Synonymá slova "lig" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 19 výsledkov (1 strana)

  • liga 1. p. spoločnosť 2 2. p. súťaž


    spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnostispoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvokniž. societa: slovenská societaverejnosťpospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti

    2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručenímspolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolkuzdruženie: združenie rodičov a priateľov školyorganizácia: tajná organizáciaklub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klubjednota: telovýchovná jednotakniž. korporácia: verejná korporácialiga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerikezväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektovkongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregáciakonferencia: Slovenská biskupská konferenciakongres: Svetový kongres Slovákovúnia (spojenie organizácií al. štátov): Európska úniaasociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociáciasyndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárovobec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľovzastar. beseda: umelecká besedadružstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvoaliancia: aliancia podnikateľovfederáciakonfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzovklan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klancech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárovrad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské právahovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovkucirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konventhist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvohist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala

    p. aj spoločenstvo 1


    súťaž úsilie o uplatnenie, o úspech pred druhými v istej činnosti • súťaženie: neobstáť v súťaži, zapojiť sa do súťaženiasúbeh (súťaž o isté pracovné miesto, o dodávku, odmenu a pod.) • konkurz: zúčastniť sa na súťaži projektu stanice; vypísať konkurz na obsadenie miesta riaditeľakonkurencia: pretekár zvíťazil v silnej konkurenciiliga (dlhodobá športová súťaž najlepších celkov): futbalová, hokejová ligadivízia (nižšia športová súťaž v minulosti): hrať v divíziiolympiáda: šachová, matematická olympiádaturnaj (druh športovej súťaže): basketbalový turnajpreteky (súťaž o prvenstvo najmä v športe): ľahkoatletické pretekyboj (úsilie o víťazstvo v športe): medzi súpermi sa rozpútal tuhý bojpohár (súťaž o symbolickú cenu udeľovanú ako trofej za víťazstvo): pohár európskych majstrov vo futbale


    lesk 1. odrazom svetla vznikajúci svetelný efekt na niečom hladkom • ligotjas: lesk, ligot čepeleexpr. blyskotjagotpoet.: bleskottrblottrbletsubšt. glanc

    2. pôsobivý, oslňujúci účinok • nádheraveľkoleposťsláva: vstúpil v plnom lesku, v plnej nádhere, veľkoleposti a slávesubšt. glanc: frázy stratili svoj lesk, glancpren. kniž. nimbus: obklopuje ju nimbus hviezdy

    p. aj nádhera, sláva, monumentalita

    3. vyjadrenie silného citu, pocitu v očiach • zábleskoheň: lesk, oheň v očiach pohasolsvetložiara


    ligot p. lesk 1


    blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskaťblyšťať salesknúť saligotať saexpr.: blyskotať (sa)bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sajagať sajagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sasvietiťsvietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť saprebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

    p. aj hrať 3

    2. p. chváliť sa


    iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom)prskať: prskavky prskajú

    2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sajagať sajagotať satrblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiechstriebriť sablyšťať sablýskať saexpr. blyskotať saligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosamihotať samihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdyprebleskovaťprebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje

    3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideamihýriťexpr. sršaťprekypovaťkypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou


    lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť salisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnkublyšťať sablýskať (sa)ligotať sajagať sajagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamantyjasať sa (Rázus)trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperkstriebriť sastriebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri riekapoblyskávaťpoblyskovaťpoblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnkuexpr. bleskotať (sa)nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalozrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na cestehraťmeniť sapoet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnkukniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku


    ligotať sa p. lesknúť sa


    trblietať sa kmitavo, prerušovane intenzívne žiariť • jagať sajagotať sa: hviezdy na nebi sa trbliecu, jagajúmihať samihotať sa (aj menej intenzívne): svetlá sa mihocúligotať salesknúť sablyšťať sablýskať saexpr. blyskotať sa (neprerušovane): rieka sa ligoce, blyští; kovové časti sa na slnku blýskajúiskriť (sa) (žiariť v podobe iskier): sneh sa iskríprebleskovaťprebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): v korune prebleskovalo slnko

    p. aj blýskať (sa) 1


    žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deňvyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastiepren. kniž.: planúťplápolať: tvár mu planie nadšenímfyz. emitovať

    p. aj svietiť, svetielkovať

    2. vydávať lesk • blýskať (sa)blyšťať salesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazeraligotať sa: rosa sa v tráve ligocejagať sajagotať satrblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajúskvieť sasvietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotouhorieť (o očiach) • zlatieť sazlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenicaiskriť (sa): sneh (sa) iskrí


    lesklý ktorý má lesk (op. matný) • ligotavý: lesklý, ligotavý kovblýskavýblyšťavý: blýskavý, blyšťavý laktrblietavýjagavýjagotavý (ktorý vydáva mihotavý lesk): trblietavá, jagavá perla; jagavá, jagotavá látkasvietivýžiarivý (op. mdlý): svietivé, žiarivé farby; mať lesklé, žiarivé očistriebristýstriebristolesklýstriebrolesklýstriebornastýzried. striebornatý (lesklý ako striebro): striebristá, striebrolesklá vodná plocha; striebristolesklá, striebornastá rosakovovolesklý (majúci ostrý lesk ako kov): kovovolesklá konská srsťzrkadlovitý (lesklý ako zrkadlo): zrkadlovitý ľadpren. plamennýplamenistýplamenitý (lesklý od vnútorného nadšenia): plamenný, plamenistý, plamenitý zrakpoet. ligotnýpoet. zried. jagotnýexpr. zried. vyligotaný


    mihotavý ktorý sa striedavo zjavuje a mizne, rýchlo sa pohybuje sem a tam (obyč. o pohyboch a svetelných efektoch) • kmitavýmihavý: mihotavý, kmitavý pohyb nôh (pri tanci); kmitavé, mihavé tieneblikotavýblikavýchvejivýtrasľavý (ktorý prerušovane svieti): blikotavé, blikavé svetielko; trasľavý, chvejivý plameň sviectrblietavýligotavýjagavýjagotavýblýskavýblyšťavýblyskotavýiskrivý (ktorý vydáva prerušované svetelné efekty) • expr. lengavý: mihotavé, trblietavé svetlo hviezd; jagavý, jagotavý, ligotavý, iskrivý sneh; blýskavá, blyšťavá vodná hladina; trblietavá, blýskavá rybka

    p. aj meňavý


    slncový rozpráv. ktorý pripomína slnko, plný žiaru, jasu • ligotavýrozpráv.: slniečkovýslnkový: slncový kôň; slncové, ligotavé, slniečkové šaty; slncové, slnkové miesto


    trblietavý ktorý prerušovane žiari, ktorý mihotavo odráža svetelné lúče • ligotavý: trblietavý, ligotavý drahokamjagavýjagotavýiskrivýiskerný: jagavé, jagotavé hviezdy; jagotavý, iskrivý snehmihotavý (o svetle, ktoré kmitavo svieti) • blýskavýblyšťavývyblýskaný (odrážajúci svetlo v prerušovaných zábleskoch): blýskavý, blyšťavý predmet na dne riekypoet. zried.: blyskotný (Jégé)blesknýbleskotnýexpr. bleskotavýperlivýperlistý (trblietavý ako perly): perlivá, perlistá rosasvietivýlesklýexpr. liskavý: svietivý, lesklý, liskavý kovžiarivý: žiarivé očipoet.: trblietny (Figuli)jagotnýligotnýpoet. zastar. pableskný (Kostra)


    žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavýligotavýtrblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdyoslnivýsvietivý: oslnivé, svietivé šperkylesklý: lesklý drahokamblýskavýblyšťavýblyskotavýjagotavýiskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlatoživýjasnýjasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbáchexpr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnkokniž. zried. zorivýpoet.: zoristýzornýzôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ránopoet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnkopoet. zried.: blesknýjagotnýžarkavý (Hviezdoslav)zastar. žiarny (Vajanský)expr. roziskrený

    2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivýoslňujúci: žiarivá, oslnivá krásapeknýkrásnyvynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspechlákavýsľubný: lákavá, sľubná budúcnosťnasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladomsvietivýradostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti


    ligotavý, ligotný p. lesklý, trblietavý


Pozri výraz LIG v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV