Synonymá slova "lis" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 52 výsledkov (1 strana)

  • lis nástroj, stroj na lisovanie • hovor. preš: lis, preš na ovocie


    ekzém lek. druh kožnej choroby • lišaj: mať na nohe ekzém, lišajvyrážka (vo všeobecnosti)


    lišaj p. ekzém


    vyrážka chorobná zmena kože al. sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkamipupenecpupienokuhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvárivriedokvýsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsypekzémlišaj (nákazlivá kožná choroba) • lek.: erupciaexantémlek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári)


    lišiacky p. prešibaný, šibalský


    prešibaný ktorý sa vie vynájsť v každej situácii; ktorý na dosiahnutie svojich zámerov využíva šikovnosť, lesť, klamstvo a pod.; svedčiaci o tom • expr. prefíkanývýmyselný: prešibaný, prefíkaný lapaj; prešibaná, prefíkaná tvárrafinovaný: rafinovaný zlodejexpr.: prebitývybitývybíjanýprebíjanýhovor. expr. prešpekulovanýpejor. chytráckyexpr. lišiacky: lišiacky spôsobšpekulantskýexpr. fiškálskyzastar.: preštvanýpreštvalý (Rázus, Kukučín)expr.: čertovskýpotvorskýšikovníckyfilištínskyfraz. všetkými masťami mastenýsubšt. mazaný


    šibalský ktorý robí žartovné al. nezbedné výčiny; ktorý rád niečo vyparatí, rád prejde niekomu cez rozum; prezrádzajúci šibalstvo • figliarskyvtipkársky: zaiskrilo sa mu v šibalských, figliarskych očiach; figliarsky, vtipkársky starý otecexpr.: huncútskyšinterskýfurtáckyhovor. beťársky (ktorý vedome vyhľadáva a robí veselé, často riskantné veci): huncútski, šinterskí, furtácki chlapci; zabudol už na svoje beťárske kúskyprešibanýprefíkanýlišiackyexpr. kujonskýexpr. lapikurkársky (ktorý na svoje ciele používa klamstvo, lesť, pretvárku a pod.): prezrádzal ju prešibaný, prefíkaný, lišiacky úsmev; kujonský šarvanecpotmehúdskypotuteľnýexpr.: šelmovskýfraz. diablom podšitýhovor. šibenecký (ktorý potajme, ľstivo spriada, pripravuje šibalstvá, nezbedné kúsky): potmehúdsky, potuteľný záblesk v očiach; tichý, ale potmehúdsky, šelmovský, diablom podšitý spoločník; šibenecké žmurknutieexpr.: lapajskýlaganskýgalganskýloptošskýlotrovskýzbojnícky (ktorý s pôžitkom robí zle, niekomu proti vôli): so strážcom si lapajská, laganská, galganská chasa veselo poradila; loptošský, lotrovský, zbojnícky plánexpr. zried. fafrnský


    šibalstvo vlastnosť obyč. mladého človeka ktorý oplýva vtipom, šikovnosťou, rozumom; čin takéhoto rázu • figliarstvofígeľexpr.: huncútstvolapajstvofurtáctvolišiactvokujonstvošantivosťprefíkanosťprešibanosťvybíjanosťšinterstvošelmovstvoexpr. zried. šelmovčinaexpr.: potmehúdstvozbojníctvozbojstvohovor. beťárstvoobyč. pejor. chytráctvohovor. recesia


    lišiak p. prefíkanec


    prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanecvybíjanecvýmyselníklíškališiakpotmehúdhovor. expr.: fifikfifíkfiškusfiškálfigliarmigľancmigrifičpejor.: podnikavecšpekulantprospechárziskuchtivecziskožravec (Urban)obyč. pejor. chytrákhovor. pejor.: vypočítavecšikovník

    p. aj ziskuchtivec


    šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliarvtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkáromexpr.: huncútlapajvýmyselníkvybíjanecprefíkanecprešibanecviselecšinterkoťuhafurtáklíškališiakkujonšelmastonohapotmehúdmigľanczbojníklapikurkárhovor.: beťárpofahovor. expr.: živáňčíslonumerobujdošbujofiktusšibenecšibeničníkšibeníkobyč. pejor. chytrákpejor. potvorahovor. recesista


    líšiť sa p. odlišovať sa


    odlišovať sa byť iným, inakším pri vzájomnom porovnávaní • líšiť sa: údaje sa odlišovali, líšilidiferencovať saodchyľovať sakniž. rôzniť sa: deti sa veľkosťou diferencovali; ich postoje sa odchyľovali od našich; mienky sa rôznilibyť odlišnýbyť odchodnýbyť odchylnýbyť rozdielny: nechce byť odlišný, odchodný, rozdielny od ostatných


