľuďmi • pozemský: znášať svetské, pozemské trápenie; zriecť sa svetskej, pozemskej slávy (op. náb. nebeskej) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé)ľudský (ktorý prichádza zvonka, od ľudí): nedať na svetské, ľudské rečilaický (op. duchovný, cirkevný, náboženský): laická osoba, laická stredoveká poéziakniž. sekulárny: sekulárne školstvo (op. cirkevné) • kniž. profánny

    2. p. svetácky 1


    zrozumiteľný ktorému možno dobre porozumieť • pochopiteľný: ľahko zrozumiteľný, pochopiteľný textjasnýzreteľnýpriehľadnýpriezračný: jasný, priehľadný výklad; zreteľná odpoveďpopulárny (všeobecne prístupný): populárna brožúradostupnýprístupný: dostupný štýl knihyexpr. ľudský: povedz mi to ľudským spôsobom


    ľudstvo 1. ľudské pokolenie • človečenstvo: dejiny ľudstva, človečenstva

    2. p. ľudia


Pozri výraz LUD v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV