Synonymá slova "lie" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 68 výsledkov (1 strana)
-
liečba odstraňovanie choroby, neduhu • liečenie: poranenie si vyžaduje dlhú liečbu, dlhé liečenie • terapia • odb. medikácia
sanatórium zdravotnícka inštitúcia, ústav na liečenie istých chorôb al. na doliečenie pacientov • liečebňa: sanatórium, liečebňa pre choroby pľúc • ozdravovňa • zotavovňa: detská ozdravovňa, zotavovňa v Tatrách
liečenie p. liečba
liečiť 1. zbavovať niekoho choroby • uzdravovať: lieči, uzdravuje chorých akupunktúrou • hovor. kurírovať: kuríruje syna bylinkami • hovor. felčiariť • hovor. pejor. mastičkáriť • ľud. zastar. kuršmidovať (neodborne, obyč. bylinkami): felčiariť, mastičkáriť na dedine; treba prestať kuršmidovať
2. liekmi odstraňovať chorobu al. následky poranenia • hojiť: lieči, hojí rany masťami • hovor. kurírovať: lieči, kuríruje si zápal žalúdka čajom • celiť (ranu)
hojiť sa stávať sa zdravým (obyč. o vonkajšom poranení, o rane) • liečiť sa: jazva sa pekne hojí, lieči • celiť sa • celieť • zaceľovať sa • zacelievať sa: jazva sa celí, jazva sa celie; popálenina sa zaceľuje, zacelieva • expr. strábiť sa: rany sa už strábia
liečiť sa byť v lekárskom al. domácom ošetrení a tak sa stávať zdravším • uzdravovať sa: lieči sa v sanatóriu, rýchlo sa uzdravuje • vyzdravievať • ozdravievať: pomaly vyzdravieva, ozdravieva • zotavovať sa (po dlhšej chorobe): zotavuje sa z tuberkulózy • hovor.: kurírovať sa • reštaurovať sa: kuríroval sa v teplej izbe • expr.: strábiť sa • lízať sa: rýchlo sa strábi z choroby; líže sa z rán • hojiť sa • zaceľovať sa • sceľovať sa • celieť, celiť sa (o rane): zlomenina sa nehojí; rany sa už celia
lekár kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť • hovor. doktor: ísť s dieťaťom k lekárovi, doktorovi • hovor., často pejor.: felčiar • hovor. pejor. mastičkár (zlý lekár): je to obyčajný mastičkár, felčiar • zastar. medikus • zried. liečiteľ: je to dobrý liečiteľ • zastar. fyzikus (Jégé) • odb. terapeut
liečiteľ p. lekár
liečiteľstvo súbor liečebných metód • lekárstvo: ľudové liečiteľstvo, lekárstvo • obyč. pejor.: felčiarstvo • mastičkárstvo: chorí sa na výprave spoliehali iba na felčiarstvo a mastičkárstvo
liečivo p. liek
liek liečivý prostriedok • liečivo: lieky, liečivá po záruke • hovor.: medecína • medicína • medikament: dám ti zaručený medikament • zastar.: apatéka • apatieka • hovor. balzam
liečivý ktorý pomáha liečbe, ktorý uzdravuje • hojivý: liečivá, hojivá masť; púpava má liečivý, hojivý účinok • uzdravujúci: uzdravujúci prostriedok • medicinálny: medicinálne víno, mydlo
zdravý 1. ktorý má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou; svedčiaci o tom (op. chorý): zdravý človek, zdravé rastliny; má zdravú farbu • zdatný • jadrný (zdravý a mocný): zdatná mládež • svieži (zdravý a čulý): cíti sa svieži • v dobrej kondícii • v dobrom stave • normálny • vyvinutý: novorodenec je zdravý, normálny, vyvinutý • hovor. fit (neskl.): vrátil sa v dobrej kondícii, vrátil sa fit • práceschopný (zdravý a schopný pracovať; op. práceneschopný): práceschopný zamestnanec; má dve práceschopné ruky • expr. zdravučký; neboľavý (ktorý nebolí): má zdravé, neboľavé srdce • kniž. zemitý: zemitý spánok
2. osožný zdraviu (op. nezdravý) • liečivý: zdravý, liečivý horský vzduch • dobrý • neškodný • bezchybný • subšt. nezávadný (zdravotne vyhovujúci): dobrý byt; bezchybné prostredie; bezchybná, nezávadná voda
3. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebám • správny: má zdravé, správne názory • racionálny: správna, racionálna strava • rozumný • dobrý • želateľný: rozumná, želateľná diéta; má dobrý základ do života
lieh horľavá tekutina vyrobená kvasením sacharidov al. synteticky • alkohol: čistý lieh, alkohol • chem. etylalkohol • hovor. špiritus • zastar. kvit • hovor. denaturák (denaturovaný lieh) • subšt.: gajst • špirák
liehovar závod na výrobu liehu, pálenky • pálenica (malý liehovar): voziť slivky do liehovaru, pálenice
liehovarník majiteľ liehovaru; pracovník v liehovare • páleník • hovor.: pálenčiar • pálenkár
liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkohol • pálenka • destilát: popíjať liehoviny, destiláty • špiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálené • tuhé • ostré • tvrdé • túžava • tužina (tuhá pálenka) • hriata • hriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonka • lavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľa • hovor. pejor. smradľavica • hovor. zastaráv. al. expr. šnaps • expr. čertovica (Vajanský) • expr. čertovina (Urban) • pijatika • sladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnok • túžoba • besnica (silná liehovina) • ostrica • zastar.: okovitka • kvit • hrub. chľast
lieniť sa p. šúpať sa
liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšok • expr.: škrabať sa • škriabať sa • štverať sa • štverigať sa • drapcovať sa • driapať sa • liepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopca • zried. laziť • kraj. expr. kriatať sa
2. ísť dolu (o koži) • zliezať • lúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbát • lieniť sa • olupovať sa • šúpať sa: šúpu sa mu dlane • vypadávať • padať (o vlasoch): vlasy mu padajú
3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1
šúpať sa zbavovať sa vrchnej vrstvy; oddeľovať sa z povrchu • lúpať sa • olupovať sa • odlupovať sa • zlupovať sa: tvár sa jej šúpe, lúpe; spálená pokožka sa mu šúpe, lúpe, o(d)lupuje • lieniť sa (o niektorých živočíchoch): had sa lieni; koža na nohe sa lieni • zliezať • liezť (o koži): koža na nose mu zlieza, lezie
lienka chrobák s čiernymi bodkami na červených krovkách • hovor. pánbožkova kravička
liepať sa p. liezť 1
lieskovec p. lieskovica
lieskovica palica, prút z liesky • lieskovec: švihnúť lieskovicou, lieskovcom
prút dlhý, tenký a ohybný nerozvetvený konárik • prútie (prúty) • zried. prútina (prúty): brezové prúty, prútie; plot z prútiny • lieskovica • lieskovec (prút z liesky) • zastar. feruľa (prút na trestanie): dostať po rukách feruľou • húžva (skrútený, pevný a ohybný prút): húžvy na cepoch
lieskovina p. lieština
lieština lieskový porast, lieskové krovie • lieštie: skryť sa v lieštine, lieští • zried. lieskovina
lieštie p. lieština
lietadlo dopravný prostriedok uspôsobený na let • zried. aeroplán: cestovať lietadlom, aeroplánom • hovor. letún • zastar. avión
behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehať • pobehovať • pobehúvať • pobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvore • expr. lietať: lieta po úradoch od rána • expr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviť • expr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a ta • expr.: švingať • švirgať: prsty švingali po stole • expr.: bzíkať • prebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričky • strečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovať • blúdiť • kniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovať • prebiehať • prebehávať • prebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby
chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)
2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri
3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu
4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)
5. p. patriť 1
lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom • poletovať • poletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľom • vznášať sa • nadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakoch • expr. brnkať • zried.: frnkať • frngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkou • expr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavy • expr. bŕkať • zried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu
2. p. behať 3. p. viať 2 4. p. nasledovať 2
nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti
2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé
3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať
viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietor • fúkať • dúchať: fúka, dúcha chladný vietor • fučať • fičať • duť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú noc • ťahať • tiahnuť • prúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduch • expr. fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať • zavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčov • prefukovať • preťahovať • predúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje
2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclony • lietať • poletovať • poletúvať • trepať sa • trepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatka • pren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetre • poet. vlať
vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme • vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výšky • letieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom
2. pohybovať sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny • nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmla • plávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchu • poletovať • poletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavy • nadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemou • plachtiť (letieť na vetroni al. bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orol • lietať: v jesennom vetre lietalo babie leto
3. p. niesť sa 1, 2 4. p. vypínať sa 2
lietavica p. meteor
meteor optický úkaz vyvolaný dotykom kozmických častíc s atmosférou • poet. lietavica • zastar. povetroň: obloha priam horela od meteorov, lietavíc, povetroňov
ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)
2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2
plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesu • pren. ťahať sa • šíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji
2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému obloku • prikrádať sa • plúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti
3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať sa • ťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múre • vinúť sa • ovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota
4. p. klaňať sa 2
vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť sa • ťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemi • prevláčať sa • prevlačovať sa (z miesta na miesto)
2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sa • teperiť sa • terigať sa • trepať sa • štverať sa • redikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavený • expr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť sa • tiahnuť sa • liezť • šúchať sa • plaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláči • expr.: trmácať sa • ťarbať sa • šuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmi • hovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cesty • nár. gáňať sa • nár. expr.: čriepňať sa • smoliť sa • targať sa • šľampať: čriepňal sa, targal sa o palici
3. p. plynúť 2
bakchanálie p. zábava 2
zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle • expr. zábavka • rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie • hra: neviazané hry vystriedali povinnosti • radovánky: prázdninové radovánky detí • hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret • hovor. expr.: komédia • kanada: s priateľmi je kanada • hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina • hovor. špásy: trávia dni v špásoch • subšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu
2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu • veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica • karneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike • diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku • hovor.: tanec • tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku • hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr • večierok • večer • zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok • ples • hovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles • juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles • radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky • hýrenie • orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie • bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách • hovor.: flám • lumpovačka • lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám • kniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka • gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie • zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia • slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydaril • subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom • subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán • subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál
dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvor • kniž. útvor • produkt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej práce • spis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisy • kus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kus • práca: na výstave boli jeho najnovšie práce • robota: doktorská robota • tvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorby • artefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umenia • kniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusy • prvotina • kniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotina • kniž. plod: literárne plody • kreácia: módna kreácia • obyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody
juvenílie p. dielo
fekálie p. výkal
výkal zvyšky potravy vylučované z organizmu: zápach výkalov • stolica (obyč. ľudské výkaly): riedka stolica • trus (výkaly zvierat): slepačí trus • výtrus • zastar. výmet (Hviezdoslav) • pomn. fekálie • lajno (dobytčí výkal): konské lajno • hovor. expr. človečinec (ľudský výkal) • husacinec (kus husacieho trusu) • kravinec (kus kravského trusu) • koňacinec • kobylinec (kus konského trusu) • kuracinec • slepačinec (kus slepačieho trusu) • bobok (trus menších prežúvavcov): zajačie bobky • hrub.: hovno • sranec • det. kakanec
fosílie p. skamenelina
skamenelina, skamenenina zvyšok pravekých rastlín a živočíchov premenených na nerast • geol. petrefakt • geol. pomn. fosílie
genitálie p. rodidlá
rodidlá anat. pomn. ženské al. samičie pohlavné ústroje • genitálie • lono
imobílie p. nehnuteľnosť
nehnuteľnosť nehnuteľný majetok, nehnuteľné veci • zastar. realita: majiteľ nehnuteľností, realít • kniž. imobílie: sprostredkovať predaj imobílií
kamenie drobnejšie kamene • kamenčie • skálie: hŕby kamenia, kamenčia, skália na ceste
p. aj štrk1
skálie p. kamenie, štrk1
štrk1 drobné kamienky používané na úpravu ciest al. tratí a pri príprave betónu: hrubý, drobný štrk • kamenie • kamenčie • skálie • subšt. šuter
patálie p. trápenie
trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenie • útrapy: vojnové útrapy • utrpenie: znášať utrpenie • trýzeň: duševná trýzeň • ťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkosti • muka (obyč. mn. č.): muky sklamania • súženie: znášať súženie • starosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostí • mrzutosť (obyč. mn. č.) • skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškou • expr. súžoba • poet. súžba: ľudská súžba • expr.: tortúra • hryzovisko • zhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzovisko • poet.: hryzoba (Figuli) • hryzota (Hviezdoslav) • expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovania • expr. peklo: má doma peklo • pren. očistec • hovor.: trampoty • patálie: každodenné trampoty • hovor. expr.: kríž • opletačky • mordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačky • zastar. obida • arch. trapy • subšt. trable: s autom mám ustavičné trable
poznámka 1. krátke ústne vyjadrenie o niečom • pripomienka: pichľavá, zlomyseľná, vecná, ironická poznámka, pripomienka; poznámky, pripomienky k referátu • zmienka (stručné al. náhodné spomenutie): zasluhovať si zmienku
2. vysvetlenie pripojené k textu: poznámky pod čiarou • vysvetlivka (vysvetľujúca poznámka): vysvetlivky na mape • glosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonu • komentár (vysvetľujúce stanovisko): kritický komentár k výstave • noticka (krátka poznámka, obyč. v tlači) • marginálie (poznámky k textu na margu)
3. p. zápis 1 4. p. článok 1
tkanina látka zhotovená tkaním: vlnená tkanina • textil (výrobok z tkaniny): bytový textil • textílie: bavlnené textílie