    líška p. prefíkanec


    dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


    líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)


    podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovaťpodkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovilíškať sazaliečať salichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohováraexpr. zried. pochlebkovaťfraz. expr. lízať pätypejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehaťpredchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudíhovor. pejor. krútichvostikovaťhovor. iron. komprdovaťhovor. expr. šmajchlovať savulg. pchať sa do zadku/do riti


    zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmihovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi vonexpr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnostiflirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtujedvoriťhovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechcelíškať sapodlizovať sapochlebovaťpodkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstavenýmpredchádzať si: predchádza si rodičov nevestyexpr. zastar.: fatinovať safatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!


    lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcovexpr. líškavechovor. expr.: šmajchlovníkšmajchliaršmajchlošpejor.: podlízavecpodlizačpodlizovačpochlebníkpochlebovačpätolizačpoklonkárpotrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorenéexpr. okiadzačpejor.: služobníkvrtichvostkniž. pejor. pritakávač


    líškavec p. lichotník


    lichotivý 1. obsahujúci lichôtky, často prehnanú chválu a pod.: hovoril o mne samé lichotivé sloválíškavýzaliečavýlichotnícky (majúci obyč. cieľ prehnanými lichôtkami vyvolať priazeň): líškavý, zaliečavý tón reči; žiak si chcel zaliečavým, lichotníckym správaním získať učiteľapodlízavýpejor.: pochlebovačnýpochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpoklonkársky (prehnane a pokrytecky lichotiaci s cieľom získať priazeň): hovoriť šéfovi samé podlízavé, pochlebovačné, poklonkárske frázypejor. servilný (ponížene lichotiaci): servilná úctivosťkniž. lichotnýpren. expr. medový: medové reči

    2. p. príjemný


    líškavý p. lichotivý 1, podlízavý, servilný, zaliečavý


    podlízavý ktorý si získava niečiu priazeň prehnaným vychvaľovaním, lichotením a pod.; svedčiaci o tom • zaliečavýlíškavý: podlízavé, zaliečavé, líškavé rečipejor.: podkladačnýpodkladavýslužbičkársky (ktorý sa podkladá slovami al. činmi, službami): podkladační, službičkárski podriadenípoklonkujúcipoklonkárskykniž. pejor. pritakávačský (ktorý poklonkuje, ktorý horlivo vyjadruje súhlas s niekým): poklonkujúce správanie; podlízavé, pritakávačské kývanie hlavoupejor.: pochlebovačnýpochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpätolizačský: pochlebovačné, pochlebovačské slová obdivu; pätolizačská povahaúlisný (neúprimne, podlízavo milý): úlisný úsmevpejor.: servilný (odpudzujúco podlízavý) • potrimiskársky: byť servilný voči vrchnostinár. pejor. podliezavý


    servilný pejor. ktorý sa podlizuje; ktorý je prehnane horlivý a úctivý, aby si získal priazeň; svedčiaci o tom • podlízavý: servilný, podlízavý človek; servilné, podlízavé správaniepejor.: pätolizačskýpochlebovačnýpochlebovačskýpoklonkujúcikniž. pejor. pritakávačský: nemohol sa pozerať na pätolizačské, pochlebovačné, pochlebovačské tváre okolo seba; neverila poklonkujúcim, pritakávačským rečiamúlisnýklzkýzaliečavýlíškavý (neúprimne milý): úlisná, klzká povaha; zaliečavé, líškavé úsmevy, poklonyponíženýotrocký: ponížená, otrocká poslušnosťsluhovskýlokajský: sluhovské poklonkovanie


    zaliečavý ktorý sa usiluje získať niečiu priazeň lichôtkami, chválou a pod. • líškavý: zaliečavý, líškavý človeklichotivýlichotníckylichotiaci: rád počúva lichotivé, lichotiace slovákniž. lichotný (Sládkovič, Jesenský)sladkýsladkavýsladkastýexpr. medový (prehnane al. pokrytecky milý): sladké, medové rečipodlízavýpodliezavýpodkladavýpochlebovačnýpoklonkujúcipochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpoklonkársky (zaliečavý pre vlastný prospech): má podlízavý charakter; pochlebnícka kritika; pochlebná reč; poklonkárske spôsobypejor.: servilnýpätolizačskýnadbiehavý: má servilných podriadených


    liskavý p. trblietavý


    trblietavý ktorý prerušovane žiari, ktorý mihotavo odráža svetelné lúče • ligotavý: trblietavý, ligotavý drahokamjagavýjagotavýiskrivýiskerný: jagavé, jagotavé hviezdy; jagotavý, iskrivý snehmihotavý (o svetle, ktoré kmitavo svieti) • blýskavýblyšťavývyblýskaný (odrážajúci svetlo v prerušovaných zábleskoch): blýskavý, blyšťavý predmet na dne riekypoet. zried.: blyskotný (Jégé)blesknýbleskotnýexpr. bleskotavýperlivýperlistý (trblietavý ako perly): perlivá, perlistá rosasvietivýlesklýexpr. liskavý: svietivý, lesklý, liskavý kovžiarivý: žiarivé očipoet.: trblietny (Figuli)jagotnýligotnýpoet. zastar. pableskný (Kostra)


    lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť salisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnkublyšťať sablýskať (sa)ligotať sajagať sajagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamantyjasať sa (Rázus)trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperkstriebriť sastriebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri riekapoblyskávaťpoblyskovaťpoblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnkuexpr. bleskotať (sa)nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalozrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na cestehraťmeniť sapoet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnkukniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku


    lisknúť sa, lisnúť sa p. lesknúť sa


    lisovať tlakom oddeľovať od tuhých látok tekutinu • hovor. prešovať: lisovali, prešovali hroznopretláčaťpasírovaťvytláčať: pretláčať, pasírovať zeleninu; vytláčať olej zo semienpretierať (cez sito): pretierala paradajky


    lisovňa dielňa, v ktorej sa lisuje • hovor. prešovňa: lisovňa, prešovňa ovocia


    list 1. písomná správa • zastaráv. písmo: prišiel list, prišlo písmo z úraduprípis (úradný list) • epištola (list apoštola k veriacim; básnický list)

    p. aj listina

    2. papier obdĺžnikového tvaru (obyč. popísaný) • hovor. pren. lajster: strkal predsedovi popísané listy, lajstre pod noshovor. pren. lajstro


    listina úradne zhotovená, resp. oficiálna písomnosť • hovor.: lajsterlajstrohovor. pejor. bumážka: má bumážky zo všetkých úradovlist (úradný): zmluvný, poverovací listhovor. ceduľa


    lata tenšia drevená doska: napíliť latylišta (úzka kratšia latka): obložiť stenu lištami


    lišta p. lata


    doručovateľ kto doručuje poštové a iné zásielky • poštár: vyzerať doručovateľa, poštárazastaráv. listár


    listár p. doručovateľ


    lišťať sa p. lesknúť sa


    spis 1. písomný záznam niečoho • písomnosť: hŕba spisov; vybavovať spisy, písomnostilistina (oficiálny, úradný spis): poverovacia listina, výplatná listinaakty, star. aktá (úradné spisy) • traktát (stredoveký vedecký spis): náboženský traktátprameňdoklad: historické pramene, doklady

    2. p. dielo


    lístok 1. niečo tenké ako list • plátok: pokryť niečo lístkami, plátkami zlata

    2. papier malého (pohľadnicového) formátu slúžiaci na rozličné záznamy • kartakartička: z kartotéky zmizli dajaké lístky, karty, kartičky; syn poslal lístok, kartu z vojnykorešpondenčný lístokhovor. korešpondentka (lístok s natlačenou známkou) • tiket (stávkový lístok)


    štítok 1. vymedzená plôška s označením vecí, s menom, s nápisom: kovový štítok na dveráchmenovka (štítok s menom): schránky s menovkamilístok: lístok na exponátochnálepka: nálepky na výrobkochtabuľka: tabuľka s menom

    2. tienidlo na čapici • strieška: čapica so širokým štítkom, so širokou strieškouhovor. šilt


    vstupenka druh preukazu oprávňujúci na vstup niekam • lístok: vstupenka, lístok do kina, na koncerthovor.: permanentka (permanentná vstupenka) • abonentka (abonentná vstupenka) • zastar.: biletbiletka


    listovné p. poštovné


    poštovné poplatok za dopravu poštovej zásielky • porto: porto platí príjemcazastar. listovné


    písomný sprostredkovaný, vykonaný písomne • korešpondenčnýlistový: písomný, korešpondenčný, listový stykzastar. listovný


    listový, listovný p. písomný


Pozri výraz LIS v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: wpc, vpa, kur, pzg, poe, pmt, pyk, opač, efã, dfa, efh, ã ã inã ã, oki, zei, cos
Slovník skratiek: vsn, , r15, bne, zh, gep, biä, aje, cpx, knn, scp, žec, úžas, pio, obi
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV